Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_43Cbi-1-2017.pdf
PDF · 88.17 KB
No categories available
43Cbi/1/2017
Uznesenie
Okresný súd Žilina v právnej veci žalobcov: 1/ W., 2/ D., obaja právne zastúpení: Mgr. Soňa Grošaftová, advokátka, so sídlom Hodžova 13, 010 01 Žilina, IČO: 42 218 781, proti žalovaným: 1/ J., správca úpadcu: W., 2/ Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 45 684 618, 3/ Q., o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a o nariadenie neodkladného opatrenia na návrh žalobcov 1/ a 2/ voči žalovanému 3/, takto
rozhodol:
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
O nároku na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia bude rozhodnuté v rozhodnutí vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.02.2017 sa žalobca 1/ domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorá bola vykonaná v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 4K/15/2014 dražobníkom - žalovaným 2/, na návrh navrhovateľa dražby - žalovaného 1/ ako správcu konkurznej podstaty úpadcu. Predmetom dražby boli nasledovné nehnuteľnosti, zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie D.:
- pozemok C-KN parcelného čísla XXXX/XX o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, spoluvlastnícky podiel 1/1,
- pozemok C-KN parcelného čísla XXXX/XX o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, spoluvlastnícky podiel 1/1,
- stavba, rodinný dom súpisného čísla XXXX, postavený na parcele C-KN parcelného čísla XXXX/XX., spoluvlastnícky podiel 1/1.
2. Na odôvodnenie žaloby uviedol žalobca 1/ skutkové tvrdenia, podľa obsahu ktorých dražba aj postup jej predchádzajúci bol v rozpore so zákonom. Žalobca 1/ súčasne napadol hodnotu draženého majetku stanovenú znaleckým posudkom, ktorého vypracovanie podľa tvrdenia žalobcu 1/ zabezpečil žalovaný 2/, pričom táto hodnota bola o 70.000 eur nižšia ako hodnota predmetných nehnuteľností určená znaleckým posudkom vypracovaným znalcom J., ktorý bol predložený ako príloha k žalobe o určenie neplatnosti dražby a ktorého vypracovanie zadal žalobca 2/. Zároveň žalobca 1/ poukázal na porušenie povinností správcu v konkurze na jeho majetok. Podaním doručeným súdu dňa 08.03.2017 sa žalobca 1/ spolu so žalobcom 2/ domáhali, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by uložil žalovanému 3/ povinnosť strpieť užívanie nehnuteľností označených v žalobe žalobcami 1/ a 2/ a ich deťmi, N., M. a W., ktorí majú odvodené právo bývania, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
3. Žalobca 2/ - D. odvodzovala svoju legitimáciu na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia od skutočnosti, že je manželkou žalobcu 1/ a má odvodené právo bývania v uvedenej nehnuteľnosti rovnako ako deti. Na odôvodnenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
žalobcovia uviedli, že predmetné nehnuteľnosti obývajú spolu s troma deťmi, pričom jedna dcéra je zdravotne postihnutá. Vykonanú dražbu považujú za neplatnú, nakoľko správca v konkurznom konaní opakovane porušil ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z. a pri speňažovaní majetku nepostupoval s odbornou starostlivosťou, a že postup správcu pri speňažovaní majetku formou dražby prostredníctvom dražobníka bol v rozpore so zákonom. Dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia podľa žalobcov spočíva v požiadavke nevyhnutnosti zabezpečiť ochranu ich obydlia do doby, kým súd nerozhodne o neplatnosti, resp. platnosti dražby, prihliadnuc na to, že podľa ich presvedčenia k prevodu vlastníckeho práva na žalovaného 3/ došlo v rozpore so zákonom (podľa § 20 ods. 1 Ústavy SR vlastnícke právo nadobudnuté v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva.). Žalovaný 3/ podľa ich tvrdenia už bezodkladne po vydražení vyzval žalobcov, aby sa z dotknutého rodinného domu vysťahovali, čo žalobcovia považujú za bezprostrednú hrozbu zásahu do ich práv v súvislosti s ochranou ich obydlia.
4. Na preukázanie tvrdení uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojili žalobcovia výzvu správcu úpadcu adresovanú žalobcovi 2/ na poskytnutie súčinnosti a na vypratanie predmetných nehnuteľností zo dňa 27.02.2017 a výzvu zo dňa 16.02.2017.
5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami a právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
9. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného, opatrenia sa navrhovateľ domáha.
10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
11. Podľa § 328 ods. 2 veta prvá CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
12. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
14. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
15. Neodkladné opatrenie je jedným z procesných inštitútov v civilnom procese, ktorého účelom je rýchlo a pružne riešiť takú situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. Možno ho nariadiť, keď sú osvedčené aspoň základné skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán, nakoľko pred rozhodnutím súdu o neodkladnom opatrení nie je z dôvodu krátkosti času priestor pre vykonanie dokazovania v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. Rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom na účel a podstatu neodkladného opatrenia. Súd pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia predpokladá pravdivosť tvrdení a spoľahlivosť dôkazných prostriedkov predložených alebo označených žalobcom, preto ich podrobuje skúmaniu iba na úrovni tzv. osvedčovania, na základe
ktorého dospeje k presvedčeniu o miere pravdepodobnosti žalobcom tvrdených skutočností. Pritom súd dbá na to, aby vyhovením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nedošlo k neprimeranému zásahu do práv dotknutých osôb.
