Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_52Cbi-73-2004.pdf
PDF · 111.03 KB
Case nature
Area
Subarea
52Cbi/73/2004
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici sudkyňou JUDr. Miroslavou Púchovskou v právnej veci žalobcu Ing. Mgr. Miroslav Šperka, LLM, Kapitulská 12, 974 01 Banská Bystrica, správca konkurznej podstaty úpadcu Pivovar Urpín BB, s. r. o., "v konkurze", Lesnícka 12, 976 13 Slovenská Ľupča, IČO:36 012 505, zastúpeného advokátom ASP Legal, s. r. o. so sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca, IČO:47 253 835 proti žalovanému GASTROFIT, s. r. o., Bernolákova 29, 974 05 Banská Bystrica, IČO:36 001 988, zastúpenému advokátom JUDr. Emilom Vaňkom so sídlom Sládkovičova č. 2, 960 01 Zvolen, IČO:37 897 951, o neúčinnosť právneho úkonu takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 9. 1. 2004, doručenou súdu dňa 14. 1. 2004 domáhal voči žalovanému určenia, že kúpna zmluva č. 23/2002 uzatvorená dňa 19. 8. 2002 medzi predávajúcim Pivovar Urpín BB, s. r. o., Lesnícka 12, 976 13 Slovenská Ľupča, IČO:36 012 505, a kupujúcim GASTROFIT, s. r. o., Banská Bystrica, IČO:36 001 988 o prevode vlastníctva k technologickým zariadeniam narážačka V., nastrekovačka mäsa, sprchovacie zariadenie, je voči konkurzným veriteľom úpadcu právne neúčinná a popísané zariadenie patrí do konkurznej podstaty úpadcu Pivovar Urpín BB, s. r. o. „v konkurze“.
2. V odôvodnení žaloby uviedol, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 36K 202/02 zo dňa 18. 8. 2003 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Pivovar Urpín BB, s. r. o. Slovenská Ľupča (ďalej len úpadca). Pri zisťovaní majetku úpadcu a jeho následnom spisovaní správca konkurznej podstaty zistil, že tento uzatvoril so spoločnosťou GASTROFIT, s. r. o. kúpnu zmluvu č. 23/2002 zo dňa 19. 8. 2002, ktorej predmetom bol predaj technologického zariadenia : narážačka V., nastrekovačka mäsa a sprchovacie zariadenie. Kúpna cena za predmetné technologické zariadenia bola dohodnutá zmluvnými stranami na sumu 730.204,--Sk bez DPH (24.238,33 eur). Úhrada kúpnej ceny sa mala uskutočniť na základe faktúry vystavenej predávajúcim, a to bankovým prevodom alebo k rukám predávajúceho. V skutočnosti však k reálnemu plneniu nikdy nedošlo, pretože faktúry vystavené úpadcom na úhradu kúpnej ceny boli započítavané cez pokladňu oproti faktúram vystaveným spoločnosťou GASTROFIT, s. r. o. na úhradu nájomného alebo oproti zálohám poskytnutým úpadcom spoločnosti GASTROFIT, s. r. o. Podľa správcu konkurznej podstaty je teda nespochybniteľná účelovosť takéhoto konania a jednoznačná snaha ukrátiť veriteľa. Uviedol, že ďalším významným faktom ukracujúcim veriteľov je prepojenie medzi spoločnosťami. Prepojenie medzi spoločnosťou GASTROFIT, s. r. o. a Pivovarom Urpín BB, s. r. o. je zrejmé zo skutočnosti, že spoločnosť GASTROFIT, s. r. o. ako nadobúdateľ predmetných technologických zariadení je kapitálovo prepojená s úpadcom, keď jeho vklad do základného imania predstavuje 2.333.233,75 eur a obchodný podiel, ktorý je upravený rozdielne od vkladu predstavuje
