Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

52Cbi/75/2004

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici sudkyňou JUDr. Miroslavou Púchovskou v právnej veci žalobcu Ing. Mgr. Miroslav Šperka, LLM, Kapitulská 12, 974 01 Banská Bystrica, správca konkurznej podstaty úpadcu Pivovar Urpín BB, s. r. o., "v konkurze", Lesnícka 12, 976 13 Slovenská Ľupča, IČO:36 012 505, zastúpeného ASP Legal, s. r. o. so sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca, IČO:47 253 835 proti žalovanému GASTROFIT, s. r. o., Bernolákova 29, 974 05 Banská Bystrica, IČO:36 001 988, zastúpenému advokátom JUDr. Emilom Vaňkom so sídlom Sládkovičova č. 2, 960 01 Zvolen, IČO:37 897 951, o neúčinnosť právneho úkonu takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou zo dňa 9. 1. 2004, doručenou súdu dňa 14. 1. 2004 domáhal voči žalovanému určenia, že kúpna č. 16/2002 uzatvorená dňa 2. 8. 2002 medzi predávajúcim Pivovar Urpín BB, s. r. o., Lesnícka 12, 976 13 Slovenská Ľupča, IČO:36 012 505, a kupujúcim GASTROFIT, s. r. o., Banská Bystrica, IČO:36 001 988 o prevode vlastníctva k technologickým zariadeniam je voči konkurzným veriteľom úpadcu právne neúčinná a popísané zariadenie patrí do konkurznej podstaty úpadcu Pivovar Urpín BB, s. r. o. „v konkurze".

2. V odôvodnení žaloby uviedol, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 36K 202/02 zo dňa 18. 8. 2003 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Pivovar Urpín BB, s. r. o. Slovenská Ľupča (ďalej len úpadca). Pri zisťovaní majetku úpadcu a jeho následnom spisovaní správca konkurznej podstaty zistil, že tento uzatvoril so spoločnosťou GASTROFIT, s. r. o. kúpnu zmluvu č. 16/2002 zo dňa 2. 8. 2002, ktorej predmetom bol predaj technologického zariadenia špecifikovaného v žalobe. Kúpna cena za predmetné technologické zariadenia bola dohodnutá zmluvnými stranami na sumu 336.854,--Sk bez DPH (11.181,50 eur). Úhrada kúpnej ceny sa mala uskutočniť na základe faktúry vystavenej predávajúcim, a to bankovým prevodom alebo k rukám predávajúceho. V skutočnosti však k reálnemu plneniu nikdy nedošlo, pretože faktúry vystavené úpadcom na úhradu kúpnej ceny boli započítavané cez pokladňu oproti faktúram vystaveným spoločnosťou GASTROFIT, s. r. o. na úhradu nájomného alebo oproti zálohám poskytnutým úpadcom spoločnosti GASTROFIT, s. r. o. Podľa správcu konkurznej podstaty je teda nespochybniteľná účelovosť takéhoto konania a jednoznačná snaha ukrátiť veriteľa. Uviedol, že ďalším významným faktom ukracujúcim veriteľov je prepojenie medzi spoločnosťami. Prepojenie medzi spoločnosťou GASTROFIT, s. r. o. a Pivovarom Urpín BB, s. r. o. je zrejmé zo skutočnosti, že spoločnosť GASTROFIT, s. r. o. ako nadobúdateľ predmetných technologických zariadení je kapitálovo prepojená s úpadcom, keď jeho vklad do základného imania predstavuje 2.333.233,75 eur a obchodný podiel, ktorý je upravený rozdielne od vkladu predstavuje

50 % základného imania. Konateľom spoločnosti je I.. C. Q., ktorý je zároveň aj konateľom úpadcu. Je tu teda zrejmé nielen kapitálové ale aj personálne prepojenie. Ďalej uviedol, že právny úkon, a to prevod obchodného podielu zo spoločnosti úpadcu na spoločnosť MIŽETEK, s. r. o. vo výške 50 % účasti na čistom obchodnom imaní spoločnosti GASTROFIT, s. r. o. na základe zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 10. 12. 2001 nikdy nenadobudol účinnosť z dôvodu nedodržania jednej z podstatných náležitostí zmluvného vzťahu, a to zaplatenia kúpnej ceny vo výške 2.333.233,75 eur. Technológie, ktoré prešli na základe odporovanej kúpnej zmluvy do vlastníctva spoločnosti GASTROFIT, s. r. o. boli následne účelovo prenajímané spätne úpadcovi, čím dochádzalo k odčerpávaniu finančných prostriedkov z úpadcu napriek tomu, že kúpna cena za prenajímané hnuteľnosti nikdy nebola reálne uhradená. Ďalej uviedol, že stanovené ceny prevádzaných technológií nepovažuje za primerané vzhľadom na ich reálnu cenu na príslušnom trhu. Tvrdí, že spôsob, akým došlo k oceneniu predmetných technológií nebol správny a technológie boli podhodnotené. Hodnota prijatá predávajúcim bola nižšia, ako bola primeraná hodnota v čase vykonania právneho úkonu, a teda aj z týchto dôvodov došlo k ukráteniu konkurzných veriteľov úpadcu (§ 15 ods. 5 ZKV). Uviedol, že úpadca neuhrádzal daňové povinnosti, ako sú platby spotrebných daní, DPH, dane zo závislej činnosti, dane z príjmu a iné poplatky, napriek tomu, že fiktívnymi právnymi úkonmi malo dochádzať k prílevu finančného kapitálu z predaja majetku. Tým, že došlo k uprednostneniu kapitálovo prepojeného veriteľa, ktorým je žalovaná spoločnosť bez skutočného finančného plnenia, je zrejme aj nepochybné, že takýmto fiktívnym predajom majetku došlo k ukráteniu pohľadávok konkurzných veriteľov. Svoj nárok opieral o ust. § 15 ods. 4 písm. c/ ZKV a § 15 ods. 5 ZKV.

