Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Cb-50-2016.pdf
PDF · 81.78 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-5Cb/50/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudkyňou Mgr. Dagmar Snopekovou v právnej veci žalobcu: Západoslovenská distribučná, a.s., IČO: 36361518, Čulenova 6, 816 47 Bratislava, právne zastúpený: GRABAN,TORMA & PARTNERS, s.r.o., IČO: 36730564, Kováčska 53, 040 01 Košice, proti žalovanému: NAVOTOX, s.r.o., IČO: 47074159, Streďanská 43, 955 01 Topoľčany, o zaplatenie 1.869,80 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.869,80 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 1.869,80 eur od 12.11.2015 do zaplatenia, a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 Eur, na účet žalobcu číslo: J. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený vo Všeobecnej úverovej banke, a.s., J. J., R.:XXXXXXXXXX, všetko do 3-och dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 9.12.2016 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1869,80 eur s 9,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1869,80 eur od 12.11.2015 do zaplatenia, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 Eur a trov konania. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 19.1.2015 bola vykonaná kontrola odberného miesta poverenými zamestnancami žalobcu, pri ktorej bolo zistené, že žalovaný neoprávnene odoberal elektrickú energiu bez platne uzatvorenej zmluvy o združenej dodávke elektriny. O zistenom neoprávnenom odbere bol spísaný protokol o zistení neoprávneného odberu a zároveň bola vyhotovená aj fotografická dokumentácia. Počas kontroly odberného miesta bol prítomný aj svedok, ktorý zistený skutkový stav odsúhlasil svojím podpisom na Protokole o zistení neoprávneného odberu. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti vznikla žalobcovi škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny v celkovej výške 1869,80 eur. Žalobca výzvou zo dňa 12.10.2015 vyzval žalovaného na úhradu škody s lehotou splatnosti 11.11.2015. Žalovaný do dnešného dňa neuhradil predmetnú pohľadávku a ku dňu podania žaloby dlhuje žalobcovi spolu sumu 1869,80 eur.
2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 5Cb/50/2016-13 zo dňa 19.12.2016, ktorým v plnom rozsahu vyhovel žalobe žalobcu. Platobný rozkaz sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto bol uznesením súdu č.k. 5Cb/50/2016-21 zo dňa 1.2.2017 zrušený.
3. Strany sporu sa na pojednávanie nedostavili, hoci boli riadne predvolané, pričom svoju neúčasť neospravedlnili.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobcom predloženými dôkazmi, a to: Protokolom o zistení neoprávneného odberu čl. 6, Kópiou fotografie čl. 7, Výzvou na úhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny čl. 4, Výpočtom škody čl. 5 a ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový a právny stav:
5. Z Protokolu o zistení neoprávneného odberu vyplýva, že žalobca dňa 19.1.2015 vykonal kontrolu odberného miesta č. XXXXXXXXX poverenými zamestnancami na adrese J. XX, pri ktorej bolo zistené, že došlo k neoprávnenému odberu elektriny bez platne uzatvorenej zmluvy. Zároveň bola vyhotovená aj fotodokumentácia a neoprávnený odber bol odstránený. Pri kontrole nebol žalovaný prítomný, prítomný bol len svedok E. J., ktorý svojim podpisom potvrdil skutočnosti uvedené v protokole o zistení neoprávneného odberu.
6. Z Výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny vyplýva, že odber trval od 10.10.2013 do 19.1.2015 (467 dní). Celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu predstavuje 11068 kWh = 1621,04 eur a náklady spojené so zistením neoprávneného odberu sú v sume 36,64 eur, celková škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny je vo výške 1869,80 eur s DPH (212,12 eur). Žalobca vyzval žalovaného výzvou zo dňa 12.10.2015 na úhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny v sume 1869380 eur s lehotou splatnosti 11.11.2015, ktorú žalovaný do dnešného dňa neuhradil.
7. Podľa § 46 ods. 1, 2 zákona č.251/2012 Z.z. o energetike, neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny
a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, 2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo 4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny,
b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,
c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy,
d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa považuje za neoprávnený odo dňa, keď odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo neumožnil prerušenie distribúcie elektriny. Pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i). Podľa § 1 vyhlášky č. 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2. Podľa § 369 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
8. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žaloba žalobcu je dôvodná. Na odbernom mieste č. XXXXXXXXX - J. XX bola vykonaná dňa 19.1.2015 kontrola, pri ktorej bolo zistené, že došlo k neoprávnenému odberu elektriny platne uzatvorenej zmluvy o združenej dodávke elektriny. O zistenom neoprávnenom odbere bol spísaný Protokol o zistení neoprávneného odberu a zároveň bola vyhotovená aj fotografická dokumentácia, následne došlo k odpojeniu odberného miesta.
9. Z Výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny mal súd preukázané, že odber trval od 10.10.2013 do 19.1.2015 (467 dní). Celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu predstavuje 11068 kWh, čo je 1621,04 eur a náklady spojené so zistením neoprávneného odberu predstavovali sumu 36,64 eur, celková škoda spôsobená žalobcovi neoprávneným odberom elektriny žalovanou je vo výške 1869,80 eur s DPH (212,012 eur). Žalobca vyzval žalovanú výzvou zo dňa 12.10.2015 na úhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny v sume 1869,80 eur s lehotou splatnosti 11.11.2015. Škodu žalovaný do dnešného dňa neuhradil.
10. Na základe hore uvedeného preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1869,80 eur, a nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s plnením dlhu, súd ho zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 1869,80 eur od 12.11.2015 do zaplatenia.
11. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.
12. Podľa 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inš tancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
13. Súd v celom rozsahu vyhovel žalobe žalobcu, a preto má žalobca ako úspešná strana v konaní nárok na náhradu trov konania v plnej výške voči žalovanému. O výške trov rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvod) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uzneseniu súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok konania,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ nemohol bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).