50 % základného imania. Konateľom spoločnosti je E.. H.K., ktorý je zároveň aj konateľom úpadcu. Je tu teda zrejmé nielen kapitálové ale aj personálne prepojenie. K personálnemu prepojeniu právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 14. 10. 2013 uviedol, že medzi spoločnosťou úpadcu a žalovaného nejde o personálne prepojenie, len o kapitálové prepojenie. Ďalej uviedol, že právny úkon, a to prevod obchodného podielu zo spoločnosti úpadcu na spoločnosť MIŽETEK, s. r. o. vo výške 50 % účasti na čistom obchodnom imaní spoločnosti GASTROFIT, s. r. o. na základe zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 10. 12. 2001 nikdy nenadobudol účinnosť z dôvodu nedodržania jednej z podstatných náležitostí zmluvného vzťahu, a to zaplatenia kúpnej ceny vo výške 2.333.233,75 eur. Technológie, ktoré prešli na základe odporovanej kúpnej zmluvy do vlastníctva spoločnosti GASTROFIT, s. r. o. boli následne účelovo prenajímané spätne úpadcovi, čím dochádzalo k odčerpávaniu finančných prostriedkov z úpadcu napriek tomu, že kúpna cena za prenajímané hnuteľnosti nikdy nebola reálne uhradená. Ďalej uviedol, že stanovené ceny prevádzaných technológií nepovažuje za primerané vzhľadom na ich reálnu cenu na príslušnom trhu. Tvrdí, že spôsob, akým došlo k oceneniu predmetných technológií nebol správny a technológie boli podhodnotené. Hodnota prijatá predávajúcim bola nižšia, ako bola primeraná hodnota v čase vykonania právneho úkonu, a teda aj z týchto dôvodov došlo k ukráteniu konkurzných veriteľov úpadcu (§ 15 ods. 5 ZKV). Uviedol, že úpadca neuhrádzal daňové povinnosti, ako sú platby spotrebných daní, DPH, dane zo závislej činnosti, dane z príjmu a iné poplatky, napriek tomu, že fiktívnymi právnymi úkonmi malo dochádzať k prílevu finančného kapitálu z predaja majetku. Tým, že došlo k uprednostneniu kapitálovo prepojeného veriteľa, ktorým je žalovaná spoločnosť bez skutočného finančného plnenia, je zrejme aj nepochybné, že takýmto fiktívnym predajom majetku došlo k ukráteniu pohľadávok konkurzných veriteľov. Svoj nárok opieral o ust. § 15 ods. 4 písm. c/ ZKV a § 15 ods. 5 ZKV.
3. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 52 Cbi 73/2004-92 zo dňa 14. októbra 2013 v časti o určenie, že popísané zariadenie patrí do konkurznej podstaty úpadcu Pivovar Urpín BB, s. r. o., “v konkurze“ konanie zastavil, vo zvyšku súd žalobu zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 135,76 eur. Proti rozsudku v časti výroku, ktorým súd žalobu zamietol a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania podal odvolanie žalobca a Najvyšší súd SR uznesením č. k. 5Obo 3/2014-116 zo dňa 27. novembra 2014 rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd okrem iného uviedol, že súd prvého stupňa nevykonal takmer žiadne dokazovanie, keď z obsahu zápisnice z pojednávania konaného 14. 10. 2013 vyplýva, že súd prvého stupňa vec prejednal za účasti právnych zástupcov bez účasti účastníkov konania. Bez toho, aby účastníkom konania dal možnosť vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k vykonanému dôkazu, skončil dokazovanie a vo veci rozhodol. Týmto postupom bolo porušené právo účastníkov konania vyjadriť sa ku každému vykonanému dôkazu ako aj právo na spravodlivý proces a takéto konanie má samo o sebe za následok zrušenie rozhodnutia, lebo bolo vydané v konaní postihnutom závažnou procesnou vadou. Nepreskúmateľné je aj tvrdenie súdu, že mal za preukázané, že namiesto hmotného majetku získal majetok finančný.
