Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Sa/37/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, sudkyňou JUDr. Evou Šiškovou, v právnej veci žalobcu: Ing. K. U., nar. XX. XX. XXXX, L. XX/XX, A. Z. O., zastúpený advokátskou kanceláriou PAČINDA AK s.r.o., Lesná 12, Tomášov, IČO: 50 063 995, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 2016/115275/15402/ SSZOSK zo dňa 02. 09. 2016, takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava č. 2016/115275/15402/ SSZOSK zo dňa 02. 09. 2016 v spojení s rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice č. k.: LV1/RSK/ZAM/2015/16489 zo dňa 21. 04. 2015 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Súd p r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Žalobca podal dňa 01. 04. 2015 žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Levice. K žiadosti pripojil svoj výpis zo živnostenského registra, diplom o absolvovaní Ekonomickej univerzity v Bratislave, výpis z obchodného registra spoločnosti VINOPUBLIKA, s.r.o., v ktorej je žalobca vedený ako spoločník a konateľ, pracovnú zmluvu uzavretú dňa 01. 04. 2015 medzi zamestnávateľom (VINOPUBLIKA, s.r.o.) a zamestnancom (žalobcom), v ktorej bol medzi jej účastníkmi dohodnutý druh práce - poradenstvo a konzultačná činnosť v oblasti predaja vína, obchodno-marketingové aktivity a organizácia spoločenských podujatí - riadených degustácií. Dohodnutý rozsah pracovného času bol stanovený na 5 hodín týždenne a bol rozvrhnutý na 5 dní v týždni v čase od 19.00 do 20.00 hod. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 31. 03. 2016 s dohodnutou mzdou 50,- eur mesačne. Okrem toho doložil aj potvrdenie o dĺžke zamestnania a o zápočte dôb zamestnania pre účely nemocenského poistenia.

2. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Levice (ďalej len správny orgán prvého stupňa) vydal dňa 21. 04. 2015 rozhodnutie č. k.: LV1/RSK/ZAM/2015/16489, ktorým nezaradil žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca má podľa výpisu z obchodného registra spoločnosti VINOPULIKA, s.r.o. v tejto spoločnosti postavenie konateľa a spoločníka. Poukázal pritom na ust. § 34 ods. 14 písm. h/ zák. č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie nezaradí občan, ktorý nespĺňa podmienky ust. § 6 ods. 1 a 2 s poukazom na ust. § 5 ods. 1, písm. a/ vyššie citovaného zákona, v ktorom sa vymedzuje, kto je samostatne zárobkovo činná osoba. Žalobca sa voči rozhodnutiu správneho orgánu odvolal a opätovne žiadal o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie k 01. 04. 2015.

3. Proti uvedenému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 2016/115275/15402/SSZOSK dňa 28. 07. 2016 tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

4. Rozhodnutie žalovaného zo dňa 28. 07. 2016 bolo predmetom súdneho prieskumu na základe žaloby podanej žalobcom dňa 16. 06. 2015. Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 20. 04. 2016 č. k. 11S/186/2015-63 zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 16. 06. 2015 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Správny súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že sa žalovaný ani prvostupňový správny orgán nevysporiadal s tou skutočnosťou, že žalobca je spoločníkom a konateľom spoločnosti VINOPUBLIKA, s.r.o. a zároveň je aj zamestnancom tejto spoločnosti s deklarovaným príjmom 50,- eur mesačne. Považoval odôvodnenie rozhodnutia žalovaného za nedostatočné, ktoré ho robí nezrozumiteľným a nepreskúmateľným.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

5. Žalovaný vydal dňa 02. 09. 2016 rozhodnutie č. 2016/115275/15402/SSZOSK, ktorým rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. k.: LV1/RSK/ZAM/2015/16489 potvrdil a odvolanie účastníka konania zamietol.

6. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že občan, ktorý si podá žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, si túto podáva nielen z dôvodu, že chce využiť služby zamestnanosti, ale aj z dôvodu, že je občanom, ktorý chce pracovať, môže pracovať a hľadá si zamestnanie tak, ako to vyplýva z ust. § 6 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti. Účastník konania v žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie čestne vyhlásil, že je zamestnancom v pracovnom pomere ako i to, že vykonáva zárobkovú činnosť na základe pracovno-právneho vzťahu alebo právneho vzťahu podľa osobitného predpisu, ak mzda alebo odmena za vykonávanie týchto činností nepresiahne 75 % zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Skutočnosť, že je samostatne zárobkovo činnou osobou vyznačil záporne.

