Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_10C-504-2015.pdf
PDF · 127.44 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/504/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Miriam Oswaldovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO 35 724 803, v právnom zastúpení: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanej: K. T., L.. XX.XX.XXXX, P. J. I.Y. XXXX/XX, XXX XX J. o zaplatenie 1.053,27 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 374,27 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75% ročne zo sumy 52,89 Eur od 04.05.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 93,65 Eur od 04.06.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 117,35 Eur od 04.07.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 60,38 Eur od 04.08.2013 do zaplatenia, na účet žalobcu vedený v UniCredit Bank Slovakia , a. s., č. účtu D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, E.: XXXXXXXXXX, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Súd žalobu vo zvyšnej časti návrh žalobcu z a m i e t a.
III. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 28,93%.
IV. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 28.09.2015, doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.10.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy vo výške 1.053,27 eura (ktorá pozostáva z dlžnej sumy 52,89 eura za nezaplatenú faktúru č. 7304014602 splatnú dňa 03.05.2013, zo sumy 83,65 eura za nezaplatenú faktúru č. 7305152696 splatnú dňa 03.06.2013, zo sumy 177,35 eura za nezaplatenú faktúru č. 7306266466 splatnú dňa 03.07.2013, sumy 60,38 eura za nezaplatenú faktúru č. 7307422075 splatnú dňa 03.08.2013 a zo sumy 679,- eur za nezaplatenú faktúru č. 7402896002 splatnú dňa 31.03.2014) spolu s príslušným úrokom z omeškania a náhrady trov konania z titulu neuhradenia ceny za poskytované služby, ktoré poskytol žalovanej právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovak Telekom, a. s.. Právny predchodca žalobcu poskytol a sprístupnil žalovanej verejné telekomunikačné služby prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti, na základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 26.03.2013, ktorú účastníci uzatvorili podľa zákona 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách. Žalovaná sa zaviazala uhradiť dohodnutú cenu za poskytované služby. Právny predchodca žalobcu riadne a včas poskytol a sprístupnil žalovanej telekomunikačné služby a za cenu za poskytnuté služby v zmysle zmluvných dojednaní zmluvy o pripojení vystavil a doručil žalovanej faktúru č. 7304014602 za obdobie od 15.03.2013 do 14.04.2013 splatnú dňa 03.05.2013 na sumu 52,89 eura,
faktúru č. 7305152696 za obdobie od 15.04.2013 do 14.05.2013 splatnú dňa 03.06.2013 zo sumy 83,65 eura, faktúru č. 7306266466 za obdobie od 15.05.2013 do 14.06.2013 splatnú dňa 03.07.2013 na sumu 177,35 eura, faktúru č. 7307422075 za obdobie od 15.06.2013 do 14.07.2013 splatnú dňa 03.08.2013 na sumu 60,38 eura a faktúru č. 7402896002 za obdobie od 15.02.2014 do 14.03.2014 splatnú dňa 31.03.2014 na sumu 679,- eur (v niektorých faktúrach právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanej aj poplatky za zmluvné pokuty). Žalovaná do dňa podania žaloby na súd svoj dlh žalobcovi neuhradila.