4. Po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 36 K 202/2002-2554 zo dňa 31. marca 2016, potvrdeným uznesením Najvyššieho súdu SR č. k. 5Obo 14/2016 zo dňa 30. mája 2016 zbavil JUDr. Vladimíra Noska funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu a do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovil Ing. Mgr. Miroslava Šperku, LLM, Kapitulská 12, 974 01 Banská Bystrica. Následne súd vyzval novoustanoveného správcu konkurznej podstaty výzvou z 13.9.2016, aby súdu oznámil, či na podaných žalobách naďalej trvá. V prílohe výzvy mu okrem iného zaslal rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 52Cbi 78/2004-168 zo dňa 25.septembra 2015 a rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 3Obo 34/2015 zo dňa 28. januára 2016, ktorým bol predmetný rozsudok krajského súdu potvrdený, oznámil mu všetky čísla konaní, v ktorých už bolo pôvodne Krajským súdom v Banskej Bystrici rozhodnuté, avšak Najvyšší súd SR vo všetkých týchto konaniach rozsudky krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Keďže správca konkurznej podstaty na výzvu súdu nereagoval, súd dňa 17. 10. 2016 zaslal žalobcovi konkurznej podstaty urgenciu výzvy, na ktorú dňa 21.10. 2016 zaslal správca konkurznej podstaty žiadosť o predĺženie lehoty na oznámenie, ako bude ďalej v konaniach pokračovať. Dňa 4.1.2017 bol správca konkurznej podstaty súdom telefonicky dotazovaný ohľadne odpovede na výzvu a urgenciu súdu, požiadal ešte o lehotu do 15.1.2017, v ktorej súdu oznámi, či na podaných žalobách trvá. Následne súdu oznámil, že na podaných žalobách naďalej trvá.
5. Súd vytýčil pojednávanie na deň 10.4.2017, na ktoré sa dostavila právna zástupkyňa žalobcu a právny zástupca žalovaného. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní vo svojej výpovedi uviedla, že na podanej žalobe pôvodného žalobcu JUDr. Vladimíra Noska naďalej trvá, žiadala, aby súd určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neúčinná voči veriteľom úpadcu a aby toto zariadenie uvedené v žalobe a v kúpnej zmluve bolo vrátené späť do konkurznej podstaty. Zároveň žiadala súd, aby opakoval dokazovanie tak ako ho v podstate určil Najvyšší súd SR.
6. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že sa stotožňuje s právnym názorom Najvyššieho súdu SR v odvolacom konaní, kde prikázal prvostupňovému súdu vykonať dokazovanie aj keď sa jedná o modelovú situáciu, ktorá bola v predchádzajúcich veciach rovnaká, teda aby doplnil dokazovanie v rovnakom smere. Ďalej uviedol, že konanie nebolo v rozpore s dobrými mravmi a pokiaľ sa týka samotného rozhodnutia prvostupňového súdu, správne vyjadril stanovisko, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať skutočnosti, ktoré tvrdil v žalobe ohľadne neúčinnosti predmetnej kúpnej zmluvy, že nikdy nedošlo k reálnemu plateniu zo strany žalovaného, že by predmetnou kúpnou zmluvou došlo k ukráteniu konkurzných veriteľov úpadcu, ani kapitálové a personálne prepojenie, ktoré v žalobe tvrdil. Naďalej zotrval na pôvodných vyjadreniach.
7. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní navrhla vypočuť svedkyňu R. a svedka M., na čo súd oznámil právnym zástupcom účastníkov konania, že títo svedkovia boli vypočutí na konaní 52 Cbi 78/2004, a to na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktorý pôvodne rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 52Cbi/78/2004 zrušil a podľa názoru odvolacieho súdu bolo potrebné vykonať dokazovanie aj výsluchom svedkov, čo súd aj vykonal a na základe uvedeného opätovne vo veci rozhodol rozsudkom z 25.9.2015, ktorý rozsudok Najvyšší súd SR rozsudkom č. k. 3Obo/34/2015 zo dňa 28. 1 2016 potvrdil. Súd oboznámil právnu zástupkyňu žalobcu, že predmetné rozsudky tak Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako aj Najvyššieho súdu SR mal žalobca k dispozícii. Keďže títo svedkovia boli v konaní 52 Cbi 78/2004 na základe právneho názoru odvolacieho súdu vypočutí, súd na pojednávaní z predmetného spisu, keďže sa jedná o skutkovo totožné konanie ako v prípade konania 52Cbi 73/2004 prečítal zo zápisnice z pojednávania konaného dňa 26.1.2015, jednak výpoveď JUDr. Vladimíra Nosku, vtedajšieho žalobcu, výpoveď svedkyne W. R., E.. H. M. a zároveň prečítal aj výpoveď svedkýň z pojednávania dňa 23.2.2015, a to O.. D. H. a O.. E. P. a s týmito výpoveďami právnych zástupcov oboznámil.
