Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Cb/13/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v spore žalobcu: D.. T. Z., H. X, B., zastúpeného Advokátska kancelária Fiľo & Partners s. r. o., Štúrova 11, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 237 031, proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Limbová 2, Bratislava, IČO: 00 165 565, o zaplatenie 50 155,61 eura, takto

rozhodol:

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania, pričom o výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 26. 03. 2012 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 53 475,- eura, čo odôvodnil tým, že dňa 25. 07. 2007 podal žiadosť na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave (ďalej len „ÚPSVaR“) o poskytnutie nenávratného finančného príspevku na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý sa poskytuje zo zdrojov štátneho rozpočtu SR a z Európskeho sociálneho fondu. Dňa 16. 06. 2007 si žalobca podal na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva Bratislava žiadosť o posúdenie bytu na Ožvoldíkovej ulici v Bratislave pre účely konania vedeného pred ÚPSVaR o priznaní chráneného pracoviska v súvislosti s poskytnutím nenávratného finančného príspevku občanovi so zdravotným postihnutím v zmysle zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti. Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava svojim rozhodnutím č. RÚVZ/21-11119, 13055/2007 zo dňa 31. 08. 2007 schválil priestor a vytvorenie chráneného pracoviska pre 1 osobu v tomto priestore pre administratívnu činnosť v časti bytu na H. ulici do prevádzky, čo bolo jednou z podmienok pre poskytnutie nenávratného finančného príspevku od ÚPSVaR. Dňa 28. 08. 2007 bola uzatvorená Dohoda o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti podľa ust. § 57 zákona č. 57/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a vyhlášky MPSVR č. 44/2004 Z.z. medzi žalobcom a ÚPSVaR, v zmysle ktorej mal byť žalobcovi poskytnutý príspevok v celkovej výške 6 958,44 eura. Na základe tejto dohody žalobca požiadal dňa 04. 10. 2007 o poukázanie finančnej čiastky, na čo však ÚPSVaR oznámil, že finančný príspevok nebol doteraz poskytnutý, nakoľko bolo dodatočne zistené, že žalobca nie je vlastníkom bytu, ale iba nájomcom a vlastník bytu, ktorým bol v tom čase Stavebné bytové družstvo Bratislava IV nesúhlasil s využívaním bytu na iné účely ako na bývanie. Preto Úrad verejného zdravotníctva SR po preskúmaní veci mimo odvolacieho konania dňa 09. 01. 2008 zrušil rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava, ktorým bolo schválené uvedenie priestoru a súčasne vytvorenie chráneného pracoviska s odôvodnením, že správny orgán nezistil riadne skutkový stav. Proti rozhodnutiu Úradu verejného zdravotníctva SR žalobca podal odvolanie, o ktorom Ministerstvo zdravotníctva SR rozhodnutím zo dňa 23. 05. 2008 rozhodlo tak, že toto odvolanie zamietlo

a napadnuté rozhodnutie ÚVZSR potvrdilo. Dňa 19. 09. 2008 prišlo k odstúpeniu od Dohody o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, pričom ako dôvod odstúpenia bolo uvedené vážne porušenie podmienok dohody tým, že Ministerstvo zdravotníctva SR zamietlo žalobcovo odvolanie a potvrdilo rozhodnutie ÚVZSR, ktoré kladné rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v plnom rozsahu zrušil z dôvodu, že žalobca nepreukázal vlastníctvo k posudzovanému priestoru, resp. nebol predložený súhlas vlastníka na jeho užívanie na iné ako bytové účely. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 13. 02. 2009 č.k. 4S/62/08-57 obe rozhodnutia orgánov verejnej správy vydané mimo dovolacieho konania zrušil a vec vrátil na nové konanie. Úrad verejného zdravotníctva SR opätovne rozhodol dňa 24. 04. 2009 pod č. OLP/3516/2009 o zrušení rozhodnutia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava č. RÚVZ/21-111199, 13055/2007 zo dňa 31. 08. 2007, čo opätovne potvrdilo a odvolanie žalobcu zamietlo Ministerstvo zdravotníctva SR rozhodnutím č. 15520/2009-OP. Dňa 31. 05. 2010 bol voči rozhodnutiu Ministerstva zdravotníctva SR podaný Generálnou prokuratúrou SR pod č. VI/1 Gd 491/09-12 protest, ktorým bolo navrhnuté rozhodnutie Ministerstva zdravotníctva SR ako nezákonné zrušiť a nahradiť ho rozhodnutím zodpovedajúcemu zákonu, nakoľko účelom konania vedeného Regionálnym úradom verejného zdravotníctva Bratislava bolo iba posúdiť časť bytu na Ožvoldíkovej ulici č. 1 v Bratislave z hľadiska ochrany zdravia podľa zákona č. 126/2006 Z.z. Stavebné bytové družstvo Bratislava IV nemohlo byť účastníkom tohto konania podľa ust. § 14 stavebného poriadku, lebo v ňom nešlo o realizáciu jeho subjektívnych práv, ktoré by mu podľa verejnoprávneho predpisu prináležali, ďalej súhlas tohto Stavebného bytového družstva nebol povinný, nakoľko žalobca byt užíval na základe platnej nájomnej zmluvy od roku 1991 a pre vytvorenie chráneného pracoviska bol posudzovaný len konkrétny priestor. Dňa 24. 10. 2008 sa žalobca stal vlastníkom predmetného bytového družstva, a teda v čase rozhodovania orgánov verejnej správy v mimo odvolacom konaní nebol daný ani nimi tvrdený dôvod na zrušenie nezákonného rozhodnutia. Ministerstvo zdravotníctva SR rozhodnutím zo dňa 22. 06. 2010 č. 06763/2010-OP zrušilo rozhodnutie Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 25. 06. 2009 v spojení s rozhodnutím Úradu verejného zdravotníctva SR zo dňa 24. 04. 2009 a vec vrátilo Úradu verejného zdravotníctva SR na ďalšie konania, čím sa s protestom prokurátora stotožnilo. Úrad verejného zdravotníctva dňa 26. 07. 2007 rozhodnutím č. OLP/5310/2010 konanie začaté na podnet Úradu verejného zdravotníctva SR vo veci preskúmavania rozhodnutia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava zo dňa 31. 08. 2007 mimo odvolacieho konania podľa ust. § 30 ods. 1 písm. h) správneho poriadku zastavil, čím ostalo rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva č. RÚVZ/21-11119, 13055/2007 zo dňa 31. 08. 2007 právoplatné. Na základe toho mal žalobca za to, že dôvod odstúpenia od Dohody o poskytnutí nenávratného finančného príspevku nebol daný, t.j. vôbec nemalo dôjsť k odstúpeniu od dohody zo strany ÚPSVaR, a teda žalobca mal nárok na plnenie z predmetnej dohody v sume 6 985,44 eura. Právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom, čo bolo splnené, nakoľko rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva zo dňa 22. 06. 2010 č. 06763/2010-OP bolo rozhodnutie Ministerstva zdravotníctva zo dňa 25. 06. 2009 v spojení s rozhodnutím Úradu verejného zdravotníctva SR č. OLP/3516/2009 zo dňa 24. 04. 2009 zrušené a vec vrátená Úradu verejného zdravotníctva SR na ďalšie konanie. Žalobca tvrdil, že mu vznikla nasledovná škoda:

- suma 6 958,44 eura, ktorá predstavuje sumu, ktorá mala byť poukázaná ÚPSVaR v zmysle dohody o poskytnutí nenávratného finančného príspevku;

- suma 39 910,- eura ako ušlý zisk, nakoľko pre neposkytnutie príspevku nemohol začať podnikať, a tým pádom nedosiahol žiaden zisk, preto si vyčíslil ušlý zisk tak, že za rok 2007 predstavuje tento ušlý zisk sumu 1 337,44 eura, za rok 2008 predstavuje sumu 8 676,36 eura, za rok 2009 predstavuje sumu 8 934,- eura, za rok 2010 predstavuje sumu 9 288,- eura, za rok 2011 predstavuje sumu 9 468,- eura a za rok 2012 sumu 2 266,20 eura, čo dokopy predstavuje ušlý zisk v sume 39 910,- eura;

- suma 63,02 eura predstavujúca poplatky za vedenie účtu v banke mesačne, z toho 22,77 eura za účet v OTP banke a 40,25 eura za účet č. XXXXXXX/XXXX;

- suma 1 598,71 eura za zriadenie telefonickej linky od spoločnosti Slovak Telekom, a.s.,

- suma 4 944,83 eura predstavuje pôžičku od spoločnosti GE Money vo výške 3 319,39 eura, pričom celková cena úveru po zarátaní ročnej percentuálnej miery nákladov predstavovala sumu 4 944,383 eura; celkom vo výške 53 475,- eura.

