Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23To/34/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr. Beáty Javorkovej a JUDr. Ondreja Samaša, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 11. apríla 2017 prejednal sťažnosť prokurátorky Okresnej prokuratúry Trenčín v trestnej veci obvineného

Z. W.

nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom O. H.,

ktorú podala proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 8T/63/2016 zo dňa 10. marca 2017 a takto

rozhodol:

Podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr.por. sa uznesenie súdu prvého stupňa zrušuje v celom rozsahu a súdu prvého stupňa sa ukladá, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trenčín podala dňa 15.11.2016 na Okresný súd Trenčín podľa § 233 ods. 2 písm. b) Tr.por návrh na schválenie dohody o vine a treste, pričom navrhovala, aby súd uznal obvineného Z. W. vinným zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák., pretože dňa 20.6.2016 v čase okolo 10.00 hod. v krčme zvanej U Z. na sídlisku Z. v H. prišiel k stolu, za ktorým sedel poškodený H. F., trvale bytom H. - G., V. XXX/X, chytil ho za golier trička, stiahol ho na zem a ťahal ho pred hlavný vchod do krčmy, pričom zobral zo stola sklenený popolník a týmto poškodeného minimálne jedenkrát udrel do ľavej časti hlavy a tiež ho udrel najmenej štyrikrát pravou rukou zovretou v päsť do oblasti hlavy a temena hlavy, poškodenému boli spôsobené zranenia, a to zakrvácanie nad tvrdú plenu mozgovú v temenno-spánkovej oblasti vľavo, opuch ľavej mozgovej hemisféry, zlomenina v temenno- záhlavnej oblasti vľavo s vpáčení, zlomenina spánkovej kosti vľavo a zmliaždenie v temennej oblasti, teda išlo o poranenie dôležitého orgánu (mozgu), v dôsledku zranení bol poškodený H. F. od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX hospitalizovaný vo T. nemocnici H., teda celkovo 19 dní, kedy bol obmedzený prakticky vo všetkých oblastiach, ako v oblasti kontaktu so spoločenským prostredím, v oblasti komunikácie, v oblasti mobility a oblasti nevyhnutných životných hygienických a stravovacích úkonov.

Súčasne prokurátorka navrhovala, aby bol obvinenému podľa § 155 ods. 1 Tr.zák. s použitím §§ 36 písm. l/, 38 ods. 2,3 Tr.zák. a § 41 ods.1 Tr.zák., § 39 ods. 4 Tr.zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní troch rokov, pričom podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. za použitia § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. aby mu súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a zároveň uložil probačný dohľad nad správaním obvineného v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. navrhla obvinenému určiť skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody v trvaní troch rokov, zároveň podľa § 51 ods. 4 písm. g) Tr. zák. obvinenému uložiť povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným

úradníkom alebo odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. navrhla poškodeného H. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. - G., V. XXX/X, s nárokom na náhradu škody odkázať na civilný proces.

Uznesením súdu prvého stupňa bol podľa § 331 ods. 1 písm. b/, ods.2 Tr. por. odmietnutý vyššie uvedený návrh dohody o vine a treste, pretože súd zistil, že navrhovaná dohoda o vine a treste je zrejme neprimeraná.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote sťažnosť prokurátorka. Následne podanú sťažnosť písomne odôvodnila tak, že osobitným motívom konania obvineného - z pomsty sa orgány činné v trestnom konaní zaoberali, avšak dospeli k záveru, že prítomnosť tohto znaku u obvineného nebola preukázaná. Za pomstu treba chápať odplatu páchateľa za skoršie konanie jeho obete, spravidla po dlhodobejšej a uváženej príprave. Konanie obvineného bolo však emočného základu. Preukazuje to, že sa stretol s poškodeným v pohostinstve len náhodne. Nešlo o zámer, ani premyslené konanie. V pohostinstve mu priateľka uviedla, že poškodený jej dlží 30 eur, v dôsledku čoho sa išiel s poškodeným konfrontovať. Následne došlo z jeho strany k ataku na poškodeného za prítomnosti iných osôb, ktoré ho z konania usvedčujú. Hoci sa obvinený aj v minulosti dopustil protiprávnych činov, aj v trestnej aj v priestupkovej rovine, bolo na to v dohadovacom konaní prihliadnuté, a trest bol vymeraný v druhej polovici zákonného rozpätia, s probačným dohľadom a povinnosťou zúčastniť sa sociálneho výcviku. A to práve s cieľom prevýchovy obvineného. Takýto trest je spravodlivý a schopný splniť svoj účel. Prokurátorka navrhla uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr.por. zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Krajský súd na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr.por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátorky je dôvodná.

