Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_12Csp-68-2017.pdf
PDF · 86.31 KB
No categories available
12Csp/68/2017
Uznesenie
Okresný súd Rožňava, v právnej veci žalobcu: T. M., N.. XX.XX.XXXX, A. A. XX, zast. Advokátska kancelária AK-KRUPA s.r.o., so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Hurbanova 1, IČO: 36 859 435, proti žalovanému: Provident Financial, s.r.o., so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 49, IČO: 35 805 731, o zaplatenie 234,61 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal žalobu vo veci samej, o zaplatenie sumy 234,61 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z uvedenej sumy, za čas od 15.11.2016 do zaplatenia. 2. Súčasne podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (ďalej len „NO“), kde žiadal, aby súd uložil žalovanému zložiť do úschovy na Okresnom súde Rožňava peňažnú sumu 300,- Eur, a to do 7 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia, pre účely zabezpečenia budúceho výkonu rozhodnutia vo vzťahu k žalobcovi. Návrh na vydanie NO odôvodnil tým, že dňa 28.06.2013 uzatvoril žalobca so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 569567628 (ďalej len „Zmluva“). Dňa 28.02.2017 podal na tunajší súd žalobu o zaplatenie sumy 234,61 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne, za čas od 15.11.2016 do zaplatenia a nahradenie trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo výške 72,38 Eur. Žalobou sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia v súvislosti s plnením úverovej zmluvy, pretože v Zmluve absentovali povinné náležitosti, čo má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Žalovaný ako subjekt pôsobiaci na slovenskom trhu, začal koncom roku 2016 vyvíjať aktivity smerujúce k ukončeniu činnosti na slovenskom trhu, v dôsledku ktorých vznikla u žalobcu dôvodná obava, že uspokojenie pohľadávky voči žalobcovi môže byť zmarené. Podľa informácií, ktoré uverejňuje žalovaný na svojej webovej stránke Provident Financial, s.r.o., prestal poskytovať nové spotrebiteľské úvery od 18.12.2015, vzhľadom na legislatívne zmeny týkajúce sa poskytovania spotrebiteľských úverov. Živé pohľadávky voči subjektom žalobca postupuje na iné subjekty, pravdepodobne chce odísť zo slovenského trhu a zbavuje sa svojho majetku. Podľa vedomostí žalobcu, žalovaný nemá na území Slovenska žiadny nehnuteľný majetok, jeho imanie je tvorené finančnými prostriedkami na jeho bankových účtoch a väčšinový podiel jeho majetku tvoria nesplatené pohľadávky voči svojim klientom. 3. Nevyhnutnosť nariadenia NO a naliehavý právny záujem žalobcu spočíva v uložení povinnosti zložiť finančnú hotovosť vo výške, ktorá kryje istinu 234,61 Eur, 5 % úrok z omeškania od 15.11.2016 do zaplatenia a trovy právneho zastúpenia vo výške 72,38 Eur. Nariadenie NO odôvodnil opakovanými porušeniami Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré sú zrejmé zo Zmluvy, uzavretej medzi stranami sporu, a to neprimeraná výška úrokovej sadzby (viac ako dvojnásobok priemeru úroku bánk v danom období), neplatné určenie poplatkov, ktoré po zrátaní všetkých služieb predstavovali 564,43 Eur, pričom poskytnutý úver bol 300,- Eur a absencia ďalších povinných náležitostí v zmysle zákona, ktoré majú za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Žalobca navrhol, aby súd nariadil NO v zmysle ust. § 325 ods. 1 písm. b.) Civilného sporového poriadku. Poukázal aj na predchádzajúcu rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky, z ktorých vyplynulo, že ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery
účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Z dočasného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, potrebné na vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: č.k. 4Obo/89/2012). Žalobca ďalej zdôraznil skutočnosť, že z dôvodu protiprávneho konania žalovaného nastal stav, kedy nedobromyseľný subjekt, ktorý porušil svoju povinnosť, je oprávnený disponovať finančnou hotovosťou v rámci svojich aktivít, ktorá po právnej stránke prislúcha poškodenému subjektu. Majetok žalovaného je tvorený len pohľadávkami voči tretím osobám, ktoré môže postúpiť na tretiu osobu a finančnou hotovosťou na účtoch žalovaného. Voči žalovanému existuje množstvo splatných pohľadávok, ktoré odmieta uhrádzať. Žalovaný aj keď si je vedomý porušenia zákona, odmieta žalobcovi uhradiť sumu bezdôvodného obohatenia. Navrhované NO je primerané, vzhľadom na to, že jeho výška je pomerne nízka a úschova nie je žiadnym spôsobom schopná ovplyvniť ekonomické postavenie žalovaného. NO sa týka finančných prostriedkov, ktoré žalovaný neoprávnene žalobcovi zadržiava ako bezdôvodné obohatenie, žalovaný s nimi nikdy nemal nárok nakladať.