2. Žalovanej bola žaloba doručená, pričom zásielka sa súdu vrátila dňa 02.09.2016 s označením „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“, súd doručoval žalobu aj oznámením zverejneným na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 26.09.2016, pričom sa k žalobe nevyjadrila, uplatnený nárok žalobcu nerozporovala.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 11.04.2017, na ktoré sa nedostavili strany sporu. Právny zástupca žalobcu doručil súdu dňa 10.04.2017 ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti konania a zároveň požiadal, aby súd rozhodol bez osobnej účasti strán sporu. Žalovaná sa nedostavila. Svoju neúčasť riadne a včas neospravedlnila. Predvolanie na pojednávanie sa súdu vrátilo dňa 23.02.2017 s označením ,,zásielka neprevzatá v odbernej lehote“.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: žaloba zo dňa 28.09.2015 doručená tunajšiemu súdu dňa 22.10.2015, Zmluva o poskytovaní verejných služieb zo dňa 26.03.2013, Dodatkom zo dňa 26.03.2013, Zmluva o kúpe iPhone zariadenia zo dňa 26.03.2013, Všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom pevnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a. s., Cenník pre poskytovanie služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s., cenník pre poskytovanie služieb prostredníctvom pevnej siete časť cenník pre hlasové služby, faktúra č. 7304014602 za obdobie od 15.03.2013 do 14.04.2013 splatnú dňa 03.05.2013 na sumu 52,89 eura, faktúra č. 7305152696 za obdobie od 15.04.2013 do 14.05.2013 splatnú dňa 03.06.2013 zo sumy 83,65 eura, faktúra č. 7306266466 za obdobie od 15.05.2013 do 14.06.2013 splatnú dňa 03.07.2013 na sumu 177,35 eura, faktúra č. 7307422075 za obdobie od 15.06.2013 do 14.07.2013 splatnú dňa 03.08.2013 na sumu 60,38 eura a faktúra č. 7402896002 za obdobie od 15.02.2014 do 14.03.2014 splatnú dňa 31.03.2014 na sumu 679,- eur, Zmluva po postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 spolu s prílohami, pokus o zmier zo dňa 19.08.2015, zápisnica o pojednávaní zo dňa 11.04.2017 a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom, a. s. je prevádzkovateľom verejných elektronických komunikačných služieb. Právny predchodca žalobcu a odporca uzavreli dňa 26.03.2013 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb. Žalovaná sa zaviazala platiť dohodnutú cenu za poskytované služby. Právny predchodca žalobcu riadne a včas poskytol a sprístupnil žalovanej služby a za cenu za poskytnuté služby v zmysle zmluvných dojednaní Zmluvy o poskytovaní verejných služieb a jej Dodatku zo dňa 26.03.2013 vystavil a doručil žalovanej faktúru č. 7304014602 za obdobie od 15.03.2013 do 14.04.2013 splatnú dňa 03.05.2013 na sumu 52,89 eura, faktúru č. 7305152696 za obdobie od 15.04.2013 do 14.05.2013 splatnú dňa 03.06.2013 zo sumy 83,65 eura, faktúru č. 7306266466 za obdobie od 15.05.2013 do 14.06.2013 splatnú dňa 03.07.2013 na sumu 177,35 eura, faktúru č. 7307422075 za obdobie od 15.06.2013 do 14.07.2013 splatnú dňa 03.08.2013 na sumu 60,38 eura a faktúru č. 7402896002 za obdobie od 15.02.2014 do 14.03.2014 splatnú dňa 31.03.2014 na sumu 679,- eur. Listom označeným ako „Pokus o zmier“ zo dňa 19.08.2015 právny zástupca žalobcu vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy. Žalovaná dlžnú sumu právnemu predchodcovi žalobcu neuhradila.
6. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“) elektronická komunikačná služba (ďalej len "služba") je služba obvykle poskytovaná za odplatu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaným pomocou sietí a služieb a nezahŕňa služby informačnej spoločnosti, 2) ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach.
7. Podľa ust. § 43 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách má podnik právo: a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu, b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení,
c) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak 1. poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a) alebo by bolo možné len s vynaložením neprimerane vysokých nákladov, 2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním zmluvu, 3. záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytovaní verejných služieb, d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu 1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení zamedzujúcich jej zneužívanie, 2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo 3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení, e) požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní verejných služieb predloženie preukazu totožnosti, vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti alebo odčítať údaje z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých údajov účastníka podľa odseku 2 písm. b).
8. Podľa ust. § 43 ods. 10 zákona o elektronických komunikáciách má účastník právo na: a) bezplatné odstránenie porúch v poskytovaní verejnej služby, ktoré nezavinil, b) vrátenie pomernej časti ceny za čas neposkytovania verejnej služby zavineného podnikom; toto právo musí uplatniť v príslušnom podniku najneskôr do troch mesiacov po obnovení poskytovania verejnej služby.
