Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cpr/3/2015

Čiastočný rozsudok

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Janou Janics Bajánkovou v právnej veci žalobcu: J. X.Ž., nar. X. X. XXXX, bytom Y. XX, XXX XX Bratislava, zastúpený Mgr. Dušan Uhrin, Chladná 6, Topoľníky, proti žalovanému: F. J. Y. N. Bratislava, Z.: XXXXXXXX, so sídlom R. Q. X, XXX XX Bratislava, v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a uplatnenia nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru, takto

rozhodol:

Výpoveď zo dňa 04.03.2015 daná zamestnávateľom zamestnancovi J. X. zo strany žalovaného F. J. Y. N. U. je neplatná.

O náhrade mzdy bude rozhodnuté v konečnom rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom podaným dňa 27.07.2015 na tunajší súd domáhal, aby súd určil, že výpoveď zo dňa 04.03.2015 daná zamestnávateľom zamestnancovi J. X. zo strany žalovaného F. J. Y. N. U. je neplatná. Ďalej žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie náhrady mzdy v sume priemerného zárobku žalobcu mesačne od 01.05.2015 do doby, kedy mu žalovaný umožní pokračovať v práci. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 21.06.2006 vznikol medzi žalobcom a žalovaným pracovný pomer na dobu neurčitú, s miestom výkonu práce v U., J. R. F. J. Y. Bratislava, kde vykonával prácu ako mestský policajt. Žalovaný mu dal výpoveď zo dňa 4.3.2015 podľa § 63 ods. l písm. e) Zákonníka práce ( ďalej len "ZP" ) z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, pre ktorý možno pracovný pomer v zmysle ustanovenia § 68 ods. l písm. b) okamžite skončiť. Vo výpovedi žalovaný uviedol, že sa mal závažného porušenia pracovnej disciplíny dopustiť nasledovným konaním: "Dňa 19.11.2014 ste vykonávali dennú službu v čase o 7.00 do 19.00 hod ako veliteľ hliadky na Okrskovej stanici Bratislava - R.. Na základe oznámenia starostu Mestskej časti Bratislava - H. p. R. Š. ste boli v čase o 15.50 hod. operačným pracovníkom vyslaný preveriť nepovolený výrub stromu na J. I. XX v mestskej časti Bratislava - H. s tým aby ste prípad zadokumentovali a po príchode na okrskovú stanicu spracovali služobný záznam, ktorý bude odstúpený J. Č. Bratislava - H.P.. Na Vašu činnosť podal p. Š. sťažnosť. Ako vyplýva zo zápisnice o prešetrení sťažností Č.p.: J.-Y..XXX-XXXX/XX vo veci ste nespracovali služobný záznam a nepostúpili ho nadriadenému, aby bol prípad zaslaný vecne a miestne príslušnému orgánu tj. na mestskú časť Bratislava - H. Svojím konaním ste porušili ustanovenie § 81 písm. a),c) Zákonníka práce, ustanovenie § 7 písm. c) zákona SNR č. 564/1991 Zb. O obecnej polícii v platnom znení, článok 4 ods.1) písm. c) Kapitoly I Internej smernice kapitole I. až XI. Podľa článku 13 ods. l ) kapitoly Internej smernice kapitola I. až XI považuje zamestnávateľ porušenie Článku 4 ods. l) písm. c) Kapitoly I. - zodpovednosť veliteľa hliadky za splnenie úloh - za závažné porušenie pracovnej disciplíny a preto nie je možné

Vás ďalej v pracovnom pomere zamestnávať. Vzhľadom na vyššie uvedené zamestnávateľ považuje Vaše konanie za závažné porušenie pracovnej disciplíny." Poukázal na to, že zo samotného znenia výpovede ku skutku, pre ktorý mu dal žalovaný výpoveď došlo dňa 19.11.2014. K uvedenej udalosti spracovali kolegovia záznamy v dňoch 20.11.2014-25.11.2014. Starosta Ing. R. Š. podal dňa 02.12.2014 sťažnosť. Vzhľadom na uvedené mal za to, že žalovaný ako zamestnávateľ mal najneskôr dňa 02.12.2014 kompletnú vedomosť o celom skutku. Z uvedeného mal za to, výpoveď datovaná dňom 4.3.2015 a doručená mu dňa 10.3.2015 mu bola daná po uplynutí zákonnej prekluzívnej lehoty. Zároveň mal za to, že hrubého porušenia pracovnej disciplíny sa nedopustil.