4. K návrhu na nariadenie NO bola pripojená Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 28.06.201, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným. Predmetom Zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 300,- Eur, s úrokovou sadzbou 22,38 % ročne zo sumy úveru, čo predstavuje sumu 43,20 Eur a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 60,30 Eur. Celkové náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia Zmluvy predstavovali ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej len „RPMN“) vo výške 70,38 %. Dlžník mal zaplatiť dlžnú sumu v 60 týždenných splátkach, pričom výška každej splátky mala byť 6,73 Eur a poslednej splátky 6,43 Eur.
5. Z pripojenej Karty splátok vedenej žalovaným na osobu žalobcu vyplynulo, že výška pôžičky predstavovala 300,- Eur, celková splatná suma 558,- Eur, splátky mala byť uhrádzané od 1. po 60. splátku vo výške 9,30 Eur. Z čitateľného záznamu všetkých platieb k číslu zmluvy 569567628, vzťahujúcej sa k žalobcovi, vyplýva, že prvá splátka mala byť zaplatená dňa 05.07.2013. V období od júla 2013 do 15.05.2014 bola zaplatená žalovaným suma 538,- Eur, s tým, že na tomto zázname bol ručne písaný záznam, v zmysle ktorého úver bol splatený k 15.05.2014.
6. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyzval predsporovou výzvou zo dňa 31.10.2016 žalovaného na plnenie, resp. na uzavretie Dohody o urovnaní, na základe ktorej by bolo uzavreté, že úver je bezúročný a bezpoplatkový a časť zaplatenej sumy na úver má charakter bezdôvodného obohatenia.
7. Žalovaný sa k písomnej výzve žalobcu vyjadril listom zo dňa 13.01.2017. Z obsahu vyjadrenia vyplýva, že žalobca namietal viacero zmlúv o spotrebiteľskom úvere, ktorých sa domáhal vrátenia preplatku titulom bezdôvodného obohatenia, titulom zmluvy, ktorá je predmetom konania. Žiadal o vrátenie preplatkov zo Zmlúv č. 568801330, č. 477467339, č. 476399910, č. 570967053, č. 473590471, č. 610775927,č. 609831238, č. 611448501 a č. 47696955. Žalovaný trval na tom, že plnenie, ktoré prijala spoločnosť od žalobcu, zodpovedalo príslušným ustanoveniam Zákona o spotrebiteľských úveroch.
8. Súd konštatuje, že v danom prípade žalobca navrhol neodkladné opatrenie po začatí konania vo veci samej. Z týchto dôvodov súd posudzoval návrh podľa ust. § 324 ods. 1 a 3 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
9. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 10. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
11. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 12. Podľa odseku 2 písm. b/ uvedeného ustanovenia, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde.
13. Podľa ust. § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 14. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
15. Podľa ust. § 330 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
16. Podstatou úpravy neodkladných opatrení v zmysle CSP je upustenie od dočasnosti neodkladných opatrení. Zákon rozlišuje dve skupiny neodkladných opatrení - opatrenia, ktorých účelom je bezodkladná potreba úpravy pomerov a opatrenia, ktoré majú zabezpečiť výkon súdneho rozhodnutia. Súd musí predovšetkým skúmať, či sú dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia. V zmysle ust. § 324 ods. 3 CSP, neodkladné nariadenie súd nariaďuje za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, ktoré má prioritu vo vzťahu k neodkladnému opatreniu. Zabezpečovacím opatrením v zmysle ust. § 343 je možné zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia je ohrozená. V danom prípade sledovaný účel nie je možné dosiahnuť zriadením záložného práva.
