Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5Co-79-2016.pdf
PDF · 102.52 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/79/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu: W. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXXX/XX, XXX XX W., právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sov.hrdinov 163/66, 089 01 Svidník p r o t i žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky a vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Prešove č.k. 29C/16/2015-35 zo dňa 04.12.2015 takto
rozhodol:
Po t v r d z u j e rozsudok.
Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 669,54 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobcu zamietol. Vyslovil, že náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.
2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie ust.§ 11 zákona č. 129/2010 Z.z., § 37, § 40 ods.1, § 53 ods.1,4 a 5 a § 43c, § 44 a § 46 ods.2 Občianskeho zákonníka.
3. Súd prvej inštancie konštatoval, že dospel k záveru, že medzi stranami sporu nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300039051 zo dňa 08.06.2011 pre absenciu písomnej akceptácie žalobcu zmluvy v bode 6. označenom ako údaje o schválenom revolvingovom úvere v zmysle oznámenia žalovaného ako veriteľa o schválení revolvingového úveru zo dňa 08.06.2011, preto pre nedodržanie písomnej formy zmluvy o revolvingovom úvere je táto absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle ust. § 40 ods.1 OZ v spojení s ust. § 11 ods.1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z. Zároveň konštatoval, že neplatným právnym úkonom je aj tá časť zmluvy v bode 8, obsahom ktorej je dohoda o poskytnutí služby odkladu splátok úveru.
4. Určenie, že niektorá zo zmluvných podmienok spotrebiteľskej zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou pre rozpor s ust. § 53 Občianskeho zákonníka predpokladá, že spotrebiteľská zmluva ktorá takúto podmienku obsahuje, je právnym úkonom spĺňajúcim všetky náležitosti platného právneho úkonu predpokladaných ust. § 37 a nasledujúcich OZ, preto súd žalobu v časti, ktorou sa žalobca domáhal určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa bodu 8.1. zmluvy zamietol.
5. Keďže predmetná zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 08.06.2011 je absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor s ust. § 40 ods.1 OZ je vylúčené, aby súd posudzoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky absolútne neplatného právneho úkonu pre rozpor s ust. § 53 OZ.
6. Zároveň v zmysle ust. § 11 ods.1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z. sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak je v zmluve uvedená nesprávna výška ročnej percentuálnej miery nákladov v neprospech spotrebiteľa.
7. Podľa výpočtu súdu pri výške poskytnutého úveru v sume 480 Eur, dobe splácania 42 mesiacov a celkovej sumy, ktorá má byť splatená vo výške 1.080,24 Eur, je správny údaj o výške ročnej úrokovej miery 26,08 % a RPMN 70,02 %.
8. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti bolo nesporne preukázané, že pre daný typ úveru bola uvedená ročná percentuálna miera nákladov v zmluve o spotrebiteľskom úvere vo výške 69,08 %, preto nesprávne uvedenie RPMN v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa má taktiež za následok, že predmetný spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a žalovaný mal iba nárok na vrátenie istiny poskytnutého úveru.
9. Z predloženej karty klienta nesporne vyplýva, že žalovaný v prospech žalobcu na základe neplatnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytol úverové prostriedky v celkovej výške 410,70 Eur, pričom tento v jeho prospech realizoval úhrady vo výške 1.082,24 Eur, teda s poukazom na vyššie uvedené skutočností má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške rozdielu realizovaných úhrad a poskytnutých úverových prostriedkov, čo predstavuje sumu 671,54 Eur.
10. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania preto súd dospel k jednoznačnému záveru o dôvodnosti uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorú si žalobca uplatňuje v sume nižšej na akú by mal nárok vo výške 669,54 Eur, preto súd žalobe v tejto časti vyhovel.
11. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 tak, že súd náhradu trov konania nepriznal s poukazom na čiastočnú úspešnosť strán sporu.
12. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobca i žalovaný.