2. Žalovaný v konaní uviedol, že žalobca mal na uvedenie predmetných priestorov do prevádzky súhlas príslušného orgánu verejného zdravotníctva, a to kladné rozhodnutie RÚVZBA zo dňa 31. 08. 2007, čiže podľa tohto rozhodnutia mohol predmetné chránené pracovisko z hľadiska kompetencie orgánov verejného zdravotníctva prevádzkovať. Rozhodnutie RVZSR zo dňa 12. 03. 2008, ktorým bolo vyššie

uvedené rozhodnutie mimo odvolacieho konania zrušené, bolo napadnuté odvolaním zo dňa 31. 03. 2008 a o podanom odvolaní rozhodol príslušný orgán Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 23. 05. 2008, ktoré nadobudlo dňa 04. 06. 2008 právoplatnosť. Žalobca teda mohol v prevádzke chránenej dielne nerušene pokračovať na základe súhlasu RÚVZBA až do dňa 04. 06. 2008, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa 12. 03. 2008. Dňa 13. 02. 2009 Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. 4S/62/08-57 zrušil prvostupňové rozhodnutie Úradu verejného zdravotníctva SR zo dňa 12. 03. 2008, ako aj rozhodnutie Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 23. 05. 2008. Po doručení tohto rozsudku mohol žalobca v prevádzkovaní predmetnej chránenej dielne v súlade s rozhodnutím RÚVZBA pokračovať, a to až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 25. 06. 2009, t.j. do dňa 02. 07. 2009. Týmto rozhodnutím totiž v odvolacom konaní Ministerstvo zdravotníctva SR opätovne potvrdilo rozhodnutie ÚVZSR zo dňa 24. 04. 2009. V prevádzke chránenej dielne bolo možné pokračovať opätovne, a to po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 22. 06. 2010. Žalobca bol odo dňa 24. 10. 2008 vlastníkom bytu, pričom keby túto skutočnosť konajúcim správnym orgánom uviedol včas, nebol by ani daný dôvod pre zrušenie rozhodnutia. Taktiež žalovaný nemôže niesť zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla odstúpením od dohody medzi žalobcom a iným právnym subjektom, pričom žalovaný popieral nielen právny nárok na náhradu škody, ale aj jeho výšku. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny odstúpil od dohody z dôvodov nezákonného rozhodnutia, ale najmä z dôvodov podľa čl. 2 písm. a) bodu 6 predmetnej Dohody, nakoľko žalobca neviedol evidenciu nákladov, výkonov a hospodárskych výsledkov v chránenej dielni a tieto raz ročne nepredkladal do 31. 03. príslušného kalendárneho roka a tiež z dôvodov podľa čl. 2 písm. a) bodu 8 predmetnej Dohody, že neoznamoval Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny každú zmenu dohodnutých podmienok. Prostriedky žalovaný negarantoval a ani nezabezpečoval a boli viazané na splnenie podmienok pre poskytnutie nenávratného finančného príspevku. Podnikatelia majú nielen práva, ale aj povinnosti a podnikanie sa spája vždy s určitým rizikom, čo žalobca vie a to znamená, že ak nevykazoval zisk podľa daňového priznania z roku 2012, nemôže si uplatňovať ušlý zisk, keď žiaden nemal. Pokiaľ ide o sumu za zriadenie účtov, môže si žalobca túto sumu zahrnúť do nákladov ako odpočítateľnú nákladovú položku. Neobstojí ani výška škody za telefónnu linku a internet, ani pôžička od spoločnosti GE MONEY, pretože pokiaľ žalobca nemal schválený finančný príspevok a tento nečerpal, bolo jeho súkromnou záležitosťou, či si úver vzal, v akej výške a od akej firmy a netýka sa predmetu tohto konania. Žalobca má podľa výpisu zo živnostenského registra viac ako 20 činností podnikania a nie je vyšpecifikované v akej výške a prečo práve voči odporcovi si uplatňuje náhradu škody vo výške 53 475,- eura. Žalovaný ďalej namietol premlčanie navrhovateľom uplatneného nároku na náhradu škody, nakoľko od dňa odstúpenie ÚPSVaR zo dňa 19. 09. 2008 žalobca vedel, kto zodpovedá za jeho prípadnú škodu, takže najneskôr bol jeho nárok dňa 19. 09. 2011 premlčaný. Pôvodne žalobca žiadal o chránenú dielňu na Ožvoldíkovej ulici, pričom neskôr si chcel žalobca kúpiť rodinný dom a tam zriadiť cestovnú kanceláriu, takže z jeho strany asi nemalo ísť o účelové čerpanie štátnych finančných prostriedkov.

3. Žalobca v konaní aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu ďalej uviedol, že v správnom konaní o schválení priestorov pre chránené pracovisko žalobcu žalovaný pochybil, čím vznikla žalobcovi škoda. Tým, že má žalobca zdravotné postihnutie, má sťažené uplatnenie na trhu práce a rozhodnutím žalovaného mu bola spôsobená škoda tým, že mu nebol priznaný nenávratný finančný príspevok na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti z dôvodu, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny na základe rozhodnutia žalovaného o zrušení rozhodnutia, ktorým sa vyhovelo uvedeniu priestorov do prevádzky. Podľa ust. § 55 ods. 1 poslednej vety zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska prizná úrad na základe kladného posudku orgánu na ochranu zdravia. Pri výkone posudkovej činnosti orgány verejného zdravotníctva posudzujú predložené návrhy na uvedenie priestorov do prevádzky z hľadiska ich dopadov na verejné zdravie, t.j. či ich realizáciou nemôže dôjsť k jeho negatívnemu ovplyvňovaniu. Súhlas vlastníka predmetného bytu orgány verejného zdravotníctva nemôžu brať v úvahu ani ho od žalobcu požadovať, pretože to nepatrí do ich pôsobnosti, čo znamená, že konali nad mieru svojich oprávnení, ktorú im ustanovuje zákon. Zároveň žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že preskúmavanie rozhodnutí v mimo odvolacom konaní je inštitút určený na nápravu nezákonných rozhodnutí, a to ich zrušením alebo zmenou za súčasného rešpektovania dobromyseľne nadobudnutých práv účastníkov. Zrušenie takto preskúmaného rozhodnutia, ak vadné rozhodnutie nemalo byť vôbec vydané a treba konanie zastaviť alebo vtedy, keď pre nevyhnutnosť vykonania ďalšieho dokazovania je z hľadiska rýchlosti, hospodárnosti výhodnejšie, ak vo veci opätovne rozhodne orgán nižšieho stupňa. Pri oboch prípadoch je správny orgán povinný dbať na ochranu dobromyseľne nadobudnutých páv, čo

v danom prípade aj vzhľadom na nové právne pomery orgány verejnej správy vôbec nerešpektovali. V rozhodnutí zo dňa 22. 06. 2010 si žalovaný svoje pochybenie, nezákonný a nesprávny postup priznal, avšak vo svojom vyjadrení k žalobe sa odvolával na to, že žalobca mohol v prevádzke pokračovať do právoplatnosti rozhodnutia do dňa 04. 06. 2008, avšak Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny odstúpil od dohody o nenávratnom finančnom príspevku dňa 19. 09. 2008, to znamená v čase kedy rozhodnutie ÚVZSR zo dňa 12. 03. 2008 bolo právoplatné a predmetný priestor ako chránenú dielňu z dôvodu nezákonného rozhodnutia odporcu užívať nemohol. Zároveň žalobca poukázal na fakt, že žalovaný mal predmetný priestor posudzovať len z hľadiska jeho dopadu na verejné zdravie, pričom podľa zákona č. 126/2006 Z.z. platnom do 31. 08. 2007 sa nevyžadovalo na povolenie prevádzky ako podmienky súhlas vlastníka nehnuteľnosti, ale postačovala nájomná zmluva, ktorá preukazovala možnosť užívania nehnuteľnosti. Žalovaný sa nemôže zbaviť zodpovednosti, pretože na základe jeho kladného posudku podľa ust. § 55 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti sú priestory schválené ako chránená dielňa, pričom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vo svojom odstúpení jasne uviedol, že je to z dôvodu rozhodnutia orgánu verejného zdravia. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zároveň podal podnet na preskúmanie rozhodnutia o schválení priestorov z dôvodu, aby zistil či môže poskytnúť nenávratný finančný príspevok. Žalobca nemohol viesť náklady chránenej dielne, pretože ju nemal schválenú, nakoľko mu chýbalo kladné stanovisko od žalovaného pre prevádzkovanie chránenej dielne. V dôsledku nezákonného rozhodnutia žalovaného si žalobca na začiatku podnikania nemohol uhradiť počiatočné náklady, čím sa dostal do mínusových položiek. Zároveň nemohol financovať svoj podnikateľský zámer kúpu nehnuteľnosti, ktorá by slúžila na poskytovanie služieb v oblasti cestovného ruchu. Žalobca podstúpil viacero kurzov, ktoré sa týkali cestovného ruchu a podnikania. Nenávratný finančný príspevok mal byť žalobcovi poskytnutý na úhradu nevyhnutných nákladov na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti - služby cestovnej kancelárie, pričom na posudzovanie priestorov z hľadiska dopadu na verejnú zdravie sú rovnaké pri administratívnej činnosti ako aj pri službách cestovnej kancelárie.