2. Žalovaný sa k návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 12.07.2016, v ktorom uviedol, že žalovanému bola dňa 02.12.2014 doručená sťažnosť starostu Mestskej časti Bratislava H. na nečinnosť žalobcu pri plnení služobných úloh dňa 19.11.2014. Sťažnosť bola prešetrovaná pracovníkmi žalovaného na to oprávnenými. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že mal už dňa 02.12.2014 vedomosť o celom skutku, nakoľko mal za to, že až po prešetrení sťažnosti Ing. Š. a po jej vyhodnotení ako dôvodnej mu začala plynúť lehota na danie výpovede žalobcovi, pričom vyhodnoteniu sťažnosti ako dôvodnej došlo dňa 22.01.2015. Vzhľadom na uvedené žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením sa s prednesom zástupcu žalobcu a žalovaného, výsluchom svedka S. A. a listinnými dôkazmi: pracovná zmluva zo dňa 21.06.2006, výpoveď zo dňa 04.03.2015, služobný záznam zo dňa 20.11.2014, list starostu Ing. R. Š. zo dňa 26.11.2014, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Z pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 21.06.2006 súd zistil, že žalobca uzatvoril so žalovaným pracovný pomer na dobu neurčitú s nástupom zamestnanca do práce dňa 03.07.2006 a s dohodnutým druhom práce vyplývajúcim zo zákona o obecnej polícii, s miestom výkonu práce Bratislava, J. R. F.. J.. Y. U..

5. Z listu žalovaného zo dňa 04.03.2015 súd zistil, že žalovaný dal žalobcovi výpoveď v zmysle § 63 ods. 1písm. e) Zákonníka práce, ktorý bol doručený žalobcovi dňa 10.03.2015

6. Zo služobného záznamu vyhotoveného ml. inšp. S. D. dňa 20.11.2014 súd zistil, že dňa 19.11.2014 vykonával službu na OS MsP R. ako operačný. O 15:50 hod obdržal telefonický oznam od starostu MČ Jarovce p. Š. o nepovolenom výrube stromu na J. ulici. Na preverenie predmetného oznamu vyslal hliadku, v ktorej slúžil žalobca. Po návrate hliadky zatelefonoval dňa 19.11.2014 p. Š., ktorý sa sťažoval na činnosť a postup hliadky, ktorej členom bol žalobca.

7. Z listu starostu Ing. R. Š. zo dňa 26.11.2014, doručeného žalovanému dňa 02.12.2014 súd zistil, že sťažovateľ doručil žalovanému sťažnosť na postup žalobcu pri vybavovaní jeho podnetu zo dňa 19.11.2014, týkajúceho sa neoprávneného výrubu stromu. Ďalej súd z uvedeného listu zistil, že žalovaný dňa 03.12.2014 vyžiadal od OS R. J. podklady k prešetreniu sťažnosti.

8. Zo zápisnice o prešetrení sťažnosti vydanej J. R. F. J. Y. N., vnútorno-organizačným oddelením zo dňa 22.01.2015 súd zistil, že obsahom prešetrovanej sťažnosti bola okrem iného sťažnosť starostu Ing. R. Š. zo dňa 26.11.2014, v zmysle ktorej sa sťažovateľ sťažoval na postup žalobcu pri vybavovaní jeho podnetu zo dňa 19.11.2014, týkajúceho sa neoprávneného výrubu stromu. Prešetrovaná sťažnosť bola vyhodnotená ako dôvodná.

9. Žalobca sa pridržal žalobného návrhu. Nedostatky výpovede videl vo viacerých základných oblastiach. Prvou bolo nedodržanie zákonnej prekluzívnej lehoty do kedy mohol dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď. Táto podľa neho uplynula oveľa skôr ako bola daná samotná výpoveď. Druhým dôvodom v čom videl nesprávnosť, že samotný skutok teda nespísanie zápisnice nie je porušením pracovnej disciplíny. Napokon mal za to, že v danom prípade mohlo ísť maximálne o nedostatočné plnenie si pracovných úloh a nie porušenie pracovnej disciplíny. Nesúhlasil s vyjadrením žalovaného, že spomínanú prekluzívnu dvojmesačnú lehotu začal počítať až od momentu keď sa skutok prejednal na základe sťažnosti pána Ing. Š. v konaní o prerokovaní sťažnosti. Tento postup považoval za nesprávny z dôvodu, že tu dochádza k miešaniu postupu podľa zákona o sťažnostiach 9/2010 a postupu podľa Zákonníka práce. Mal za to, že žalovaný mal možnosť aplikovať len zákonnú dvojmesačnú prekluzívnu

lehotu a to od momentu keď sa o skutku dozvedel, čo bolo najneskôr dňa 2.12.2014 a lehota žalovanému uplynula dňa 3.2.2015. Avšak výpoveď bola žalobcovi doručená až 10.3.2015.