3. Žalovaný sa písomným podaním doručeným súdu dňa 11. 3. 2004 písomne k žalobe vyjadril. Uviedol, že kúpna cena bola dohodnutá vo výške 414.330,--Sk vrátane DPH (13.753,24 eur) a vyfakturovaná faktúrou č. 441275. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške zostatkovej hodnoty s tým, že ak je subjekt v predĺžení, je zostatková cena hnuteľných vecí vyššia ako znalecká hodnota. Tvrdenie žalobcu o neprimeranosti kúpnej ceny nie je ničím podložené. Kúpna cena bola žalovaným riadne uhradená, a dôkazom toho je príjmový pokladničný doklad č. 490 z 27. 8. 2002 na sumu 414.330,--Sk (13.753,24 eur)/ výdavkový pokladničný doklad žalovaného č. 186/02. Výdavkový pokladničný doklad č. 1.463, ktorý žalobca predložil ako dôkaz o započítaní je daňovým dokladom o úhrade sumy 405.900,--Sk (13.473,41 eur) za faktúru č. 2002/107 vystavenú spoločnosťou GASTROFIT na základe nájomnej zmluvy z 1. 10. 2000, ktorou GASTROFIT vyfakturoval nájomné za prenájom technologických zariadení na výrobu piva, t. j. išlo o úhradu faktúry na prenájom úplne iných vecí, ktoré GASTROFIT prenajímal úpadcovi už od r. 2000. Ďalej uviedol, že argumentácia žalobcu o tom, že „faktúry vystavené úpadcom na úhradu kúpnej ceny boli započítavané cez pokladňu oproti faktúram vystaveným žalovaným na úhradu nájomného alebo oproti zálohám poskytnutým úpadcom žalovanému" je ekonomickým a účtovným nezmyslom vychádzajúcim z neznalosti žalobcu. Inštitút započítavania upravuje Občiansky zákonník, ktorý pozná započítanie dohodou zmluvných strán, ktoré ak majú vzájomné pohľadávky, dohodnú sa, že ich pohľadávky vo výške, v ktorej sa vzájomne kryjú sa započítavajú, t. j. zanikajú okamihom uzavretia dohody o započítaní, a to vo výške, v ktorej sa vzájomne kryjú. Existuje tiež jednostranný zápočet, avšak v tomto prípade sa vyžaduje, aby došlo k písomného oznámeniu toho, že k jednostrannému započítaniu došlo, aké pohľadávky boli vzájomne započítané a v akej výške. Žiadne také doklady žalobca nepredložil, naopak žalovaný preukázal riadne zaplatenie kúpnej ceny uvedenými príjmovými pokladničný dokladmi a výdavkovými pokladničnými dokladmi. Keďže kúpna cena a splátky nájomného boli riadne zaplatené, čo žalovaný preukázal, je argumentácia žalobcu o fiktívnom predaji účelová a ničím nepreukázaná. Už z poradových čísiel pokladničných dokladov u jednej aj u druhej firmy priamo vidieť, že najskôr došlo k riadnej úhrade kúpnej ceny a potom k plateniu za prenájom. Ďalej uviedol, že v prípade ak by uvedené hnuteľné veci zostali vo vlastníctve úpadcu, mesačné odpisy, ktorými sa znižujú aktíva spoločnosti by predstavovali sumu 3.821,80 Sk, to znamená, že výška nájomného bola primeraná výške odpisov a výške obratu pekárne. Tvrdenie žalobcu o odčerpávaní finančných prostriedkov z Pivovaru Urpín BB, s. r. o. je teda vyvrátené rovnako ako aj tvrdenie žalobcu o ukrátení veriteľov úpadcu. Ďalej uviedol, že rozhodujúce sú skutočnosti uvedené v obchodnom registri a nie domnienky o neúčinnosti prevodu obchodného podielu nepodložené žiadnym dôkazom. V čase, keď došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom žaloby, boli spoločníkmi spoločnosti GASTROFIT, s. r. o. V.. F. D. a spoločnosť MIŽETEK, s . r. o., jediným konateľom bola V.. F. D.. Jediným konateľom úpadcu bol I.. C. Q., takže nešlo ani o personálne ani o majetkové prepojenie zmluvných strán v čase uzavretia kúpnej zmluvy. Žalovaný ďalej uviedol, že preukázal, že hnuteľné veci boli predané za zostatkovú cenu, ktorá boli vyššia ako cena stanovená znaleckým posudkom a teda takýmto úkonom nemohlo dôjsť k ukráteniu veriteľov. Úpadca sa v dôsledku takto uskutočneného predaja nedostal do úpadku, čo žalovaný

preukazuje súvahou spoločnosti úpadcu k 31. 12. 2001, z ktorej je zrejmé, že aktíva úpadcu boli vyššie ako pasíva, takže majetok úpadcu mal vyššiu hodnotu ako záväzky úpadcu o 100 %.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 52 Cbi 75/2004-86 zo dňa 14. októbra 2013 v časti o určenie, že popísané zariadenie patrí do konkurznej podstaty úpadcu Pivovar Urpín BB, s. r. o., "v konkurze" konanie zastavil, vo zvyšku súd žalobu zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 135,76 eur. Proti rozsudku v časti výroku, ktorým súd žalobu zamietol a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania podal odvolanie žalobca a Najvyšší súd SR uznesením č. k. 3Obo 4/2014-109 zo dňa 29. januára 2015 rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd okrem iného uviedol, že súd prvého stupňa nevykonal žiadne dokazovanie, keď z obsahu zápisnice z pojednávania konaného 14. 10. 2013 vyplýva, že súd prvého stupňa vec prejednal za účasti právnych zástupcov bez účasti účastníkov konania. Po preskúmaní obsahu zápisnice z pojednávania vyplýva, že nebolo vykonané žiadne dokazovanie a priebeh z pojednávania nezodpovedá úprave procesného postupu podľa § 117, § 118 O. s.p. a ust. § 122, 123, 125, 129 ods. 1 a § 132 O.s.p. o vykonávaní dôkazov. Z obsahu zápisnice o pojednávaní vyplýva, že súd nevykonal dôkaz listinami v súlade s § 129 O.s.p., ani to, že by vykonal výsluch žalovaného, hoci to v rozsudku uvádza, pretože za výsluch účastníka nemožno považovať prednes zástupcu účastníka na pojednávaní. Bez riadneho vykonania dôkazov nie je možné hodnotiť takéto dôkazy podľa § 132 O.s.p., nie je možné riadne zistiť skutkový stav veci a následne správne právne vec posúdiť. Týmto postupom bolo porušené právo účastníkov konania na spravodlivý proces. Ďalej uviedol, že zo zápisnice o pojednávaní nevyplýva, že súd na pojednávaní riadne vykonal dokazovanie a následne vytvoril účastníkom procesnú možnosť k vykonaným dôkazom sa vyjadriť podľa § 123 O.s.p. a realizovať z tohto ustanovenia vyplývajúce procesné oprávnenia účastníka konania. Poukázal na ust. § 15 ZKV, ktoré je ustanovením ochraňujúcim veriteľov, ktoré je potrebné i v tomto smere vykladať a je vždy dôležité zistiť, či došlo alebo nedošlo k ukráteniu konkurzného veriteľa vykonaným, resp. napadnutým právnym úkonom a úlohou súdu je dôsledne skúmať, či došlo k naplneniu predpokladov podľa uvedeného ustanovenia.