4. Súd uznesením č.k. 27Cb/13/2012-283 zo dňa 20. 02. 2014 konanie, na základe žalobcovho späťvzatia žaloby na pojednávaní dňa 19. 02. 2014, s ktorým žalovaný súhlasil, zastavil v časti istiny vo výške 3 319,39 eura.

5. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu a zamestnancom povereným žalovaným, a ďalej listinnými dôkazmi, a to: výpisom zo živnostenského registra žalobcu, rozpisom úhrad za internet, dohodou o poskytnutí nenávratného finančného príspevku zo dňa 28. 08. 2007, odstúpením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave od dohody o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, rozhodnutím Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava č. RÚVZ/21-11119, 13055/2007 zo dňa 31. 08. 2007, rozhodnutím Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. OLP/5310/2010 zo dňa 26. 07. 2010, rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 06763/2010-OP zo dňa 22. 06. 2010, protestom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky VI/1 Gd 491/09-12 zo dňa 31. 05. 2010, odovzdávacím protokolom k Zmluve o pripojení, objednávkou na poskytovanie služby UPC telefón, potvrdením o podaní daňového priznania z príjmov fyzickej osoby za rok 2011, žiadosťou o potvrdenie úhrad za pevnú linku a internet, zmluvou o úvere od GE Money, potvrdením OTP Banky o zriadení a zrušení účtu žalobcu, žiadosťou poškodenej o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., odpoveďou žalovaného na žiadosť poškodenej o predbežné prerokovanie návrhu na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci zo dňa 24. 07. 2012, žiadosťou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave zo dňa 16. 10. 2007, oznámením Stavebného bytového družstva zo dňa 22. 10. 2007 o zamietnutí žiadosti žalobcu o dočasnú zmenu účelu užívania časti bytu, podnetom Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, oznámením Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky o začatí konania vo veci preskúmania rozhodnutia RÚVZBA zo dňa 31. 08. 2007 mimo odvolacieho konania, zápisnicou z ústneho pojednávania zo dňa 24. 01. 2008, prezenčnou listinou zo dňa 24. 01. 2008, žiadosťou žalobcu o prerušenie konania zo dňa 28. 01. 2008, rozhodnutím Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. OP/582/2008 zo dňa 01. 02. 2008, rozhodnutím Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. OP/582/2008 zo dňa 12. 03. 2008, odvolaním žalobcu proti rozhodnutiu Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. OP/582/2008 zo dňa 12. 03. 2008, rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 13326-1/2008-OP zo dňa 23. 05. 2008, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 4S/62/08-57 zo dňa 13. 02. 2009, rozhodnutím Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. OLP/3516/2009 zo dňa 24. 04. 2009, odvolaním žalobcu proti rozhodnutiu Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej

republiky č. OLP/3516/2009 zo dňa 24. 04. 2009, rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 15520/2009-OP zo dňa 25. 06. 2009, rozhodnutím Centra právnej pomoci sp. zn. 7N/2515/12 zo dňa 24. 08. 2012, finančným plánom žalobcu, podnikateľským zámerom žalobcu, výpisom z Daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2007 až 2009, potvrdením o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2010 2011, predložením odvolania zo dňa 29. 05. 2010, odborným stanoviskom k vytvoreniu chráneného pracoviska pre vykonávanie účtovníctva a administratívnych prác zo dňa 19. 02. 2009, záznamom z výkonu štátneho zdravotného dozoru zo dňa 17. 02. 2009, žiadosťou o posúdenie priestoru pre podnikanie zo dňa 30. 01. 2009, výpisom z LV č. XXXX, lekárskou správou žalobcu, predložením odvolania zo dňa 15. 04. 2008, oznámením o zaslaní rozhodnutia č. OLP/582/2008 zo dňa 12. 03. 2008, výzvou na doplnenie podkladov zo dňa 10. 08. 2007, žiadosťou žalobcu o vytvorenie chráneného pracoviska zo dňa 11. 07. 2007, rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave č. 2004/Mly/1357/126 zo dňa 15. 10. 2004, rozhodnutím Stavebného bytového družstva v obchode Bratislava IV č. 16424 zo dňa 18. 04. 1991, grafickým náčrtom bytu, žiadosťou o poskytnutie nenávratného finančného príspevku zo dňa 11. 06. 2007, osvedčením č. 17/2007, vstupným testom žalobcu zo dňa 20. 08. 2007, potvrdením zdravotnej poisťovne zo dňa 23. 07. 2007, čestným prehlásením zo dňa 23. 07. 2007, potvrdením Daňového úradu Bratislava IV zo dňa 16. 07. 2007, potvrdením inšpektorátu práce Bratislava zo dňa 12. 07. 2007, stanoviskom Úradu Bratislavského samosprávneho kraja zo dňa 14. 08. 2007, potvrdením Stavebného bytového družstva Bratislava IV zo dňa 07. 08. 2007, vyjadrením Obvodného úradu životného prostredia v Malackách zo dňa 26. 07. 2007, osvedčením žalobcu zo dňa 18. 04. 2007, žiadosťou o poskytnutie nenávratného finančného príspevku zo dňa 30. 07. 2007, žiadosťou o zabezpečenie prípravy na začatie prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti zo dňa 30. 07. 2007, žiadosťou o úhradu platby č. 1/2007 zo dňa 03. 09. 2007, faktúrou č. 1/2007, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise, a zistil stav veci, zistený vykonaním týchto dôkazov.

6. Okresný súd dňa 16. 04. 2014 vyhlásil vo veci rozsudok č.k. 27Cb 13/2012-288, ktorým žalobu žalobcu zamietol s nasledovným odôvodnením:

7. Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, upravené osobitným predpisom - zákonom č. 514/2003 Z.z., možno uplatniť v zmysle ust. § 6 ods. 1 tohto zákona iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom, a preto súd na rozhodnutie o nároku žalobcu uplatnenom v tomto konaní, spočívajúcom v náhrade škody nezákonným rozhodnutím skúmal podmienku existencie právoplatného rozhodnutia, ktoré bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť a existenciu podmienky vzniku škody v dôsledku právoplatného rozhodnutia, ktoré bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť.

Existencia podmienky právoplatného rozhodnutia, ktoré bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť 8. Súd mal z vykonaného dokazovanie preukázané a považoval za nesporné, že: Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava rozhodnutím č. RÚVZ/21-11119, 13055/2007 zo dňa 31. 08. 2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07. 09. 2007 vyhovel návrhu žalobcu a schválil byt č. 0433 na H. ul. č. X v Bratislave do prevádzky ako chránené pracovisko (ďalej len „rozhodnutie RÚVZ BA zo dňa 31. 08. 2007“), Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky začal dňa 09. 01. 2008 v súlade s ust. § 18 ods. 1 Správneho poriadku konanie vo veci preskúmavania rozhodnutia RÚVZBA zo dňa 31. 08. 2007 mimo odvolacieho konania, a to na základe podnetu Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava zo dňa 19. 10. 2007, Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky rozhodnutím č. OP/582/2008 zo dňa 12. 03. 2008, právoplatným dňa 04. 06. 2008 podľa ust. § 65 ods. 2 Správneho poriadku zrušil rozhodnutie RÚVZBA zo dňa 31. 08. 2007 pre jeho nezákonnosť spočívajúcu v nerešpektovaní ust. § 3 ods. 4 a § 32 ods. 1 Správneho poriadku (nebol zistený skutkový stav, že žalobca nie je vlastníkom bytu) a ust. § 3 ods. 2 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku (nebola daná možnosť vlastníkovi bytu - účastníkovi konania, aby sa vyjadril) (ďalej len „rozhodnutie ÚVZ SR zo dňa 12. 03. 2008“), Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky rozhodnutím č. 13326-1/2008-OP zo dňa 23. 05. 2008, právoplatným dňa 04. 06. 2008 odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu ÚVZ SR zo dňa 12. 03. 2008 zamietlo a napadnuté rozhodnutie ÚVZ SR zo dňa 12. 03. 2008 potvrdilo (ďalej len „rozhodnutie MZ SR zo dňa 23. 05. 2008“), Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 4S/62/2008-57 zo dňa 13. 02. 2009 rozhodnutie ÚVZ SR zo dňa 12. 03. 2008 a rozhodnutie MZ SR zo dňa 23. 05. 2008 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie Úradu

verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorý rozhodnutím č. OLP/3516/2009 zo dňa 24. 04. 2009 rozhodnutie RÚVZ BA zo dňa 31. 08. 2007 opätovne zrušil (ďalej len „rozhodnutie ÚVZ SR zo dňa 24. 04. 2009“), Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky rozhodnutím č. 15520/2009-OP zo dňa 25. 06. 2009 odvolanie žalobcu zamietlo a rozhodnutie ÚVZ SR zo dňa 24. 04. 2009 potvrdilo (ďalej len „rozhodnutie MZ SR zo dňa 25. 06. 2009“), a Generálna prokuratúra Slovenskej republiky navrhla rozhodnutie MZ SR zo dňa 25. 06. 2009 a rozhodnutie ÚVZ SR zo dňa 24. 04. 2009 ako nezákonné zrušiť (ďalej len „protest prokurátora“).

9. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky rozhodnutím č. 06763/2010-OP zo dňa 22. 06. 2010 protestu prokurátora vyhovelo a obe rozhodnutia zrušilo a vec vrátilo Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky na ďalšie konanie. V odôvodnení tohto rozhodnutia Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky uviedlo, že Úrad verejného zdravotníctva, ktorý v mimo odvolacom konaní rozhodnutím ÚVZ SR zo dňa 24. 04. 2009 zrušil rozhodnutie RÚVZ BA zo dňa 31. 08. 2007 porušil ust. § 10 ods. 4 písm. a) zákona č. 126/2006 Z.z. s prihliadnutím na ust. § 55 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z., ako aj ust. § 3 ods. 1, 14 ods. 1, 46 a 65 ods. 1a 2 Správneho poriadku a vzhľadom na to bolo potrebné rozhodnutie MZ SR zo dňa 25. 06. 2009 ako nezákonné podľa ust. § 69 ods. 1 Správneho poriadku zrušiť. Týmto rozhodnutím došlo aj k zrušeniu rozhodnutiu ÚVZ SR zo dňa 24. 04. 2009 a vec sa mu bola vrátená na ďalší postup, aby v mimo odvolacom konaní opätovne o podnete Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 16. 10. 2007 na preskúmanie rozhodnutia RÚVZ BA zo dňa 31. 08. 2007 mimo odvolacieho konania v súlade so zákonom rozhodol.

10. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky rozhodnutím č. OLP/5310/2010 zo dňa 26. 07. 2010, právoplatným dňa 30. 07. 2010, mimo odvolacie konanie začaté Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky dňa 09. 01. 2008 o preskúmaní rozhodnutia RÚVZ BA zo dňa 31. 08. 2007 zastavil z dôvodu, že odpadol dôvod na konanie o preskúmavaní rozhodnutia RÚVZBA, čím rozhodnutie RÚVZ BA zo dňa 31. 08. 2007 ostalo právoplatné.

11. Z vyššie uvedených skutočností vyplývalo, že bola daná prvá skúmaná podmienka, a to existencia právoplatného rozhodnutia, ktoré bolo zrušené pre nezákonnosť, nakoľko Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky rozhodnutím č. 06763/2010-OP zo dňa 22. 06. 2010 rozhodnutie MZ SR zo dňa 25. 06. 2009 ako nezákonné zrušilo. Hoci súd na kópii rozhodnutia MZ SR zo dňa 25. 06. 2009 nemal právoplatnosť vyznačenú, nakoľko však išlo o rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu, proti ktorému sa v zmysle ust. § 59 ods. 4 Správneho poriadku nemožno odvolať, mal súd za to, rozhodnutie MZ SR zo dňa 25. 06. 2009 je právoplatné, a preto je toho názoru, že bola splnená prvá podmienka uplatnenia nároku na náhradu škody v zmysle ust. § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., pretože rozhodnutie MZ SR zo dňa 25. 06. 2009, o ktorého právoplatnosti súd nemal pochybnosti, bolo príslušným orgánom ako nezákonné zrušené.

Námietka premlčania nároku na náhradu z titulu nezákonného rozhodnutia 12. Nakoľko mal súd preukázanú existenciu právoplatného rozhodnutia, ktoré bolo zrušené pre nezákonnosť, zaoberal sa žalovaného námietkou premlčania nároku na náhradu škody z titulu takéhoto nezákonného rozhodnutia, pričom v zmysle ust. § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. platí, že právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky a premlčacia lehota plynie odo dňa doručenia, resp. oznámenia rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie a zároveň platí, že v zmysle ust. § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. premlčacia lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku až do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

13. V tomto prípade premlčacia lehota začala plynúť dňom doručenia rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva zo dňa 22. 06. 2010, ktorým bolo rozhodnutie MZ SR zo dňa 25. 06. 2009 zrušené, pričom dňa 16. 09. 2011 bolo plynutie premlčacej lehoty prerušené z dôvodu žiadosti o predbežné prerokovanie návrhu. Hoci súd nemal preukázané kedy presne došlo k doručeniu, resp. k oznámeniu rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva zo dňa 22. 06. 2010 a ani koľko trvalo predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, možno konštatovať, že premlčacia lehota pri práve na náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia MZ SR zo dňa 25. 06. 2009 by neuplynula skôr ako dňa 22. 06. 2013. Keďže si žalobca toto právo uplatnil návrhom na začatie konania dňa 26. 03. 2012 mal súd za to, že k premlčaniu práva žalobcu na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia MZ SR zo dňa 25. 06. 2009 nedošlo.

Existencia podmienky vzniku škody v dôsledku právoplatného rozhodnutia, ktoré bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť 14. Súd mal preukázané a považoval za nesporné, že žalobca a Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave (ďalej len „ÚPSVaR“) uzatvorili dňa 23. 08. 2007 v zmysle s ust. § 57 ods. 9 a 10 zákona č. 5/2007 Z.z. dohodu č. 17/§57/2007II II o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti (ďalej len „dohoda“). Táto dohoda predstavovala zmluvný vzťah žalobcu a ÚPSVaR, na základe ktorého mal žalobcovi vzniknúť nárok na nenávratný finančný príspevok v celkovej sume 6 958,44 eura a nárok na preplácanie nákladov do výšky 90 % spojených s výkonom podnikateľskej činnosti pozitívne vymedzených v čl. III. bodu 3 dohody a negatívne vymedzený v čl. III. bodu 4 dohody. Predmetné nároky žalobcu boli však viazané na splnenie niekoľkých podmienok, resp. povinností žalobcu uvedených v čl. II písm. a) dohody. V prípade nesplnenia si týchto povinností mal ÚPSVaR v zmysle čl. V. bodu 3 dohody právo odstúpiť od zmluvy. Nakoľko zo strany žalobcu došlo k závažným porušeniam povinností vyplývajúcich z čl. II písm. a) dohody (porušenie čl. II písm. a) bodu 3, 6 a 8 dohody), ÚPSVaR dňa 19. 09. 2008 odstúpil od tejto dohody, čím platnosť a účinnosť dohody zanikla, čo malo za následok nevyplatenie nenávratného príspevku v sume 6 958,44 eura a nepreplatenie nákladov súvisiacich s podnikaním žalobcu.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené si žalobca voči žalovanému uplatnil náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia žalovaného (rozhodnutia MZ SR zo dňa 25. 06. 2009) sumu 6 958,44 predstavujúcu nevyplatený nenávratný príspevok, sumu 1 661,71 eura predstavujúcu náklady za zriadenie a vedenie telefónnej linky, internetu a vedenie bankového účtu pre potreby podnikateľskej činnosti, sumu 39 910,- eura predstavujúcu ušlý zisk, ktorý žalobca mohol dosiahnuť, ale pre nevyplatenie nenávratného finančného príspevku nedosiahol, nakoľko mu tým bolo zamedzené podnikanie a sumy 1 625,44 predstavujúcej náklady za pôžičku od spoločnosti GE Money.

