Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8To/17/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Lucie Bašistovej a sudcov JUDr. Mariána Sninského a JUDr. Moniky Halkociovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 11.06.2024, v trestnej veci proti obžalovanému A. B. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov sp. zn. zo dňa 10.10.2023, takto

rozhodol:

Podľa , z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe

Obžalovanému A. B. C. D. E. F. G. H. I. J., nar. XX.XX.XXXX vo I., trvale bytom K. XX, XXX XX L.

u k l a d á :

Podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. l/ Tr. zákona a § 38 ods. 3 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona obžalovanému ukladá povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa svojich schopností zaplatil zameškané výživné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. zo dňa 10.10.2023 bol obžalovaný A. B. nar. XX.XX.XXXX vo I., trvale bytom K. XX, XXX XX L., uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

- v dobe od 11.12.1998 až do 31.08.2017 v Bardejove a inde, si neplnil vyživovaciu povinnosť na svojho syna G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom M. E. XXXX/XX, N. - O. P., ktorý bol právoplatným rozsudkom Okresného súdu v Bardejove sp.zn. zo dňa 13.11.1998 zverený do výchovy matky Q. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom M. XXXX/XX, N. - O. P., toho času bytom R. XX/XXX X, XXXX R., L., ktorým

bol zaviazaný prispievať na výživu syna G. sumou 300,-Sk / 9,96 € / vždy k 15. dňu v mesiaci k rukám matky, ako aj rozsudkom Okresného súdu v Bardejove sp. zn. zo dňa 03.02.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.06.2012, ktorým bolo zvýšené výživné na sumu 2.000,- Sk / 66,39 €/ mesačne od 02.02.2004 do 31.12.2008 a od 01.01.2009 do budúcna na sumu 66,39 € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky, kde dlžné výživné na mal. G. za obdobie od 11.12.1998 do 03.02.2012 je vo výške 6.089,26 € a na bežnom výživnom od 04.02.2012 ku dňu 31.08.2017 dlhuje sumu vo výške 4.448,13 €, spolu takto na výživnom za obdobie od 11.12.1998 až do 31.08.2017 dlhuje na výživnom sumu v celkovej výške 10.537,39 €.

Za to mu okresný súd uložil podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. l/ Tr. zákona a § 38 ods. 3 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon uloženého trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov. Podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona okresný súd obžalovanému uložil povinnosť počas skúšobnej doby zaplatiť dlh na výživnom vo výške 10.537,39 € k rukám matky dieťaťa Q. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, N. - O. P., t. č. R. XX/XXX X, XXXX R., L..

Proti tomuto rozsudku podal priamo do zápisnice odvolanie obžalovaný proti výroku o náhrade škody (proti výroku, ktorým mu bola uložená povinnosť počas skúšobnej doby zaplatiť dlh na výživnom vo výške 10.537,39 eur k rukám matky dieťaťa), ktoré následne písomne odôvodnil tým, že vyživovaciu povinnosť voči synovi bol ochotný plniť v súdom stanovenej výške. Na základe jednotlivých rozhodnutí súdu ohľadom povinnosti platiť výživné mu bola uložená povinnosť platiť výživné k rukám matky syna G. B.. Počas celého obdobia, kedy mal platiť výživné na syna, mu nebola známa adresa bydliska matky, táto mu nikdy neposkytla informácie, kde sa zdržuje, resp. na akú adresu alebo aký účet má posielať jednotlivé platby výživného. Dokonca v určitom období bolo po matke vyhlásené aj pátranie prostredníctvom siete Interpol. Pre spáchanie trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa Tr. zákona, je podľa , potrebné zavinenie, ktoré spočíva v tom, že páchateľ vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí (vedomá nedbanlivosť), alebo nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobne pomery vedieť mal a mohol (nevedomá nedbanlivosť). Odvolateľovi tiež nie je známe, akým závažnejším spôsobom konania sa dopustil spáchania uvedeného trestného činu. Na základe vyššie uvedeného je, podľa odvolateľa, zrejmé, že sa nedopustil trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa , Tr. zákona, nakoľko z jeho strany nedošlo k zavineniu vo vzťahu k spáchaniu trestného činu zanedbania povinnej výživy. Čo sa týka výšky náhrady škody uloženej mu v rozsudku, nesúhlasí s výškou škody, nakoľko dlh na výživnom je v značnej časti premlčaný. Podľa o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa o rodine, práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú. Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone stanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa , úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní. Podľa , právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Odvolateľ ďalej dôvodil tým, že okresný súd mu rozsudkom uložil povinnosť nahradiť škodu, ktorá pozostáva z dlžného výživného v sume 10.537,39 eur. Uvedená suma bola vypočítaná ako dlžné výživné za obdobie od 11.12.1998 do 31.08.2017. Podľa názoru odvolateľa sa právo na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného premlčuje a týmto vznáša námietku premlčania ohľadom celého dlhu vo výške 10.537.39 eur, či už titulom premlčania práva na pravidelne opakujúce sa dávky, alebo premlčania náhrady škody (keďže odvolanie podáva proti výroku o náhrade škody). Z uvedených dôvodov odvolateľ navrhol, aby odvolací súd podľa a nasl. napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade škody zrušil a vrátil prvostupňovému súdu, aby vec znovu prejednal a rozhodol, resp. zmenil tak, odkáže poškodenú s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Na základe takto podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia , podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa . Krajský súd v danom prípade nezistiac také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné iba čiastočne, aj to z iných, ako namietaných dôvodov.

Podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na vykonané dôkazy, bolo v posudzovanej veci nepochybne preukázané, že skutok, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu tak, ako bol prvostupňovým súdom ustálený, sa stal a že ho spáchal práve obžalovaný.

Samotný obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení urobil vyhlásenie podľa , t. j. že je vinný zo spáchania skutku, ktoré bolo po splnení procesného postupu podľa , , , , a po návrhu prokurátora prijaté súdom s tým, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa obžalovaný priznal, sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Keďže v danej trestnej veci bolo podané odvolanie obžalovaným len čo do výroku o povinnosti počas skúšobnej doby zaplatiť dlh na výživnom, ktorý je súčasťou výroku o treste, krajský súd nezistiac dôvody dovolania uvedené v , preskúmal len tento napadnutý výrok.

Konanie obžalovaného bolo po právnej stránke posúdené ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona. Obžalovaný tým, že najmenej dva mesiace v období dvoch rokov si neplnil čo aj z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného a spáchal čin po dlhšiu dobu, naplnil ako po objektívnej, tak aj subjektívnej stránke obligatórne náležitosti súdeného prečinu.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. vo viacerých ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestov, a to jednak pri zásadách ukladania trestov, jednak pri úprave jednotlivých druhov trestov. Základnými ustanoveniami, ktoré musí súd pri ukladaní trestu zohľadniť je účel trestu ( Tr. zákona) a vymedzenie okolností, na ktoré musí súd prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery ( Tr. zákona).

Účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (represívny prvok) a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život (prvok individuálnej prevencie) a súčasne iných odradil od páchania trestných činov (prvok generálnej prevencie), pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1 Tr. zákona).

Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby (§ 34 ods. 3 a ods. 4 Tr. zákona).

Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov. Jednotlivé trestné činy, podľa zákonom ustanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia, rozdeľuje na prečiny a zločiny, resp. obzvlášť závažné zločiny. Tomuto rozdeleniu zodpovedá možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov, keďže podľa a Tr. zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v , pričom jednotlivé druhy trestov možno uložiť samostatne alebo aj viac trestov popri sebe, avšak za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd vždy uložiť aj trest odňatia slobody.

Za trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa Tr. zákona, v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov (zákonom ustanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody v Tr. zákona je 1 rok až 5 rokov), t. j. ide o prečin ( Tr. zákona).

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa § 50 ods. 2 prvej vety Tr. zákona, v rámci povolenia podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody môže súd páchateľovi uložiť aj primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4, smerujúce k tomu, aby viedol riadny život, ktorých kontrolu vykonáva probačný a mediačný úradník; spravidla mu uloží, aby podľa svojich schopností nahradil škodu spôsobenú trestným činom. Povinnosť podľa § 51 ods. 4 písm. d/ Tr. zákona spočíva v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe dlh alebo zameškané výživné.

Po sumarizácii správania sa obžalovaného podľa správ z miesta trvalého bydliska a hodnotení jeho trestnoprávnej a priestupkovej minulosti, následne pri určovaní druhu a výmery trestu prihliadal okresný súd na základné kritéria pri ukladaní trestu upravené v ustanovení § 34 ods. 4 Tr. zákona a teda najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, úmyselné zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery, ako aj možnosti jeho nápravy. Následne okresný súd ustálil prevažujúci pomer poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona (priznanie sa k spáchaniu trestného činu a úprimné oľutovanie trestného činu), oproti nezisteným okolnostiam priťažujúcim a po úprave zákonom ustanovenej trestnej sadzby znížením hornej hranice o jednu tretinu podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona dospel k záveru, že uloženie trestu odňatia slobody na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby vo výmer 12 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu vo výmere 24 mesiacov bude trestom postačujúcim na nápravu a prevýchovu obžalovaného. Na posilnenie účelu uloženého podmienečného trestu odňatia slobody bola obžalovanému uložená podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona povinnosť počas skúšobnej doby zaplatiť dlh na výživnom vo výške 10.537,39 eur k rukám matky dieťaťa.