5. Po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 36 K 202/2002-2554 zo dňa 31. marca 2016, potvrdeným uznesením Najvyššieho súdu SR č. k. 5Obo 14/2016 zo dňa 30. mája 2016 zbavil JUDr. Vladimíra Noska funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu a do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovil Ing. Mgr. Miroslava Šperku, LLM, Kapitulská 12, 974 01 Banská Bystrica. Následne súd vyzval novoustanoveného správcu konkurznej podstaty výzvou z 13.9.2016, aby súdu oznámil, či na podaných žalobách naďalej trvá. V prílohe výzvy mu okrem iného zaslal rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 52Cbi 78/2004-168 zo dňa 25.septembra 2015 a rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 3Obo 34/2015 zo dňa 28. januára 2016, ktorým bol predmetný rozsudok krajského súdu potvrdený, oznámil mu všetky čísla konaní, v ktorých už bolo pôvodne Krajským súdom v Banskej Bystrici rozhodnuté, avšak Najvyšší súd SR vo všetkých týchto konaniach rozsudky krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Keďže správca konkurznej podstaty na výzvu súdu nereagoval, súd dňa 17. 10. 2016 zaslal správcovi konkurznej podstaty urgenciu výzvy, na ktorú dňa 21.10. 2016 zaslal správca žiadosť o predĺženie lehoty na oznámenie, ako bude ďalej v konaniach pokračovať. Dňa 4.1.2017 bol správca konkurznej podstaty súdom telefonicky dotazovaný ohľadne odpovede na výzvu a urgenciu súdu, požiadal ešte o lehotu do 15.1.2017, v ktorej súdu oznámi, či na podaných žalobách trvá. Následne súdu oznámil, že na podaných žalobách naďalej trvá.

6. Súd vytýčil pojednávanie na deň 10.4.2017, na ktoré sa dostavila právna zástupkyňa žalobcu a právny zástupca žalovaného. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní vo svojej výpovedi uviedla, že žalobca na podanej žalobe trvá a žiada tento súd, aby opätovne vykonal dokazovanie tak ako ho nariadil aj Najvyšší súd SR a žiada, aby boli opätovne vykonané výsluchy všetkých svedkov a účastníkov. Na otázku súdu, či sa žalobca nemienil dostaviť na dnešné pojednávanie, uviedla právna zástupkyňa, že nie.

7. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žiada žalobu zamietnuť s tým, že trvá na všetkých predchádzajúcich prednesoch a vyjadreniach a má za to, že sa skutočnosti tvrdené žalobcom nepodarilo preukázať.

8. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní navrhla vypočuť svedkyňu D. a svedka Q., na čo súd oznámil právnym zástupcom účastníkov konania, že títo svedkovia boli vypočutí na konaní 52 Cbi 78/2004, a to na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktorý pôvodne rozsudok Krajského súdu

v Banskej Bystrici č. k. 52Cbi/78/2004 zrušil a podľa názoru odvolacieho súdu bolo potrebné vykonať dokazovanie aj výsluchom svedkov, čo súd aj vykonal a na základe uvedeného opätovne vo veci rozhodol rozsudkom z 25.9.2015, ktorý rozsudok Najvyšší súd SR rozsudkom č. k. 3Obo/34/2015 zo dňa 28. 1 2016 potvrdil. Súd oboznámil právnu zástupkyňu žalobcu, že predmetné rozsudky tak Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako aj Najvyššieho súdu SR mal žalobca k dispozícii. Keďže títo svedkovia boli v konaní 52 Cbi 78/2004 na základe právneho názoru odvolacieho súdu vypočutí, súd na pojednávaní z predmetného spisu, keďže sa jedná o skutkovo totožné konanie ako v prípade konania 52Cbi 75/2004 prečítal zo zápisnice z pojednávania konaného dňa 26.1.2015, jednak výpoveď JUDr. Vladimíra Nosku, vtedajšieho žalobcu, výpoveď svedkyne F. D., I.. C. Q. a zároveň prečítal aj výpoveď svedkýň z pojednávania dňa 23.2.2015, a to V.. N. C. a V.. I. Y. a s týmito výpoveďami právnych zástupcov oboznámil.

9. Zároveň na pojednávaní súd zamietol návrh na výsluch svedkov s poukazom na ust. § 197 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana navrhne výsluch svedka, zabezpečí jeho prítomnosť na pojednávaní; o tejto skutočnosti upovedomí súd a protistranu. Žalobca, ani právna zástupkyňa žalobcu pred pojednávaním, na ktoré mal žalobca doručené predvolanie dňa 21.2.2017 neoznámil súdu, že chce navrhnúť vypočuť ako svedkov pani D. a pána Q., túto skutočnosť neoznámil vopred ani súdu ani protistrane, zároveň na toto pojednávanie ich prítomnosť ani nezabezpečil. Žalobca mal zároveň k dispozícii rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, z ktorého bolo zrejmé, že súd v konaní 52 Cbi/78/2004 svedkov vypočul, obsah ich výpovedí bol v predmetnom rozsudku uvedený. Žalobca od 19. 9.2016, t. j. od kedy mu bola doručená výzva súdu, či ďalej navrhuje v konaniach pokračovať mal k dispozícii jednotlivé čísla konaní, ako aj rozsudkov Krajského súdu v Banskej Bystrici, Najvyššieho súdu SR, mal možnosť do právoplatne skončeného konania 52 Cbi 78/2004 nahliadnuť, s predmetnými výpoveďami svedkov sa oboznámiť, čo neurobil, preto súd nepovažoval za opodstatnené ani účelné pojednávanie odročiť z dôvodu opätovného výsluchu tých istých svedkov.