16. Súd bol toho názoru, že za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nevyplatením nenávratného príspevku a nepreplatením nákladov za výkon podnikateľskej činnosti nezodpovedá žalovaný a táto škoda nevznikla v príčinnej súvislosti nezákonného rozhodnutia žalovaného, nakoľko povinnosť vyplatiť predmetné príspevky vznikla ÚPSVaR v zmysle samostatného záväzkového vzťahu, ktorým bola dohoda o poskytnutí finančného nenávratného príspevku a k nevyplateniu predmetných príspevkov došlo z dôvodu odstúpenia ÚPSVaR ako zmluvnej strany od tejto dohody z dôvodov, že žalobca závažne porušil zmluvné podmienky dohody a preto nemožno konštatovať, že nevyplatenie predmetných príspevkov bolo v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím žalovaného, nakoľko nárok na predmetné príspevky vyplýval zo samostatného zmluvné vzťahu navrhovateľa a ÚPSVaR a nebol viazaný na rozhodnutie žalovaného zo dňa 25. 06. 2009, ktoré bolo ako nezákonné zrušené. Hoci jedným z dôvodov odstúpenia bolo aj zrušenie rozhodnutia RÚVZ BA zo dňa 31. 08. 2007 mimo odvolacieho konania a toto rozhodnutie predstavovalo jednu z podmienok, ktoré musel žalobca v zmysle dohody splniť, aby dostal príspevky a v priebehu tohto mimo odvolacieho konania došlo aj k vydaniu nezákonného rozhodnutia žalovaného, nemožno konštatovať, že by v prípade nevydania takéhoto nezákonného rozhodnutia nedošlo k odstúpeniu, nakoľko boli dané ďalšie dve porušenia zmluvných podmienok žalobcom.

17. Nakoľko sa ďalšia škoda uplatnená žalobcom odvíjala od skutočnosti, že ÚPSVaR nevyplatil žalobcovi príspevky, čoho dôsledkom bolo znemožnené podnikanie žalobcu a nedosiahnutie predpokladaného zisku z podnikania a následná potreba brať si pôžičku, mal súd za to, že ani medzi touto žalobcom uplatnenou škodou a nezákonným rozhodnutím žalovaného neexistuje príčinná súvislosť (tzv. kauzálny nexus).

18. Na základe vyššie uvedených skutočností je súd toho názoru, že nebola daná príčinná súvislosť medzi rozhodnutím žalovaného zo dňa 25. 06. 2009, ktoré bolo ako nezákonné zrušené a škodou, ktorú si žalobca uplatnil, nakoľko žalobcom uplatnená škoda nevznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia žalovaného zo dňa 25. 06. 2009, ale v dôsledku odstúpenia ÚPSVaR od predmetnej Dohody a z toho vyplývajúceho nevyplatenia nárokov žalobcu v zmysle tejto Dohody, čo malo za následok aj žalobcovu eventuálnu škodu v podobe ušlého zisku pre zamedzenie jeho podnikateľských aktivít, a preto možno konštatovať, že v tomto prípade žalovaný nebol pasívne legitimovaným subjektom na náhradu žalobcom uplatnenej škody, pretože táto nevznikla v dôsledku jeho nezákonného rozhodnutia.

19. Odvolací súd použil pri svojom rozhodnutí nasledovné zákonné ustanovenia:

Podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

20. Podľa ust. § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája.

21. Podľa ust. § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie.

22. Podľa ust. § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.

23. Podľa ust. § 43 Občianskeho zákonníka Účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

24. Podľa ust. § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

25. Podľa ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

26. Podľa ust. § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

27. Podľa ust. § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

28. Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

29. Podľa ust. § 490 ods. 1 Občianskeho zákonníka vznik zmlúv, ktorými sa zakladajú záväzky, sa spravuje ustanoveniami § 43 a nasl., pokiaľ ďalej nie je ustanovené inak.

30. Podľa ust. § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( § 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

31. Podľa ust. § 491 ods. 2 Občianskeho zákonníka na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.

32. Podľa ust. § 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“) tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

33. Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. na účely tohto zákona výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb.

34. Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. orgán verejnej moci je štátny orgán štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

35. Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

36. Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.

37. Podľa ust. § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

38. Podľa ust. § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

39. Podľa ust. § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

40. Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

41. Podľa ust. § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil.

42. Podľa ust. § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

43. Podľa ust. § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

44. Podľa ust. § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

45. Podľa ust. § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

46. Podľa ust. § 19 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.

47. Podľa ust. § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

48. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní () (ďalej len „“) tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

49. Podľa ust. § 1 ods. 2 Správneho poriadku správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy.

50. Podľa ust. § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

51. Podľa ust. § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

52. Podľa ust. § 3 ods. 4 Správneho poriadku v znení účinnom do 30. 06. 2011 rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

53. Podľa ust. § 14 ods. 1 Správneho poriadku účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.

54. Podľa ust. § 18 ods. 1 Správneho poriadku konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu.

55. Podľa ust. § 18 ods. 2 Správneho poriadku konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon.

56. Podľa ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

57. Podľa ust. § 33 ods. 1 Správneho poriadku účastník konania má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.

58. Podľa ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

59. Podľa ust. § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

60. Podľa ust. § 59 ods. 1 Správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

61. Podľa ust. § 59 ods. 2 Správneho poriadku ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

62. Podľa ust. § 59 ods. 4 Správneho poriadku proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať.

63. Podľa ust. § 65 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe návrhu ním ustavenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2).

64. Podľa ust. § 65 ods. 2 Správneho poriadku pprávny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté.

65. Podľa ust. § 65 ods. 3 Správneho poriadku pri preskúmavaní rozhodnutia vychádza správny orgán z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Nemôže preto zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo.

66. Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 126/2006 Z.z. o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31. 08. 2007 orgánmi verejného zdravotníctva sú v rozsahu ustanovenom týmto zákonom regionálne úrady verejného zdravotníctva.

67. Podľa ust. § 6 ods. 5 písm. l) zákona č. 126/2006 Z.z. o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31. 08. 2007 Regionálny úrad verejného zdravotníctva vo svojej pôsobnosti vydáva záväzné stanoviská a rozhodnutia podľa tohto zákona.

68. Podľa ust. § 10 ods. 4 písm. a) zákona č. 126/2006 Z.z. o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31. 08. 2007 ak tento zákon neustanovuje inak, úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva vydáva rozhodnutie o návrhoch na uvedenie priestorov do prevádzky a o návrhoch na zmeny v ich prevádzkovaní v prípadoch, ak činnosť, ktorá sa má v stavbách vykonávať, bude podliehať výkonu štátneho zdravotného dozoru vrátane návrhov na schválenie prevádzkových poriadkov a ich zmien v prípadoch ustanovených týmto zákonom.

69. Podľa ust. § 42 ods. 1 zákona č. 126/2006 Z.z. o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31. 08. 2007 orgány verejného zdravotníctva v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb postupujú podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

70. Podľa ust. § 55 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30. 04. 2008 chránená dielňa a chránené pracovisko sú pracoviská zriadené právnickou osobou alebo fyzickou osobou, v ktorých pracuje najmenej 50% občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorí nie sú schopní nájsť si zamestnanie na otvorenom trhu práce, alebo pracoviská, na ktorých sa občania so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) zaškoľujú a v ktorých sú pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon prispôsobené zdravotné mu stavu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a). Na účely splnenia podmienky podľa prvej vety sa postupuje podľa § 63 ods. 2. Za zriadenie chráneného pracoviska sa považuje aj zriadenie jednotlivého pracovného miesta, ktoré právnická osoba alebo fyzická osoba vytvorila alebo prispôsobila zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím podľa

§ 9 ods. 1 písm. a). Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a). Postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska prizná úrad na základe kladného posudku orgánu na ochranu zdravia.

71. Podľa ust. § 55 ods. 3 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30. 04. 2008 chránená dielňa a chránené pracovisko sú určené predovšetkým na pracovné uplatnenie občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorým zamestnávateľ nemôže poskytnúť vhodné zamestnanie na iných pracoviskách. V chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku môžu pracovať aj občania, ktorým sa poskytuje získanie odborných zručností, a zamestnanci, ktorí pre ohrozenie zdravia nie sú dočasne spôsobilí vykonávať doterajšie zamestnanie, ak pre nich zamestnávateľ nemá iné vhodné zamestnanie.

