Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/366/2016

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a sudcov JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobkyne S.. B. Č., C.. XX.XX.XXXX, S. A. I.Y., N. XX, zastúpenej JUDr. Ondrejom Gajdošechom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Krmanova 14, proti žalovanému: ADOS EM, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Komenského 43, IČO: 36 179 159, zastúpenému Advokátskou kanceláriou Mária Grochová a partneri s.r.o., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 5, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 11C/241/2010-485 z 15.06.2016

rozhodol:

V r a c i a vec súdu prvej inštancie na rozhodnutie o návrhu žalobkyne na vydanie opravného uznesenia.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v tomto znení:

I. Určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1, písm. b) Zákonníka práce dané odporcom navrhovateľke listom zo dňa 08.10.2010 je neplatné.

II. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu mzdy vo výške 1.000,57 eur brutto za obdobie od 02.11.2010 do 02.10.2013 do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Konanie v prevyšujúcej časti výšky náhrady mesačnej mzdy zastavuje.

IV. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 7.913,27 eur k rukám právneho zástupcu Advokátska kancelária JUDr. Ondrej Gajdošech, advokát, Krmanova 14, Košice do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Proti rozsudku podal žalovaný ( do 01.07.2016 odporca) odvolanie.

3. Súd prvej inštancie predložil dňa 18.10.2016 spis Krajskému súdu v Košiciach na rozhodnutie o odvolaní žalovaného a to aj napriek skutočnosti, že žalobkyňa (do 01.07.2016 navrhovateľka) , po doručení napadnutého rozsudku podala na súd prvej inštancie návrh na vydanie opravného uznesenia (viď podanie na č.l. 510 spisu), o ktorom ale súd prvej inštancie do predloženia veci odvolaciemu súdu nerozhodol.

4. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. 01. 07.2016).

5. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Podľa § 224 súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

7. Ustanovenie § 224 do 01.07.2016 zodpovedalo zákonnej úprave v zmysle ust. § 164 O.s.p. súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O návrhu na opravu súd rozhodne do 30 dní od jeho podania. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí účastníkom. Pritom môže odložiť vykonateľnosť rozsudku na čas, kým opravné uznesenie nenadobudne právoplatnosť.

8. Z hore uvedených citácií ustanovení § 224 (do 01.07.2016 § 164 O.s.p.) je zrejme, že od 01.07.2016 došlo k vypusteniu lehoty na rozhodnutie o návrhu na opravu rozhodnutia, ako aj k vypusteniu možnosti odložiť vykonateľnosť rozsudku, kým opravné uznesenie nenadobudne právoplatnosť. Ostatná časť citovaných zákonných ustanovení o oprave rozsudku ostala nezmenená, a to aj s poukazom na ust. § 167 ods. 2 O.s.p. v znení, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerané ustanovenia o rozsudku. Od 01.07.2016 v rovnakom znení zodpovedajúca úprava v zmysle ust. § 234 CSP.

9. Z napadnutého rozsudku je zrejmé, že druhý výrok rozsudku (II.) znie - Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu mzdy vo výške 1.000,57 eur brutto za obdobie od 02.11.2010 do 02.10.2013 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku , pričom návrh na rozšírenie žaloby na č.l. 55, ako aj z uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 11C/241/2010 - 76 z 23.02.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.03.2011, ktorým súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby , druhá veta petitu žaloby je v znení

- Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu mzdy vo výške 1.213,82 eur brutto mesačne za obdobie od 02.11.2010 do dňa právoplatnosti rozsudku, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Z uvedeného je zrejmé, konkrétne znenie petitu žaloby, dávajúc do pozornosti aj odôvodnenie napadnutého rozsudku -„ že žalobkyňa si uplatnila náhradu mzdy v zmysle § 79 ods. 2 Zákonníka práce po dobu 36 mesiacov (str. 16 posledný odsek odôvodnenia) , že súd priznal žalobkyni náhradu mzdy za obdobie 36 mesiacov vo výške 1.000,57,- eur brutto za obdobie od 02.11.2010 do 02.10.2013 (str. 18 druhý odsek odôvodnenia ) , že navrhovateľka si uplatnila náhradu mzdy vo výške 1.045,45 eur brutto za obdobie od 02.11.2010 do troch rokov, to znamená, za 36 mesiacov počnúc mesiacom október 2010 (str. 9 druhý odsek odôvodnenia rozsudku)“.

10. Vychádzajúc z hore uvedených skutočností je preto druhý výrok napadnutého rozsudku v znení - odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu mzdy vo výške 1.000,57 eur brutto za obdobie od 02.11.2010 do 02.10.2013 do troch dní od právoplatnosti rozsudku, uvedený v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku, ako aj v zápisnici o pojednávaní zo dňa 15.06.2016 (č.l. 484 spisu) v rovnakom znení chybný t.j. nesprávny. Vzhľadom k tomu je dôvodný návrh žalobkyne na vydanie opravného uznesenia a v tomto kontexte aj na opravu odôvodnenia napadnutého rozsudku na strane 18 v zmysle § 224 CSP, keďže opravné uznesenie súd vydá kedykoľvek aj bez návrhu, ak však bol na vydanie opravného uznesenia podaný návrh, súd o ňom musí rozhodnúť. Ak mu vyhovie, musí vydať opravné uznesenie, ak mu nevyhovie, musí uznesením návrh na vydanie opravného uznesenia (resp. na zmenu pôvodného rozhodnutia) zamietnuť. Proti tomuto uzneseniu je odvolanie prípustné.