10. V záverečnej reči právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že na žalobe trvá, žiada jej vyhovieť a trovy konania si v prípade úspechu neuplatňuje.

11. Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči uviedol, že žiada žalobu zamietnuť v zmysle prednesov uvedených v doterajšom konaní, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise a uviedol, že si v prípade úspechu uplatňuje trovy konania.

12. Podľa § 204 dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.

13. Odvolací súd v uznesení č. k. 3Obo 4/2014 z 29.1.2015 vytkol súdu prvej inštancie, že nevykonal takmer žiadne dokazovanie, žiadny dôkaz listinami, vec prejednal bez účasti účastníkov konania len za účasti právnych zástupcov.

14. Po rozhodnutí odvolacieho súdu vykonal dokazovanie a to kúpnou zmluvou č. 016/2002 z 2.8.2002, protokolom o odovzdaní a prevzatí veci z 3.8.2002, faktúrou č. 441275, príjmovými a výdavkovými pokladničnými dokladmi číslo listu 13, 14, nájomnou zmluvou č. 011/2002 zo dňa 3.8.2002, prílohou č. 1 k nájomnej zmluve, dodatkom č. 1, 2, 3 k nájomnej zmluve, vyjadrením žalovaného zo dňa 11.3.2004, súvahou v plnom rozsahu k 31.12.2001, uznesením Najvyššieho súdu SR č.k. 3Obo/4/2014 zo dňa 29. januára 2015, výpoveďami svedkov vykonanými v konaní 52Cbi/78/2004. Právni zástupcovia uviedli, že k predmetným dokladom nemajú žiadne námietky.

15. Súd vykonal dokazovanie predmetnými listinami, avšak poukazuje na ust. § 204 CSP, podľa ktorého dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené. Súd dokazovanie predmetnými listinami založenými v spise vykonal a to oboznámením s ich obsahom napriek tomu, že všetky predmetné listiny boli jednotlivým stranám sporu doručené a ich obsah nebol protistranou spochybnený.

16. Čo sa týka žiadosti právnej zástupkyne žalobcu na opätovný výsluch svedkov F. D. a I.. C. Q., k nevykonaniu tohto dôkazu sa už súd vyjadril v odseku 9 odôvodnenia tohto rozhodnutia.

17. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 36 K 202/2002 zo dňa 18. 8. 2003 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu a za správcu konkurznej podstaty ustanovil JUDr. Vladimíra Nosku.

18. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.1.2004 domáhal určenia neúčinnosti kúpnej zmluvy č. 16/2002 uzavretej 2. 8. 2002 medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim.

19. V č. l. 1 kúpnej zmluvy č. 16/2002 z 2. 8. 2002 je uvedené, že predmetom zmluvy je predaj technologického zariadenia, ktorého charakteristika a súpis je uvedený v prílohe k zmluve, ktorá je jej neoddeliteľnou súčasťou. Kúpna cena bola určená dohodou zmluvných strán sumárne vo výške 336.854,--Sk bez DPH, s tým, že je splatná na základe faktúry vystavenej predávajúcim, a to bankovým prevodom alebo k rukám predávajúceho.

20. Dňa 3. 8. 2002 boli na základe protokolu o odovzdaní a prevzatí veci hnuteľné veci, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy odovzdané žalovanému. Podľa faktúry č. 441275 splatnej 12. 8. 2002 vyúčtoval úpadca žalovanému kúpnu cenu za predmetnú kúpnu zmluvu vo výške 414.330,--Sk. Podľa príjmového pokladničného dokladu z 27. 8. 2002 úpadca prijal od žalovaného sumu 414.330,--Sk, účelom zaplatenia bola faktúra č. 441275 a podľa výdavkového pokladničného dokladu z 27. 8. 2002 žalovaný vyplatil úpadcovi sumu 414.330,--Sk, účelom zaplatenia bola faktúra č. 441275.

21. Žalobca predložil ako dôkaz nájomnú zmluvu č. 011/2002 uzavretú dňa 3. 8. 2002 medzi žalovaným ako prenajímateľom a úpadcom ako nájomcom, ktorou prenajímateľ ako výlučný vlastník prenajíma opakovane mesačne hnuteľné veci, ktoré patria vlastníkovi. Ide o investičný majetok (technologické zariadenie - na výrobu chleba a pečiva) podľa špecifikácie uvedenej v prílohe č. 1 k tejto zmluve, tvoriacej jej neoddeliteľnú súčasť. Prenajímateľ prenecháva nájomcovi predmet nájmu uvedený v bode 1.1 zmluvy nájomcovi na dočasné užívanie za účelom realizácie predmetu činnosti nájomcu. Nájomca sa zaviazal, že za predmet nájmu uvedený v prvom bode zmluvy zaplatí nájomné vo výške 8.000,--Sk mesačne bez DPH. Súčasťou nájomnej zmluvy č. 011/2002 bola príloha č. 1 k nájomnej zmluve , v ktorej bol uvedený súhrn prenajímaného hmotného investičného majetku, jednalo sa o majetok, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy č. 16/2002 z 2. 8. 2002. Podľa dodatku č. 2 k nájomnej zmluve č. 011/2002 sa nájomca zaviazal, že za predmet nájmu uvedený v 1. bode zmluvy zaplatí v ďalšom období nájomné vo výške 120.000,--Sk ročne bez DPH. Dodatok nadobudol účinnosť a platnosť od 1. 1. 2003. Žalobca súdu predložil dodatok č. 3 k nájomnej zmluve č. 011/2002 kde si strany dohodli skončenie nájmu s tým, že prenajímateľ prenajíma nájomcovi predmet nájmu na dočasné užívanie na dobu určitú do 31. 12. 2007, s tým, že nájomný vzťah zaniká uplynutím doby, na ktorý bola vzájomná zmluva uzatvorená a písomnou dohodou oboch zmluvných strán. Zároveň žalobca súdu doložil faktúru č. 2002/107, ktorou žalovaný fakturoval úpadcovi prenájom technologického zariadenia - nájomné za mesiac november 2002 vo výške 405.900,--Sk vrátane DPH, a to na základe nájomnej zmluvy zo dňa 1. 10. 2000 a dodatku č. 3 z 2. 7. 2002. K tejto faktúre žalobca predložil aj príjmový a výdavkový pokladničný doklad na sumu 405.900,--Sk, kde je ako účel platby uvedená faktúra č. 2002/107. Keďže nájomná zmluva zo dňa 1. 10. 2000 nie je predmetom konania 52 Cbi 75/2004, súd k uvedeným dokladom predloženým žalobcom neprihliadal.