10. Žalovaný sa pridržal vyjadrenia k žalobe. Mal za to, že síce veliteľ okrskovej stanice R. dňa 19.11.2014 vedel, že sa nejaký skutok stal, ale nemohol vedieť, či skutok je porušením pracovnej disciplíny a preto si vyžiadal podklady a to písomné záznamy svojich podriadených datované dňom 20.11., 24.11. a 25. 11. 2014 a tieto záznamy vyhodnotil až oprávnený orgán v sťažnostnom konaní na základe sťažnosti starostu H. Ing. Š. na nekonanie žalobcu 19.11.2014, pričom táto sťažnosť bola na veliteľstvo mestskej polície doručená 2.12.2014. Teda od tohto dňa začala plynúť pracovníkom povereným prešetrovaním sťažnosti zákonná lehota na prešetrenie predmetnej sťažnosti. Mal za to, že v tomto čase bezprostredný nadriadený žalobcu už nemal dôvod urobiť žiaden úkon, ktorý by zasahoval do sťažnostného konania. Až na základe zápisnice z prešetrenia sťažnosti datovanej 22.1.2015 mohol priamy nadriadený žalovaného považovať skutok za preukázaný a v zmysle interných predpisov a noriem ho považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Zápisnica o prešetrení sťažnosti bola na okrskovú stanicu doručená 23.1.2015. Od tohto dňa 23.1.2015 začala plynúť dvojmesačná lehota v rámci ktorej mohol byť žalobca prepustený. Mal za to, že námietka žalobcu, že sťažnostný orgán nebol oprávnený prešetrovať sťažnosť na žalobcu nie je dôvodná. Poukázal na rozsudok KSBA sp. zn. 9CoPr/7/2014 zo dňa 29.1.2015, z ktorého vyplýva, že sťažnostný orgán žalovaného bol oprávnený prešetrovať takéto sťažnosti. Z uvedeného dôvodu mal za to že lehota stanovená Zákonníkom práce uvedená v § 63 ods. 4 spočívala a predložením sťažnosti sťažnostnému orgánu začala tomuto orgánu plynúť nová lehota na prejednanie tejto sťažnosti v prekluzívnej dvojmesačnej lehote.

11. Svedok S. A. uviedol, že bol priamym nadriadeným žalobcu. Riešil záznam sťažnosť ma žalobcu. Začal disciplinárne konanie, vyžiadal si podklady aby mohol o disciplinárnom konaní rozhodnúť. O 10 dní sa dozvedel o sťažnosti Ing. Š.X. na žalobcu za rovnaký skutok, preto prerušil disciplinárne konanie a čakal na rozhodnutie sťažnostného oddelenia o sťažnosti. Sťažnostné konanie sa ukončilo niekedy v januári februári 2015 s výrokom, že sťažnosť na žalobcu bola dôvodná. Na základe uvedeného dal návrh na skončenie pracovného pomeru so žalobcom pre porušenie pracovnej disciplíny. Uviedol, že síce 25.11.2014 mal všetky záznamy ale na to, aby ich riadne zhodnotil, potreboval viac času a kľud a okrem toho, že prešetroval porušenie pracovnej disciplíny mal aj iné úlohy, v prvom rade je to zabezpečenie chodu celého oddelenia stanice. Lehotu na prešetrenie sťažnosti nemal stanovenú bol limitovaný len lehotou uvedenou v Zákonníku práce.

12. Podľa § 59 ods. 1 práce účinného v čase skončenia pracovného pomeru pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.

Podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

Podľa § 63 ods. 4 pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel, a pre porušenie pracovnej disciplíny v cudzine aj do dvoch mesiacov po jeho návrate z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď dôvod výpovede vznikol.

Podľa § 63 ods. 5 ak sa v priebehu lehoty dvoch mesiacov uvedenej v odseku 4 konanie zamestnanca, v ktorom možno vidieť porušenie pracovnej disciplíny, stane predmetom konania iného orgánu, možno dať výpoveď ešte do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa zamestnávateľ dozvedel o výsledku tohto konania.

13. V danej veci nebolo sporné, že účastníci uzatvorili pracovnú zmluvu (v znení jej dodatku a zmeny) ani skutočnosť, že došlo k doručenie výpovede z pracovného pomeru žalovaným žalobcovi.

14. Súd sa vzhľadom k vyššie uvedenému zaoberal splnením formálnych náležitostí výpovede zo dňa 04.03.2015, predovšetkým z hľadiska dodržania zákonom stanovenej lehoty pre skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e) ZP.

15. Objektívnu prekluzívnu lehotu na uplatnenie výpovede zo strany zamestnávateľa ustanovuje na rok, subjektívnu na dva mesiace. Plynutie subjektívnej lehoty na možnosť uplatniť výpoveď zamestnávateľom je viazané na moment, keď sa o tom dozvedel zamestnávateľ, ktorým je spravidla iný vedúci zamestnanec, najčastejšie bezprostredne nadriadený vedúci zamestnanec.