7. K žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie účastník konania predložil pracovnú zmluvu, ktorú uzatvoril so spoločnosťou VINOPUBLIKA, s.r.o. v zmysle ust. § 43 a nasl. Zákonníka práce. K predloženému dokladu poznamenal, že predmetnou pracovnou zmluvou by malo byť jednoznačne preukázané, že sa jedná o pracovný pomer dohodnutý na kratší pracovný čas, ako je ustanovený pracovný čas, t. j. podľa ust. § 49 Zákonníka práce, pričom by nemala vyplývať len z jej obsahu. Takto uzatvorenú pracovnú zmluvu je možné považovať za pracovnú zmluvu, ktorou došlo k uzatvoreniu riadneho pracovného pomeru bez ohľadu na skutočnosť, akú mzdu zamestnávateľ v pracovnej zmluve dohodol. Skutočnosť, že sa jedná o pracovný pomer na kratší pracovný čas, musí jednoznačne vyplývať z pracovnej zmluvy i napriek skutočnosti, že ju účastník konania uzatvoril s vlastnou spoločnosťou.

8. Samotnou podstatou nezaradenia žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie je jeho status spoločníka ako i konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorý stále pretrváva. Postavenie spoločníka v spoločnosti ako i konateľa je zákonnou prekážkou pre zaradenie občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie, nakoľko takáto fyzická osoba sa na účely zákona o službách v zamestnanosti považuje za samostatne zárobkovo činnú osobu.

9. Účelom zákonodarcu zapracovať do zákona o službách v zamestnanosti ust. § 6 ods. 2 písm. a/ bolo umožniť uchádzačom o zamestnanie vykonávať zárobkovú činnosť aj počas vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ktorí nemajú žiadny iný príjem a nie sú samostatne zárobkovo činné osoby, za účelom zlepšiť si svoju finančnú situáciu a zaradením na niektorý z nástrojov služieb zamestnanosti získať možnosť uplatnenia na trhu práce. Zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie občanov, ktorí sú samostatne zárobkovo činné osoby podľa ust. § 5 ods. 1 písm. a/ zákona o službách zamestnanosti, nie je účelom zákona o službách zamestnanosti a ust. § 6 ods. 1 písm. c/ daného zákona by stratilo svoju opodstatnenosť a došlo by k ich zvýhodneniu oproti uchádzačom o zamestnanie, ktorí nemajú žiadny príjem, prípadne vykonávajú zárobkovú činnosť v zmysle ust. § 6 ods. 2 písm. a/, pričom príjem je limitovaný sumou vo výške 148,57 eur v hrubom a je ich jediným príjmom, pričom nie sú samostatne zárobkovo činnou osobou.

10. V závere odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol žalovaný, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o nezaradení účastníka konania do evidencie uchádzačov o zamestnanie bolo správne a námietky účastníka konania nepovažoval za také, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zmeniť alebo zrušiť.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

11. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 02. 09. 2016 podal žalobca v zákonom stanovenej lehote žalobu zo dňa 21. 10. 2016 (doručená Krajskému súdu v Nitre dňa 27. 10. 2016), ktorou žiadal, aby súd toto rozhodnutie ako i rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice zo dňa 21. 04. 2015 č. k.: LV1/RSK/ZAM/2015/16489 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

12. V žalobe namietal nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu tým, že rozhodnutie žalovaného nemá legislatívnu oporu resp., že žalovaný interpretoval zákon o službách zamestnanosti nad rámec toho, čo mu umožňuje platná legislatíva. Uviedol, že nesúhlasí s právnym názorom žalovaného, že pracovná zmluva na kratší pracovný čas musí obsahovať odkaz na § 49 Zákonníka práce. Okrem toho skutočnosť, či sa jedná o tzv. riadny pracovný pomer alebo pracovný pomer na kratší pracovný čas nie je podstatnou náležitosťou pracovnej zmluvy v zmysle § 43 ods. 1 až 3 Zákonníka práce. Pracovný čas žalobcu podľa pracovnej zmluvy zo dňa 01. 04. 2015 bol dohodnutý na 5 hodín týždenne. Z uvedeného je zrejmé, že pracovný čas žalobcu bol kratší, než je ustanovený týždenný pracovný čas a preto je nepochybné, že na základe tejto pracovnej zmluvy bol dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas. Zisťovanie žalovaného týkajúce sa spôsobu dohodnutia pracovného času v pracovnej zmluve žalobcu je úplne irelevantné vo vzťahu ku skutočnosti, či žalobca mal alebo nemal byť zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, nakoľko charakter pracovného pomeru nie je hodnotiacim kritériom podľa § 6 ods. 1, 2 zákona o službách zamestnanosti, keďže sa tam vôbec nevyskytuje. Jediným kľúčovým atribútom je len výška dojednanej mzdy a to konkrétne to, či dojednaná mzda je nižšia ako 75 % zo sumy životného minima.

