Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_12C-92-2016.pdf
PDF · 96.72 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/92/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci žalobcu: JUSTRINON MANAGEMENT s.r.o. so sídlom v Českej republike, U vlečky 1749/4, Modřany, Identifikačné číslo: 292 16 842, registrovaná pod: C 229273, vedená u Městského soudu v Prahe, zastúpená advokátskou kanceláriou VRBA & PARTNERS s.r.o. so sídlom v Bratislave, Sliezska 9, proti žalovanému Z. G., nar. XX.X.XXXX, bytom J. K., N. XXX/X, v konaní o zaplatenie 7.910,49 Kč s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 7.910,49 CZK spolu s 18,90 %-ným ročným úrokom zo sumy 6.530,47 CZK od 2.10. 2014 do zaplatenia a s 8,05 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 6.530,47 CZK od 2.10. 2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 9.5.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 7.910,49 CZK istiny úveru, 8,05%-ného ročného úroku z omeškania zo sumy 6.530,47 CZK od 2.10.2014 do zaplatenia, 18,90 %-ného ročného úroku z poskytnutého úveru zo sumy 6.530,47 CZK od 2.10.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania s odôvodnením, že medzi spoločnosťou Česká spořitelna, a.s. so sídlom Praha 4, Olbrachtova 1929/62, Česká republika, IČ: 452 44 782 (ďalej len „ČS“) a žalovaným bola dňa 19.6.2012 uzatvorená zmluva o Osobnom účte Českej spořitelny (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej bol žalovanému otvorený a vedený sporožírový účet č. 2344243013/0800. Dňa 3.6.2013 bola medzi ČS a žalovaným uzatvorená zmluva o kontokorentnom úvere (ďalej len „Zmluva o úvere“), na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver až do výšky 5.000 CZK. Osobný účet bol vedený a kontokorentný úver bol poskytnutý v českých korunách. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere sú všeobecné obchodné podmienky ČS (ďalej len „VOP“). Právny vzťah založený Zmluvou sa spravuje právnym poriadkom Českej republike. Na základe Zmluvy o úvere (článok III.) bola dohodnutá medzi ČS a žalovaným úroková sadzba vo výške 18,90 % ročne. Úrok sa počítal denne zo skutočnej výšky vyčerpanej a nesplatenej istiny úveru. V čase vzniku nedovoleného debetného zostatku bol zákonný úrok z omeškania vo výške 8,05 %. Na osobnom účte žalovaného vznikol v mesiaci august 2013 nepovolený debetný zostatok vo výške 5.818,14 CZK. Nepovolený debetný zostatok postupne vzrastal vzhľadom k tomu, že žalovaný aj napriek výzvam nepovolený debetný zostatok nevyrovnal a preto previedla ČS pohľadávku dňa 1.11.2013 na evidenčný účet pohľadávok z nepovolených debetných zostatkov. K tomuto dňu bol nepovolený debetný zostatok vo výške 6.530,47 CZK a úrok z nepovoleného debetného zostatku vo výške 16,28 CZK. Žalovaný bol o prevedení pohľadávky na evidenčný účet pohľadávok z nepovolených debetných zostatkov informovaný výzvou/výpoveďou zo dňa 4.11.2013, v ktorej bol zároveň upozornený, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy dôjde k dôsledku výpovede zo strany ČS k ukončeniu Zmluvy a všetkých súvisiacich dohôd k poslednému dňu druhého kalendárneho mesiaca nasledujúcom po mesiaci v ktorom bola doručená táto výzva/výpoveď. Nepovolený debetný