16. Základným predpokladom spoločným pre všetky druhy neodkladných opatrení je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho (nie iba faktického) vzťahu medzi žalobcom a subjektom, ktorý má byť neodkladným opatrením obmedzený a z tohto právneho vzťahu vyplývajúceho nároku alebo práva žalobcu, pre ktoré požaduje poskytnutie ochrany. Ďalej je potrebné osvedčiť naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčiť obavu, že exekúcia bude ohrozená, t.j. vyžaduje sa osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej. Všetky tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti.
17. Súd sa podrobne oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a dospel k záveru, že tomuto návrhu nemožno vyhovieť.
18. Primárne súd uvádza, že žalobca 2/ nie je vecne legitimovaný na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko odo dňa schválenia súdneho zmieru v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov - žalobcov nemá žalobca 2/ k predmetnej nehnuteľnosti vlastnícke právo a nesvedčí mu ani užívacie právo vo vzťahu k tejto nehnuteľnosti, resp. toto jeho užívacie právo je závislé na užívacom práve žalobcu 1/, keďže má právo užívať nehnuteľnosti ako osoba, ktorá so žalobcom 1/ ako s pôvodným vlastníkom žije v spoločnej domácnosti, nakoľko súhlas správcu s užívaním nehnuteľností bol časovo obmedzený. Takže aj keby bola dražba neplatná, vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam by žalobca 2/ nenadobudol, nakoľko ho nemal ani v čase realizácie dražby. Preto v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia žalobca 2/ neosvedčil právny vzťah medzi ním a žalovaným 3/ (dôsledky konania o určenie neplatnosti dražby by sa jeho vlastníckeho práva nedotkli). Preto žalobcovi 2/ nesvedčí oprávnenie domáhať sa voči žalovanému 3/ nariadenia neodkladného opatrenia.
19. Súčasne podľa názoru súdu žalobcovia neosvedčili potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Žalobcovia tvrdili, že ich žalovaný 3/ vyzýval na vypratanie nehnuteľnosti, túto skutočnosť však nepreukázali. Prílohou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bola výzva správcu úpadcu adresovaná žalobcovi 2/ na poskytnutie súčinnosti a na vypratanie predmetných nehnuteľností zo dňa 27.02.2017 a výzva zo dňa 16.02.2017, obsahom ktorých bola výzva, aby žalobca 2/ vypratal nehnuteľnosti a odovzdal ich do užívania správcovi, aby ich správca mohol odovzdať vydražiteľovi. Predmetnú výzvu teda realizoval správca, nie žalovaný 3/ ako vydražiteľ. Okrem uvedeného v tejto súvislosti súd uvádza, že kým nedošlo k prechodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na žalovaného 3/, bola úplne legitímna požiadavka správcu úpadcu domáhať sa vypratania nehnuteľností, ktoré boli zapísané do konkurznej podstaty úpadcu, a to s poukazom na ustanovenie § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 28.02.2017 (ďalej ako „ZKR“), podľa ktorého oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu, v spojení s § 86 ods. 1 ZKR, podľa ktorého správu majetku podliehajúceho konkurzu vykonáva správca s odbornou starostlivosťou tak, aby majetok bol dostatočne chránený pred poškodením, stratou, zničením alebo iným znehodnotením a aby výdavky na jeho správu boli vynakladané v nevyhnutnej miere po dôkladnom zvážení ich účelnosti a hospodárnosti. Skutočnosť, že správca má právo požadovať vypratanie nehnuteľnosti podliehajúcej konkurzu, možno dovodiť aj z ďalších ustanovení Zákona o konkurze a reštrukturalizácii upravujúcich správu a speňažovanie majetku (§ 82 až 93 ZKR), keďže napr. je prípustné majetok úpadcu prenechať do nájmu (§ 86 ods. 3 ZKR) s cieľom získať výťažok z prenájmu majetku. Pokiaľ správca netrval na vyprataní predmetných nehnuteľností v priebehu speňažovania majetku, resp. po vyporiadaní BSM, ktorá skutočnosť vyplýva z výziev správcu zo dňa 16.02.2017 a zo dňa 27.02.2017, v ktorých je odkaz na článok V odsek 1 dohody o vyporiadaní BSM a ani následne nevyužil s tým cieľom iné zákonné prostriedky, nemožno dospieť k záveru, že na to nebol oprávnený. Novelou zákona o konkurze a reštrukturalizácii účinnou od 01.03.2017, ktorou došlo k zmene zákonnej úpravy konkurzu a oddlženia fyzických osôb, sa na základe ustanovenia § 167b ods. 3 tohto zákona dlžníkovi a jeho blízkym osobám so súhlasom dlžníka umožnilo užívanie vecí podliehajúcich konkurzu, žalobcovi 1/ a jeho blízkym osobám však také oprávnenie bez súhlasu správcu neprináležalo, keďže na