13. Žalobca od začiatku konania kontinuálne zotrváva na svojom stanovisku, že je zamestnancom, avšak na účely § 6 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 6 ods. 2 písm. a/ zákona o službách zamestnanosti je takým zamestnancom, ktorého mzda nedosahuje 75 % zo sumy životného minima a preto spĺňa podmienku zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Súčasne, keďže je zamestnancom, nemôže byť na účely § 5 ods. 1 písm. a/ zákona o službách zamestnanosti (v znení účinnom do 31. 12. 2015) považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu, a teda nemôže byť považovaný za takého, ktorý vykonáva alebo prevádzkuje samostatne zárobkovú činnosť na účely § 5 ods. 2 zákona o službách zamestnanosti.

14. S tvrdením žalovaného, že "postavenie spoločníka v spoločnosti ako aj konateľa je zákonnou prekážkou pre zaradenie občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie, nakoľko takáto fyzická osoba na účely zákona o službách zamestnanosti je samostatne zárobkovo činnou osobou" by sa dalo súhlasiť podľa názoru žalobcu len v tom prípade, ak by žalobca v tom čase nebol súčasne aj zamestnancom.

15. Žalobca sa nestotožnil ani s tvrdením žalovaného, že zaradením samostatne zárobkovo činných osôb do evidencie uchádzačov o zamestnanie by došlo k ich zvýhodneniu oproti uchádzačom o zamestnanie, ktorí nemajú žiadny príjem, prípadne majú príjem len do výšky ustanovenej v § 6 ods. 2 písm. a/ zákona o službách zamestnanosti. Skutočnosť, že uchádzač o zamestnanie je spoločníkom alebo konateľom spoločnosti ešte sama o sebe neznamená, že by musel mať z výkonu takejto činnosti nejaký príjem.

16. V žalobe ďalej poukázal na to, že výklad zákona o službách zamestnanosti, ktorý aplikoval v danom prípade žalovaný, je nad rámec jeho oprávnení v zmysle čl. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Mal za to, že znenie zákona o službách zamestnanosti upravujúce podmienky pre zaradenie občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie je jasné a zrozumiteľné.

17. Proti tvrdeniu žalovaného, že účelom uzavretia pracovnej zmluvy žalobcu bolo údajne to, aby platiteľom poistenia na zdravotné poistenie bol za žalobcu štát, sa žalobca dôrazne ohradil a uviedol, že na takéto tvrdenie nemá žalovaný žiadne dôvody ani dôkazy. Takéto konštatovanie žalovaného

privádza žalobcu k záveru, že sa žalovaný rozhodol za každú cenu nepriznať žalobcovi jeho nároky vyplývajúce zo zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je len zmesou vágnych tvrdení a špekulácií žalovaného, ktoré nedokázal podporiť jasnými a nespochybniteľnými odkazmi na existujúcu legislatívu. Žalovaný sa nevysporiadal so skutočnosťou, prečo by sa z jeho pohľadu nemal aplikovať liberačný dôvod podľa ust. § 5 ods. 1 písm. a/ zákona o službách zamestnanosti v znení účinnom do 31. 12. 2015. V napadnutom rozhodnutí sa žalovaný k tejto skutočnosti nevracia, ani sa nesnaží spochybniť, že žalobca má v tejto veci pravdu. Žalovaný zameral svoju pozornosť iba na spochybnenie faktu, že žalobca nemal platne uzatvorenú pracovnú zmluvu na kratší pracovný čas, keďže v nej absentoval odkaz na ust. § 49 Zákonníka práce.

18. V závere žaloby poukázal žalobca na to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nerešpektoval právny názor súdu vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11S/186/2015 zo dňa 20. 04. 2016 a to napriek tomu, že je týmto názorom viazaný. Žalovaný opätovne potvrdil nezákonné rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Žalobca navrhol za nerešpektovanie názoru súdu vysloveného vo vyššie citovanom rozsudku uložiť žalovanému pokutu.

IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

19. Žalovaný v podanom vyjadrení zo dňa 22. 11. 2016 k žalobe uviedol, že žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že keďže žalobca bol ku dňu podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie spoločníkom a konateľom spoločnosti VINOPUBLIKA, s.r.o., tak týmto nespĺňal podmienku pre zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie v zmysle ust. § 6 ods. 1 písm. c/ zákona o službách zamestnanosti. Žalobcovi nemohla byť priznaná výnimka z definície SZČO obsiahnutej v ust. § 5 tohto zákona. Hoci bol žalobca zamestnancom s mesačnou mzdou vo výške 50,- eur, aj napriek tomu ho nebolo možné zaradiť do evidencie uchádzačov o zamestnanie. S názorom, podľa ktorého, ak je osoba, ktorá je spoločníkom alebo konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným a zároveň aj zamestnancom, tak nie je považovaná za SZČO, nie je možné súhlasiť. Do evidencie nemôže byť zaradený taký spoločník, resp. konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorý nedosahuje za výkon svojej činnosti žiadny príjem. Z tohto dôvodu je potrebné ust. § 5 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona vykladať v súlade s pravidlom minori ad maius, t. j. ak nemôže byť zaradený do evidencie spoločník resp. konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, u ktorého sa ani neskúma výška jeho príjmu, t. j. nemusí žiaden príjem dosahovať, tak o to viac nemôže byť zaradený do evidencie spoločník resp. konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorý má zároveň aj príjem z ďalšej činnosti ako zamestnanec. Iné chápanie tohto ustanovenia by viedlo k neakceptovateľnému výkladu. Z uvedeného vyplýva, že slovné spojenie "ak nie je zamestnanec" uvedené v predmetnom ustanovení, je potrebné vykladať výlučne tak, že status osoby ako zamestnanca v kontexte nesplnenia podmienok na zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie má prednosť pred jeho postavením ako SZČO, v dôsledku čoho ho úrad v takomto prípade nezaradí do evidencie uchádzačov podľa ust. § 34 ods. 14 písm. h/ zákona o službách zamestnanosti (s poukazom na ust. § 6 ods. 1 písm. a/).

20. V danom prípade nedošlo k splneniu podmienok pre zaradenie žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie a preto bol právny názor žalovaného ako aj úradu správny. Poukázal na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky i Ústavného súdu Slovenskej republiky (I.ÚS 518/2013-102 zo dňa 7. augusta 2013). Dôvody uvádzané žalobcom v žalobe sú založené na nesprávnom právnom názore a interpretácii zákonných ustanovení.

21. K námietke žalobcu ohľadom náležitostí pracovnej zmluvy žalovaný poznamenal, že pracovná zmluva musí byť jasná a zrozumiteľná a musí priamo odkazovať na príslušné ustanovenia Zákonníka práce, podľa ktorého sa uzatvára, t. j. skutočnosť, že sa jedná o pracovný pomer na kratší pracovný čas, musí jednoznačne vyplývať z pracovnej zmluvy. Žalovaný zastával názor, že v napadnutom rozhodnutí dostatočne a zrozumiteľne odôvodnil, prečo žalobcu nezaradil do evidencie uchádzačov o zamestnanie a rešpektoval i rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11S/186/2015.

V. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

22. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok ďalej len "SSP") preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 02. 09. 2016 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v rozsahu dôvodov žaloby a dospel

k záveru, že podaná žaloba je dôvodná, a preto vyššie označené rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že toto jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Súd takto rozhodol bez nariadenia pojednávania, pričom rozsudok pri splnení podmienok podľa ust. § 107 ods. 2 SSP verejne vyhlásil dňa 11. apríla 2017.

23. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania správnych orgánov, zamestnanec na účely tohto zákona je fyzická osoba v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.

Podľa § 5 ods. 1, písm. a/ vyššie citovaného zákona, samostatne zárobkovo činná osoba na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá a) je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným, konateľom alebo členom dozornej rady spoločnosti s ručením obmedzeným alebo členom predstavenstva alebo dozornej rady akciovej spoločnosti podľa osobitného predpisu, ak nie je zamestnanec.

Podľa § 6 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, uchádzač o zamestnanie na účely tohto zákona je občan, ktorý môže pracovať, chce pracovať, hľadá si zamestnanie a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu (ďalej len "evidencia uchádzačov o zamestnanie") a ktorý a) nie je zamestnanec, ak v odseku 2 písm. a) nie je ustanovené inak, b) nie je v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru alebo nevykonáva zárobkovú činnosť na základe právneho vzťahu podľa osobitného predpisu, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak, c) neprevádzkuje alebo nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, d) nevykonáva zárobkovú činnosť v členskom štáte Európskej únie alebo v cudzine. Uchádzač o zamestnanie môže a) vykonávať zárobkovú činnosť na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo právneho vzťahu podľa osobitného predpisu, ak mzda alebo odmena za vykonávanie týchto činností nepresiahne 75% zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu platnej k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška mzdy alebo odmeny, alebo b) poskytovať údaje pre štatistiku rodinných účtov, ktorú vykonáva Štatistický úrad Slovenskej republiky, na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.