72. Podľa ust. § 55 ods. 4 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30. 04. 2008 právnická osoba alebo fyzická osoba je povinná viesť osobitnú evidenciu nákladov, výkonov a hospodárskeho výsledku chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.

73. Podľa ust. § 57 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30. 04. 2008 občanovi so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorý začne prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, poskytuje sa príspevok na úhradu nákladov súvisiacich so samostatnou zárobkovou činnosťou a na úhradu preukázaných dodatočných nákladov (ďalej len "príspevok"), ak o tento príspevok požiada písomne. Súčasťou žiadosti o poskytovanie príspevku je podnikateľský zámer a kalkulácia predpokladaných nákladov na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.

74. Podľa ust. § 57 ods. 9 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30. 04. 2008 úrad uzatvorí s občanom so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorý začne prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, dohodu o poskytnutí príspevku. Dohoda o poskytnutí príspevku obsahuje najmä druh samostatnej zárobkovej činnosti, výšku príspevku a spôsob poskytovania príspevku, dátum zriadenia chráneného pracoviska a dátum začatia prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti, obdobie prevádzkovania pracovného miesta, spôsob a lehotu preukazovania použitia poskytnutého príspevku na úhradu preukázaných dodatočných nákladov, spôsob vrátenia príspevku alebo jeho časti v prípade nesplnenia dohodnutých podmienok, záväzok občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorý začne prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, že oznámi úradu každú zmenu dohodnutých podmienok najneskôr do 30 kalendárnych dní.

75. Podľa ust. § 57 ods. 10 zákona č. 5/2004 Z.z. podmienkou uzatvorenia dohody o poskytnutí príspevku podľa odseku 9 je absolvovanie prípravy na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, ktorú uchádzačovi o zamestnanie, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), zabezpečí úrad.

76. Proti uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý odvolanie odôvodnil tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedených v ust. § 221 os. 1 O.s.p. konkrétne:

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.),

- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav; b) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V odvolaní uviedol, že napriek tomu, že Okresný súd Bratislava III na pojednávaní dňa 19. 02. 2014 avizoval vykonávanie záverečných rečí na „poslednom“ pojednávaní, následne na pojednávaní dňa 16. 04. 2014 nevyzval účastníkov, tak ako je povinný to urobiť v zmysle ust. § 118 ods. 4 O.s.p., aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci a napriek tomu vyhlásil uznesením dokazovanie za skončené a bezprostredne po tom vyhlásil rozsudok, čím závažným spôsobom porušil právo žalobcu ako účastníka konania vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu. Odvolal sa aj na uznesenie NS SR zo dňa 28. 10. 2010, sp. zn. 2Cdo/154/2009 a mal za to, že Okresný súd Bratislava III v

prvostupňovom konaní porušil ustanovenia O.s.p., v dôsledku čoho celé konanie pred súdom trpí vadami konania, a to ako vadami uvedenými v ust. § 221 najmä písm. f) O.s.p., tak aj inými vadami, ktoré majú za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

77. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie uznesením č.k. 8Cob/150/2014-359 dňa 04. 08. 2016 a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s odôvodnením, že z obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 16. 04. 2014 nie je zrejmé, či stranám bola daná možnosť v zmysle ust. § 118 ods. 4 O.s.p. Jedná sa o možnosť, ktorú účastníkom poskytoval Občiansky súdny poriadok a v zmysle novej právnej úpravy poskytuje aj Civilný sporový poriadok, ktorú strany nemusia využiť. Z obsahu zápisnice však nie je zrejmé, či súd prvej inštancie postupoval v súlade so zákonom a zvolil správny procesný postup a po poučení v zmysle citovaného ustanovenia zákona im takúto možnosť poskytol. Na pojednávaní boli prítomní žalobca, jeho právny zástupca a zástupca žalovaného, pričom v zápisnici nie je žiadna zmienka o tom, či využívajú možnosť zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci alebo uvedené procesné práva nevyužívajú. Nakoľko žalobca ako jeden z odvolacích dôvodov uviedol, že konajúci súd na pojednávaní konanom dňa 16. 04. 2014 nevyzval strany tak, ako bol povinný urobiť v zmysle ust. § 118 ods. 4 O.s.p., aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci a napriek tomu vyhlásil uznesením dokazovanie za skončené a bezprostredne po tom vyhlásil rozsudok, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie týmto nesprávnym procesným postupom porušil jej právo na tzv. záverečné reči alebo záverečného návrhu. V uvedenom ustanovení bola upravená špeciálna poučovacia povinnosť súdu, ktorú predseda senátu, ktorý vedie pojednávanie a rozhoduje vo veci musí rešpektovať. Odvolací súd bol toho názoru, že postupom súdu prvej inštancie, ktorý na pojednávaní konanom dňa 16. 04. 2014 nepostupoval v súlade s ust. § 118 ods. 4 O.s.p. a neumožnil prítomným stranám a ich zástupcom, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právne stránke veci a bez poskytnutia tejto možnosti vyhlásil uznesením dokazovanie za skončené a vyhlásil rozsudok, porušil ich procesné práva, t.j. nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi aj žalovanému, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

78. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v tomto svojom zrušujúcom uznesení vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, kde bude jeho úlohou postupovať v súlade s ust. § 182 C.s.p., nariadiť pojednávanie a pred jeho skončením vyzvať strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nebude považovať za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené a vo veci rozhodne.

79. Podľa ust. § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

80. Podľa ust. § 391 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

81. Súd prvej inštancie je v zmysle ust. § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku pri zrušení jeho rozhodnutia a vrátení veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a zároveň v zmysle ust. § 391 ods. 3 Civilného sporového poriadku je súd prvej inštancie pri zrušení jeho rozhodnutia a vrátení veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie rešpektovať okrem právneho názoru odvolacieho súdu aj týmto odvolacím súdom uvedený ďalší postup súdu prvej inštancie.

82. Nakoľko odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí súdu prvej inštancie výslovne určil ďalší postup, ktorým malo byť nariadiť pojednávanie a pred jeho skončením vyzvať strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci a ak po vyjadrení strán súd nebude považovať za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené a vo veci rozhodne.

83. Súd prvej inštancie preto v zmysle určeného ďalšieho svojho postupu odvolacím súdom vytýčil vo veci pojednávanie na deň 23. 11. 2016, na ktorom vyzval prítomné strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci v zmysle ust. § 182 Civilného sporového poriadku. Nakoľko právny zástupca žalobcu navrhol vo veci vypočuť ako svedkov P.. L. A. a T. F., súd

prvej inštancie sa aj napriek pokynu odvolacieho súdu vyššie uvedeného rozhodol uvedené svedkyne vypočuť.

84. Svedkyňa P.. L. A. k veci uviedla, že riešili sporové veci všetkých oddelení. Zo stretnutia sa robil záznam, kde sa prešla právna úprava a na stretnutí bol aj urobený nejaký záver. Nepracovala na odbore služieb zamestnanosti, ani to nespadalo do jej predmetu práce, jej úlohou bolo v sporných situáciách komplexne uviesť právnu úpravu s hľadaním možností riešenia. V rozhodnom čase bol riaditeľom ÚPSVaR D.. V. X.. Po nahliadnutia do odstúpenia zo dňa 19. 09. 2008 konštatovala, že sa to týkalo odboru služieb zamestnanosti, ktoré malo na starosti konkrétne oddelenie s vedúcim a referentom, ktorí dané veci riešili. A až keď bol záujemca nespokojný s riešením, prechádzalo to na právne oddelenie, pričom každý prípad je špecifický. Keď oddelenie služieb zamestnanosti v minulosti doručilo odstúpenie, doručením sa toto odstúpenie stávalo platným, pričom v súčasnosti je režim iný. Právne oddelenie spolupracovalo s oddelením služieb zamestnanosti pri analýze ohľadom komunikácie so súdmi alebo inými ministerstvami. Nakoľko ohľadom predloženého odstúpenia ide o závažnú písomnosť, podpisoval ho riaditeľ celého úradu po predložení od vedúceho odboru služieb zamestnanosti. Stávalo sa, že bola uzavretá dohoda so stanovaním dátumu otvorenia prevádzky, pričom oneskorenie aj o jeden deň mohlo znamenať porušenie podmienok dohody. V zázname zo dňa 28. 07. 2008 sa navrhovalo uzavretie dodatku, s čím žalobca nesúhlasil. V danom zázname sa konštatuje, že vo veci boli vydané tri rozhodnutia. Svedkyňa konštatovala, že v danom zázname bol stanovený dátum ďalšieho stretnutia dňa 17. 09. 2008, nakoľko sa žalobcovi ponúkli alternatívne riešenia a on si mal rozmyslieť, ktoré si zvolí.