17. V prípade nariadenia neodkladného opatrenia, musí žalobca tvrdiť, osvedčiť a preukázať, že žalovaný robí právne alebo faktické úkony, v dôsledku ktorých môže vzniknúť žalobcovi ujma. Žalobca poukázal na úkony žalovaného, spočívajúce v utlmovaní jeho činnosti na území Slovenskej republiky, predovšetkým na skutočnosť, že už neposkytuje nové úvery, s odkazom na webovú stránku žalovaného. Z označenej webovej stránky súd síce zistil, že od 18. decembra 2015 už žalovaný neposkytuje nové úvery v dôsledku legislatívnych zmien, ale na druhej strane pokračuje popri výbere splátok od ich klientov, vo vyhodnocovaní alternatívnych možností biznis modelov, na základe existujúcich záväzkov. Z toho je zrejmé, že žalovaný disponuje finančnými prostriedkami na účtoch. Predmet činnosti žalovaného spočívajúci v poskytovaní úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov, nebol vymazaný z Obchodného registra, čo vyplynulo z aktuálneho Výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, z Oddielu: Sro, Vložky č.: 23439/B (ku dňu 10. 04. 2017). Napokon aj z vyjadrenia žalovaného k predsporovej výzve je zrejmé, že žalovaný naďalej trvá na plnení záväzkov z uzavretých zmlúv, prijíma plnenia, tzn. disponuje peňažnými prostriedkami, z ktorých by v prípade rozhodnutia vo veci samej mohol plniť, ak by bola žaloba dôvodná. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že v prípade žalobcu, tento si mohol overiť praktiky žalovaného pri poskytovaní úverov. Už v minulosti mal možnosť niekoľkokrát vyhnúť sa uzavretiu zmlúv s uvedeným nebankovým subjektom, pokiaľ mal pochybnosti o výške nákladov úveru. V prípade žalobcu sa nejedná totiž o ojedinele uzavretú zmluvu o úvere, ale o niekoľko zmlúv s totožným veriteľom, čo vyplynulo z písomného vyjadrenia zo dňa 13. 01. 2017, doručeného pred podaním žaloby a návrhu na neodkladné opatrenie žalobcovi.
18. Podľa Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) sa agenda doterajších súdnych úschov s účinnosťou od 01.07.2016 nahrádza notárskymi úschovami. Aj v súlade s ust. § 568 Občianskeho zákonníka, v niektorých prípadoch môže dlžník plniť svoj záväzok (dlh) nie veriteľovi, ale notárovi do notárskej úschovy. Ide o náhradný spôsob splnenia záväzku a prichádza do úvahy v týchto prípadoch, ak dlžník nemôže splniť svoj záväzok veriteľovi, pretože veriteľ je neprítomný, je v omeškaní, existujú pochybnosti, kto je veriteľom. Podľa názoru súdu, podmienkou zloženia predmetu úschovy do notárskej úschovy je okrem iných zákonných náležitostí, existencia záväzku a dlžníkov záujem plniť touto formou. V konkrétnom prípade vznik záväzku žalovaného voči žalobcovi bude zrejmý až po rozhodnutí súdu vo veci samej a žalovaný, ktorý je v súčasnosti v pozícii pravdepodobného dlžníka, nemá záujem vôbec plniť, čo je zrejmé z jeho stanoviska k predsporovej výzve žalobcu. V štádiu rozhodovania o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, pred rozhodnutím vo veci samej, je otázne uloženie povinnosti zložiť peniaze do úschovy, v súčasnosti len do notárskej úschovy, pretože takýmto postupom by mohli nastať účinky splnenia záväzku. V súčasnosti sa pokračuje v konaniach o súdnych úschovách len v konaniach začatých pred dňom nadobudnutia účinnosti CMP (ust. § 396 ods. 3 CMP).
19. Právna úprava v ust. § 65 v Zákone č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notárskeho poriadku) v účinnom znení, definuje, čo môže byť predmetom notárskej úschovy. Je v nej riešená otázka úschovy závetov, listín a listinných cenných papierov a spôsoby úschovy peňazí. Peniaze prijíma notár
do úschovy, aby s nimi nakladal podľa osobitného príkazu zložiteľa alebo podľa dohody zložiteľa a príjemcu. Ak notár prijme do úschovy peniaze, má to za následok splnenie dlhu (ust. § 512 ods. 2, § 568 OZ). Zákon upravuje aj prípady úschovy podľa osobitného predpisu. Takými sú napr.: ust. § 151ma ods. 5 Občianskeho zákonníka, ak ide o úschovu výťažku z predaja zálohu, § 32 ods. 1, 2 Zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov, ak ide o úschovu výťažku dražby , alebo ust. § 70 ods. 2 písm. d.), ods. 3 a 4 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, ak ide o úschovu výťažku zo speňaženia majetku tvoriaceho oddelenú podstatu v konkurznom konaní. V súčasnosti účinný CMP upravuje len konanie o námietkach proti vydaniu predmetu notárskej úschovy zloženej na účely splnenia záväzku, konanie o námietkach proti vydaniu výťažku z predaja zálohu zloženého do notárskej úschovy a konanie o prepadnutí predmetu notárskej úschovy štátu.
20. Súd dospel k záveru, že nie je možné vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, jednak z dôvodov neosvedčenia hroziacej ujmy žalobcovi a jednak z dôvodu nemožnosti zloženia peňazí do súdnej úschovy podľa súčasne platných právnych úprav. Z týchto dôvodov súd návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietol.
Poučenie:
Proti uvedenému uzneseniu možno podať odvolanie podľa ust. § 357 písm. d) CSP, v lehote do 15 dní od dňa doručenia uznesenia na Krajský súd v Košiciach , prostredníctvom tunajšieho súdu. Podľa ust. § 363 CSP sa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.