Podľa § 12, písm. l), t), ae) a af) vyššie citovaného zákona, do pôsobnosti ústredia patrí l) vydať, zmeniť, pozastaviť, zrušiť alebo vydať duplikát povolenia právnickej osobe alebo fyzickej osobe na 1. činnosť agentúry dočasného zamestnávania podľa § 29 ods. 4 alebo § 31 ods. 2, 2. činnosť agentúry podporovaného zamestnávania podľa § 58 ods. 6 alebo odseku 15, 3. priznanie postavenia sociálneho podniku podľa § 50b ods. 4,

t) vykonávať v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje úrad, ae) rozhodovať o uložení pokuty, af) rozhodovať o uložení dodatočnej platby podľa osobitného predpisu.

Podľa § 13 ods. 1, písm. e), bod 1. vyššie citovaného zákona, do pôsobnosti úradu patrí e) rozhodovať o 1. nezaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie a o vyradení uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 36 ods. 1 písm. a) až g), o) až s) a ods. 2.

Podľa § 34 ods. 14 písm. h/ vyššie citovaného zákona, do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa nezaradí občan, ktorý nespĺňa podmienky podľa § 6 ods. 1 a 2.

Podľa § 70 ods. 1 vyššie citovaného zákona, na konanie podľa § 12 písm. l), t), ae) a af) a § 13 ods. 1 písm. e) sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (), rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

24. Predmetom preskúmania v predmetnej veci bolo rozhodnutie žalovaného zo dňa 02. 09. 2016, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 21. 04. 2015 o nezaradení žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie s poukazom na ust. § 34 ods. 14, písm. h/ zák. č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov z dôvodu, že nesplnil podmienky ust. § 6 ods. 1 a 2 s poukazom na ust. § 5 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona.

25. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že v ňom citoval ustanovenia vyššie uvedeného zákona, uviedol, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa bolo vydané v súlade s týmito ustanoveniami, že podstatou nezaradenia žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie je jeho status spoločníka ako aj konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorý stále pretrváva. Okrem toho sa v rozhodnutí zaoberal tým, či pracovná zmluva predložená žalobcom pri podaní žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie obsahuje odkaz na ust. § 49 Zákonníka práce, pretože len v takomto prípade je možné so zamestnancom dohodnúť nižšiu mzdu.

26. Súd je však tohto názoru, že rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa (ktorým nebolo vyhovené jeho žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie), nemožno odôvodniť v podstate len odkazom na ustanovenia právneho predpisu a konštatovaním, že názory žalobcu sú nesprávne a postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby má prednosť pred vykonávaním zárobkovej činnosti. Odôvodnenie rozhodnutia, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o nezaradení žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie musí jasne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodniť, na základe akých skutkových zistení, z akých dôvodov a na akom právnom základe správny orgán rozhodol. Z odôvodnenia rozhodnutia musí bez pochybností vyplynúť, aké dôkazy boli vykonané, akými úvahami sa správny orgán pri posudzovaní riadil.

27. K tvrdeniu žalovaného o nutnosti odkazu na ust. § 49 Zákonníka práce pri dohodnutí nižšej mzdy v pracovnej zmluve súd uvádza, že sa s názorom žalovaného nestotožnil. Žalobcom predložená pracovná zmluva zo dňa 01. 04. 2015 v bode 2 zmluvy obsahuje dohodnutý rozsah pracovného času a to 5 hodín týždenne a pracovný čas zamestnanca je rozvrhnutý na 5 dní v týždni od 19.00 hod do 20.00 hod. Zo znenia pracovnej zmluvy je zrejmé, že ide o dohodnutý kratší pracovný čas, a teda len neuvedenie odkazu na ust. § 49 Zákonníka práce nemá vplyv na jej platnosť. Okrem toho, v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu zo dňa 21. 04. 2015 je uvedené, že žalobca, okrem iného, predložil pracovnú zmluvu na kratší pracovný úväzok medzi ním a zamestnávateľom. Napadnuté rozhodnutia žalovaného potvrdilo rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a preto konštatovanie žalovaného, ktorý spochybňuje predloženú pracovnú zmluvu v časti jej dojednania kratšieho pracovného času vyznieva potom rozporuplne.

