Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27Csp-71-2017.pdf
PDF · 94.92 KB
No categories available
27Csp/71/2017
Uznesenie
Okresný súd Trnava v spore žalobcu: W. Č., nar. X.X.XXXX, trvale bytom XXX XX V. XXX, zastúpeného advokátom: JUDr. Vladimír Sidor, Železničná 4/A, Hlohovec, proti žalovanej: Provident Financial, s.r.o., IČO: 35 805 731, Mlynské nivy 49, 821 09 Bratislava, o zaplatenie 324,98 eur s príslušenstvom, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s a z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.3.2017, domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 342,98 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 342,98 eur od 23.1.2017 až do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.
2. Zároveň so žalobou podal žalobca aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby bola žalovanej uložená povinnosť, aby pre účely zabezpečenia budúceho výkonu rozhodnutia vo vzťahu k žalobcovi zložila do úschovy na Okresnom súde Trnava peňažnú sumu 350,- eur, a to do 7 dní od doručenia uznesenia.
3. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 24.3.2013 uzatvoril so žalovanou Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru s nasledujúcou špecifikáciou: celková výška úveru 500,- eur, úrok 11,45%, RPMN 31,91%, výška týždennej splátky - prvých 59 po 9,76 eur, posledná 9,64 eur, počet týždenných splátok 60, celková čiastka splatná spotrebiteľom 585,48 eur. Uvedená zmluva nie je v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa. V zmluve je nesprávne uvedená výška RPMN, nie je uvedená výška splátok istiny, úrokov a poplatkov, nie je uvedená doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti, absentuje adresa veriteľa na podanie reklamácie a sťažnosti, je nesprávne a zmätočne určená výška poplatkov. Spolu so Zmluvou žalobca so žalovanou dňa 24.3.2013 uzatvorili aj Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, závislú na zmluve o úvere, ktorá je v absolútnom rozpore s dobrými mravmi, v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch a Občianskym zákonníkom. Na základe tejto zmluvy žalovaná ako veriteľ poskytla žalobcovi službu: Prevzatie peňažnej sumy na úhradu splátok úveru. Za tento balíček žalovaná zinkasovala odplatu vo výške 257,50 eur, týždennú splátku za službu 4,29 eur, ktorá pri týždennej splátke úveru 9,76 eur za úver predstavovala viac ako 40% navýšenie splátok, ako aj nákladov spotrebiteľa. Žalobca ako spotrebiteľ tak platil za službu, ktorá v skutočnosti neslúžila záujmom spotrebiteľa, ale naopak slúžila záujmom žalovanej ako veriteľa. Žalovaná sa takýmto spôsobom pokúša obchádzať zákon a úmyselne získavať od dlžníka vyššie plnenie, ako jej vyplýva zo zákona, a preto Zmluva o zabezpečení splátok úveru predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, a je neplatná. Žalobca sa zrejmý nesúlad zmluvy so zákonom pokúsil so žalovanou riešiť mimosúdnou cestou. Žalovaná bola predsporovou výzvou zo dňa 11.11.2016 upozornená na nedostatky a zrejmé rozpory zmluvy so zákonom. Žalovaná svojou odpoveďou zo dňa 23.1.2017 vyjadrila svoj negatívny postoj k doriešeniu danej veci k spokojnosti oboch strán mimosúdnou cestou, preto žalobca v záujme ochrany svojich práv je nútený pristúpiť k tejto žalobe.
Na základe vyššie uvedeného je zmluva a poskytnutý úver zo zmluvy bezúročný a bez poplatkov. Žalobca mal tak povinnosť splatiť úver len do výšky skutočnej istiny, ktorá sa rovná výške požičanej sumy úveru vo výške 500,- eur. Žalobca už splatil celkovo sumu 842,98 eur, teda preplatil istinu o 342,98 eur. Preplatok vo výške 342,98 eur zakladá bezdôvodné obohatenie žalovanej na úkor žalobcu. Žalobca požaduje vrátiť preplatok späť z titulu bezdôvodného obohatenia žalovanej spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 342,98 eur odo dňa 23.1.2017, keď žalovaná vyhotovila odpoveď na predsporovú výzvu (t.j. najneskôr v tento deň už žalovaná vedela o bezdôvodnom obohatení a mala možnosť ho zaplatiť na účet žalobcu) až do zaplatenia.
4. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil žalobca tým, že žalovaná ako subjekt dlhodobo pôsobiaci na slovenskom finančnom trhu začal ku koncu roka 2016 vyvíjať aktivity smerujúce k ukončeniu činnosti na slovenskom trhu, ktoré majú za následok dôvodnú obavu žalobcu, že uspokojenie jeho pohľadávky zo strany žalovanej môže byť zmarené. Okrem vyhlásení, že žalovaná už naďalej nebude pôsobiť na slovenskom finančnom trhu, žalovaná prestala poskytovať nové spotrebiteľské úvery, pričom žalobca poukazuje na vyhlásenie umiestnené na oficiálnej webovej stránke žalovanej, podľa ktorého žalovaná od 18.12.2015 vzhľadom k legislatívnym zmenám týkajúcim sa poskytovania spotrebiteľských úverov pozastavila poskytovanie nových úverov. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaná napokon začala svoje „živé“ pohľadávky voči svojim klientom postupovať už na iné subjekty, z čoho je zrejmé, že má záujem postupne úplne odísť zo slovenského trhu. Za účelom odchodu sa žalovaná potrebuje zbaviť svojho majetku, ktorý je tvorený najmä pohľadávkami voči tretím osobám - klientom žalovanej. Uvedené je zrejmé aj z toho, že žalovaná prestala vykonávať svoju hlavnú podnikateľskú činnosť, a teda nemá dôvod, aby ďalej na slovenskom trhu zotrvávala (keďže s jej zotrvaním by boli spojené len ďalšie náklady). V súčasnosti žalovaná nemá na území Slovenskej republiky žiaden nehnuteľný majetok, jej imanie je tvorené finančnými prostriedkami na jej bankových účtoch a väčšinový podiel jej majetku tvoria nesplatené pohľadávky voči svojim klientom (ktoré môže a aj reálne odpredáva tretím osobám). Dôležitou skutočnosťou podľa žalobcu je tiež to, že žalovaná má viacero (stovky, resp. tisíce) splatných záväzkov voči svojim klientom, ktorí preplatili svoje úvery (ktoré sa z dôvodu nezákonnosti v zmysle zákona považujú za bezúročné a bez poplatkov), a na ktorých sa bezdôvodne obohatila. Žalovaná si je dobre vedomá tejto skutočnosti a aj z tohto dôvodu a za účelom minimalizácie náhrad sa pravdepodobne rozhodla postupovať tak, ako je uvedené na webovej stránke žalovanej. Podľa žalobcu je jeho pohľadávka v tejto veci absolútne zrejmá. Žalovaná má vedomosť o tom, že by mala žalobcovi uhradiť na účet pohľadávku predstavujúcu bezdôvodné obohatenie (rovnako ako aj stovkám ďalších osôb), avšak plniť odmieta a pokúša sa čo najviac oddialiť právoplatnosť súdnych rozhodnutí, ktoré by tretím osobám priznávali voči žalovanej akékoľvek nároky. Žalovaná nemá okrem obchodného podielu, pohľadávok voči svojim klientom a finančných prostriedkov na svojich účtoch žiaden iný majetok, čo samo o sebe odôvodňuje obavu, že bez nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia, výkon súdneho rozhodnutia formou exekúcie o uloženie povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni dlžnú sumu (pohľadávku) bude ohrozený, čím je daná podmienka potreby neodkladnej úpravy pomerov. Neodkladné opatrenie požadované zo strany žalobcu v tejto veci nemožno v žiadnom prípade považovať za neprimerané, keďže žalovaná môže kedykoľvek dosiahnuť jeho zrušenie jednoducho tým, že splní pohľadávku na účet žalobcu. Pohľadávka žalobcu pritom existuje bez ohľadu na rozhodnutie súdu v tejto veci - vyplýva priamo zo zákona, ako sankcia za porušenie povinností pri uzatváraní úverových zmlúv zo strany žalovanej. Výlučne z dôvodu protiprávneho konania žalovanej nastal stav, kedy nedobromyseľný subjekt, ktorý porušil svoju povinnosť (žalovaná) je oprávnený disponovať finančnou hotovosťou v rámci svojich aktivít (a teda z tohto finančného obnosu profitovať), ktorá však po právnej stránke prislúcha poškodenému subjektu, ktorý (ako dobromyseľný subjekt) zároveň finančnú hotovosť (na ktorú má žalobca oprávnený nárok) užívať jednoducho nemôže. Dôvodmi pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa žalobcu teda sú: 1. žalovaná prestala poskytovať pôžičky, a teda ukončila predmet svojej podnikateľskej činnosti na slovenskom trhu; 2. žalovaná sama vyhlásila, že ukončuje svoju činnosť na slovenskom trhu; 3. žalovaná začala postupovať svoje pohľadávky voči dlžníkom na tretie osoby; je teda zrejmé, že žalovaná sa zbavuje svojho jediného majetku; 4. majetok žalovanej je tvorený len pohľadávkami voči tretím osobám (ktoré je možné jednoducho postúpiť na tretiu osobu) a finančnou hotovosťou na účtoch žalovanej (ktoré je možné jednoducho previesť na účty iných osôb); 5. voči žalovanej existuje množstvo splatných pohľadávok, ktoré odmieta uhrádzať na účet veriteľov (predtým klientov žalovanej, ktorým poskytla úvery); 6. nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy je absolútne zrejmý, vyplýva jednoznačne z predložených podkladov a právnej úpravy o spotrebiteľských úveroch; 7. žalovaná si je vedomá porušenia zákona a aj napriek tomu odmieta žalobcovi uhradiť sumu bezdôvodného obohatenia; 8. navrhované neodkladné opatrenie nie je a ani nemôže byť neprimerané