V úvode svojho rozhodnutia senát nadriadeného súdu poukazuje na to, že súd prvého stupňa v pomerne rozsiahlom písomnom odôvodnení svojho odmietajúceho rozhodnutia uviedol, že motívom konania obvineného bolo, že poškodený mal jeho priateľku oklamať o 30 eur. Teda konanie bolo motivované ako odplata za dlh, a to ako spáchané z osobitného motívu z pomsty. Vzhľadom k tomu mal byť skutok kvalifikovaný podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr.zák. s poukazom na § 140 písm. b) Tr.zák., a následne preto dohodnutý trest je mimo zákonom ustanovenú trestnú sadzbu. Poukázal aj na osobu obvineného, na ktorého už bolo pôsobené aj podmienečným zastavením trestného stíhania, aj zmierom, avšak bez efektu. Preto súd podľa § 331 ods. 1 písm. b/ Tr.por návrh dohody o vine a treste odmietol, pretože je zrejme neprimeraná.

K veci je potrebné uviesť, že ustanovenie § 331 ods. 1 písm. b/ Tr.por. umožňuje odmietnuť návrh dohody o vine a treste bez prejednania veci na verejnom zasadnutí, len ak zistí závažné porušenie procesných predpisov, najmä porušenie práva na obhajobu, alebo ak navrhovaná dohoda o vine a treste je zrejme neprimeraná.

Senát nadriadeného súdu sa pritom nestotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa v tom, že konanie obvineného bolo z osobitného motívu, z pomsty tak, ako to má na mysli ustanovenie § 140 písm. b) Tr.zák.

Nie každý trestný čin, ktorý má určitú motiváciu a pohnútku, je možné zároveň posudzovať, ako spáchaný z pomsty.

Pomsta je reakcia páchateľa na nejakú udalosť, okolnosť, súvisiacu s obeťou, či už priamo alebo nepriamo. Je to stav odlišný od pohnútok majúcich základ v prirodzených citoch človeka, akými sú napr. žiarlivosť, či stav „okamžitého afektu“.

Pomsta ako osobitný kvalifikačný motív trestného činu vyžaduje, a tu treba prisvedčiť sťažnostným dôvodom prokurátorky aj určitý čas, uváženejšiu, v páchateľovi zrejúcu prípravu na trestný čin, teda premyslené konanie páchateľa.

Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že obvinený konal absolútne spontánne. Pri náhodnom stretnutí s poškodeným v pohostinstve bol svojou priateľkou upozornený, že poškodený dlží tejto 30 €, za čo by si zaslúžil dostať a išiel si uvedené s poškodeným skonfrontovať.

Konal teda bezprostredne pod vplyvom toho, čo mu priateľka povedala, pričom bol podľa vlastných tvrdení veľmi nahnevaný /teda v stave afektu/. Následne poškodeného napadol fyzicky. Uvedené skutočnosti jednoznačne vyplynuli zo všetkých svedeckých výpovedí. Poškodený aj dlh voči priateľke obvineného priznal.

Pomsta v sebe musí zahŕňať subjektívny proces „ spôsobiť odplatu“ za niečo. Tento subjektívny proces nemôže však vzniknúť súbežne s odplatou . Rozhodnutie spôsobiť niekomu „zlo“ ako odplatu za nejaké konanie súvisiace či už priamo alebo nepriamo s obeťou, musí mať určité trvanie a musí byť aj uváženejšie, pričom dôvod by mal byť hodný zreteľa - teda „hodný pomsty.“

Nemožno teda hovoriť v konaní obvineného o premyslenom, vopred plánovanom uváženom akte pomsty voči poškodenému, za dlh v pomerne nízkej sume 30 €. Celý konflikt medzi obomi aktérmi skutku prebehol v priamom slede po sebe. Reakcia obvineného bola okamžitá, spontánna a bez prípravy. Preto krajský súd dospel k záveru, že v konaní obvineného nešlo o akt pomsty tak, ako ho popisuje ustanovenie § 140 písm. b) Tr. zák. na úrovni osobitných kvalifikačných pojmov.

Osobitné kvalifikačné pojmy uvedené v § 138 a nasl. Tr.zák. sa spravidla vyskytujú v kvalifikovaných skutkových podstatách trestných činov, a preto by mali byť približne na rovnakej úrovni z hľadiska závažnosti trestného činu.

Pomsta bola v skoršej právnej úprave chápaná ako zavrhnutiahodná pohnútka odporujúca morálke, svedčiaca o morálnej zvrhlosti, bezcitnosti, sebectve a neúcte k ľudskému životu. Pod takéto kritéria však konanie obvineného Z. W. rozhodne nemožno priradiť.

Senát krajského súdu pritom nezistil ani iné dôvody, pre ktoré by bolo potrebné dohodu o vine a treste odmietnuť.

Nadriadený súd preto podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr.por. zrušil uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu, a prikazuje súdu prvého stupňa, aby návrh na dohodu o vine a treste v tejto veci prejedal a rozhodol na verejnom zasadnutí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.