zostatok bol odo dňa nasledujúceho po prevedení na evidenčný účet pohľadávok z nepovolených debetných zostatkov úročený zákonným úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne a úrokom z poskytnutého kontokorentu vo výške 18,90 %. Narastanie a pohyby dlžnej sumy žalobca preukazuje priloženým výpisom z osobného účtu, z ktorého je zrejmý prevod pohľadávky na evidenčný účet pohľadávok z nepovolených debetných zostatkov. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný dlžnú čiastku neuhradil, ČS ako postupca postúpila pohľadávku ku dňu 1.10.2014 na základe zmluvy o postúpení pohľadávok na žalobcu. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému písomne oznámené listom zo dňa 11.11.2014. Ku dňu postúpenia pohľadávky bola dlžná suma vo výške 7.910,49 CZK, čo predstavuje istinu (nepovolený debetný zostatok) vo výške 6.530,47 CZK, úrok z omeškania vo výške 503,92 CZK a úrok z poskytnutého úveru vo výške 876,10 CZK, ktorý k pohľadávke prirástol do dňa postúpenia. K tomuto dňu žalobca úrok kapitalizoval. Odo dňa nasledujúceho po dni postúpenia, t.j. od 2.10.2014, úročí žalobca nepovolený debetný zostatok zákonným úrokom z omeškania a úrokom z poskytnutého kontokorentu vo výške 18,90 % ročne. Výška úroku z omeškania zodpovedá výške REPO sadzby stanovenej Českou národnou bankou (ďalej len „ČNB“) pre posledný deň kalendárneho polroku, ktorý predchádza kalendárnemu polroku, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenej o 8 percentuálnych bodov. V období od 2.11.2012 je REPO sadzba ČNB vo výške 0,05 %. Žalovaný bol žalobcom písomne predžalobnou upomienkou zo dňa 5.12.2014 vyzvaný k úhrade dlžnej čiastky a ani na túto výzvu však nijako nereagoval. Z dôvodu, že žalovaný žalobcovi odo dňa postúpenia pohľadávky nič neuhradil, domáha sa žalobca voči žalovanému žalobným návrhom zaplatenia týchto súm: 1. Sumy vo výške 7.910,49 CZK, pozostávajúcej z istiny vo výške 6.530,47 CZK a úroku 1.380,02 CZK, ktorý k dlžnej sume prirástol do dňa postúpenia pohľadávky, teda do dňa 1.10.2014; 2. 8,05%-ných ročných úrokov z omeškania zo sumy 6.530,47 CZK odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky, teda od 2.10.2014 do zaplatenia; 3. 18,90 %-ných ročných úrokov z poskytnutého úveru zo sumy 6.530,47 CZK odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky, teda od 2.10.2014 do zaplatenia; 4. Náhrady zaplateného súdneho poplatku a náhrady trov právneho zastúpenia. ČS a žalobca sú devízovými cudzozemcami. 2. Žalovaný bol v spore pasívny. K meritu veci sa písomne nevyjadril a bez ospravedlnenia sa nedostavil ani na pojednávanie. Skutkové tvrdenia žalobcu žalovaný nespochybnil, preto súd tieto tvrdenia považoval za preukázané. 3. Od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/> Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý zrušil Občiansky súdny poriadok. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. 4. V súlade s ust. § 180 CSP, pojednával súd vo veci v neprítomnosti strán sporu. 5. Svoju právomoc konať vo veci skúmal súd prvej inštancie podľa Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov občianskych a obchodných veciach a dospel k názoru, že jeho právomoc je daná podľa článku 16 ods. 2 tohto nariadenia, pretože žalovaný
- spotrebiteľ má bydlisko na území Slovenskej republiky. Rozhodné právo, ktoré aplikoval (zákon č. 513/1991 Sb. Obchodní zákonník, zákon č. 145/2010 Sb. o spotřebiteľském úvěru a o změne některých zákonů a zákon č. 40/1964 Sb. Občanský zákonník) bolo stranami dohodnuté v súlade s článkom 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I). 6. Dokazovaním vykonaným na pojednávaní oboznámením so žalobným návrhom, výpisom z obchodného registra na žalobcu, Zmluvou o Osobnom účte ČS zo dňa 19.6. 2012, Zmluvou o kontokorentnom úvere z 3.6. 2013, Všeobecnými obchodnými podmienkami ČS, Oznámením ČS a.s. o úrokových sadzbách od 30.5. 2011, Cenníkom ČS, výpisom z osobného účtu č. 2344243013/8000, listom ČS žalovanému z 4.11. 