vzhľadom na to, že jeho výška je pomerne nízka (t.j. úschova tejto finančnej sumy nie je žiadnym spôsobom schopná ovplyvniť ekonomický stav žalovanej); 9. neodkladné opatrenie sa týka finančných prostriedkov, ktoré žalovaná neoprávnene žalobcovi zadržiava ako bezdôvodné obohatenie, teda žalovaná s nimi ani nikdy nemala nárok nakladať; 10. žalovaná vie kedykoľvek splniť pohľadávku žalobcu a docieliť tak kedykoľvek zrušenie neodkladného opatrenia. Žalobca preto žiadal, aby súd neodkladným opatrením uložil žalovanej, aby pre účely zabezpečenia budúceho výkonu rozhodnutia vo vzťahu k žalobcovi zložila do úschovy na Okresnom súde Trnava peňažnú čiastku 350,- eur a to do 7 dní od doručenia uznesenia.
5. Súd sa oboznámil so žalobou, prílohami, ako aj návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia.
6. Podľa § 324 ods. 1 a 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (1). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (2).
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 325 ods. 2 písm. b) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde.
9. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (1). K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (2).
10. Podľa § 328 ods. 1 a 2 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne (1). O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu (2).
11. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (1). Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (2).
12. Podľa § 330 ods. 1 a 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas (1). Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej (2).
13. Podľa § 331 ods. 1 Civilného sporového poriadku, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené.
14. Podľa § 340 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli.
15. Podľa § 343 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
16. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že neodkladné opatrenie možno nariadiť z dvoch dôvodov, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie možno tiež nariadiť iba v prípade, ak účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, t. j. neodkladné opatrenie sa uplatní iba subsidiárne. V zmysle ustanovenia § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, potom ďalšími predpokladmi nariadenia neodkladného opatrenia sú osvedčenie dôvodnosti a trvania uplatneného nároku a preukázanie odôvodnenosti potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, a to vzhľadom na charakter tohto procesného inštitútu.
17. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je teda osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
18. Keďže žalobcom navrhované neodkladné opatrenie sleduje zaistenie budúceho výkonu rozhodnutia, je potrebné osvedčiť okrem dôvodnosti a trvania nároku i to, že existuje bezprostredné reálne nebezpečenstvo zmarenia tohto výkonu. Nie je možné nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdení bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
19. Súd mal v súvislosti s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia z príloh k žalobe a návrhu za osvedčené, že dňa 24.3.2013 bola medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovanou ako veriteľom uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru vo výške 500,- eur pri úroku 11,45%, RPMN 31,91%, s výškou týždennej splátky pri prvých 59. splátkach vo výške 9,76 eur a pri poslednej splátke vo výške 9,64 eur, s tým, že celková čiastka splatná spotrebiteľom je vo výške 585,48 eur. Ďalej žalobca osvedčil, že dňa 24.3.2013 bola medzi zmluvnými stranami uzavretá tiež Zmluva o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej žalovaná poskytla žalobcovi službu prevzatia peňažnej sumy na úhradu splátok úveru, za odmenu vo výške 257,50 eur, splatnú v 59. splátkach vo výške 4,29 eur a v 60. splátke vo výške 4,39 eur. Žalobca považuje úver za bezúročný a bez poplatkov, preto sa v konaní domáha vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 342,98 eur, o ktorú sumu úver preplatil, pričom priložil vypísanú kartu splátok. Vydania neodkladného opatrenia sa žalobca domáha z obavy, že podľa žalobcu žalovaná vyvíja aktivity smerujúce k ukončeniu činnosti na slovenskom trhu, postupuje pohľadávky na iné subjekty, nemá na území Slovenskej republiky žiaden nehnuteľný majetok, väčšinový podiel jej majetku tvoria nesplatené pohľadávky voči jej klientom, má viacero splatných záväzkov voči svojim klientom, ktorí preplatili svoje úvery, z čoho má žalobca obavu, že uspokojenie jeho pohľadávky zo strany žalovanej môže byť zmarené.
