Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5T-114-2016.pdf
PDF · 84.87 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/114/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen samosudcom JUDr. Bc. Viktorom Markom, PhD., v trestnej veci obžalovaného Q. P., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 10. 04. 2017 vo Zvolene, takto
rozhodol:
obžalovaný Q. P., nar. XX. XX. XXXX v K. K., trvale bytom O.P., A. XXX/XX,
uznáva sa za vinného, preto že
aj napriek tomu, že mu bola rozsudkom samosudcu Okresného súdu Lučenec č.k. 5P 29/2012-22 zo dňa 26.03.2012, právoplatným dňa 16.04.2012 uložená povinnosť prispievať na výživu mal. Q. P., nar. XX.XX.XXXX výživným v sume 50,-€ mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku vždy do 20-teho dňa toho ktorého mesiaca mesačne vopred k rukám matky dieťaťa M. C., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, si túto svoju zákonnú povinnosť v mieste svojho trvalého bydliska, v mieste trvalého bydliska dieťaťa, okres J. a na iných miestach v období od 01.01.2015 do 10.04.2017úmyselne, riadne a včas neplnil, pričom bol od 21.08.2014 do 30.09.2014 zamestnaný na dohodu o vykonaní práce v spol. TERMINAL 2, s.r.o. „ v konkurze“, so sídlom K. X, od 01.12.2014 do 31.12.2014 a od 12.01.2015 do 25.05.2015 na dohodu o pracovnej činnosti v spol. ELIB s.r.o., so sídlom L., od 18.05.2015 do 26.05.2015 u zamestnávateľa B. B.- A. výroba, s miestom podnikania L., od 01.09.2015 u T.. M. P., od 16.02.2016 do 10.05.2016 v spol. AKAE, s.r.o. L., od 16.12.2013 je evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nepoberal dávky a príspevky v hmotnej núdzi, avšak na výživné zaplatil spolu len 136,-eur, čím mu voči oprávnenej M. C., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J., K. Č.. XX vznikol dlh na výživnom vo výške 1.004,-€, teda
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného,
čím spáchal
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1 Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje:
Podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, § 46 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 50 ods. 2, § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá povinnosť podľa svojich schopností a možností zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 19. 08. 2016na tunajší súd pod sp. zn. 2Pv/214/16/6611 obžalobu na Q. P. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1Trestného zákona. Obžalovaný Q. P. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku spravil vyhlásenie o tom, že nepopiera spáchanie skutku. Napriek tomuto vyhláseniu ho ale súd v zmysle § 257 ods. 7 Trestného poriadku neprijal, pretože by tým zmaril možnosť prípadného uplatnenia ustanovenia § 86 ods. 1 písm. a) Trestného zákona o účinnej ľútosti, pretože v prípade prijatia vyhlásenia by už nemohol byť podaný opravný prostriedok proti výroku o vine. Ak by teda aj obžalovaný naplnil účinnú ľútosť, nemohol by ho krajský súd oslobodiť spod obžaloby, pretože výrok o vine by bol právoplatný a nebolo by ho možné napadnúť opravným prostriedkom. Obžalovaný po zákonnom poučená na hlavnom pojednávaní vypovedal, že si je vedomý toho, že neplatil plnú čiastku, snažil sa ako mohol prispievať. Podal si na Okresný súd Lučenec aj návrh na zníženie výživného, pretože má aj druhé dieťa. Je nezamestnaný, má len dlhy. Nevedel uviesť, koľko uhradil na výživnom po podaní obžaloby, pretože všetky doklady nevedel nájsť, pretože sa pred piatimi dňami sťahovali. Druhé dieťa má dva a pol roka. Dcére kupuje čo môže, ale nemá prostriedky na cestovanie, teda za ňou nemôže chodiť do J., voláva jej a zisťuje, kedy môže pre ňu prísť. Bráva ju aj na prázdniny, tak, ako sa mi dá. Je vyučený sklár, ale sklárne zanikli, čiže by si musel robiť rekvalifikačný kurz, na ktorý ale nemá prostriedky, snažím sa preto hľadať rôzne brigády. Družka pracuje, on sa zatiaľ doma starám o dieťa. Rodičovský príspevok nepoberajú, prišlo im aj rozhodnutie, že naň nemajú nárok. Brigáduje aj neoficiálne, naposledy bol predvčerom rýľovať záhradu susedovi, takto si napr. privyrobí 15,- Eur za deň a potom si zháňa ďalšiu brigádu, iný príjem nemá. Taktiež nepoberá žiadne dávky, požiadal ÚPSVaR, ale od nich má rozhodnutie, že mu dávky nedajú, pretože by musel ísť na verejnoprospešné práce, čo ale nemôže, pretože družka by prišla o prácu a on sa musím starať o dieťa, ktoré od septembra 2017 nastúpi do škôlky. Voči Sociálnej poisťovni a zdravotnej poisťovni má exekúcie, pretože predchádzajúci zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu a ani zaňho riadne neplatil odvody. Na výživnom naposledy uhradil splátku vo februári 2017, odvtedy neuhradil nič, pretože nemal finančné prostriedky. Pokiaľ družka má peniaze, tak mu nejaké dá, a on z nich zaplatí výživné. Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá svedkyňa M. C., ktorá po zákonnom poučení uviedla, že od 01.01.2015 obžalovaný prestal platiť výživné úplne, potom začal platiť až keď podala trestné oznámenie, aj to ale nie v plnej výške. Po podaní obžaloby uhradil spolu 210,- Eur, o čom poslala aj výpisy z účtu. Celkovo sa o dcéru nezaujíma, nevolá jej, minule volal jej mame, že prečo nevedel o tom, že jej robili zuby pod narkózou, pričom mu dala telefónne číslo, aby zavolal, ale nezavolal. Keď príde dcéra k nemu, tak jej niečo kúpi, aj si ju bráva, ale nie tak často. Aj dcéru vozili k obžalovanému do J., ale keď prestal platiť, tak mu povedali, že ju voziť už nebudú. Naposledy uňho bola cez Vianoce. K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že o malú sa zaujímaaj cez facebook, ona si ale zrušila účet, nedala mu ani vedieť, povedal im, že keď pôjde na operáciu, aby mu dali vedieť, ale nakoniec musel volať sám, aby si to zistil. O dcéru sa zaujíma, ale nemôže za to, že sa odsťahovali tak ďaleko. Koľkokrát sú aj pár kilometrov od L., v R., ale nedajú mu to vedieť. Veľa krát som aj malej volal, ale buď nedvíhala, alebo bolo číslo zrušené, potom mu dcéra povedala, že stratila mobil. Podľa § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, a to:rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 5P/29/2012 (č.l. 32 - 34), rodný list a potvrdenie o návšteve školy (č.l. 35 - 36), prehľad plnenia výživného (č.l. 38 - 40), výpis z Ústrednej evidencie priestupkov (č.l. 41 - 42), odpis registra trestov obžalovaného (č.l. 43 - 44), správy na obžalovaného z Okresného úradu Lučenec, ÚPSVaR, Sociálna poisťovňa, Mesto Poltár, ODI Poltár (č.l. 45 - 58, 67 - 68), správy od zamestnávateľov obžalovaného (č.l. 59 - 66), výpisy z účtu (č.l. 69 - 88),
komunikácia cez facebook (č.l. 89 - 92), výpisy z účtu (č.l. 109 - 124), potvrdenia o úhrade výživného (č.l. 126 - 127), návrh na zníženie výživného (č.l. 128), fotokópia rodného listu (č.l. 129). Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkových a právnym záverom. Vina obžalovaného bola vzhľadom na jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní, v rámci ktorej sa ku spáchaniu trestného činu priznal, a toto konanie úprimne oľutoval, ako aj vzhľadom na výpoveď svedkyne M. C. nepochybná, navyše potvrdená aj listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise. V zmysle uvedeného potom súd uznal vinu obžalovaného v zmysle podanej obžaloby, s úpravou rozhodného obdobia a výšky zameškaného výživného v zmysle § 122 ods. 13 Trestného zákona, prihliadnuc na jednotlivé úhrady zameškaného výživného od podania obžaloby po vyhlásenie rozsudku. Výška zameškaného výživného tak za obdobie od 01. 01. 2015 do 10. 04. 2017predstavuje sumu 1.004,-Eur. Podľa § 122 ods. 13 Trestného zákona ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj po oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto procesného úkonu ako nový skutok; to neplatí, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207. V takom prípade ide o pokračovanie konania až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa súd druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu. Podľa § 207 ods. 1Trestného zákona kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Podľa § 62 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Neplnením vyživovacej povinnosti sa rozumie stav, keď oprávnená osoba nedostane všetko, čo je obsahom vyživovacej povinnosti. Súd nie je viazaný rozhodnutím, ktorým bola táto povinnosť určená v občianskoprávnom konaní, vrátane rozsahu výživného. Pri rozhodovaní o vine súd rozsah vyživovacej povinnosti posudzuje samostatne, a preto môže vychádzať z iného rozsahu vyživovacej povinnosti obžalovaného, než občianskoprávny súd. Obžalovaný Q. P. tak svojim konaním naplnil všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa 207 ods. 1Trestného zákona, pretože najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal zo zásad pre ukladanie trestov uvedených v § 34 Trestného zákona. V prípade obžalovaného prihliadol na jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, t.j. že sa priznal ku spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Súd zároveň prihliadol na jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m), t.j. že už bol za trestný čin odsúdený. Vzhľadom na uvedené je potom pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v rovnováhe, trestná sadzba trestu odňatia slobody sa preto nijakým spôsobom neupravovala. Trestná sadzba trestu odňatia slobody potom predstavuje až 2 roky. Obžalovaný je z miesta trvalého bydliska hodnotený všeobecne. Z evidencie priestupkov vyplýva, že sa v minulosti dopustil jedného priestupku na úseku cestnej premávky. Z odpisu registra trestov obžalovaného je zrejmé, že bol doposiaľ 4 krát súdne trestaný, prevažne pre majetkovú trestnú činnosť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti potom súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere6mesiacov, teda v rámci dolnej polovice zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Súd zároveň rozhodol o podmienečnom odklade výkonu tohto trestu za súčasného uloženia skúšobnej doby vo výmere 18 mesiacov. Takýto trest je podľa názoru súdu na nápravu páchateľa, ochranu spoločnosti, ako aj z pohľadu generálnej a individuálnej prevencie postačujúci, a zároveň zabráni obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti a dostatočne zabezpečí jeho prevýchovu. Tento trest zároveň postihuje len páchateľa trestného činu. Súd pri ukladaní trestu a jeho výmery, ako aj pri výmere skúšobnej doby prihliadol na obdobie neplnenia vyživovacej povinnosti, ako aj na výšku zameškaného výživného Zároveň súd v zmysle § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona uložil obžalovanému povinnosť počas skúšobnej doby podľa svojich schopností a možností zaplatiť zameškané výživné.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.