13. Žalobca podal odvolanie z dôvodu nesprávne zisteného skutkového stavu veci a pre nesprávne právne posúdenie veci. Podľa jeho záveru sú závery súdu prvej inštancie, ktoré viedli k zamietavému výroku mylné. Podľa jeho názoru v súdnej veci napriek tomu, že v bode 5 Zmluvy je hodnota RPMN čo sa týka revolvingového úveru 70,02 % podpísaná 02.06.2011 žalobcom, ale písomne neprijatá žalovaným a v článku 6 Zmluvy čo sa týka revolvingového úveru je hodnota RPMN 69,08 % podpísaná žalovaným 08.09.2011, ale neprijatá žalobcom, je písomná forma právneho úkonu zachovaná, a preto sa nejedná o prípad neplatnej zmluvy z dôvodu nedodržania písomnej formy. Podľa názoru žalobcu rozdielnosť hodnoty RPMN v bode 5 a v bode 6 zmluvy nemá žiadny vplyv na platnosť zmluvy, nakoľko sa nejedná o náležitosť spotrebiteľskej úverovej zmluvy, ktorá je predmetom zmluvnej voľnosti účastníkov zmluvy. RPMN sa nedohoduje, ale sa vypočítava buď správne alebo nesprávne. Účastníci právneho úkonu sa nemôžu platne dohodnúť na nesprávnom RPMN. Inak povedaná RPMN, ktoré nie je v súlade so zákonom nie je dovolené. Poukázal na ust.§ 9 ods.2 písm.j/ a § 2 písm.i/ Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu podpísania zmluvy zákon č.129/2010 Z.z. a zároveň na § 19 s tým, že ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2. Absencia RPMN v spotrebiteľskej úverovej zmluve alebo nesprávna výška RPMN v spotrebiteľskej zmluve nemá nikdy za následok neplatnosť úverovej zmluvy, ale len jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť. Zároveň poukázal na článok 5 a 6 ods.1 Smernice Rady 93/13/EHS. V prípade, že by len pretože nedošlo k rovnakému alebo k správnemu vyjadreniu RPMN v bode 5 a 6 Zmluvy, by mala byť celá zmluva neplatná, pričom ostatné náležitosti zmluvy by boli riadne uzavreté v písomnej forme, by bol spotrebiteľ len v dôsledku pochybenia veriteľa extrémne znevýhodnený, lebo z právneho hľadiska by bol spotrebiteľ povinný vrátiť veriteľovi finančné prostriedky, ktoré prijal v dobrej viere ako úver s tým, že ho bude splácať v dohodnutých splátkach naraz ako bezdôvodné obohatenie a stratil by akúkoľvek ochranu vyplývajúcu pre neho zo spotrebiteľského práva. Išlo by podľa názoru žalobcu o prílišný formalizmus pri výklade práva. Zároveň poukázal na rozsudky niektorých súdov Slovenskej republiky, napríklad Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 4C/244/2013, ktorý bol potvrdený Krajským súdom v Žiline rozsudkom sp.zn. 11Co/103/2014 zo dňa 24.03.2014. Preto navrhol vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá žalobe vyhovieť a vyhovieť aj ohľadne návrhu na určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky alebo rozsudok v tejto časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. 14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie aj žalovaný a to proti vyhovujúcemu výroku a výroku o trovách konania. Navrhol rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť v celom rozsahu alebo v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Uplatnil si trovy konania na súde prvej inštancie i trovy odvolacieho konania. Žalovaný napadol záver o tom, že zmluva nevznikla z dôvodu absencie dohody o RPMN. Tento záver odporuje zákonu č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Ak konajúci súd dospel k záveru, že nedošlo k dohode o RPMN, potom jeho záver o tom, že zmluva o revolvingovom úvere nevznikla je nesprávny. Zároveň z napadnutého rozsudku nevyplýva ako môže byť hodnota RPMN vôbec navrhnutá pri podaní žiadosti o úver, ak zákonná úprava určuje, že RPMN sa určuje na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy. Táto zákonná požiadavka na určenie RPMN vylučuje prípustnosť záverov súladu ohľadne RPMN a jej dojednávania, pretože zákon ani len nepredpokladá formuláciu podmienok na určenie tohto údaja, že pôjde o výsledok dohody zmluvných strán. Rozdiel medzi predpokladanou hodnotou RPMN a RPMN schváleného úveru vyplýva výhradne z toho, že RPMN schváleného úveru je možné určiť až po jeho schválení. Táto hodnota je v bode 6 uvedená presne. Pri podaní žiadosti o úver údaje o dátume vyplatenia úveru známym nie je. Teda sa stane známym až pri schválení úveru. Z toho dôvodu sa údaj o RPMN môže odchyľovať. To však nie je zmenou návrhu. Napokon žiadateľ o úver nenavrhuje žiadny konkrétny dátum kedy má byť úver vyplatený. Údaje, ktoré vstupujú do výpočtu RPMN sú a boli rovnaké, teda nezmenila sa ani výška celkových nákladov, ani suma úveru, ani počet splátok a ani dátum splatnosti splátok. Údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov je časovým vyjadrením celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom. Práve s ohľadom na spôsob konštituovania zmluvného vzťahu je potrebné konštatovať, že časové vyjadrenie celkových nákladov v podobe nižšej RPMN ako je uvedená v návrhu takou zmenou výhradnou, či doplnením, ktoré by spĺňalo predpoklady pre aplikáciu ust.