85. Svedkyňa T. F. k veci uviedla, že žalobca ju požiadal, aby s ním išla na úrad práce, pretože tam boli nejaké problémy. V miestnosti bola pani A. aj s jednou svojou kolegyňou, ktoré sa rozprávali so žalobcom o tom, že jej úrad ponúkne 160 000,- Sk, že na toľko má žalobca v tom čase nárok. Žalobca nesúhlasil a tvrdil, že má nárok na cca 209 000,- Sk a že dohoda, ktorú uzavreli, je stále platná. Žalobca odovzdal list, ktorým reagoval na pripomienky úradu práce a žiadal o jeho zaevidovanie do záznamu. Potom tam vypisovali nejaké tlačivá a pani A. do nich tiež niečo dopisovala. Pani Komanická ešte povedala, že ak si zoberie tých 160 000,- Sk nemusí dokladovať, na čo ich použil. To, že dohoda je stále platná a nebola zrušená, na uvedenom stretnutí povedal žalobca.

86. Právny zástupca žalobcu v ďalšom konaní súdu prvej inštancie predložil:

- list žalobcu riaditeľovi ÚPSVaR zo dňa 27. 07. 2008, z ktorého vyplývalo, že žalobca v ňom uvádzal odkedy vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, že si plní daňové povinnosti, splnil čl. II bod A/ bod 3 k stanovenému termínu a podal návrh na preskúmanie zákonnosti nesúhlasného rozhodnutia na Krajský súd v Bratislave, a

- list žalobcu svedkyni A. zo dňa 28. 07. 2008, z ktorého vyplývalo, že ním žalobca predložil fotokópie niektorých materiálov.

87. Právny zástupca žalobcu v ďalšom konaní súdu prvej inštancie k veci ešte uviedol, že rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 22. 06. 2010 č. 06763/2010-OP bola jasne preukázaná existencia nezákonného rozhodnutia, teda rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 25. 06. 2009 č. 15520/2009-OP v spojení s rozhodnutím Úradu verejného zdravotníctva SR č. OLP/3516/2009 zo dňa 24. 04. 2009. Je tu zrejmá príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. Závažné porušenie podľa článku II. písm. A bod/3 je priamo spôsobené nezákonným rozhodnutím, keďže predmetné ustanovenie znie: „Predložiť úradu PSVR právoplatný kladný posudok orgánu na ochranu zdravia v zmysle zákona NR SR č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov najneskôr do 25. 09. 2007.“ Žalobca túto povinnosť splnil, avšak toto rozhodnutie bolo nezákonne zrušené predmetným nezákonným rozhodnutím. Keďže voči predmetnému nezákonnému rozhodnutiu neexistoval riadny opravný poriadok, vyhodnotil ÚPSVaR uvedenú povinnosť ako nesplnenú. Keďže podľa vtedajšieho pohľadu ÚPSVaR neexistovala možnosť nápravy - teda zrušenia nezákonného rozhodnutia, došlo k odstúpeniu od predmetnej dohody. Ostatné dva dôvody boli už len formálne vytknuté. Porušenie podmienok dohody zakotvených v článku II písm. A/bod 6 dohody je už zo svojej podstaty nezmyselné a neexistentné a je úplne zrejmé, že sa jedná o nesprávne vytknutie, resp. čisto o formálny znak, keďže toto ustanovenie znie: „Viesť osobnú evidenciu nákladov, výkonov a hospodárnosti výsledku chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Raz ročne, vždy najneskôr do 31. Marca nasledujúceho roka predložiť úradu PSVR „Výkaz o hospodárení“ chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a hodnovernú kópiu daňového

priznania.“ Keďže je zrejmé, že nezákonným rozhodnutím bolo chránené pracovisko zrušené, resp. v jeho dôsledku neexistovalo, nemohol žalobca vykonávať akúkoľvek činnosť v chránenom pracovisku, nakoľko neexistovalo, a teda nemohol ani viesť výkaz o hospodárení chráneného pracoviska, keďže toto neexistovalo a to len v dôsledku nezákonného rozhodnutia. Porušenie podmienok dohody zakotvených v článku II psím. A/ bod 8 dohody znie: „Písomne oznámiť úradu PSVR v lehote do 30 kalendárnych dní každú zmenu dohodnutých podmienok.“ K žiadnej zmene dohodnutých podmienok nedošlo. O existencii nezákonného rozhodnutia bol ÚPSVaR riadne oboznámený, nakoľko práve aj z jeho iniciatívy došlo k vydaniu tohto nezákonného rozhodnutia, a vo všetkých krokoch bol dávaný „na vedomie“. Opäť sa teda jedná jednoznačne len o formálne vytknutie neexistujúceho porušenia, ktoré opäť priamo nadväzuje na existenciu nezákonného rozhodnutia. Podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti chcel žalobca žiadať nielen o príspevok na zriadenie chránenej dielne, ale aj o príspevok občanovi zo zdravotným postihnutím na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý sa poskytuje vo výške 100% z 24-násobku minimálnej celkovej ceny práce. Všetky tieto príspevky, resp. nároky sú okrem iného viazané na existenciu chránenej dielne. Škoda, ktorú žalobca vyčíslil, vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia pre odstúpenie ÚPSVaR od dohody o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti, keďže nemohol byť už poskytnutý nenávratný príspevok alebo preplatené vynaložené náklady a bez tohto príspevku nemohlo byť rozbehnuté podnikanie tak, ako bolo plánované, a teda nemohol byť dosiahnutý predpokladaný zisk. ÚPSVaR odstúpilo od Dohody o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti zjavne a jedine vzhľadom na nezákonné rozhodnutie. V prípade, ak by neexistovalo nezákonné rozhodnutie, možno predpokladať, že by nedošlo k odstúpeniu ÚPSVaR od Dohody o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti, a teda by bol poskytnutý nevratný finančný príspevok a bolo by rozbehnuté podnikanie a dosiahnutý predpokladaný minimálny zisk. Práve vyššie uvedeným nezákonným rozhodnutím bolo zamedzené riadnemu vzniku a existencii chránenej dielne, vzhľadom na čo bola jednoznačne žalobcovi spôsobená škoda, nakoľko sa jeho majetok nerozrástol o to, o čo bolo vzhľadom na obvyklý chod vecí možné spoľahlivo predpokladať, že by sa bol rozrástol, teda ide o ušlý zisk. Je zrejmé, že jediné reálne porušenie predmetnej dohody zo strany žalobcu bolo práve nesplnenie povinnosti predložiť právoplatný kladný posudok orgánu na ochranu zdravia, a toto porušenie bolo priamo spôsobené nezákonným rozhodnutím. Ostatné údajné dve porušenia dohody o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti žalobcom reálnym porušením neboli, na čo poukázal aj žalobca vo svojom vyjadrení sa k odstúpeniu ÚPSVaR, na čo bolo žalobcovi ústne vysvetlené, že sa jedná len o formálne vytknutia, že tieto dve porušenia sa dajú odstrániť dodatočným doručením predmetných písomností, čo je aj bežnou praxou, avšak toto je zbytočné, keďže porušenie podľa čl. II písm. A/bod 3 (práve spôsobené priamo nezákonným rozhodnutím) je neodstrániteľné. Je teda zrejmé, že príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody žalobcovi je priama a zrejmá. Z uvedeného je zrejmé, že nebyť nezákonného rozhodnutia, k uvedenému odstúpeniu ÚPSVaR by nikdy nedošlo.