22. Pôvodný žalobca - JUDr. Vladimír Nosko, správca konkurznej podstaty úpadcu Pivovar Urpín BB, s. r. o. Slovenská Ľupča v konaní 52Cbi/78/2004 uviedol, že okolnosti prevodu majetku z úpadcu na odporcu boli vykonávané v čase, keď došlo k prvému zrušeniu konkurzu, ktorý bol vyhlásený na úpadcu a bol zrušený Najvyšší súdom SR len pre formálne vady s tým, že k masívnemu prevodu majetku došlo medzitým, ako bol prvýkrát zrušený konkurz na majetok úpadcu a v čase, kým bol vyhlásený druhýkrát. majetok bol prevádzaný z úpadcu na žalovaného kúpnymi zmluvami, ktorých kúpna cena nikdy nebola fyzicky uhradená, nakoľko po uzavretí kúpnych zmlúv boli uzatvárané kúpne zmluvy, kde nájomné platil úpadca žalovanému, keďže následne po uzavretí kúpnych zmlúv prenajal tento majetok žalovanému. Nájomné išlo na započítanie kúpnych cien. Čo sa týka kapitálového a personálneho prepojenia V.. F. D. bola spoločníčkou žalovaného od 3. 5. 2000 do 4. 10. 2012 a v tom istom čase bola aj spoločníčkou spoločnosti Sladovňa, a. s. Levice, tam bola členkou predstavenstva a zároveň úpadca Pivovar Urpín BB, s. r. o. bol spoločníkom u žalovaného do 17. 2. 2002 a od 18. 2. 2002 bola spoločníkom žalovaného spoločnosť Mižetek, s. r. o. Uviedol, že sa jednalo o prevody simulované s cieľom previesť majetok z úpadcu na žalovaného, aby tento nepodliehal konkurzu. V čase, keď boli vykonávané a uskutočnené

predmetné kúpny zmluvy bol úpadca v úpadku, z toho dôvodu je zrejmý úmysel úpadcu v prevode tohto majetku, zbaviť sa majetku a previesť ho do inej spoločnosti, aby nebol zahrnutý do konkurznej podstaty.

23. Keďže v konaní 52Cbi/78/2004 boli vypočutí svedkovia, súd vykonal dokazovanie ich výpoveďami z uvedeného konania.

24. Svedkyňa V.. F. D. uviedla, že Pivovar Urpín plánoval zastaviť výrobu v Mäsokombináte Zvolen, preto došlo k uzavretiu predmetných kúpnych zmlúv a k odkúpeniu týchto hnuteľných vecí spoločnosťou GASTROFIT s tým, že cena bola stanovená na základe znaleckých posudkov vypracovaných v čase, keď došlo k uzatváraniu kúpnej zmluvy. Žalovaný uhradil finančné prostriedky v hotovosti úpadcovi, o čom svedčia výdavkové pokladničné doklady. Uviedla, že žalovaný odviedol daňovému úradu 23 % DPH z predmetnej kúpnej ceny, a to vo výške 113.068,--Sk. Čo sa týka nájomných zmlúv, tie boli uzatvárané z dôvodu, že Mäsokombinát Zvolen ešte potreboval predmetné veci na svoju prevádzku, kým ukončí činnosť, ktorá bola ukončená v máji 2003. Jednalo sa o nájomné zmluvy uzatvárané na pár mesiacov. Uviedla, že žalovaný nespôsobil úpadok úpadcu, pretože ako vyplýva z predloženej súvahy k 31. 12. 2001 bol ročný obrat úpadcu 570.000.000,--Sk a teda ani nájomné, ktoré hradil žalovanému nemohlo spôsobiť jeho úpadok. Čo sa týka zálohových platieb uviedla, že tieto sa netýkali predmetnej kúpnej zmluvy, jednalo sa o zálohu vo výške 600.000,--Sk vracanú na dvakrát, 1 x 200.000,--Sk, 1 x 400.000,-- Sk, nešlo o uvedenú kúpnu cenu. Opätovne uviedla, že kúpna cena bola fyzicky úpadcovi vyplatená. Na otázku právneho zástupcu žalobcu uviedla, že účelom kúpy predmetných hnuteľných vecí zo strany žalovaného bol jeden z predmetov činnosti, a to prenájom hnuteľných vecí s tým, že žalovaný plánoval s týmito vecami podnikať za účelom dosiahnutia zisku, avšak až po ukončení prevádzky Mäsokombinátu. Zároveň uviedla, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy nebola s konateľom úpadcu v žiadnom osobnom vzťahu okrem obchodného.