28. Z administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktorého je i spis správneho orgánu prvého stupňa súd zistil, že pri podaní žiadosti žalobcu o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie nezamestnaných, žalobca prehlásil, že je v pracovnom pomere, nie je držiteľom živnostenského listu, nie je osobou samostatne zárobkovo činnou, vykonáva zárobkovú činnosť na základe pracovnoprávneho vzťahu a jeho mzda podľa pracovnej zmluvy nepresahuje 75 % zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Podľa výpisu zo živnostenského listu zo dňa 01. 04. 2015 žalobca ukončil podnikateľskú činnosť k 31. 10. 2012 a podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I je žalobca spoločníkom a konateľom spoločnosti VINOPUBLIKA, s.r.o. a zároveň podľa pracovnej

zmluvy zo dňa 01. 04. 2015 je zamestnancom tejto spoločnosti s dohodnutým rozsahom pracovného času 5 hodín týždenne od 19.00 do 20.00 hod. s dohodnutou mzdou 50,- eur mesačne. Správny orgán prvého stupňa ho do evidencie uchádzačov o zamestnanie nezaradil z dôvodu, že postavenie spoločníka spoločnosti ako aj konateľa je zákonnou prekážkou pre zaradenie občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie, nakoľko takáto fyzická osoba na účely zákona o službách zamestnanosti je samostatne zárobkovo činnou osobou. Okrem toho sa venoval účelu zákonodarcu zapracovať do zákona o službách zamestnanosti ustanovenie § 6 ods. 2, písm. a/ a teda jeho účelom, podľa tvrdenia žalobcu, bolo umožniť uchádzačom o zamestnanie, ktorí nemajú žiadny iný príjem a nie sú samostatne zárobkovo činné osoby, za účelom zlepšiť si svoju finančnú situáciu a zaradením na niektorý z nástrojov služieb zamestnanosti získať možnosť uplatnenia sa na trhu práce.

29. Z ust. § 5 ods. 1, písm. a/ vyššie citovaného zákona vyplýva, že samostatne zárobkovo činná osoba na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným, konateľom alebo členom dozornej rady spoločnosti s ručením obmedzeným, ak nie je zamestnancom. Žalovaný (a ani správny orgán prvého stupňa) sa však vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s tou skutočnosťou, že žalobca je spoločníkom a konateľom spoločnosti VINOPUBLIKA, s.r.o. a zároveň je aj zamestnancom tejto spoločnosti s deklarovaným príjmom 50,- eur mesačne. Podľa ust. § 6 ods. 2, písm. a/ vyššie citovaného zákona o službách zamestnanosti, uchádzač o zamestnanie môže vykonávať zárobkovú činnosť na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo právneho vzťahu podľa osobitného predpisu, ak mzda alebo odmena na vykonávanie týchto činností nepresiahne 75 % zo sumy životného minima pre jednu fyzickú osobu podľa osobitného predpisu k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška mzdy alebo odmeny. Dohodnutá mzda žalobcu 50,- eur (podľa pracovnej zmluvy) mesačne nepochybne nepresahuje 75 % zo sumy životného minima pre jednu fyzickú osobu podľa osobitného predpisu, napriek tomu sa správne orgány vo svojich rozhodnutiach s touto skutočnosťou nevysporiadali a žalovaný len stroho konštatoval, že postavenie spoločníka spoločnosti ako ja konateľa je zákonnou prekážkou pre zaradenie občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie, nakoľko takáto fyzická osoba na účely zákona o službách zamestnanosti je samostatne zárobkovo činnou osobou. Vyššie citovaný zákon o službách zamestnanosti však neobsahuje ustanovenie, z ktorého by takýto záver vyplýval.

30. Ak vychádzalo rozhodnutie žalovaného z jeho usmernenia zo dňa 20. 05. 2013 (k zákonu č. 96/2013 Z. z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s nadobudnutím účinnosti 1.mája 2013), ktoré je súčasťou administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, z tohto usmernenia vyplýva, že "v prípade, ak sa preukáže, že občan má postavenie zamestnanca, tento status občana na účely zákona o službách zamestnanosti má prednosť pred jeho postavením ako samostatne zárobkovo činnej osoby, a preto ho úrad v takomto prípade nezaradí do evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa ust. § 34 ods. 14, písm. h/ s poukazom na ust. § 6 ods. 1, písm. a/ zákona o službách zamestnanosti".

31. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol, prečo žalobca nebol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, keď ako fyzická osoba je spoločníkom a konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným a zároveň je zamestnancom tejto spoločnosti, pričom jeho mzda za vykonávanie tejto činnosti podľa pracovnej zmluvy nepresahuje 75 % zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.