88. Právny zástupca žalobcu titulom svojho záverečného návrhu v zmysle ust. § 182 Civilného sporového poriadku uviedol, že rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 22. 06. 2010 č. 06763/2010-OP bola jasne preukázaná existencia nezákonného rozhodnutia, teda rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 25. 06. 2009 č. 15520/2009-OP v spojení s rozhodnutím Úradu verejného zdravotníctva SR č. OLP/3516/2009 zo dňa 24. 04. 2009. Žalobcovi vznikla škoda minimálne tak, ako táto bola vyčíslená v žalobe v znení neskoršej úpravy (čiastočného späťvzatia). Bola jasne preukázaná priama príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. Je zrejmé a jasné, že priamo nezákonným rozhodnutím nevznikla chránená dielňa, čo priamo spôsobilo jednak nemožnosť podnikania ako chránená dielňa, jednak odstúpenie ÚPSVaR od Dohody o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti a jednak znemožnilo podanie žiadosti o príspevok občanovi so zdravotným postihnutím. Prvý dôvod odstúpenia priamo súvisí s nezákonným rozhodnutím alebo bol priamo spôsobený nezákonným rozhodnutím. Ostatné dva pomyslené dôvody sú len formálneho charakteru a je z predloženej argumentácie zjavné, že sú vzhľadom na celú situáciu nezmyslené. Ak by sa aj pripustila ich oprávnenosť, bolo a je obvyklé, že by sa tieto doklady doložili následne, čiže nemožno tieto dva pomyselné dôvodu považovať za reálne dôvody odstúpenia ÚPSVaR od Dohody o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti. Podľa zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti chcel žalobca

žiadať nielen o príspevok na zriadenie chránenej dielne, ale aj o príspevok občanovi zo zdravotným postihnutím na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý sa poskytuje vo výške 100% z 24-násobku minimálnej celkovej ceny práce. Všetky tieto príspevky, resp. nároky sú okrem iného viazané na existenciu chránenej dielne. Práve vyššie uvedeným nezákonným rozhodnutím bolo zamedzené riadnemu vzniku a existencii chránenej dielne, vzhľadom na čo bola jednoznačne žalobcovi spôsobená škoda, nakoľko sa jeho majetok nerozrástol o to, o čo bolo vzhľadom na obvyklý chod vecí možné spoľahlivo predpokladať, že by sa bol rozrástol, jedná sa teda jednoznačne na strane žalobcu o to, čo mu ako poškodenému ušlo, teda o ušlý zisk. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal, aby súd potvrdil v plnom rozsahu nárok žalobcu tak, ako je uvedený v žalobe. Pre prípad, že by sa súd nestotožnil so žalobcom vyčíslenou výškou ušlého zisku, teda náhrady škody žiadal, aby súd pri stanovení výšky náhrady škody vzal do úvahy minimálne výšku príspevkov, ktoré by bol žalobca vzhľadom na obvyklý chod veci dostal, keby neexistovali vyššie uvedené nezákonné rozhodnutia v zmysle vtedy platného znenia zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti (najmä § 55 a násl.).

89. Žalovaný titulom svojho záverečného návrhu v zmysle ust. § 182 Civilného sporového poriadku uviedol, že príčinná súvislosť medzi údajnou škodou žalobcu a rozhodnutím žalovaného neexistuje. Žalobca uzavrel Dohodu s ÚPSVaR o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, ktorá bola písomná s jasne stanovenými povinnosťami, ktoré žalobca nesplnil, čo nie je problémom žalovaného, ale žalobcu. Žalovaný má na základe listinných dôkazov predložených žalobcom vzhľadom na svedecké výpovede svedkov za to, že uvedené listinné dôkazy nie sú spôsobilé spochybniť fakt, že odstúpenie od Dohody prišlo z troch príčin v odstúpení označených ako vážne porušenie podmienok Dohody. Žalovaný nemôže niesť zodpovednosť za údajnú škodu, ktorá mala vzniknúť žalobcovi odstúpením od Dohody zo strany ÚPSVaR. Na základe uvedeného žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

90. Nakoľko strany sporu nemali na pojednávaní konanom dňa 15. 03. 2017 ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, pričom po ich záverečných vyjadreniach súd nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, súd podľa ust. § 182 C.s.p. vyhlásil dokazovanie za skončené a podľa ust. § 219 ods. 2 druhej vety C.s.p. odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 10. 04. 2017.

91. Súd prvej inštancie vyhodnotil výpovede svedkýň A. a F. ako neosvedčujúce žiadne z tvrdení žalobcu, nakoľko svedkyňa Komanická nemala v pracovnej náplni vypracovanie a doručovanie odstúpenia od predmetnej Dohody o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti zo dňa 19. 09. 2008, pričom na stretnutí so žalobcom zo dňa 28. 07. 2008 bola prítomná, ale iba ako konzultant, pričom neuviedla žiadne nové skutočnosti ohľadom uvedeného odstúpenia od predmetnej Dohody o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti zo dňa 19. 09. 2008, prípadne stretnutia so žalobcom zo dňa 28. 07. 2008 než tie, ktoré sú písomne uvedené v samotnom odstúpení od predmetnej Dohody o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti zo dňa 19. 09. 2008 a v zázname zo stretnutia so žalobcom zo dňa 28. 07. 2008. Svedkyňa F. sa ako známa žalobcu síce zúčastnila stretnutia žalobcu s pracovníčkami ÚPSVaR zo dňa 28. 07. 2008, avšak ani ona neuviedla žiadne nové skutočnosti ohľadom uvedeného stretnutia než tie, ktoré sú písomne uvedené v samotnom zázname zo stretnutia zo dňa 28. 07. 2008, navyše uviedla, že názor, že predmetná dohoda o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti je stále platná a nebola zrušená, na uvedenom stretnutí prezentoval žalobca, nie prítomné pracovníčky ÚPSVaR (teda svedkyňa Komanická a ešte jedna jej kolegyňa).

92. Súd prvej inštancie vyhodnotil právnym zástupcom žalobcu predložený list žalobcu riaditeľovi ÚPSVaR zo dňa 27. 07. 2008 a list žalobcu svedkyni A. zo dňa 28. 07. 2008 ako neosvedčujúce žiadne z tvrdení žalobcu, nakoľko oba tieto listy obsahujú iba oznámenie žalobcu o skutočnostiach, ktoré neboli v konaní sporné a ktoré neriešia priamo predmet sporu.

93. Súd prvej inštancie po doplnení dokazovania a po záverečných vyjadreniach právneho zástupcu žalobcu a žalovaného nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, pričom súd prvej inštancie rozhodol vo veci meritórne rovnako ako už rozhodol vo svojom zrušenom rozsudku č.k. 27Cb 13/2012-288 zo dňa 16. 04. 2014 a z rovnakých dôvodov, ktoré sú uvedené v predchádzajúcich častiach tohto rozsudku (teda že nebola daná príčinná súvislosť medzi rozhodnutím žalovaného zo dňa 25. 06. 2009, ktoré bolo ako nezákonné zrušené a škodou, ktorú si žalobca uplatnil, nakoľko žalobcom

uplatnená škoda nevznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia žalovaného zo dňa 25. 06. 2009, ale v dôsledku odstúpenia ÚPSVaR od predmetnej Dohody a z toho vyplývajúceho nevyplatenia nárokov žalobcu v zmysle tejto Dohody, čo malo za následok aj žalobcovu eventuálnu škodu v podobe ušlého zisku pre zamedzenie jeho podnikateľských aktivít, a preto možno konštatovať, že v tomto prípade žalovaný nebol pasívne legitimovaným subjektom na náhradu žalobcom uplatnenej škody, pretože táto nevznikla v dôsledku jeho nezákonného rozhodnutia), nakoľko v ďalšom konaní súdu prvej inštancie neboli vykonané také nové dôkazy, ktoré by zvrátili, prípadne zmenili uvedené odôvodnenie meritórneho rozhodnutia súdu prvej inštancie, pričom toto rozhodnutie nezmenili ani vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu či záverečné vyjadrenia strán sporu, ktorými strany iba zhrnuli ich doterajšie vyjadrenia, ale neobsahovali žiadne nové skutkové tvrdenia, ktorými by sa súd prvej inštancie musel zaoberať.

94. Vzhľadom vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie nemal inú možnosť ako žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť a rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a ako už bolo rozhodnuté v rozsudku č.k. 27Cb 13/2012-288 zo dňa 16. 04. 2014, najmä keď dôvodom zrušenia tohto rozsudku súdu prvej inštancie bolo „postupovať v súlade s ust. § 182 C.s.p., nariadiť pojednávanie a pred jeho skončením vyzvať strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci a ak po vyjadrení strán súd prvej inštancie nebude považovať za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlásiť dokazovanie za skončené a vo veci rozhodnúť“, čo súd prvej inštancie, ako bolo vyššie uvedené, vykonal, dokonca doplnil dokazovanie v zmysle návrhov strany žalobcu, ktoré však nepreukázali žiadne nové skutočnosti, ktoré by súd prvej inštancie neposudzoval pri príprave rozhodnutia, uvedeného v jeho rozsudku č.k. 27Cb 13/2012-288 zo dňa 16. 04. 2014.

95. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

96. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

97. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

98. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a trovy konania priznal žalovanému ako úspešnému účastníkovi konania podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom o ich výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 362 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.