2013 (výzva k zaplateniu pred podaním žaloby, informácia o zmene bankového spojenia pohľadávky ČS , Výpoveď zmluvy o účte a dohôd o službách súvisiacich s účtom. Odstúpenie od dohody o vydanie a používanie platobných kariet ČS), Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.9. 2014, Oznámením o postúpení pohľadávky z 11.11. 2014, výzvou k plneniu so základným skutkovým a právnym rozborom predchádzajúcim žalobe z 5.12. 2014, mal súd zistený tento skutkový stav veci: 7. Medzi spoločnosťou ČS a žalovaným bola dňa 19.6.2012 uzatvorená Zmluva, na základe ktorej bol žalovanému otvorený a vedený v ČS sporožírový účet č. 2344243013/0800. 8. Dňa 3.6.2013 bola medzi ČS a žalovaným uzatvorená Zmluva o úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver až do výšky 5.000 CZK. Osobný účet bol vedený a kontokorentný úver bol poskytnutý v českých korunách. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere sú VOP. Právny predchodca
žalobcu a žalovaný sa dohodli, že právny vzťah založený Zmluvou sa spravuje právnym poriadkom Českej republike. V článku III. Zmluvy o úvere bola dohodnutá medzi ČS a žalovaným úroková sadzba vo výške 18,90 % ročne. Úrok sa počítal denne zo skutočnej výšky vyčerpanej a nesplatenej istiny úveru. V čase vzniku nedovoleného debetného zostatku bol zákonný úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne. 9. Na osobnom účte žalovaného vznikol v mesiaci august 2013 nepovolený debetný zostatok vo výške 5.818,14 CZK. Nepovolený debetný zostatok sa postupne zvyšoval, pretože žalovaný aj napriek výzvam nepovolený debetný zostatok nevyrovnal. Z týchto dôvodov previedla ČS pohľadávku dňa 1.11. 2013 na evidenčný účet pohľadávok z nepovolených debetných zostatkov, o čom bol žalovaný informovaný výzvou/výpoveďou zo dňa 4.11.2013, v ktorej bol zároveň upozornený, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy dôjde k dôsledku výpovede zo strany ČS k ukončeniu zmluvy a všetkých súvisiacich dohôd k poslednému dňu druhého kalendárneho mesiaca nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bola doručená táto výzva/výpoveď. Ku dňu 1.11. 2013 bol nepovolený debetný zostatok na účte vo výške 6.530,47 CZK a úrok z nepovoleného debetného zostatku vo výške 16,28 CZK. 10. Nepovolený debetný zostatok bol odo dňa nasledujúceho po prevedení na evidenčný účet pohľadávok z nepovolených debetných zostatok úročený zákonným úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne a úrokom z poskytnutého kontokorentu vo výške 18,90 % ročne. 11. ČS ako postupca postúpila pohľadávku ku dňu 1.10.2014 na základe zmluvy o postúpení pohľadávok na žalobcu. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému písomne oznámené listom zo dňa 11.11. 2014. Ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala dlžná suma z úveru 7.910,49 kč, ktorá suma pozostávala z istiny (nepovolený debetný zostatok) vo výške 6.530,47 kč, úroku z omeškania vo výške 503,92 kč a z úroku z poskytnutého úveru vo výške 876,10 kč, ktorý k pohľadávke prirástol do dňa postúpenia. K tomuto dňu žalobca úrok kapitalizoval. Odo dňa nasledujúceho po dni postúpenia, t.j. od 2.10.2014, úročí žalobca nepovolený debetný zostatok zákonným úrokom z omeškania a úrokom z poskytnutého kontokorentu vo výške 18,90 % ročne. Podľa § 1 Nariadenia vlády Českej republiky č. 180/2013 Sb. výška úroku z omeškania zodpovedá výške REPO sadzby stanovenej ČNB pre posledný deň kalendárneho polroku, ktorý predchádza kalendárnemu polroku, v ktorom došlo k omeškaniu zvýšenej o 8 percentuálnych bodov. V období od 2.11.2012 je REPO sadzba ČNB vo výške 0,05%. 12. Žalovaný bol žalobcom písomne predžalobnou upomienkou zo dňa 5.12.2014 vyzvaný k úhrade dlžnej čiastky, na výzvu ktorú nereagoval. 13. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu odvodil súd od zmluvy o postúpení pohľadávok z 24.9. 2014. Súd vyhodnotil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi právnym predchodcom žalovaného a žalovaným podľa zákona č. 145/2010 Sb. o spotřebiteľském úvěru a o zmene některých zákonů v spojení s Obchodním zákoníkom, na základe ktorej boli žalovanému (fyzickej osobe - spotrebiteľovi) poskytnuté finančné prostriedky vo forme limitu na účte v banke, obsahovala všetky náležitosti podľa zákona č. 145/2010 Sb.. 14. Zmluvný úrok je istý druh protiplnenia za poskytnuté finančné prostriedky viazaný na nemožnosť veriteľa disponovať svojimi peniazmi. Je cenou za požičanie peňazí dlžníkovi. Zosplatnením úveru veriteľ nezíska automaticky možnosť opätovne disponovať svojimi finančnými prostriedkami, iba žiadať od dlžníka ich zaplatenie s možnosťou domáhať sa vrátenia týchto finančných prostriedkov od dlžníka. Ustanovenie § 503 ods. 1 Obchodního zákonníka účinného v Českej republike (ktoré je totožné so znením ustanovenia § 503 Obchodného zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/513/> účinného v Slovenskej republike) vôbec nepojednáva o tom, či je možný súbeh úroku z úveru a úroku z omeškania po splatnosti úveru. Odsek 3 tohto zákonného ustanovenia upravuje len to, že úroky je dlžník povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov v prípade, ak dlžník vráti poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. 15. Podľa § 506 Obchodního zákonníka, je-li dlužník v prodlení s vrácením více než dvou splátek nebo jedné splátky po dobu delší než tři měsíce, je věřitel oprávněn od smlouvy odstoupit a požadovat, aby dlužník vrátil dlužnou částku s úroky. Odstoupení věritele od smlouvy nemá vliv na zajištení závazku z této smlouvy. 16. Právnou skutočnosťou, z ktorej vznikol záväzkovo-právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je Smlouva o kontokorentním úvěru zo dňa 3. 6. 2013 uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obchodního zákonníku a zákona č. 145/2010 Sb.. Súčasťou Zmluvy o úvere sú aj všeobecné obchodné podmienky, z ktorých vyplýva, že zánikom Zmluvy o úvere nie je klient zbavený povinnosti uhradiť akékoľvek pohľadávky z úveru. Priamo v článku III. zmluvy o úvere bolo dohodnuté úročenie úveru a tiež, že v prípade omeškania klienta so splácaním svojich peňažných záväzkov zo zmluvy je veriteľ oprávnený požadovať z nezaplatených čiastok úrok z omeškania a ďalšie konkretizované poplatky s tým, že tým nie nedotknuté právo banky na úhradu riadnych úrokov z úveru. Obchodní zákoník ani zákon č. 145/2010 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/145/> Zb. neupravuje povinnosť dlžníka platiť
úroky popri úrokoch z omeškania, ale ani nevylučuje dohodu účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do splatenia úveru. Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku z 27. 06. 2007 sp. zn. 33Odo/657/2005 <http://merit.slv.cz/33Odo/657/2005> vyslovil záver, že nie je možné vylúčiť, aby si zmluvné strany pri peňažnej pôžičke dohodli úroky aj za dobu, počas ktorej bude istina dlžníkom skutočne užívaná (do jej faktického vrátenia veriteľovi) teda aj za dobu, počas ktorej je dlžník v omeškaní so splnením svojho záväzku z dôvodu, že istinu v dohodnutej dobe splatnosti veriteľovi nevráti. Úroky a úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>, avšak majú odlišné funkcie a treba ich odlišovať. Kým zmluvné úroky sú odmenou za užívanie istiny, úrok z omeškania predstavuje zákonnú sankciu za omeškanie so zaplatením istiny a na rozdiel od zmluvného úroku ho môže veriteľ požadovať, aj keď neboli dohodnuté. Pritom