32. Z rozhodnutia žalovaného teda nie je zrejmé, akými úvahami sa žalovaný riadil pri svojom rozhodovaní a ktorá skutočnosť bola dôvodom toho, že správny orgán prvého stupňa žalobcu nezaradil do evidencie uchádzačov o zamestnanie, napriek tomu, že i keď tento je spoločníkom a konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným, ale zároveň je podľa predloženej pracovnej zmluvy zamestnancom tejto spoločnosti. Zároveň žalobca splnil ďalšiu podmienku zákona, a to, že môže vykonávať zárobkovú činnosť na základe pracovnoprávneho vzťahu, ak jeho príjem nedosahuje výšku 75 % zo sumy životného minima.

33. Rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho správneho orgánu, ktorým potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o nezaradení žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie malo, okrem iného, obsahovať aj odôvodnenie, v ktorom mal žalovaný uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre jeho rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vysporiadal s námietkami žalobcu v podanom odvolaní a

predloženými listinnými dôkazmi. Správny orgán je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, t. j. opísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia, uviesť dôkazy, z ktorých vychádzal pri vydaní rozhodnutia, ako sa vysporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov, prípadne s námietkami k vykonaným dôkazom. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán musí uviesť i záver o tom, ktoré skutočnosti a na základe čoho považoval za nepochybne zistené, posúdiť ich právny význam, vysloviť úsudok o predmete konania a uviesť, z akého dôvodu aplikoval na predmet konania predpisy citované vo výroku rozhodnutia. Pri právnom posúdení veci však nestačí iba citácia právneho predpisu, alebo odkaz na ňu, ale je potrebné, aby sa vyložil obsah právnej normy tak, aby bol účastníkom konania zrejmý vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 15. 03. 2011 v konaní pod sp. zn. 3 Sžo 83/2010). Odôvodnenie musí nadväzovať na výrokovú časť rozhodnutia a musí byť s ňou v súlade. Rozhodnutie žalovaného zo dňa 02. 09. 2016 tieto zákonom požadované náležitosti neobsahovalo, v dôsledku čoho ho súd posúdil ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov neznamená len absolútny nedostatok odôvodnenia, ale zahŕňa aj prípady, keď pre dané rozhodnutie nebol dostatok dôvodov. Nepostačuje, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre žalovaného, teda pre správny orgán, ktorý ho vydal, ale rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre účastníkov konania (najmä v prípade, ak správny orgán rozhodol inak, ako žiadal účastník konania) ako i pre súd, ktorý rozhodnutie preskúmava v správnom súdnictve na základe žaloby podľa tretej hlavy tretej časti SSP. Aby súd mohol žalobou napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov žaloby náležite preskúmať, musí byť výrok rozhodnutia správneho orgánu riadne a dostatočne odôvodnený. V opačnom prípade nie je možné súdny prieskum napadnutého rozhodnutia zrealizovať. Po oboznámení sa s obsahom žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného súd dospel k tomu záveru, že žalovaným vykonané dôkazy nie sú postačujúce pre skutkové zistenia, z ktorých žalovaný vo svojom rozhodnutí vychádzal. Úlohou súdu však nie je dopĺňať vecnú či právnu argumentáciu rozhodnutia žalovaného, ktorá mala byť už uvedená v odôvodnení jeho rozhodnutia.

Riadne, logické a pre účastníka zrozumiteľné odôvodnenie sa pre neho stáva alebo argumentom presvedčujúcim ho o zákonnosti vydaného správneho rozhodnutia alebo zdrojom argumentov na spochybnenie tohto rozhodnutia. Žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného nespĺňa uvedené požiadavky, a preto ho bolo potrebné zrušiť podľa ust. §191 ods. 1 písm. d/ SSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

34. V žalobou napadnutom rozhodnutí, resp. v jeho odôvodnení nie je ani zmienka o tom, akými úvahami sa žalovaný riadil, z akého zákonného ustanovenia vychádza jeho tvrdenie, že postavenie spoločníka spoločnosti ako aj konateľa je zákonnou prekážkou pre zaradenie občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie, nakoľko takáto fyzická osoby na účely zákona o službách zamestnanosti je samostatne zárobkovo činnou osobou. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného potom neobsahuje všetky skutkové zistenia, z ktorých žalovaný vyvodil záver o tom, že správny orgán prvého stupňa podľa názoru žalovaného dôvodne nevyhovel žiadosti žalobcu o jeho zaradenie do evidencie nezamestnaných. Tento nedostatok v odôvodnení rozhodnutia robí rozhodnutie žalovaného nezrozumiteľným a nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov. Uvedený nedostatok odôvodnenia nenapravil žalovaný ani svojim vyjadrením k žalobe zo dňa 22. 11. 2016, v ktorom uviedol právny názor, pre ktorý nezaradil žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie, nakoľko tento názor musí vyplývať z rozhodnutia žalovaného, a nielen z jeho vyjadrenia k žalobe.