25. Svedok I.. C.O. uviedol, že dôvodom uzatvárania kúpnych zmlúv bola skutočnosť, že Mäsokombinát vo Zvolene končil svoju prevádzku s tým, že žalovaný mal zrejme ďalšie obchodné záujmy, napr. so spoločnosťou Mižetek a nevie, či tie hnuteľné veci potreboval. Uviedol, že kúpnu cenu za tieto hnuteľné veci žalovaný úpadcovi uhradil, o čom svedčia predložené doklady v spise. Podpis na príjmovom doklade je po nahliadnutí do tohto dokladu jeho, a zároveň je tam podpis pokladníka, nevedel určiť, koho je podpis, pretože v tom čase mal úpadca viac pokladníčok s tým, že v účtovníctve úpadcu musia byť zaevidované platby ako kúpne ceny. Nájomné zmluvy boli uzatvárané preto, že pivovar potreboval tie technológie a musel by si ich znovu odkúpiť alebo prenajať len do určitej doby. Uviedol, že nie sú pravdivé tvrdenia žalobcu, že by neuhrádzal daňové povinnosti, nakoľko mu prišiel preplatok na DPH, zároveň uviedol, že v čase, keď uzatváral predmetné zmluvy, tak mal finančné prostriedky ako tak, ale na hrane. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, na základe čoho platil žalovanému zálohy, svedok uviedol, že sa k tomu nevie vyjadriť, ale zrejme to boli zálohy uhrádzané na nájomné. Uviedol, že v spoločnej domácnosti so svedkyňou D. nebýval, boli len v obchodnom vzťahu.

26. Svedkyňa V.. N. C. uviedla, že pracovala v Pivovare Urpín ako vedúca ekonomického oddelenia aj počas konkurzu a mala na starosti oddelenie účtovníctva a celkovo finančníctvo. Nemala dosah na financie, jej rukami financie v hotovosti neprešli, ani malé sumy s tým, že jej bola doručená zmluva, doklady, tieto zaúčtovali, cez pokladňu dala účtovníčke príkaz zaúčtovať, zaúčtovalo sa to ako príjem, pokiaľ sa malo jednať o príjem finančných prostriedkov s tým, že pokladňu s peniazmi nemali k dispozícii, táto bola u pána Q. alebo u pani D.. Po nahliadnutí do príjmového pokladničného dokladu č. 190 uviedla, že v kolónke schválil je podpis pána Q. a podpis pokladníka je podpis pani Q. (S. alebo T.) na výdavkovom pokladničnom doklade je podpis na pečiatke Pivovar Urpín pána Q. a podpis schválil pani D.. Čo sa týka nájomných zmlúv uviedla, že tieto nehradila ani ona ani žiadne pracovníčky fyzicky uvedené sumy ako nájomné, ktoré sa má uplatnil v spoločnosti žalovaného len pripravili faktúru s tým, že nevie uviesť, či sa nejaká vystavovala, odovzdali to pánovi Q., muselo by sa zistiť z účtovníctva, či boli tieto finančné prostriedky uhradené a úhrada zrealizovaná fyzicky. Mohlo to byť zaplatené fyzicky pokladňou alebo aj cez účet. Ďalej uviedla, že podľa súvahy, ktorá sa nachádza na č. l. 37 spisu by malo byť vidno, či bola odvedená daň za dané obdobie, mohla byť odvedená, alebo môže to byť iný záväzok voči daňovému úradu. V časti B oddiel 3 riadok 5 štátne daňové záväzky a dotácie, na tomto riadku je stav neodvedenej dane, je to daň z príjmov právnických osôb, závislej činnosti, DPH, akékoľvek záväzky voči štátu. Na otázku právneho zástupcu žalobcu aká bola finančná situácia žalobcu v čase uzatvárania predmetných kúpnych zmlúv svedkyňa uviedla, že prišla do pivovaru, keď mal finančné problémy, mala dohodu s pánom Q., že mu urobí reštrukturalizáciu, zaoberala sa jeho podnikateľskými aktivitami. Na

ďalšiu otázku, či sa mohol ročný obrat v spoločnosti pohybovať vo výške 570.000.000,--Sk uviedla že, ak berieme obrat z účtovných výkazov, predaj vlastných výrobkov a čo je v účtovníctve, to bolo. Jedna vec je účtovníctvo, kde sa robil predaj na základe fakturácie o predaji, čo sa účtuje do účtovníctva a druhá vec je kešová situácia. Na otázku súdu, či teoreticky bolo možné, že finančné prostriedky by boli úpadcovi vyplatené, uviedla, že ak by boli vložené do banky, tak by sa to dalo zistiť ako vklad, ak by nešli cez bankový účet, tak sa to zistiť nedá. Po nahliadnutí do výdavkového a pokladničného dokladu na č. l. 33 ohľadne záloh svedkyňa uviedla, že uvedené finančné prostriedky firma vyplatila úpadcovi ako účel platby vrátená záloha s tým, že predtým musel zrejme túto sumu vyplatiť úpadca žalovanému.