platí, že môžu existovať vedľa seba. Najvyšší súd výslovne uviedol, že s právnym záverom odvolacieho súdu (v najvyšším súdom posudzovanej veci), že úroky podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> možno zásadne dohodnúť len na dobu dohodnutej splatnosti istiny a že od tohto okamžiku už zmluvné úroky nenabiehajú a nastupujú úroky z omeškania, nie je možné sa stotožniť. Z hľadiska posúdenia doby, za ktorú boli pri peňažnej pôžičke dohodnuté úroky, bude preto vždy určujúci obsah zmluvy podľa dohody zmluvných strán. Tento záver zopakoval Najvyšší súd Českej republiky aj v rozsudku z 24. 07. 2014 sp. zn. 33Cdo/1401/2014 <http://merit.slv.cz/33Cdo/1401/2014> tak, že súdna prax aj odborná literatúra sa zhoduje v tom, že zmluvné úroky predstavujú odmenu za požičanie peňazí a úroky z omeškania sú sankciou za porušenie povinnosti - nedodržanie dohodnutej doby splatnosti. Kým povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi dohodnuté úroky vzniká zo záväzku v zmluve, povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva zo zákona ako dôsledok omeškania so splnením dlhu. I keď dlžník nie je v omeškaní so splnením dlhu, môže veriteľ požadovať dohodnuté úroky a úroky z omeškania môže požadovať pri omeškaní dlžníka aj z pôžičky, kde neboli dohodnuté úroky. Oba úroky môžu byť veriteľom požadované vedľa seba bez ohľadu na skutočnosť, či sa jedná alebo nejedná o občianskoprávny vzťah. Odvolací súd je toho názoru, že pokiaľ súd prvej inštancie akceptoval dohodu zmluvných strán úverovej zmluvy o voľbe rozhodného práva podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, mal pri rozhodovaní vychádzať aj z judikatúry Najvyššieho súdu Českej republiky aplikovateľnej na prejednávanú vec. Rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Odo/657/2005 <http://merit.slv.cz/33Odo/657/2005> a 33Cdo/1401/2014 <http://merit.slv.cz/33Cdo/1401/2014> sú aplikovateľné na prejednávanú vec z dôvodu, že riešia právnu otázku, či je možný súbeh zmluvných úrokov a úrokov z omeškania po splatnosti pohľadávky zo zmluvy o úvere. Z rozhodnutia 33Cdo/1401/2014 <http://merit.slv.cz/33Cdo/1401/2014> výslovne vyplýva, že tento súbeh je možný aj v občianskoprávnych veciach. Odvolací súd poznamenáva, že rovnaký záver je možný vyvodiť aj zo staršej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V časopise Zo súdnej praxe č. 55/1996 je uverejnené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 01. 05. 1996 s právnou vetou: úroky vo výške dohodnutej pri poskytnutí úveru patria do splatnosti úveru. Ak pre prípad omeškania s vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov nebola dohodnutá iná sadzba úrokov, patria aj za dobu po splatnosti úveru úroky v rovnakej výške. V dôvodoch tohto rozhodnutia je uvedené, že oba úroky (zmluvný úrok aj úrok z omeškania) bol dlžník povinný platiť bez ohľadu na dôvod, pre ktorý dlh včas nezaplatil. 17. Z dôvodu, že žalovaný žalobcovi odo dňa postúpenia pohľadávky nič, uložil súd žalovanému zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu vo výške 7.910,49 CZK, pozostávajúcu z istiny vo výške 6.530,47 CZK a z úroku vo výške 1.380,02 CZK, ku dňu postúpenia pohľadávky, teda 1.10.2014, 8,05 %-ný ročný úrok z omeškania zo sumy 6.530,47 CZK odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky, teda od 2.10.2014 do zaplatenia, 18,90 %-ný ročný úrok z poskytnutého úveru zo sumy 6.530,47 CZK odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky, teda od 2.10.2014 do zaplatenia. 18. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach (§ 357 písm. d/ CSP v spojení s § 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.