9. Podľa ust. § 43 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách je podnik povinný: a) uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c), b) pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní verejných služieb získavať a overovať údaje účastníka vrátane účastníka používajúceho predplatené služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov v rozsahu podľa § 56 ods. 3 písm. a), c) písomne, elektronickou poštou, službou krátkych správ (SMS) alebo telefonicky oznámiť účastníkovi najmenej jeden mesiac vopred podstatnú zmenu zmluvných podmienok a zároveň ho informovať o jeho práve odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje; oznamovacia povinnosť je splnená aj oznámením účastníkovi, že došlo k podstatnej zmene zmluvných podmienok a kde sa s týmito zmenami môže podrobne oboznámiť.
10. Podľa ust. § 43 ods. 12 zákona o elektronických komunikáciách je účastník povinný: a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
11. Podľa ust. § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách, ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
12. Podľa ust. § 44 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb
prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
13. Podľa ust. § 44 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách, Zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať: a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, 39) 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46, 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.
14. Podľa ust. § 44 ods. 8 zákona o elektronických komunikáciách, podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník: a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti, b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, 20) alebo používa také zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí, d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania, e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb.
15. Podľa ust. § 48 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
16. Podľa ust. § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len „Občiansky zákonník“) veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. 17. Podľa ust. § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 18. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. 19. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
20. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 21. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 22. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 23. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 24. Podľa § 53 ods. 4, písm. a) a b) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré: a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa.
25. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. 26. Podľa § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody. 27. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovak Telekom, a. s., na základe predmetnej Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 26.03.2013 v zmysle Dodatku zo dňa 26.03.2013, ktorú účastníci uzatvorili podľa zákona 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách poskytol a sprístupnil žalovanej verejné telekomunikačné služby za podmienok stanovených v predmetnej Zmluve o poskytovaní verejných služieb. Žalovaná sa zaviazala uhradiť dohodnutú cenu za poskytované služby. Z listinných dôkazov (predložených faktúr, z prehľadu poplatkov a prevádzky) nesporne vyplýva, že právny predchodca žalobcu riadne a včas telekomunikačné služby žalovanej poskytol a sprístupnil a za cenu za poskytnuté služby v zmysle zmluvných dojednaní zmluvy o pripojení vystavil a doručil žalovanej faktúru č. 7304014602 splatnú dňa 03.05.2013, zo sumy 83,65 eura za nezaplatenú faktúru č. 7305152696 splatnú dňa 03.06.2013, zo sumy 177,35 eura za nezaplatenú faktúru č. 7306266466 splatnú dňa 03.07.2013, sumy 60,38 eura za nezaplatenú faktúru č. 7307422075 splatnú dňa 03.08.2013 a zo sumy 679,- eur za nezaplatenú faktúru č. 7402896002 splatnú dňa 31.03.2014 (v niektorých faktúrach právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanej aj poplatky za zmluvné pokuty).
28. Žalovaná cenu za poskytnuté služby neuhradila riadne a včas, čím sa dostala do omeškania. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania (ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov). Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a. s. ako postupcom a spoločnosťou žalobcu ako postupníkom dňa 20.11.2014 bola pohľadávka voči žalovanej z titulu nezaplatených dlžných faktúr vo výške 1.053,27 eura s príslušenstvom postúpená žalobcovi. Z predložených listinných dôkazov mal súd za nesporne preukázané, že žalovaná v rozpore so zmluvnými dojednaniami zmluvy svoj záväzok voči právnemu predchodcovi žalobcu a následne voči súčasnému žalobcovi nesplnila včas. Avšak žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že by žalovanú vyzval na uhradenie dlžnej sumy (súdu nedoložil osvedčenie o doručení, resp. nedoručení listu - Pokusu o zmier zo dňa 19.08.2015).