11. Odvolací súd v priebehu odvolacieho konania dospel k záveru, že súd prvej inštancie opomenul postupovať podľa § 224 a opraviť chyby v písaní, počítaní, či iné zrejmé nesprávnosti v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie, pričom s odkazom na ust. § 377 CSP, až po vykonaní úkonov podľa § 373 až § 375 predloží súd prvej inštancie bezodkladne vec odvolaciemu súdu.

12. Nakoľko súd prvej inštancie do predloženia veci odvolaciemu súdu nerozhodol o návrhu žalobkyne na vydanie opravného uznesenia, odvolací súd vracia vec súdu prvej inštancie na rozhodnutie o návrhu žalobkyne na vydanie opravného uznesenia v zmysle § 224 CSP.

13. Odvolací súd dáva do pozornosti tú skutočnosť, že súdne rozhodnutie je proces duševnej činnosti sudcu, ktorého výsledkom je navonok prejavené súdne rozhodnutie. Pri takomto procese nie je možné predpokladať absolútnu neomylnosť osôb zúčastnených na príprave a tvorbe vonkajšej podoby konkrétneho súdneho rozhodnutia. Preto, ak sa v rozsudku vyskytne chyba v písaní alebo počítaní, alebo ak rozsudok obsahuje inú zrejmú nesprávnosť, je povinnosťou súdu tieto pochybenia napraviť. Predmetom opravy môžu byť predovšetkým také očividné pochybenia, ku ktorým došlo pri vyhlásení alebo v písomnom vyhotovení rozsudku, ktoré sa prejavujú pisárskou chybou alebo sú následkom chyby v počítaní. Právny pojem „iná nesprávnosť“ je relatívne neurčitý, je ho ale potrebné vykladať tak, že ide o nesprávnosť podobnej povahy ako chyba v písaní alebo počítaní, ktorá je následkom náhleho a okamžitého zlyhania duševnej, či mechanickej činnosti osoby, ktorá rozsudok vyhlasovala alebo vyhotovovala a ktoré sú úplne zjavné. Opraviť je možné ktorúkoľvek časť písomného vyhotovenia rozsudku, teda číslo konania, záhlavie, výrok, odôvodnenie, poučenie, alebo miesto a čas jeho vyhlásenia. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej normy, ale absentuje v civilnom sporovom poriadku osobitný procesný postup pri oprave odôvodnenia rozsudku, pričom dôvodová správa k tomu uvádza, že nesprávnosť odôvodnenia sa bude opravovať prostredníctvom inštitútu „iných zrejmých nesprávností “ opravným uznesením. Účelom inštitútu opravného uznesenia je napravenie pochybení, ktorých sa dopustil súd, v danom prípade pri vyhlásení a vyhotovení druhého výroku napadnutého rozsudku (II.), keďže opomenul slovo „mesačne“. Treba podotknúť, že nie je možné týmto opravným uznesením opraviť vecnú vadu žaloby, o ktorej súd rozhodol a rovnako odstraňovať taký nedostatok podania sporovej strany, ktorý spôsobil nesprávnosť rozsudku. Treba dať do pozornosti ale tú skutočnosť, že o návrhu na opravu súd rozhodne uznesením, v ktorom sa musí vysporiadať s celým návrhom. To znamená, že po vrátení veci súdu prvej inštancie, súd prvej inštancie buď vydá navrhované opravné uznesenie, alebo iné procesné rozhodnutie vo vzťahu k podanému návrhu . Výrok opravného uznesenia musí byť ale jasný a zrozumiteľný a má byť z neho nepochybne zrejmé, ktorá časť rozsudku je predmetom opravy a ako sa oprava vykonáva, dávajúc do pozornosti aj to, aby napadnutý výrok rozsudku bol aj vykonateľný. Po vydaní opravného uznesenia je opravné uznesenie potrebné doručiť všetkým, ktorým sa doručoval rozsudok, a to do vlastných rúk, pričom po doručení opravného uznesenia začína plynúť stranám konania nová lehota 15 dní na podanie odvolania, ktorá plynie iba v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 druhá veta s tým, že ostatné časti opravovaného rozsudku nie sú opravným uznesením dotknuté, a teda ak už nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť, nič na tomto procesnom stave sa nezmení. Tu odvolací súd ale poukazuje na podané odvolanie zo strany žalovaného proti napadnutému rozsudku v celom rozsahu.

14. V tomto smere odvolací súd dáva do pozornosti rozhodnutia Najvyššieho súdu SR R/37/1969, 3MCdo/21/2008, Ústavného súdu SR II.ÚS SR/576/2013.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .