Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16C-214-2016.pdf
PDF · 74.52 KB
No categories available
16C/214/2016
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III, v spore o zaplatenie 4 000,- eur s príslušenstvom žalobcu: L. X., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom P. Ú.L. XX, Q. P., zastúpeného Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., IČO: 47 232 765, so sídlom Kadnárova 83, Bratislava, proti žalovanému v 1. rade: T. K., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom J.D. XXXX/XX, B. a žalovanej v 2. rade: T. U., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom X.J. XXXX/XX, B., o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh zo dňa 13.03.2017 na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .
II. O nároku na náhradu trov konania o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia rozhodne súd v konečnom rozhodnutí vo veci samej, pričom o ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 23.08.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 4 000 euro spolu so zmluvnými úrokmi v sume 3 000 euro a úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 4 000 euro od 26.06.2016 do zaplatenia. Právnym titulom uplatnených nárokov bola Zmluva o pôžičke zo dňa 24.06.2011, ktorú uzavrel otec žalovaných a ktorý dňa 15.03.2015 zomrel, na základe čoho predmetný záväzok prešiel v zmysle osvedčenia o dedičstve Dnot 120/2015 zo dňa 08.10.2015, právoplatného dňa 08.10.2015, na žalovaných v 1/ a 2/ rade.
2. Podaním doručeným súdu dňa 13.03.2017 žalobca navrhol zmenu žaloby spočívajúcu v rozšírení žalobného návrhu o ďalšie peňažné plnenie, konkrétne istinu pohľadávky v sume 2 000 euro spolu so zmluvnými úrokmi v sume 1 500 euro a úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2 000 eur od 02.10.2016 do zaplatenia z titulu ďalšej zmluvy o pôžičke zo dňa 01.10.2011, uzatvorenej medzi otcom žalovaných a žalobcom.
3. Zároveň za účelom zabezpečenia žalovanej pohľadávky, uvedeným podaním zo dňa 13.03.2017 žalobca navrhol podľa § 343 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), aj zriadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva podľa § 343 ods. 1 a 2 C.s.p. k nehnuteľnosti - rodinnému domu, súp. č. 621, postaveného na parcele registra „C“ č. 31/5 o výmere 118m2, zapísaného na LV č. XX, okres Pezinok, obec Svätý Jur, k.ú. Z., na zabezpečenie pohľadávky žalobcu vo výške 6.000 Euro s príslušenstvom a trov konania. Návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil žalobca tým, že z vyjadrenia žalovanej v 2/ rade, ktorá popiera pohľadávku žalobcu a nie je ju ochotná dobrovoľne uspokojiť a predpokladá, že ani žalovaný v 1/ rade je zrejmé, že nemajú úmysel plniť žalobcovi dobrovoľne. Preto žalobca má obavu, že žalovaní ho chcú ukrátiť a prevedú pred rozhodnutím súdu vlastníctvo k nehnuteľnosti na tretiu osobu. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalovaní sa snažia predmetný dom predať prostredníctvom realitnej kancelárie a preto je nanajvýš vhodné aby súd poskytol právnu ochranu nároku žalobcu, ktorého sa voči žalovaným domáha v podobe navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia.
4. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia na pripojil ako dôkaz výtlačok inzerátu na intrenetovej stránke „reality.bazos.sk“ zo dňa 07.03.2017, ohľadom predaja rodinného domu v obci Q. P. Z., Podhradie, lokalita Pezinok, bez bližšej identifikácie (ulice, súpisné číslo a pod.) za cenu 149.900 Euro.
5. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok úč. od 01.07.2016 (ďalej len „C.s.p.“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 343 ods. 3 C.s.p. výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
7. Podľa § 344 C.s.p. ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
8. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
9. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
10. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
11. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
12. S účinnosťou od 01.07.2016 došlo k rekodifikácii procesných predpisov, týkajúcich sa civilného konania pred súdom, v rámci ktorej vstúpil do účinnosti okrem iných aj zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ktorý v tretej hlave, tretej časti zaviedol nové právne inštitúty a to neodkladné, zabezpečovacie a iné opatrenia súdu. Nová právna úprava, vychádza z pôvodne označovaného predbežného opatrenia, avšak s niekoľkými zásadnými zmenami. Okrem toho, že nová právna úprava upustila od koncepcie predbežného a dočasného charakteru poskytovanej ochrany a prípustná je aj trvalá úprava pomerov medzi stranami sporu nariadením neodkladného opatrenia, novým inštitútom je práve zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva na zabezpečenie pohľadávky veriteľa, ktoré predchádzajúca právna úprava (predbežným opatrením) neumožňovala.
13. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka a slúži len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, v prípade odôvodnenej obavy, že exekúcia bude ohrozená. Predpokladom je naliehavosť úpravy pomerov medzi stranami sporu, pre reálne ohrozenie výkonu práva (exekúcie) a zabezpečuje sa týmto opatrením, aby budúci výkon pohľadávky, právoplatne priznanej súdnym rozhodnutím, bol uspokojený. O návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nerozhoduje súd na základe vykonaného dokazovania na pojednávaní, ale rozhodné skutočnosti, ktorými sa odôvodňuje potreba zriadenia navrhnutého záložného práva, je povinný súdu preukázať, resp. osvedčiť, navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia. Znamená to, že navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia je povinný predložiť súdu dôkazy, na ktoré sa v návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia odvoláva a ktorými svoje tvrdenia osvedčuje ( § 344 a § 326 ods. 2 C.s.p.).
14. Žalobca ako navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia v danom prípade neosvedčil predpoklady na vydanie ním navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na zdedený rodinný dom žalovaných a ani iným spôsobom neosvedčil tvrdenú obavu, že by uspokojenie jeho spornej pohľadávky v sume 6000 Euro (po zmene žaloby) a to aj prípadným núteným a výkonom
(exekúciou), bolo ohrozené. Z predloženého inzerátu z internetovej stránky vôbec nevyplýva, že by inzerovaný dom v obci Q. P. Z., Podhradie, ponúkaný na predaj za cenu 149.900 Euro, bol domom vo vlastníctve žalovaných, ktorý žiada zaťažiť záložným právom za účelom zabezpečenia svojej spornej pohľadávky. Žalobca neosvedčil také správanie žalovaných, ktorí by sa znižovaním svojho majetku sa snažili žalobcu ukrátiť na jeho budúcich, doposiaľ sporných právach. Samotná existencia dlžnej pohľadávky veriteľa, nie je sama osebe dôvodom pre zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti dlžník (-ov). Až ich správanie, ktorým sa reálne a bezprostredne snažia ohroziť možnosť uspokojenia tejto pohľadávky (ohroziť jej exekúciu), pokiaľ o nej rozhodne právoplatne súd ako zákonnej (dôvodnej), je takýmto dôvodom. Žalobca takéto bezprostredné chovanie žalovaných, ktorým podstatnou mierou znižujú svoj majetok, z ktorého by bolo možné v budúcnosti uspokojiť spornú pohľadávku žalobcu, neosvedčil. Navyše žalobca neosvedčil ani to, že žalovaní sú spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti, resp. či na nehnuteľnosti neviaznu aj iné ťarchy, resp. či nemajú práva k nehnuteľnosti aj ďalšie subjekty. Bez osvedčenia uvedených skutočností, a predovšetkým bez osvedčenia zákonného predpokladu - bezprostrednej hrozby a odôvodnenej obavy, že by prípadný budúci výkon rozhodnutia mohol byť zmarený, súd nemôže zriadiť za účelom zabezpečenia uplatňovanej pohľadávky, navrhované záložné právo uvedenej nehnuteľnosti.
15. Nakoľko v danom prípade neboli splnené zákonné predpoklady, keď žalobca ako navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil tvrdenú obavu, že bez ním navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia bude prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia v spornej veci, ktorým mu má byť priznaná voči žalovaným uplatnená pohľadávka, bude reálne ohrozený, súd jeho návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol ako nedôvodný.
16. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17. V zmysle citovaného ustanovenia súd o náhrade trov konania v súvislosti s podaním návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva nerozhodoval, nakoľko o trovách konania bude rozhodnuté až v konečnom rozhodnutí vo veci samej, na základe výsledku konania (§ 255 C.sp.), príp. podľa procesného hľadiska (§ 256 C,s,p,).
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.