16. Súd po vykonanom dokazovaní a dospel k záveru, že výpoveď nebola zo strany žalovaného daná žalobcovi v zákonom stanovenej lehote. Žalovaný sa o dôvodoch výpovede mohol dozvedieť už dňa 25.11.2014, kedy priamy nadriadený žalobcu Mgr. S. A. disponoval telefonicky oznámenou sťažnosťou Ing. R. Š. na postup žalobcu ako aj všetkými úradnými záznamami, ktoré boli podkladom na prešetrovanie sťažností na postup žalobcu, najneskôr však zo sťažnosti Ing. R. Š. ktorá bola žalovanému doručená dňa 02.12.2014, pričom výpoveď doručil žalobcovi až 10.03.2015, z toho dôvodu nebola z jeho strany dodržaná dvojmesačná zákonom stanovená lehota pre tento úkon. V sťažnosti Ing. R. Š. sú totiž uvedené skutky žalobcu, ktoré boli v rámci uvedeného konania posudzované a výsledok posudzovania sťažnosti bol uvedený vo výpovedi danej žalobcovi ako výpovedný dôvod.

17. K obrane žalovaného, že mu začala plynúť 2 mesačná prekluzívna lehota až dňa 23.1.2015 súd konštatuje, že rozhodovanie sťažnostného orgánu žalovaného nemožno považovať za skutočnosť, ktorá by zakladala prerušenie plynutia prekluzívnej lehoty uvedenej v § 63 ods. 4 ZP, nakoľko by sa tým žalovanému ako zamestnávateľovi mohla predĺžiť lehota v zmysle § 63 ods. 4 Zákonníka práce pre skončenie pracovného pomeru do rozhodnutia tohto orgánu. Vo vzťahu k Rozsudku Krajského súdu v Bratislave, na ktorý žalovaný poukázal, konajúci súd konštatuje, že žalovanému nič nebránilo rozhodnúť o skončení pracovného pomeru žalobcu na základe rozhodnutia vnútorno-organizačným oddelenie žalovaného o sťažnosti Ing. Š., avšak podľa názoru konajúceho súdu mal tak žalovaný stihnúť urobiť v 2 mesačnej prekluzívnej lehote, odkedy sa o dôvodoch výpovede dozvedel, t.j. do dvoch mesiacov od 25.11.2014, kedy mal priamy nadriadený žalobcu všetky záznamy a informácie z ktorých mal vedomosť o skutku, pre ktorý bola žalobcovi daná výpoveď, prípadne najneskôr do 2 mesiacov od doručenia sťažnosti Ing. Š. žalovanému, t.j. do dvoch mesiacov od 02.12.2014.

18. V danej veci neprichádza do úvahy ani aplikácia § 63 ods. 5 Zákonníka práce nakoľko iným orgánom v zmysle citovaného ustanovenia Zákonníka práce treba rozumieť orgán, do právomoci ktorého patrí posudzovať konanie zamestnanca, v ktorom možno vidieť porušenie pracovnej disciplíny, najmä z hľadiska, či týmto konaním nebol spáchaný priestupok (§ 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch) alebo trestný čin (§ 3 Trestného zákona). Iným orgánom, ktorého predmetom sa môže stať šetrenie konania zamestnanca, v ktorom možno vidieť porušenie pracovnej disciplíny, treba rozumieť orgán, ktorý nie je súčasťou organizačnej štruktúry zamestnávateľa, teda ide o orgán odlišný od zamestnávateľa; ide o orgán, ktorého šetrenie nie je zamestnávateľ schopný nijakým spôsobom ovplyvniť ani čo do priebehu ani čo do rýchlosti.( porovnaj Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 134/2005).

19. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že v danom prípade bolo orgánom prešetrujúcim sťažnosť Ing. R. Š. vnútorno-organizačným oddelenie žalovaného a teda sa nejednalo o orgán odlišný od zamestnávateľa žalobcu. .

20. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd dospel k záveru, že výpoveď zo dňa 04.03.2015 daná zamestnávateľom zamestnancovi J. X.G. zo strany žalovaného F. J. Y. N. U. je neplatná. a návrhu navrhovateľa vyhovel.

21. Keďže v predmetnej veci súd rozhodoval čiastočným rozsudkom, nepokryl celý rozsah návrhu žalobcu, o ktorom v časti požadovanej náhrady mzdy titulom neplatného skončenia pracovného pomeru, rozhodne až po právoplatnom skončení konania o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Rovnako súd rozhodne aj o náhrade trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).