8. Zároveň na pojednávaní súd zamietol návrh na výsluch svedkov s poukazom na ust. § 197 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana navrhne výsluch svedka, zabezpečí jeho prítomnosť na pojednávaní; o tejto skutočnosti upovedomí súd a protistranu. Žalobca, ani právna zástupkyňa žalobcu pred pojednávaním, na ktoré mal žalobca doručené predvolanie dňa 21.2.2017 neoznámil súdu, že chce navrhnúť vypočuť ako svedkov pani R. a pána M., túto skutočnosť neoznámil vopred ani súdu ani protistrane, zároveň na toto pojednávanie ich prítomnosť ani nezabezpečil. Žalobca mal zároveň k dispozícii rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, z ktorého bolo zrejmé, že súd v konaní 52 Cbi/78/2004 svedkov vypočul, obsah ich výpovedí bol v predmetnom rozsudku uvedený. Žalobca od 19. 9.2016, t. j. od kedy mu bola doručená výzva súdu, či ďalej navrhuje v konaniach pokračovať mal k dispozícii jednotlivé čísla konaní, ako aj rozsudkov Krajského súdu v Banskej Bystrici, Najvyššieho súdu SR, mal možnosť do právoplatne skončeného konania 52 Cbi 78/2004 nahliadnuť, s predmetnými výpoveďami svedkov sa oboznámiť, čo neurobil, preto súd nepovažoval za opodstatnené ani účelné pojednávanie odročiť z dôvodu opätovného výsluchu tých istých svedkov.
9. V záverečnej reči právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že trvá na pôvodne podanej žalobe, má za to, že súd mal pripustiť doplnenie dokazovania a má za to, že žaloba je dôvodná. Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči uviedol, že žiada žalobu zamietnuť v zmysle predchádzajúcich prednesov a navrhol priznať náhradu trov konania.
10. Podľa § 204 CSP dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.
11. Odvolací súd v uznesení č. k. 5Obo 3/2014 z 27. 11.2014 vytkol súdu prvej inštancie, že nevykonal takmer žiadne dokazovanie, žiadny dôkaz listinami, vec prejednal bez účasti účastníkov konania len za účasti právnych zástupcov.
12. Po rozhodnutí odvolacieho súdu, súd na pojednávaní dňa 10.4.2017 vykonal dokazovanie kúpnou zmluvou č. 023/2002, protokolom o odovzdaní a prevzatí veci, faktúrou na sumu 898 151 Sk, príjmovými a výdavkovými pokladničnými dokladmi, (číslo listu 13,14,16) faktúrou č. 2002/105, nájomnou zmluvou č. 015/2002, prílohou č. 1 k nájomnej zmluve č. 015/2002, dodatkom č. 1 k nájomnej zmluve, vyjadrením žalovaného, rozhodnutím Najvyššieho súdu SR spis. zn. 5Obo/3/2014 zo dňa 27.11.2014, ktorým rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zrušil, súvahou k 31.12.2001, prečítaním výpovedí svedkov zo spisu 52Cbi/78/2004.
13. Súd vykonal dokazovanie predmetnými listinami, avšak poukazuje na ust. § 204 CSP, podľa ktorého dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené. Súd dokazovanie predmetnými listinami založenými v spise vykonal a to oboznámením s ich obsahom napriek tomu, že všetky predmetné listiny boli jednotlivým stranám sporu doručené a ich obsah nebol protistranou spochybnený.
14. Čo sa týka žiadosti právnej zástupkyne žalobcu na opätovný výsluch svedkov W. R. a E.. H. M., k nevykonaniu tohto dôkazu sa už súd vyjadril v odseku 8 odôvodnenia tohto rozhodnutia.
15. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 36 K 202/2002 zo dňa 18. 8. 2003 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu a za správcu konkurznej podstaty ustanovil JUDr. Vladimíra Nosku.
16. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.1.2004 domáhal určenia neúčinnosti kúpnej zmluvy č. 23/2002 uzavretej 19. 8. 2002 medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim.
17. V č. l. 1 kúpnej zmluvy č. 23/2002 z 19. 8. 2002 je uvedené, že predmetom zmluvy je predaj opotrebovaných technologických zariadení, ktorých súpis tvorí prílohu k zmluve, ktorá je ich neoddeliteľnou súčasťou. Kúpna cena bola určená dohodou zmluvných strán sumárne vo výške 730.204,--Sk bez DPH. Kúpna cena je splatná na základe faktúry vystavenej predávajúcim, a to bankovým prevodom alebo k rukám predávajúceho.
18. Dňa 22. 8. 2002 boli na základe protokolu o odovzdaní a prevzatí veci hnuteľné veci, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy odovzdané žalovanému. Podľa faktúry č. 456275 splatnej 29. 8. 2002 vyúčtoval úpadca žalovanému kúpnu cenu za predmetnú kúpnu zmluvu vo výške 898.151,--Sk. Podľa príjmového pokladničného dokladu z 27. 8. 2002 úpadca prijal od spoločnosti žalovaného sumu 898.151,--Sk, účelom zaplatenia bola faktúra č. 456275 a podľa výdavkového pokladničného dokladu z 27. 8. 2002 žalovaný vyplatil úpadcovi sumu 898.151,--Sk, účelom zaplatenia bola faktúra č. 456275.
19. Žalobca predložil ako dôkaz nájomnú zmluvu č. 015/2002 uzavretú dňa 23.8.2002 medzi žalovaným ako prenajímateľom a úpadcom ako nájomcom, ktorou prenajímateľ ako výlučný vlastník prenajíma opakovane mesačne hnuteľné veci, ktoré patria vlastníkovi. Ide o investičný majetok (technologické zariadenie na výrobu mäsa a mäsových výrobkov) podľa špecifikácie uvedenej v prílohe č. 1 k tejto zmluve tvoriacej jej neoddeliteľnú súčasť. Prenajímateľ prenecháva predmet nájmu uvedený v bode 1.1 zmluvy nájomcovi na dočasné užívanie za účelom realizácie činnosti nájomcu. Nájomca sa zaviazal, že za predmet nájmu uvedený v prvom bode zmluvy zaplatí nájomné vo výške 29.000,--Sk mesačne bez DPH. Súčasťou nájomnej zmluvy č. 015/2002 bola príloha č. 1 k nájomnej zmluve , v ktorej bol uvedený súhrn prenajímaného hmotného investičného majetku, jednalo sa o 18 položiek a medzi nimi aj tri položky, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy č. 023/2002 z 19. 8. 2002. Zároveň žalobca súdu doložil faktúru č. 2002/105, ktorou žalovaný fakturoval prenájom technologického zariadenia, avšak na základe nájomnej zmluvy zo dňa 1. 10. 2000 a dodatku č. 3 z 2. 7. 2002, a to nájomné za mesiac september 2002 spolu vo výške 405.900,--Sk s DPH. Zároveň k tejto nájomnej zmluve žalobca predložil aj príjmový a výdavkový pokladničný doklad na sumu 405.900,--Sk, kde je ako účel platby uvedená faktúra č. 2002/105.
20. Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „ZKV“) konkurzný veriteľ alebo správca sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 6, ak ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky konkurzného veriteľa, sú voči konkurznému
veriteľovi právne neúčinné. Toto právo má konkurzný veriteľ alebo správca aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
21. Podľa ust. § 15 ods. 4 písm. c/ ZKV odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol konkurzný veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon.
22. Podľa § 15 ods. 5 ZKV odporovať možno tiež právnemu úkonu dlžníka, ak právny úkon bol vykonaný v poslednom roku pred začatím konkurzu a hodnota prijatá dlžníkom bola nižšia, ako bola primeraná hodnota v čase vykonania právneho úkonu, a dlžník bol v úpadku alebo sa dostal do úpadku v dôsledku takého právneho úkonu.
23. Podľa vyššie cit. ustanovenia § 15 ods. 1 ZKV bolo zo strany žalobcu potrebné preukázať, že napadnutým právnym úkonom dlžníka, inak platnou kúpnou zmluvou došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok konkurzných veriteľov, ktorú skutočnosť žalobca nepreukázal.
24. Podľa vyššie cit. ustanovenia § 15 ods. 4 písm. c/ ZKV sa kapitálové alebo personálne prepojenie vyžaduje v čase uskutočnenia právneho úkonu. Podľa výpisu z obchodného registra žalovaného bola spoločníkom žalovaného v čase uskutočnenia predmetnej kúpnej zmluvy O.. W. R. a MIŽETEK spoločnosť s ručením obmedzeným Moskva. Konateľom žalovaného bola O.. W. R..
25. Podľa výpisu z obchodného registra úpadcu bol spoločníkom úpadcu H. M. E.., E.. H. M. a konateľom úpadcu E.. H. M.. Z uvedeného potom nevyplývajú ani skutočnosti uvádzané žalobcom v žalobe o personálnom ani kapitálovom prepojení úpadcu a žalovaného.
26. V tejto súvislosti poukazuje súd aj na vyjadrenie predchádzajúceho právneho zástupcu pôvodného žalobcu, ktorý sám k personálnemu prepojeniu na pojednávaní konanom dňa 14. 10. 2013 uviedol, že medzi spoločnosťou úpadcu a žalovaného nejde o personálne prepojenie, len o kapitálové prepojenie.
27. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať skutočnosti, ktoré tvrdil v žalobe ohľadne neúčinnosti predmetnej kúpnej zmluvy, a to, že v skutočnosti nikdy nedošlo k reálnemu plneniu zo strany žalovaného, že by predmetnou kúpnou zmluvou došlo k ukráteniu konkurzných veriteľov úpadcu, ani kapitálové a personálne prepojenie, ktoré pôvodne v žalobe uvádzal. Ani výpovede svedkýň O.. H. a O.. P. v konaní 52Cbi/78/2004 nepreukázali tvrdenia žalobcu, že nedošlo nikdy k reálnemu plneniu kúpnej ceny zo strany žalovaného úpadcovi keď tvrdili, že u úpadcu boli dve pokladne a cez pokladňu, ktorú mali oni na starosti tieto finančné prostriedky zaevidované neboli. Nepodarilo sa žalobcovi preukázať, že by neboli uvedené finančné prostriedky poskytnuté ani cez inú pokladňu úpadcu. Keďže sa v spise nachádzali príjmové a výdavkové doklady, podľa ktorých bola zo strany žalovaného kúpna cena úpadcovi uhradená, podľa názoru súdu žalobca na preukázanie svojich tvrdení o opaku neuniesol dôkazné bremeno. Ukrátenie uspokojenia vymáhateľných pohľadávok konkurzných veriteľov sa musí preukázať bez ohľadu na to, podľa ktorého ust. § 15 ods. 2 a 6 ZKV sa žalobca odporovateľnosti domáha. K ukráteniu uspokojenia vymáhateľných pohľadávok nedôjde vtedy, ak majetok dlžníka je prevedený na základe odplatných právnych úkonov a cena tohto plnenia je ekvivalentná. Aj keď neskôr došlo k prenájmu hnuteľných vecí, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, nemožno túto skutočnosť považovať za konanie v rozpore so zákonom. Súd zároveň poukazuje aj na dôvod odporovateľnosti, ktorý v žalobe uviedol žalobca, a to § 15 ods. 5 ZKV, podľa ktorého predpokladom úspešnej odporovateľnosti je, že dlžník prijal nižšiu hodnotu ako bola primeraná hodnota v čase konania úkonu a dlžník bol v úpadku alebo sa dostal do úpadku práve v dôsledku tohto právneho úkonu. Keďže žalobca oprel dôvod neúčinnosti predmetnej kúpnej zmluvy aj o toto ustanovenie a v žalobe tvrdil, že stanovené ceny prevádzaných technológií nepovažuje za primerané vzhľadom na ich reálnu cenu na príslušnom trhu a teda hodnota prijatá predávajúcim, t. j. úpadcom bola nižšia ako bola primeraná hodnota v čase vykonania právneho úkonu a teda aj z týchto dôvodov došlo k ukráteniu konkurzných veriteľov úpadcu, ani podľa ust. § 15 ods. 5 ZKV. Tvrdenie o neprimeranosti kúpnej ceny predávaných vecí žalobca nepreukázal a tiež neosvedčil svoj nárok na určenie neúčinnosti predmetnej kúpnej zmluvy podľa ust. § 15 ods. 4 písm. c/ ZKV.