20. V žalobe žalobca dostatočne opísal a listinami podložil skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čím bol naplnený jeden z predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže bolo osvedčené, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere a zmluva o zabezpečení splátok úveru, v súvislosti s uzavretím ktorých zmlúv a plnením na ne, sa žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia. Nebol však naplnený ďalší predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia, a síce dôvodnosť obavy žalobcu, že exekúcia bude ohrozená.
21. Žalobca založil dôvodnosť svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ukladajúceho žalovanej zložiť do úschovy súdu žalovanú istinu s príslušenstvom na tlačových informáciách z februára 2016, t.j. spred viac ako roka, z ktorých však dôvodnosť jeho obavy nevyplýva. V správach sa uvádza, že spoločnosť žalovanej sa rozhodla ukončiť poskytovanie úverov do domácností prostredníctvom
siete obchodných zástupcov na Slovensku a neponúkať ďalej ani úver na účet, avšak tiež sa v nej uvádza, že žalovaná bude naďalej poskytovať servis svojim súčasným zákazníkom a bude vyberať splátky úverov na základe zmluvných záväzkov. Z uvedených, i tak neaktuálnych, správ teda (okrem titulky) nevyplýva, že by žalovaná končila činnosť na slovenskom trhu. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu, že žalovaná začala svoje „živé“ pohľadávky voči svojim klientom postupovať na iné subjekty, toto tvrdenie žalobca neosvedčil, nakoľko z predloženého dôkazu (Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016) nevyplýva, koľko pohľadávok spoločnosti žalovanej bolo postúpených na spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o. Avšak ani hromadnejšie postupovanie pohľadávok by nebolo dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko samotné postúpenie pohľadávok žalovanej voči spotrebiteľom na uvedenú spoločnosť neosvedčuje tvrdenie žalobcu o odchode žalovanej zo slovenského trhu. Uvedený postupník (KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o.) sa totiž zaoberá vymáhaním pohľadávok, pričom súdu je z jeho úradnej činnosti známe, že viacero dodávateľov (aj bánk) postupuje na túto spoločnosť svoje pohľadávky voči spotrebiteľom, pričom uvedené neznamená, že končia so svojou podnikateľskou činnosťou. Okrem toho súd poukazuje na to, že sám žalobca uvádza, že žalovaná má finančné prostriedky na svojich účtoch, pričom žiadnym spôsobom neosvedčil svoje tvrdenie, že by sa týchto mala zbavovať. Tvrdenia žalobcu v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o zbavovaní sa majetku žalovanou a jej odchode zo slovenského trhu, tak nie sú ničím osvedčené, a zostávajú len domnienkami žalobcu, ktoré pre vydanie neodkladného opatrenia nepostačujú.
22. Predpokladom na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia je v danom prípade obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, pričom žalobcom uvádzané skutočnosti v návrhu nie je možné považovať za také, ktoré by osvedčovali dôvodnosť jeho obavy. Žalobca neosvedčil, že žalovaná podniká konkrétne kroky smerujúce k zbaveniu sa jej hnuteľného a nehnuteľného majetku, a že by sa takýmto konaním podstatnou mierou znížila hodnota majetku žalovanej, čím by bolo odôvodnené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Samotný dlh nemôže bez ďalšieho byť dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, patrí predovšetkým také konanie žalovanej, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jej majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jej majetkové pomery (porovnaj rozhodnutie NS SR sp.zn. 5 Obo 144/97), čo však žalobca neosvedčil.
23. Vzhľadom k uvedenému, dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú dané, preto súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
24. Nakoľko nejde o konečné rozhodnutie, o nároku na náhradu trov konania o tomto neodkladnom opatrení súd rozhodne až v konečnom rozhodnutí vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).