27. Svedkyňa V.. I. Y. vo svojej výpovedi uviedla, že bola zamestnaná u úpadcu ako vedúca učtárne, pred vyhlásením aj počas konkurzu, keď ju zamestnal správca konkurznej podstaty. Na otázku súdu, kto vystavil predmetnú faktúru uviedla, že fakturačné oddelenie úpadcu, jednalo sa o pracovníčku, ktorá mala na starosti vystavenie faktúr, ale patrila pracovne pod svedkyňu. Predmetné faktúry boli vystavené na základe toho, že z učtárne im boli predložené a doručené kúpne zmluvy, na základe nich sa vystavila faktúra. V Pivovare Urpín existovali dve pokladne, jedna bežná, ktorou prechádzali bežné platby, tržby, úhrady a ďalšia, ktorú mala na starosti V.. D. s konkrétnou pokladníčkou. Uviedla, že V.. D. mala kanceláriu v Pivovare Urpín, má dojem, ale to nevie uviesť, že tam mohla byť aj zamestnaná s tým, že cez túto pokladňu išli finančné toky ohľadne zmlúv uzatváraných medzi pivovarom a spriaznenými firmami. Uviedla, že do roku 2002, kedy bol prvýkrát vyhlásený konkurz na majetok úpadcu, boli poskytované Pivovarom Urpín zálohy, jednak Mäsokombinátu Zvolen, jednak GASTROFITU, a to v objeme cca Mäsokombinátu 40.000.000,--Sk, GASTROFITU cca 30.000.000,--Sk s tým, že keď došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok Mäsokombinátu Zvolen, došlo k presunutiu technológie na Pivovar Urpín. Pivovar Urpín kúpil technológie z Mäsokombinátu a potom ich predmetnou kúpnou zmluvou aj ostatnými kúpnymi zmluvami predal spoločnosti žalovaného. Po nahliadnutí do výdavkového pokladničného dokladu č. 615 zo dňa 17.4.2002, kde bola vyplatená žalovanému od úpadcu suma 600.000,--Sk s DPH ako záloha a následne ten istý deň 17.4.2002 mala byť predmetnými výdavkovými pokladničnými dokladmi uhradená kúpna cena zo strany žalovaného, a to konkrétne vo výške 604.668,--Sk s DPH ako úhrada faktúry č. 121275, svedkyňa uviedla, že sa mohlo jednať o zápočet skôr vyplatených záloh spoločnosti GASTROFIT a následne vyplatenia kúpnej ceny zo spoločnosti GASTROFIT úpadcovi. Uviedla, že presný objem finančných prostriedkov, a to záloh, ktoré boli poskytnuté zo strany Pivovar Urpín bolo vo výške 37.000.000,--Sk s tým, že fyzicky peniaze išli žalovanému, väčšinou nie cez účet, ale ona ich konkrétne nevyplácala, zrejme to vyplácala pokladníčka priamo žalovanému. Čo sa týka týchto záloh, zápočet s dodávateľskými faktúrami bol vykonaný na sumu 16.700.000,--Sk. Jednalo sa o zápočet s dodávateľskými aj s odberateľskými faktúrami, o zápočet záloh s odberateľskými faktúrami suma 812.000,--Sk bola uhradená hotovosťou Pivovaru Urpín. Nedá sa oddeliť nájomné + technológie z Pivovaru Urpín a Mäsokombinátu, to bolo navzájom prepletené. V r. 2002 išla cez účet a pokladničné doklady z Pivovaru Urpín spoločnosti žalovaného suma 3.700.000,--Sk a príjmové doklady ktorými mali byť vyplácané finančné prostriedky úpadcovi od žalovaného boli vo výške 2.800.000,--Sk, teda rozdiel medzi 4.700.000,--Sk a 2.800.000,-- boli zálohy, ktoré mali byť uhrádzané úpadcom žalovanému. Tento rozdiel boli fyzické peniaze, ktoré išli žalovanému. Určite by sa našli doklady, keď išli cez bankový účet finančné prostriedky z úpadcu žalovanému a spätne boli vyplácané zo žalovaného úpadcovi cez pokladňu , teda započítané. Na otázku, či na základe pokynu V.. D. ako konateľky GASTROFITU boli zaúčtované finančné prostriedky pre Pivovar Urpín svedkyňa uviedla, že ako je boli odovzdané príjmové a výdavkové pokladničné doklady, boli zaúčtované do účtovníctva Pivovaru Urpín. Doklady za GASTROFIT podpisovala V.. D. a za Pivovar Urpín väčšinou pán Q.. Na otázku, či boli finančné prostriedky z nájomného konkrétne zo zmluvy č. 4/2003, ktorá je predmetom sporu uhrádzané v hotovosti žalovanému sa vyjadriť nevedela, uviedla, že niekedy boli vyplácané v hotovosti, niekedy cez zápočet, ale v deň vyhlásenia konkurzu nemal úpadca voči žalovanému žiaden dlh. Na otázku čím vie svedkyňa preukázať, že suma 37.000.000,--Sk bola vyplatená spoločnosti žalovaného ako zálohy, uviedla, že sa to dá preukázať dokladmi úpadcu, mal by mať žalovaný doklady vo svojom účtovníctve.

28. Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „ZKV") konkurzný veriteľ alebo správca sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 6, ak ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky konkurzného veriteľa, sú voči konkurznému veriteľovi právne neúčinné. Toto právo má konkurzný veriteľ alebo správca aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

29. Podľa ust. § 15 ods. 4 písm. c/ ZKV odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol konkurzný veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon.

30. Podľa § 15 ods. 5 ZKV odporovať možno tiež právnemu úkonu dlžníka, ak právny úkon bol vykonaný v poslednom roku pred začatím konkurzu a hodnota prijatá dlžníkom bola nižšia, ako bola primeraná hodnota v čase vykonania právneho úkonu, a dlžník bol v úpadku alebo sa dostal do úpadku v dôsledku takého právneho úkonu.

31. Podľa vyššie cit. ustanovenia § 15 ods. 1 ZKV bolo zo strany žalobcu potrebné preukázať, že napadnutým právnym úkonom dlžníka, inak platnou kúpnou zmluvou došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok konkurzných veriteľov, ktorú skutočnosť žalobca nepreukázal.

32. Podľa vyššie cit. ustanovenia § 15 ods. 4 písm. c/ ZKV sa kapitálové alebo personálne prepojenie vyžaduje v čase uskutočnenia právneho úkonu. Podľa výpisu z obchodného registra žalovaného bola spoločníkom žalovaného v čase uskutočnenia predmetnej kúpnej zmluvy V.. F. D. a MIŽETEK spoločnosť s ručením obmedzeným Moskva. Konateľom žalovaného bola V.. F. D..

33. Podľa výpisu z obchodného registra úpadcu bol spoločníkom úpadcu C.O. I.., I.. C.O. a konateľom úpadcu I.. C.O.. Z uvedeného potom nevyplývajú ani skutočnosti uvádzané žalobcom v žalobe o personálnom ani kapitálovom prepojení úpadcu a žalovaného.

34. V tejto súvislosti poukazuje súd aj na vyjadrenie predchádzajúceho právneho zástupcu pôvodného žalobcu, ktorý sám k personálnemu prepojeniu na pojednávaní konanom dňa 14. 10. 2013 v konaní 52Cbi73/2004 uviedol, že medzi spoločnosťou úpadcu a žalovaného nejde o personálne prepojenie, len o kapitálové prepojenie.