29. Z vykonaného dokazovania súd vyvodil ten právny zámer, že návrh žalobcu bol podaný dôvodne v časti zaplatenia sumy za poskytnuté služby vo výške 374,27 eura. Je nepochybné, že medzi pôvodnými účastníkmi právneho vzťahu a to dodávateľom - spoločnosťou Slovak Telekom, a. s. ako podnikateľom a žalovanou ako fyzickou osobou nepodnikateľom, bola uzatvorená Zmluva o poskytovaní verejných
služieb, ktorej predmetom bolo zriadenie služby „Happy M“, ktorá žalovanej umožňovala využívať telekomunikačné služby poskytované právnym predchodcom žalobcu. Právny predchodca žalobcu odpredal žalovanej zariadenie presne špecifikované v Zmluve o kúpe iPhone zariadenia, a to mobilný telefón zn. iPhone 5 16GB White.
30. Žalovaná sa v Zmluve o poskytovaní verejných služieb v zmysle jej Dodatku zo dňa 26.03.2013 zaviazala uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 679,- eur. Súd však nárok žalobcu, ktorým sa domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 679,- eura považuje za nedôvodný.
31. Žalobca právo na zmluvnú pokutu odvíja od Zmluvy o poskytovaní verejných služieb ako spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na ustanovenie § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovanou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, žalobca mení len jej výšku v závislosti od zvolenej služby a koncového zariadenia, nie v súvislosti s individuálnym dojednaním zmluvných strán. Ustanovenie o zmluvnej pokute v Zmluve o poskytovaní verejných služieb považuje súd za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení so smernicou Rady 93/13 EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a s poukazom na ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko požaduje od žalovaného ako spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
32. Nakoľko v tomto prípade ide o spotrebiteľský právny vzťah, vzťahuje sa na konanie osobitná ochrana spotrebiteľa podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorými bola do slovenského právneho poriadku vyššie citovaná smernica implementovaná. V zmysle judikatúry Súdneho dvora ES, má vnútroštátny súd posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Ak ide o neprimeranú doložku, má súd právomoc vyvodiť všetky dôsledky, ktoré vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy obsahuje len demonštratívny, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet neprijateľných podmienok teda možno rozšíriť výkladom, keď z obsahu záväzku vyplynie značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zákonodarca s účinnosťou od 01.01.2008 medzi neprijateľné podmienky zaviedol aj ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, (§ 53 ods. 3 písm. k) Občianskeho zákonníka). Doplnenie výpočtu zákonodarcom je len reakciou na nesprávnu aplikačnú prax s cieľom dosiahnuť jej zjednotenie, pričom k spresneniu výpočtu došlo už na základe smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
33. Pri posudzovaní zmluvnej pokuty ako neprijateľnej podmienky vychádzal súd z posúdenia dojednanej zmluvnej pokuty, či táto spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia dodatku k zmluve o pripojení obsahovalo len demonštratívny výpočet podmienok, ktoré treba považovať za neprijateľné.
34. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že zmluvná podmienka - zmluvná pokuta, ktorá je dohodnutá v Zmluve o poskytovaní verejných služieb ako štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy, a ktorá je individuálne nedojednaná, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a je teda v zmysle eurokonformného výkladu § 53 ods. 1 a ods. 4 Občianskeho zákonníka znení v čase uzavretia dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb v spojení s § 879j Občianskeho zákonníka v aktuálnom znení neplatná. Súd nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva aj jej vzťah k úrokom z omeškania, teda že zmluvná pokuta obstojí aj popri uplatňovaných úrokoch z omeškania. Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a osobitosti právneho úkonu, ako i na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy, najmä z hľadiska sankcionovania nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy, ktoré by malo byť vyvážené.
35. Právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ v dojednanej zmluvnej pokute vôbec nerozlišuje situáciu, či v dôsledku porušenia zmluvných povinností, vznikne žalovanému ako spotrebiteľovi povinnosť zaplatiť mu zmluvnú pokutu na začiatku alebo konci viazanosti zmluvným vzťahom, alebo vo vzťahu k porušeniu ktorých zmluvných povinností prišlo. Zmluvnú pokutu žalobca žiada od spotrebiteľa zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti a k akému porušeniu zmluvy došlo. Súdna kontrola štandardných zmlúv je však postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom práva Európskej únie, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. V skutočnosti môže nastať aj situácia, že spotrebiteľ zaplatí pri viazanosti 24 mesiacov 23 paušálnych mesačných poplatkov, zostáva mu už iba jeden poplatok a pre jeho nezaplatenie uplatní dodávateľ rovnakú zmluvnú pokutu, ako v prípade omeškania spotrebiteľa hneď na úvod dvojročného zmluvného vzťahu. Takáto zmluvná pokuta spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zmluvná pokuta určená v Zmluve o poskytovaní verejných služieb sa vzťahuje k akémukoľvek porušeniu povinností zo strany žalovaného, či už pôjde o zotrvanie v zmluvnom vzťahu počas určenej doby, záväzok nepožiadať o vypojenie z prevádzky alebo záväzok nedopustiť sa konania, na základe ktorého by vzniklo právo žalobcu odstúpiť od zmluvy. Žalobca nerozlišuje rôzne spôsoby porušenia povinností žalovaného, ich závažnosť a následné dôsledky takéhoto porušenia pre žalobcu. Výška zmluvnej pokuty nie je odstupňovaná, ani prispôsobená rôznym spôsobom porušenia zmluvných povinností, ale je určená jednotne pre všetky prípady. Žalobca nerozlišuje rôzne spôsoby porušenia povinností žalovaného, ich závažnosť a následné dôsledky takéhoto porušenia pre navrhovateľa. Výška zmluvnej pokuty nie je odstupňovaná, ani prispôsobená rôznym spôsobom porušenia zmluvných povinností, ale je určená jednotne pre všetky prípady. Žalobca nerozlišuje, či ide o porušenie zmluvných podmienok, ktoré mohol žalovaný ovplyvniť alebo nie, prípadne, či ide o vedomé a úmyselné porušenie podmienok. Žalovanému by tak v zmysle ustanovení dodatku mohla vzniknúť povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v rovnakej výške tak v prípade, ak by požiadal o vypojenie z prevádzky v dôsledku krádeže zariadení (ktoré porušenie by žalovaný nezavinil), ako aj v prípade úmyselného porušenia povinností vyplývajúcich zo zmluvy žalobcom. Takto určená zmluvná pokuta, nezohľadňujúca závažnosť jednotlivých spôsobov porušenia povinností zo strany žalovaného s odstupňovaním výšky pokuty sa javí ako zjavne neprimeraná a určená v neprospech slabšej zmluvnej strany. Zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, na ktorú sa vzťahuje okrem iných predpisov i osobitná úprava v § 52 až § 60 Občianskeho zákonníka, pričom neprimerane vysoká sankcia spojená s nesplnením záväzku. V danom prípade zmluvná pokuta, je v zmysle § 53 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanoveniami smernice č. 93/13 EHS neprijateľnou podmienkou. Žalobca odvodzuje svoj nárok na zmluvnú pokutu z neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a smernice Rady č. 93/13 EHS, preto žalobcovi nevzniklo právo na plnenie a žalovanému povinnosť plniť, a z týchto dôvodov súd návrh v časti o plnenie zo zmluvnej pokuty zamietol.