Stručný odkaz na dikciu zákona bez uvedenia skutočností, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie žalovaného a uvedenia úvah, akými bol žalovaný vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov a bez uvedenia ako sa žalovaný vysporiadal s námietkami žalobcu ako účastníka konania, nezodpovedá zákonným náležitostiam odôvodnenia rozhodnutia. Rozhodnutie musí byť presvedčivo individuálne zdôvodnené tak, aby bolo možné ho preskúmať s prihliadnutím na jeho odôvodnenie a nie na obsah administratívneho spisu, ktorý je iba podkladom rozhodnutia.

35. S poukazom na uvedené potom súd dospel k tomu záveru, že žalovaný správny orgán nepostupoval dôsledne podľa vyššie citovaných ustanovení zákona a jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov na také rozhodnutie, a preto bolo potrebné vo veci rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, rozhodnutie žalovaného zrušiť podľa ust. § 191 ods. 1, písm. d/ SSP a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

36. Súd dáva do pozornosti žalovaného, že už v rozhodnutí správneho súdu v rozsudku sp. zn. 11S/186/2015 zo dňa 20. 04. 2016, ktorým zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 16. 06. 2015 č. 2015/97408/15632/SSZOSK, ktorým bolo potvrdené pôvodné rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 21. 04. 2015 uviedol súd, že sa žalovaný nevysporiadal s tou skutočnosťou, že žalobca je spoločníkom a konateľom spoločnosti VINOPUBLIKA, s.r.o. a zároveň je aj zamestnancom tejto spoločnosti s deklarovaným príjmom 50,- eur mesačne, pričom poukázal na to, že správne orgány sa svojich rozhodnutiach s touto skutočnosťou nevysporiadali a žalovaný len stroho konštatoval, že postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby má prednosť pred vykonávaním zárobkovej činnosti, pričom zákon o službách zamestnanosti neobsahuje ustanovenie, z ktorého by takýto záver vyplýval. Správy súd uviedol, že žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol, prečo žalobca nebol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, keď ako fyzická osoba je spoločníkom a konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným a zároveň je zamestnancom tejto spoločnosti, pričom jeho mzda za vykonávanie tejto činnosti podľa pracovnej zmluvy nepresahuje 75 % zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. Konštatovanie žalovaného, že postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby má prednosť pred vykonávaní zárobkovej činnosti podľa ust. § 6 ods. 1, písm. a/ vyššie citovaného zákona je celkom nedostatočná a zatiaľ ničím nepodložená argumentácia. Žalovaný sa ani v novom rozhodnutí, ktorý je predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní s touto skutočnosťou nevysporiadal, a to napriek tomu, že v citovanom rozhodnutí správneho súdu bol súdom upozornený na to, že účastník správneho konania má právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia vo veci jeho žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie a na to, aby sa dozvedel jasné argumenty, ako sa správny orgán vysporiadal s jeho odvolacími námietkami uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa.

37. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia musí byť zrejmé, ako správny orgán dospel k právnemu posúdeniu veci, to znamená, ako zistený skutkový stav subsumoval pod ustanovenie hmotnoprávneho predpisu, podľa ktorého rozhodol. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí len citácia príslušného ustanovenia, ale je žiaduce, potrebné je vyložiť aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Správny orgán pri odôvodnení svojho rozhodnutia musí dbať na jeho presvedčivosť a náležite vysvetliť a odôvodniť svoj názor na prejednávanú vec.

38. V ďalšom konaní bude úlohou orgánu prvého stupňa rozhodnúť o žiadosti žalobcu o jeho zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie na základe ním predložených dôkazov, keďže správny súd v zmysle žaloby zrušil rozhodnutie žalovaného ale i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorým rozhodol o žiadosť žalobcu o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Žalobca ako účastník správneho konania má právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia vo veci jeho žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

39. Žalovaný je viazaný vyššie uvedeným právnym názor súdu podľa § 191 ods. 6 SSP.

40. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech (súd žalobe vyhovel), priznal právo na plnú náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je

ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je mesiac od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.