28. Súd pri svojom opätovnom rozhodovaní vychádzal z dôkazov predložených pôvodným žalobcom, keď novoustanovený správca konkurznej podstaty žiadne iné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení okrem návrhu na opätovný výsluch svedkov neprodukoval, zotrval na pôvodne podanej žalobe, preto sa súd zaoberal dôvodmi v nej uvedenými, zároveň vykonal aj dokazovanie výpoveďami svedkov vypočutých v konaní 52Cbi/78/2004, keďže sa jedná o skutkovo totožné konania. Pri rozhodovaní vychádzal súd aj z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k. 3Obo/34/2015 zo dňa 28. 1. 2016, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 52Cbi/78/2004-168 zo dňa 25.9.2015, ktorým bola tiež žaloba zamietnutá.
29. Žalobcovi sa ani po doplnení dokazovania nepodarilo preukázať, že by predmetným právnym úkonom - kúpnou zmluvou došlo k ukráteniu konkurzných veriteľov úpadcu, ani že sa dlžník dostal do úpadku práve v dôsledku tohto právnemu úkonu, prípadne že by bol dlžník v čase vykonania úkonu už v úpadku, nepreukázal kapitálové ani personálne prepojenie (to, že O.. R. bola konateľkou, prípadne spoločníčkou vo firmách spriaznených s úpadcom, čo tvrdil pôvodný žalobca v konaní 52Cbi/78/2004, nemá súvis s personálnym ani kapitálovým prepojením medzi úpadcom a žalovaným). Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.
30. Žalobca vzal žalobu v časti o určenie, že popísané zariadenie patrí do konkurznej podstaty úpadcu Pivovar Urpín BB, s. r. o. „v konkurze“ späť a v tejto časti súd konanie rozsudkom č.k. 52Cbi/73/2004-91 zo dňa 14. októbra 2013 zastavil. Voči tomu výroku žalobca odvolanie nepodal, preto v tejto časti nadobudol rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici právoplatnosť. Z uvedeného dôvodu potom nemôže právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní opätovne žiadať, aby bolo zariadenie uvedené v kúpnej zmluve vrátené späť do konkurznej podstaty.
31. Súd poukazuje na to, že riešil viacero žalôb žalobcu proti žalovanému, v ktorých sa jednalo o neúčinnosť jednotlivých kúpnych zmlúv uzavretých medzi úpadcom Pivovar Urpín BB, s. r. o. Slovenská Ľupča a spoločnosťou GASTROFIT, s. r. o., Banská Bystrica. Vo všetkých veciach krajský súd žalobu zamietol a Najvyšší súd SR rozsudky krajského súdu v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil, hoci krajský súd rozhodol úplne totožne a na základe takých istých skutkový zistení ako v tomto konaní, v ktorom bol rozsudok Najvyšším súdom SR zrušený (č.k. 5Obo 3/2014 zo dňa 27.11.2014). Jedná sa o rozsudky NS SR č. k. 2Obo/4/2014 zo dňa 26. 2.2015, 4Obo/14/2014 zo dňa 31. 3. 2015, 4 Obo/24/2014 zo dňa 29. 4. 2015, 4Obo/26/2014 zo dňa 27. 5. 2015 a 4Obo/25/2014 zo dňa 27. 5.2015 a tiež rozsudok 3Obo 34/2015 zo dňa 28.1.2016.
32. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
33. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).