35. Po vykonanom dokazovaní a vyhodnotení dôkazov podľa ust. § 191 ods. 1 dospel súd k záveru, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať skutočnosti, ktoré tvrdil v žalobe ohľadne neúčinnosti predmetnej kúpnej zmluvy, a to, že v skutočnosti nikdy nedošlo k reálnemu plneniu zo strany žalovaného, že by predmetnou kúpnou zmluvou došlo k ukráteniu konkurzných veriteľov úpadcu, ani kapitálové a personálne prepojenie, ktoré pôvodne v žalobe uvádzal. Ani výpovede svedkýň V.. C. a V.. Y. v konaní 52Cbi/78/2004 nepreukázali tvrdenia žalobcu, že nedošlo nikdy k reálnemu plneniu kúpnej ceny zo strany žalovaného úpadcovi keď tvrdili, že u úpadcu boli dve pokladne a cez pokladňu, ktorú mali oni na starosti tieto finančné prostriedky zaevidované neboli. Nepodarilo sa žalobcovi preukázať, že by neboli uvedené finančné prostriedky poskytnuté ani cez inú pokladňu úpadcu. Keďže sa v spise nachádzali príjmové a výdavkové doklady, podľa ktorých bola zo strany žalovaného kúpna cena úpadcovi uhradená, podľa názoru súdu žalobca na preukázanie svojich tvrdení o opaku neuniesol dôkazné bremeno. Ukrátenie uspokojenia vymáhateľných pohľadávok konkurzných veriteľov sa musí preukázať bez ohľadu na to, podľa ktorého ust. § 15 ods. 2 a 6 ZKV sa žalobca odporovateľnosti domáha. K ukráteniu uspokojenia vymáhateľných pohľadávok nedôjde vtedy, ak majetok dlžníka je prevedený na základe odplatných právnych úkonov a cena tohto plnenia je ekvivalentná. Aj keď neskôr došlo k prenájmu hnuteľných vecí, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, nemožno túto skutočnosť považovať za konanie v rozpore so zákonom. Súd zároveň poukazuje aj na dôvod odporovateľnosti, ktorý v žalobe uviedol žalobca, a to § 15 ods. 5 ZKV, podľa ktorého predpokladom úspešnej odporovateľnosti je, že dlžník prijal nižšiu hodnotu ako bola primeraná hodnota v čase konania úkonu a dlžník bol v úpadku alebo sa dostal do úpadku práve v dôsledku tohto právneho úkonu. Keďže žalobca oprel dôvod neúčinnosti predmetnej kúpnej zmluvy aj o toto ustanovenie a v žalobe tvrdil, že stanovené ceny prevádzaných technológií nepovažuje za primerané vzhľadom na ich reálnu cenu na príslušnom trhu a teda hodnota prijatá predávajúcim, t. j. úpadcom bola nižšia ako bola primeraná hodnota v čase vykonania právneho úkonu a teda aj z týchto dôvodov došlo k ukráteniu konkurzných veriteľov úpadcu, podľa ust. § 15 ods. 5 ZKV bol žalobca povinný preukázať, že ceny prevádzaných technológií nezodpovedali reálnej cene na príslušnom trhu. Tvrdenie o neprimeranosti kúpnej ceny predávaných vecí žalobca nepreukázal a tiež neosvedčil svoj nárok na určenie neúčinnosti predmetnej kúpnej zmluvy podľa ust. § 15 ods. 4 písm. c/ ZKV.

36. Súd pri svojom opätovnom rozhodovaní vychádzal z dôkazov predložených pôvodným žalobcom, keď novoustanovený správca konkurznej podstaty žiadne iné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení okrem návrhu na opätovný výsluch svedkov neprodukoval, zotrval na pôvodne podanej žalobe, preto sa súd zaoberal dôvodmi v nej uvedenými. Súd nepristúpil k výsluchu žalobcu, hoci tento bol na pojednávanie predvolaný, ustanovil si za seba právneho zástupcu, ktorý na pojednávaní na otázku súdu, či sa žalobca nemienil na pojednávanie dostaviť uviedol, že nie. Súd má za to, že keďže sa jedná o novoustanoveného správcu konkurznej podstaty úpadcu, ktorý nie je oboznámený jednak so stavom jednotlivých súdnych konaní, ani s úkonmi vykonávanými medzi úpadcom a žalovaným, dospel súd k záveru, že jeho výpoveď by súdu skutkový stav inak, ako ho preukazoval pôvodný žalobca, neozrejmila. Zároveň vykonal aj dokazovanie výpoveďami svedkov vypočutých v konaní 52Cbi/78/2004, keďže sa jedná o skutkovo totožné konania. Pri rozhodovaní vychádzal súd aj z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k. 3Obo/34/2015 zo dňa 28. 1. 2016, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 52Cbi/78/2004-168 zo dňa 25.9.2015, ktorým bola tiež žaloba zamietnutá.

37. Žalobcovi sa ani po doplnení dokazovania nepodarilo preukázať, že by predmetným právnym úkonom - kúpnou zmluvou došlo k ukráteniu konkurzných veriteľov úpadcu, ani že sa dlžník dostal do úpadku práve v dôsledku tohto právnemu úkonu, prípadne že by bol dlžník v čase vykonania úkonu už v úpadku, nepreukázal kapitálové ani personálne prepojenie (to, že V.. D. bola konateľkou, prípadne spoločníčkou vo firmách spriaznených s úpadcom, čo tvrdil pôvodný žalobca v konaní 52Cbi/78/2004, nemá súvis s personálnym ani kapitálovým prepojením medzi úpadcom a žalovaným). Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.

38. Súd zároveň poukazuje na to, že riešil viacero žalôb pôvodného žalobcu proti žalovanému, v ktorých sa jednalo o neúčinnosť jednotlivých kúpnych zmlúv uzavretých medzi úpadcom Pivovar Urpín BB, s. r. o. Slovenská Ľupča a spoločnosťou GASTROFIT, s. r. o., Banská Bystrica. Vo všetkých veciach krajský súd žalobu zamietol a Najvyšší súd SR rozsudky krajského súdu v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil, hoci krajský súd rozhodol úplne totožne a na základe takých istých skutkový zistení ako v tomto konaní, v ktorom bol rozsudok Najvyšším súdom SR zrušený (č.k. 3Obo 4/2014 zo dňa 29.1.2015). Jedná sa o rozsudky NS SR č. k. 2Obo/4/2014 zo dňa 26. 2.2015, 4Obo/14/2014 zo dňa 31. 3. 2015, 4 Obo/24/2014 zo dňa 29. 4. 2015, 4Obo/26/2014 zo dňa 27. 5. 2015 a 4Obo/25/2014 zo dňa 27. 5.2015 a tiež rozsudok 3Obo 34/2015 zo dňa 28.1.2016.

39. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa ust. § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

40. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .