Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-8Cb/13/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v právnej veci žalobcu: Wustenrot stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom Grosslingova 77, 824 68 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 31351026, právne zastúpeného: SEDLAČKO & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava - Staré Mesto,, IČO: 36853186, proti žalovanej X.O. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. Č.. X, XXX XX H., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou Mgr. Ondrej Barna so sídlom Zámocká 529/34, 091 01 Stropkov, IČO: 52 824 837, o zaplatenie 353,02 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 353,02 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 14.09.2016 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa na žalovanej domáhal zaplatenia istiny s príslušenstvom špecifikovanými vo výrokovej časti rozsudku a nároku na náhradu trov konania.

2. V dôvodoch žaloby tvrdil, že 4.11.2015 uzavrel ako poisťovňa, so žalovanou ako finančnou agentkou, podľa ust. a nasl. zmluvu o finančnom sprostredkovaní, na základe ktorej sa žalovaná zaviazala realizovať činnosť smerujúcu k uzatváraniu zmlúv v oblasti poisťovníctva v rozsahu stanovenom o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve v znení neskorších predpisov (ďalej iba „ZoFS“) a žalobca sa zaviazal vyplácať žalovanej províziu (ďalej len „“).

3. Poukázal na ust. §2 ods. 5 ZoFS, podľa ktorého „Finančné sprostredkovanie vykonávané podľa tohto zákona je podnikaním.“.

4. V danom právnom vzťahu tak žalovaná mala postavenie podnikateľa (§ 2 ods. 5 ZoFS).

5. Uvedené skutkové tvrdenia preukázal zmluvou o finančnom sprostredkovaní zo 4.11.2015 a províznym poriadkom vrátane príslušného dodatku.

6. V ďalšom predložil skutkové tvrdenie, podľa ktorého sporové strany uzavreli 13.11.2015 osobitnú zmluvu o poskytnutí nábehovej odmeny, ktorej predmetom je v zmysle čl. I určenie podmienok výplaty mesačnej nábehovej odmeny, jej výšky, vrátenia a ďalších práv a povinností zmluvných strán (ďalej len „zmluva o nábehovej odmene“). Platnosť zmluvy o nábehovej odmene bola viazaná na existenciu zmluvy o sprostredkovaní (čl. VIII ods. 3 písm. c) zmluvy o nábehovej odmene).

7. Nábehová odmena je svojou povahou províziou za obchodné zastúpenie, viazanou na počet uzavretých obchodov ( in fine ), t.j. podlieha režimu zániku nároku na províziu v zmysle . Účelom takto poskytovanej provízie je podporiť novoprijatých finančných agentov pri ich obchodnej činnosti podľa zmluvy o sprostredkovaní a motivovať ich k dosahovaniu stabilnej produkcie v podobe obchodov uzavretých v prospech žalobcu.

8. Podľa čl. IV ods. 1 zmluvy o nábehovej odmene: „Finančnému agentovi vzniká právo na mesačnú nábehovú odmenu vo výške podľa článku III tejto zmluvy, ak k poslednému kalendárnemu dňu sledovaného mesiaca splní produkčné podmienky stanovené nábehovým plánom tvoriacim prílohu č. 1 tejto zmluvy aspoň v minimálnom rozsahu určeným týmto plánom pre daný mesiac a mesačný príjem finančného agenta neprevyšuje sumu 600,- €.“.

9. Nábehová odmena sa vyplácala mesačne (čl. III zmluvy o nábehovej odmene) vo výške určenej ako rozdiel medzi sumou 600,- € a sumou provízií za sprostredkovanie netto kusov životného poistenia a netto kusov stavebného sporenia, na ktoré vznikol finančnému agentovi nárok v danom kalendárnom mesiaci na základe zmluvy o finančnom sprostredkovaní.

10. Vrátenie nábehovej odmeny (zánik nároku obchodného zástupcu na províziu podľa ) je upravený tak, že finančný agent je v zmysle čl. VII ods. 1 zmluvy o nábehovej odmene povinný vrátiť:

a) 100% z celkovej vyplatenej nábehovej odmeny v prípade:

i. v prípade, ak v období dvoch rokov od prvého dňa prvého sledovaného mesiaca dôjde k stornovaniu viac ako 30% zo všetkých poistných zmlúv v oblasti životného poistenia, ktorých sprostredkovanie sa finančnému agentovi započítalo na splnenie produkčných podmienok stanovených prílohami k tejto zmluve. Stornovaním poistnej zmluvy podľa tohto článku sa rozumie zánik poistnej zmluvy z akéhokoľvek dôvodu. Percentuálny podiel stornovaných zmlúv životného poistenia sa vypočíta ako podiel produkčnej hodnoty stornovaných zmlúv životného poistenia k produkčnej hodnote všetkých zmlúv životného poistenia, ktoré sa finančnému agentovi započítali na splnenie produkčných podmienok stanovených prílohami k tejto zmluve.

ii. v prípade, ak v období dvoch rokov od uzatvorenia tejto zmluvy vyjde najavo, že vyhlásenie finančného agenta podľa článku IV ods. 8 a článku IV ods. 9 tejto zmluvy nebolo v čase jej uzatvorenia pravdivé.

iii. v prípade, ak do uplynutia šiesteho sledovaného mesiaca dôjde k zániku zmluvy o finančnom sprostredkovaní, a to bez ohľadu na dôvod zániku zmluvy;

b) 75% z každej mesačnej vyplatenej nábehovej alebo nadštandardnej odmeny, ak zmluva o finančnom sprostredkovaní z akéhokoľvek dôvodu zanikne v období od začiatku siedmeho do skončenia dvanásteho sledovaného mesiaca,

c) 50% z každej mesačnej vyplatenej nábehovej alebo nadštandardnej odmeny, ak zmluva o finančnom sprostredkovaní z akéhokoľvek dôvodu zanikne v období jedného roka nasledujúceho po poslednom sledovanom mesiaci.

11. Podľa čl. VII ods. 2 zmluvy o nábehovej odmene: „Finančný agent je povinný vrátiť odmenu vo výške stanovenej podľa predchádzajúcich odsekov na provízne účty vedené poisťovňou a stavebnou sporiteľňou, v pomere v akom mu boli poisťovňou a stavebnou sporiteľňou podľa článku V ods. 2 tejto zmluvy vyplatené.“.

12. V súlade s čl. 2 ods. 3 zmluvy o nábehovej odmene je prvým sledovaným mesiacom kalendárny mesiac 11/2015.

13. Žalobca si uplatnil voči žalovanej titulom vrátenia nábehových odmien sumu 377,90 €. Tento nárok odôvodnil vyššie uvedenými ustanoveniami zmluvy o nábehovej odmene, pričom nárok žalobcu na vrátenie uplatnenej sumy vznikol podľa čl. VII. odsek 1 písm. b) zmluvy o nábehovej odmene, t. j. z

dôvodu ukončenia zmluvy o finančnom sprostredkovaní v období od začiatku siedmeho do skončenia dvanásteho sledovaného mesiaca.

14. Posledne uvedené skutkové tvrdenia žalobca preukázal Zmluvou o poskytnutí nábehovej odmeny z 13.11.2015 a vyčíslením storna nábehovej odmeny

15. Zmluva o finančnom sprostredkovaní zanikla výpoveďou z 1.4.2016 zo strany žalobcu. Výpovedná lehota uplynula 31.5.2016 [čl. 8 ods. 1 písm. b) zmluvy o FS]. Uvedené skutkové tvrdenie žalobca preukázal výpoveďou zmluvy z 1.4.2016 a dokladom o doručení žalovanej.

16. Podľa ust. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

17. Podľa ust. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Žalobca v žalobe splnil základnú povinnosť pravdivo a úplne uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu tak ako mu to ukladá ust.

18. Subjektívne dôkazné bremeno určuje, ktorá procesná strana si má aktívne počínať pri preukázaní určitej skutočnosti (znaku skutkovej podstaty normy práva), t. j. kto má navrhnúť dôkaz na jej preukázanie. Preto je toto bremeno označované i ako bremeno vedenia dôkazu.

19. Rozdelenie bremena vedenia dôkazu medzi sporové strany zásadne vyplýva z pravidiel delenia objektívneho dôkazného bremena (pozri Štajgr, F. Dôkazné bremeno v civilnom súdnom spore. Praha: Knihovna sborníku věd právních a státních, 1931, s. 89). Je totiž zrejmé, že navrhovať dôkazy má ten, kto je ohrozený stratou sporu v prípade, že rozhodujúca skutočnosť nebude preukázaná.

20. Subjektívne bremeno tvrdenia vyjadruje, aké skutkové tvrdenie musí jedna alebo druhá sporová strana uviesť, aby v spore uspela.

21. Ktorá strana má určité skutočnosti tvrdiť, aby odvrátila nepriaznivý následok, vyplýva z objektívneho dôkazného bremena: subjektívne bremeno tvrdenia nesie strana, ktorá je zaťažená objektívnym dôkazným bremenom.

22. Aké konkrétne skutkové prednesy má jedna alebo druhá strana učiniť, vyplýva z pravidiel o delení objektívneho dôkazného bremena.

23. Určité skutočnosti nie sú pre tú ktorú stranu priaznivé len preto, že ich strana tvrdí, ale preto, že s nimi spája priaznivý následok norma práva. Z toho je nepochybné, že rozdelenie dôkazného bremena nie je určené tvrdením strán, ale naopak z toho, ako je medzi strany rozdelené objektívne dôkazné bremeno, možno zároveň identifikovať, aký skutkový prednes má strana sporu urobiť.

24. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je žalobca povinný v priebehu konania tvrdiť skutočnosti zodpovedajúce všetkým znakom skutkovej podstaty normy práva zakladajúcej ním uplatnené právo (pozri napr. NS ČR / 2010, / 2013, / 2011, obdobne II. ÚS ČR ). Ak tak neurobí, súd musí v zásade žalobu bez ďalšieho zamietnuť.

25. Žalobca však vyššie uvedené procesné povinnosti riadne splnil.

26. Naopak, žalovaná v priebehu konania pred súdom prvej inštancie neuplatnila prostriedky procesnej obrany spôsobilé účinne poprieť skutkové tvrdenia žalobcu preukázané i listinnými dôkazmi. Jej jedinou námietkou bolo tvrdenie, podľa ktorého činnosť, ktorú pre žalobcu vykonávala, vykonávala v rámci pracovného pomeru.

27. S uvedeným právnym posúdením sa nemožno stotožniť, keďže vzťah sporových strán je nepochybne upravený ust. §2 ods. 5 Zákona č. 186 / 2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom

poradenstve v znení neskorších predpisov. Podľa normy práva zakotvenej v tomto ustanovení je finančné sprostredkovanie vykonávané podľa tohto zákona podnikaním.

28. Za daných okolností neostávalo súdu prvej inštancie iné, ako na daný prípad aplikovať ust. , podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

29. I preto si súd prvej inštancie dovoľuje v plnom rozsahu odkázať nielen na nesporné skutkové tvrdenia žalobcu, ale i na adekvátne právne posúdenie, ktoré vykonal už v rámci samotnej žaloby nad rámec svojich procesných povinností.

30. Na základe vyššie uvedeného tak bolo žalobe v celom rozsahu vyhovené a žalobcovi bol voči žalovanej priznaný nárok na zaplatenie istiny a príslušenstva tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

31. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (ust. ).

32. Žalobca bol v spore úspešný v celom rozsahu, a preto mu bol voči žalovanej priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% aplikujúc tak ust. , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.