Krajský súd po preskúmaní celého napadnutého výroku o treste dospel k záveru, že okresný súd pri ukladaní trestu obžalovanému správne poukázal na príslušné ustanovenia , zásady ukladania trestov v Tr. zákona, osobitne v zmysle Tr. zákona potrebu prihliadať najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. Správne u obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť, a to podľa Tr. zákona, že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Aj krajský súd považuje uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov s odkladom na skúšobnú dobu 24 mesiacov s použitím Tr. zákona a Tr. zákona za zákonný, spravodlivý a objektívny obraz potrieb individuálnej a generálnej prevencie, ako i represívnej stránky trestu. Uložený trest súčasne v plnej miere odzrkadľuje závažnosť spáchanej trestnej činnosti, ako aj možnosť nápravy a pomery obžalovaného. Súčasne dostatočne vyjadruje morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou, preto zodpovedá zásadám ukladania trestov uvedených osobitne v Tr. zákona.

V súvislosti s výrokom o treste je však potrebné poukázať na to, že okresný súd obžalovanému uložil podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona povinnosť počas skúšobnej doby zaplatiť dlh na výživnom vo výške 10.537,39 eur k rukám matky dieťaťa Q. B.. Syn obžalovaného G. B. dosiahol plnoletosť dňom 17.06.2015, z uvedeného dôvodu obžalovaný dlh na výživnom obžalovaný už nie je povinný platiť k rukám matky dieťaťa Q. B., ale priamo svojmu synovi.

Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd na podklade odvolania obžalovaného z dôvodu podľa , zrušil celý výrok o treste a následne krajský súd postupom podľa sám rozhodol o uložení trestu pri zistení jednej poľahčujúcej okolnosti podľa Tr. zákona bez existencie priťažujúcej okolnosti a za použitia a Tr. zákona trest obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov s podmienečným odkladom na

skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov. Podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona obžalovanému uložil povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa svojich schopností zaplatil zameškané výživné.

Majúc na zreteli potom vyššie uvedené zásady pre ukladanie trestu a vyššie rozvedené okolnosti, za ktorých bol žalovaný trestný čin spáchaný a ktoré charakterizujú pomery obžalovaného, jeho osobu a možnosti jeho nápravy, ako aj účel trestu vyplývajúci z ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zákona, ktorým je ochrana spoločnosti pred obžalovaným spočívajúca v tom, že sa mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorenie podmienok na jeho prevýchovu k tomu, aby viedol riadny život a okolnosť, aby uložený trest súčasne iných odradil od páchania trestných činov a zároveň vyjadroval morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, dospel krajský súd k záveru, že takto uložený trest, vrátane trestu zákazu činnosti, predstavujú trest na nápravu obžalovaného a ochranu spoločnosti primeraný a dostatočne individualizovaný.

Pokiaľ obžalovaný namietal v odvolaní, že pri určení zameškaného výživného nebolo zohľadnené premlčanie, tak odvolací súd uvádza, že inštitút premlčania práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného v zmysle Zákona o rodine (právo na výživné ako také sa podľa zákona o rodine nepremlčuje) je inštitútom rodinného, resp. občianskeho práva a nemá relevantný vzťah k odvetviu trestného práva. Pokiaľ vyhlási určité konanie za trestné (pri trestnom čine zanedbania povinnej výživy podľa Tr. zákona je neplnenie zákonom ustanovenej povinnosti vyživovať iného priamo obsahom objektívnej stránky skutkovej podstaty tohto trestného činu), možné premlčanie takého konania sa posudzuje podľa ustanovení o premlčaní trestného stíhania, ku ktorému v prejednávanej veci nedošlo.

Také konštatovanie obdobne platí aj ohľadom povinnosti uloženej obžalovanému zaplatiť zameškané výživné v skúšobnej dobe podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona, k čomu odvolací súd uvádza, že ide o povinnosť viažucu sa k uloženému podmienečnému trestu odňatia slobody a majúcu vzťah k zistenému dlhu na výživnom uvedenom v skutkovej vete rozsudku (ide o trestnoprávny inštitút, ktorý je prostriedkom trestného práva na dosiahnutie účelu uloženého podmienečného trestu odňatia slobody, ktorý má obžalovaného viesť k tomu, aby v skúšobnej dobe viedol riadny život, pričom hodnotenie plnenia uložených primeraných obmedzení a povinností je jedným z kritérií, na základe ktorých súd rozhodne o tom, či sa obžalovaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia osvedčil alebo nie). Skutočnosť, že podľa Zákona o rodine, výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, je z pohľadu trestného práva irelevantné, pretože ide o inštitút občianskeho, resp. rodinného práva, a teda uloženie povinnosti obžalovanému, ktorému bol trest odňatia slobody podmienečne odložený, zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné, nemožno stotožňovať so súdnym konaním o určenie výživného podľa Zákona o rodine, na ktoré sa vzťahuje obmedzenie vyplývajúce z druhej vety § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Uvedená problematika už bola výslovne aj posudzovaná ustálenou súdnou praxou týmto spôsobom s rovnakým záverom ().

S poukazom na vyššie uvedené, krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a rozhodol vo veci tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.