konkurzné konanie voči žalobcovi 1/ sa aplikujú ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu. Preto v kontexte uvedených súvislostí spojených s vlastníctvom majetku podliehajúceho konkurzu súd nepovažuje existenciu bezprostrednej hrozby zasiahnutia do práv žalobcov v súvislosti s ochranou ich obydlia za dôvod na zásah súdu prostredníctvom navrhovaného neodkladného opatrenia. Žalobcovi 1/ už vyhlásením konkurzu na jeho majetok bolo čiastočne obmedzené jeho Ústavou garantované právo vlastniť majetok, a to priamo na základe Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, a preto v nadväznosti na uvedené sa nemožno bez preukázania existencie závažných dôvodov, ktoré bránili riešiť bytovú otázku rodiny skôr, odvolávať na nedotknuteľnosti obydlia, keďže je potrebné za splnenia zákonných predpokladov zabezpečiť ochranu vlastníctva inej osoby. Predmetom konania vo veci samej je určenie neplatnosti dražby a nie vypratanie nehnuteľnosti, preto súd dôvodnosť ochrany vlastníckeho práva vydražiteľa ani inej osoby neskúma, možno však skonštatovať, že vzhľadom na zápis predmetných nehnuteľností do konkurznej podstaty úpadcu požiadavka žalobcov na zabezpečenie ochrany ich obydlia neodkladným opatrením nevyznieva legitímne. Súd nespochybňuje všeobecné konštatovanie žalobcov, že „ak má dôjsť k zásahu do obydlia žalobcov v rade 1/ a 2/, resp. ak má byť žalobca v rade 1/ pozbavený vlastníckeho práva k svojmu obydliu, čím dôjde aj k vzniku závažných existenčných problémov žalobcov v rade 1/ a 2/ a ich detí, ktorí momentálne nemajú zabezpečenú inú náhradnú formu bývania, je potrebné, aby takýto zásah zodpovedal základnej ústavnej požiadavke v súlade so zákonom". Súd vykonal test proporcionality, ktorého použitia sa žalobcovia domáhali, poukazujúc pritom na to, že je potrebné proporcionálne posúdiť potrebu ochrany dvoch základných ústavných práv, a to na strane jednej právo vydražiteľa na ochranu jeho vlastníckeho práva nadobudnutého príklepom na dobrovoľnej dražbe a na druhej strane právo žalobcu 1/ a jeho rodiny na ochranu obydlia a vlastníckeho práva, ktoré mu do doby udelenia príklepu prislúchalo, a musí opätovne upriamiť pozornosť na skutočnosť, že majetok, ktorý slúži na uspokojovanie potrieb žalobcov spojených s bývaním bol zapísaný do konkurznej podstaty, čo je dôvodom na to, že súd dospel k záveru, že žalobcom okamžitú dočasnú ochranu ich obydlia neodkladným opatrením nie je dôvodné poskytnúť. Súčasne však súd dodáva, a to aj na podporu argumentu, že nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov, že obydlie žalobcov je až do času, kým by príslušný orgán nerozhodol o ich vyprataní, resp. vypratanie nevykonal, nedotknuteľné, pričom hrozba zásahu do nedotknuteľnosti obydlia žalobcov nebola osvedčená.
20. Záverom súd uvádza, že nespochybňuje fakt, že rodinná a sociálna situácia dotknutej rodiny je komplikovaná a nezávideniahodná, konkurzné konanie však slúži primárne na uspokojenie veriteľov úpadcu a smeruje k speňaženiu majetku úpadcu, ktorá skutočnosť je žalobcom zrejmá, keďže uvedené uviedli aj sami v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (na č.l. 45 spisu sa uvádza: „žalobca v rade 1/ mal už v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu vedomosť o tom, že jeho majetok bude speňažený a z toho výťažku budú uspokojené pohľadávky veriteľov, avšak za predpokladu, že správca bude postupovať v súlade so zákonom, postupom podľa zákona č. 7/2005 Z.z. v platnom znení“). To znamená, že žalobcovia mali vedomosť o tomto následku vyhláseného konkurzu od roku 2014, pričom si museli byť vedomí toho, že budú musieť opustiť dom, ktorý slúžil ako ich obydlie. Aj to je ďalším dôvodom, pre ktorý sa súdu požiadavka žalobcov, aby súd neodkladným opatrením upravil pomery strán bezodkladne, nejaví ako dôvodná. Pokiaľ žalobcovia nevyriešili svoju bytovú situáciu do dňa konania dražby, podľa názoru súdu neexistuje legitímny dôvod na to, aby súd požadované neodkladné opatrenie vydal.
21. S poukazom na uvedené skutočnosti súd návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.
22. O náhrade trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd v zmysle § 262 CSP v rozhodnutí, ktorým sa bude konanie končiť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).