§ 44 ods.2 Občianskeho zákonníka. Rovnako sú nesprávne aj závery súdu o tom, že zmluva by nemala obsahovať náležitosť - údaj o výške, počte a termínoch splatnosti splátok. Súd prvej inštancie neposudzoval obsah zmluvy podľa všetkých listín, dokumentov a ustanovení, ktoré ju tvoria, teda aj podľa zmluvných dojednaní a oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere medzi účastníkmi zmluvy nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriacu jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Takáto požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie len vtedy, ak by sa istina, úroky alebo poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch splátok a podobne. Zmluva uzavretá medzi stranami sporu obsahuje výšku splátky, termíny splatnosti aj počet splátok. Obsahuje zákonom vyžadovanú výšku splátky, termín splatnosti splátky ku ktorému dňu sa platia a počet splátok, teda aj náležitosť podľa § 4 ods.2 písm.i/ Zákona o spotrebiteľských úveroch. Nad rámec toho obsahuje aj dátum splatnosti prvej splátky. V tejto súvislosti poukázal na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 13Co/111/2014-166, ktorý sa v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalovaného.
15. Odvolanie žalobcu bolo doručené žalovanému a odvolanie žalovaného bolo doručené žalobcovi. Ani žalobca ani žalovaný k odvolaniu vyjadrenie nezaslali.
16. Odvolací súd najskôr musí konštatovať, že pokiaľ súd prvej inštancie (okresný súd) správne rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a doplnkov účinného do 30. 06. 2016), tak odvolací súd musel postupovať a vec posudzovať už podľa nových civilných procesných kódexov, a to zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 07. 2016, pričom aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie (okresného súdu) ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).
17. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolania boli podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 05.04.2017 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu a ani žalovaného nie sú dôvodné.
18. Odvolací súd konštatuje, že vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
19. K odvolacím námietkam týkajúcich sa podmienok uzavretia zmluvy, zmluvnej voľnosti odvolací súd uvádza, že predpokladom vzniku zmluvy je návrh toho, kto mieni uzavrieť zmluvu. Návrh zmluvy musí byť prejavom vôle smerujúcej k uzavretiu zmluvy, musí byť adresovaný, určitý.
20. Včasné vyhlásenie osobou, ktorej bol návrh určený, a z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. Ide o jednostranný adresovaný právny úkon adresáta návrhu, ktorým akceptuje návrh (ofertu) v jeho celom rozsahu (obsahu), a tým prejavuje súhlas s uzavretím zmluvy.
21. Forma tohto včasného vyhlásenia nie je predpísaná, okrem prípadov, keď ju určuje zákon alebo dohoda účastníkov. Platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy je zmluva uzavretá a nadobúda účinnosť.
22. Dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné podstatné zmeny, ktoré sú obsiahnuté v prijatí návrhu na uzavretie zmluvy, sa považujú za nový návrh adresáta pôvodného návrhu a súčasne platí, že takýto prejav vôle je aj odmietnutím návrhu (oferty). Uvedené bráni tomu, aby zmluva vznikla inak, než na základe konsenzu zmluvných strán.
23. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd poukazuje na ust. § 43, § 43a, § 43c a § 44 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. a konštatuje, že súd prvej inštancie správne ustálil, že žalobcovi bol predostretý nový návrh na uzavretie zmluvy o poskytnutí úveru a to bez toho, aby žalobcom došlo k prijatiu tohto nového návrhu.
24. Ak žalovaný mal v úmysle poskytnúť žalobcovi úver na základe podmienok iných ako boli uvedené v žiadosti žalobcu o poskytnutie revolvingového úveru, mal uzavrieť zmluvu, obsahom ktorej by boli jeho nové podmienky. Nemohlo sa to udiať iba formou vyplnenia údajov čl. 6 zmluvy označeného ako „údaje o schválenom revolvingovom úvere“, resp. formou „oznámenia veriteľa o schválení úveru“. Je zrejmé, že žalobca v čase podpisu žiadosti o poskytnutie úveru (02.06.2011) nemal vedomosť o výške RPMN, resp. bola mu známa len „predpokladaná RPMN“ ktorú žalovaný uviedol v čl. 6 zmluvy a v „oznámení veriteľa o schválení úveru“, keďže k tomuto došlo až dňa 08.06.2011.
25. K odvolacím dôvodom odvolací súd ešte uvádza, že je možné proces uzatvárania zmlúv rozdeliť na fázu návrhu a fázu jeho akceptácie, ale stále musí ísť o prijatie návrhu bez jeho podstatných zmien. Ak nie je návrh akceptovaný v celom rozsahu, ide o nový návrh, ktorý musí byť prijatý druhou stranou. Ani prípadná zmluvná voľnosť a mechanizmus vzniku zmlúv, ktorý by mal byť dohodnutý v rozpore so zákonom upravujúcim uzatváranie zmlúv, nemôže mať za následok vznik platnej zmluvy. Ak teda žalovaný v časti zmluvy „údaje o schválenom úvere“ a v „oznámení veriteľa o schválení úveru“ uvádzal iné údaje ako údaje uvedené v žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, išlo o nový návrh, ktorý mal žalobca prijať. Žalovaný teda nebol oprávnený sám jednostranne meniť akýkoľvek podstatný údaj.
26. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že v žiadosti žalobcu bol údaj týkajúci sa RPMN vo výške 70,02 %, pričom v oznámení veriteľa o schválení úveru RPMN predstavovala výšku 69,08 %. V tejto súvislosti neobstojí argument žalobcu a ani žalovaného, že RPMN nemôže byť predmetom dohody a že jej výpočet je konkrétne určený, jej výška však musí byť riadne určená a predostretá spotrebiteľovi v čase vzniku dohody. Nemôže byť zmenená jednostranným úkonom zo strany žalovaného.
27. Správne preto súd prvej inštancie konštatoval, že zmluva platne nevznikla, z tohto dôvodu žalobe v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia vyhovel. Odvolací súd poukazuje na § 451 ods. 1, 2, § 456, § 457 Občianskeho zákonníka s tým, že plnenie bez právneho dôvodu malo za následok vznik bezdôvodného obohatenia, ktoré je nutné vydať tomu, na úkor koho bolo získané. Keďže žalobca vrátil žalovanému viac finančných prostriedkov ako mu bolo žalovaným poskytnutých, na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 669,54 Eur bolo dôvodné zaviazať žalovaného.
28. Odvolací súd súhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie, že určenie, že niektorá zo zmluvných podmienok spotrebiteľskej zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou pre rozpor s § 53 Občianskeho zákonníka predpokladá, že spotrebiteľská zmluva, ktorá takúto podmienku obsahuje, je právnym úkonom spĺňajúcim všetky náležitosti platného právneho úkonu predpokladaných ust. § 37 a nasledujúcich OZ, preto súd žalobu v časti, ktorou sa žalobca domáhal určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa bodu 8.1. zmluvy zamietol.
29. Keďže predmetná zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 8.6.2011 je absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor s ust. § 40 ods.1 OZ je vylúčené, aby súd posudzoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky absolútne neplatného právneho úkonu pre rozpor s ust. § 53 OZ.
30. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na vyššie uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami žalobcu a žalovaného, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.
31. Za daného stavu odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
32. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods.1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods. 2 C.s.p. Tak žalobca, ako i žalovaný mali v odvolacom konaní úspech len čiastočný, preto odvolací súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania práva.
33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.