36. Podľa § 153 ods. 4 O.s.p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.
37. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd neprijateľnú podmienku (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka) upravenú v spotrebiteľskej zmluve, môže vyhlásiť za neplatnú v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a § 153 ods. 4 O.s.p., ak podmienku posúdil ako neprijateľnú. Dôsledkom určenia neplatnosti zmluvnej podmienky súdom je povinnosť dodávateľa zdržať sa ďalšieho používania zmluvnej podmienky. To znamená, že dodávateľ je povinný odstrániť neprijateľnú podmienku zo svojich všeobecných obchodných podmienok, zmluvy, jej dodatku alebo dokumentu, kde je takáto zmluvná podmienka obsiahnutá a od doby rozhodnutia súdu je povinný sa zdržať dojednávania ďalších zmlúv so spotrebiteľmi, ak ide o dotknuté obchodné podmienky (alebo iné dokumenty). Pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania, bola postúpená spoločnosťou Slovak Telekom, a. s., ktorá je dodávateľom v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o.. Dodávateľ nie účastníkom tohto konania, nakoľko došlo k postúpeniu pohľadávky dodávateľa (postupcu) na
postupníka ešte pred podaním návrhu na začatie predmetného konania. Účastníkom konania na strane navrhovateľa je spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. (postupník). Postupník nemôže ovplyvniť obsah zmluvy alebo dodatku uzavretých medzi dodávateľom a odporcom ako spotrebiteľom obsahujúcich neprijateľnú podmienku. Vyhlásenie neprijateľnej podmienky obsiahnutej v dodatku za neplatnú by nebolo účelné a bolo by bezpredmetné, nakoľko by nebolo možné uplatniť a realizovať základný účel inštitútu vyhlásenia neprijateľnej podmienky súdom za neplatnú. Týmto účelom je zabezpečiť, aby dodávateľ ďalej nepoužíval neprijateľnú podmienku v zmluvách a ich dodatkoch, všeobecných obchodných podmienkach lebo iných dokumentoch. Žalobca, ktorý nie je dodávateľom, nemôže odstrániť neprijateľnú podmienku zo zmlúv, dodatkov alebo všeobecných obchodných podmienok alebo iných dokumentov dodávateľa (postupcu), ktoré takéto podmienky obsahujú. A keďže dodávateľ nie je účastníkom toho konania, v prípade vyhlásenia neprijateľnej podmienky za neplatnú súdom, by sa nevzťahovala povinnosť zdržať sa používania neprijateľnej zmluvnej podmienky § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že v danom prípade prišlo k postúpeniu pohľadávky pred podaním návrhu na súd, dodávateľ už nie je stranou sporu, preto súd nie je povinný v zmysle § 153 ods. 4 O.s.p. výslovne vo výroku rozsudku uviesť neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko nejde o nepriznanie plnenia dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky ale postupníkovi, pre ktorého akýkoľvek hmotnoprávny dôsledok takéhoto vyhlásenia nie je účinný. S ohľadom na tieto skutočnosti súd nevyhlásil vo výroku neprijateľnú podmienku za neplatnú, avšak z neplatného dojednania postupníkovi plnenie nepriznal.
38. S poukazom na vyššie uvedené súd vyvodil právny záver, že návrh žalobcu bol podaný dôvodne čo do zaplatenia poskytnutých služieb. Medzi dodávateľom a žalovanou bola platne uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorého súčasný žalobca odvodzuje svoj uplatnený nárok. Žalovaná neuhradením riadne a včas ceny poskytnutých služieb porušil zmluvné povinnosti, a preto ju súd zaviazal uhradiť žalobcovi sumu vo výške 374,27 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75% ročne zo sumy 52,89 Eur od 04.05.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 93,65 Eur od 04.06.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 117,35 Eur od 04.07.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 60,38 Eur od 04.08.2013 do zaplatenia. Vo zvyšku uplatnených zmluvných pokút návrh súd návrh žalobcu zamietol ako nedôvodný.
39. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného k prvému dňu omeškania, dlžníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
40. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. (v znení účinnom ku dňu omeškania) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
41. Nakoľko sa žalovaná dostala s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd ju zaviazal v zmysle cit. ustanovenia zákona aj k zaplateniu úrokov z omeškania. Priznaná výška úrokov z omeškania je v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z..
42. Podľa ust. § 262 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. civilný sporový poriadok v platnom znení, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
43. Podľa ust. § 262 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. civilný sporový poriadok v platnom znení, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
44. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“) v spojení s § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo. Žalobca žiadal uložiť povinnosť žalovanej zaplatiť mu istinu 1.053,27 eur spolu s príslušenstvom. Súd priznal žalobcovi sumu vo výške 374,27 eur s príslušenstvom. Čistý pomer úspechu vo veci žalobcu predstavuje 28,93% , v ktorom rozsahu mu súd priznal nárok na náhradu trov
konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).