Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Pc/5/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, v právnej veci navrhovateľky : O. U., rod. N., bytom J., Z. 4, zastúpená JUDr. Zuzana Porubská, advokát so sídlom Nitra, Farská 25 proti manželovi :Y. U., bytom J., Z. XXX/X, o návrhu navrhovateľky o určenie výživného takto

rozhodol:

I. Súd návrh zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1./ Navrhovateľka sa písomný podaním prostredníctvom právneho zástupcu domáhala, aby súd zaviazal manžela prispievať na jej výživu sumou vo výške 150,- eur mesačne, pričom svoj návrh odôvodnila tým, že s manželom sú manželia, manželstvo uzavreli dňa 12.12.2012, z ich manželstva pochádzajú dve mal. deti. V súčasnej dobe nežijú v spoločnej domácnosti, maloletými deťmi býva v podnájme, kde mesačne uhrádza nájomné vo výške 200 eur, manžel jej v súčasnej dobe na výživu maloletých detí neprispieva žiadnou finančnou čiastkou, na tunajšom súde prebieha konanie o rozvod manželstva. Nakoľko je v súčasnej dome na rodičovskej dovolenke, osobne sa stará o maloleté deti z toho jedno malé dieťa je vo veku troch rokov, a jej mesačný príjem pozostáva len z rodičovského príspevku, ktorý poberá vo výške 203,20 eur. Vzhľadom na to, že manžel jej neprispieva na domácnosť, neplní si ani vyživovaciu povinnosť k nej ako manželke, a ani voči maloletým deťom, ktoré sú v útlom veku, vzhľadom na maloleté deti sa nemôže zamestnať žiada určiť výživné.

2./ Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že manželstvo uzavreli 12.12.2012, z ich manželstva pochádzajú dve deti N., nar. XX.X.XXXX a Q. nar. XX.XX.XXXX, spolužitie prerušili z dôvodu, že si prestali rozumieť. S manželom nežijú v spoločnej domácnosti od začiatku júla 2016, naposledy spolu s manželom bývali v prenájme v J., J. E. XX v 1-izb. Byte. Po prerušení spolužitia odišla bývať k svojej matke do J. na Z. X, kde bývala zhruba mesiac, potom sa presťahovala do podnájmu, kde býva v súčasnej dobe teraz. Do podnájmu do K. H. išla z toho dôvodu, že tento podnájom bol lacný, výhodný, v súčasnej dobe je na materskej dovolenke, poberám rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur, okrem toho poberá rodinné prídavky na deti a okrem týchto príjmov nemá žiadny iný príjem. Manžel jej na výživu detí neprispieva žiadnou finančnou čiastkou. Ďalej uviedla, že si prenajala rodinný dom, kde platím 200,- eur + 13 eur internet, finančne jej vypomáha sestra s jej priateľom.

V súčasnej dobe jej sestra požičala na tento mesiac 140 eur, ktoré musí vrátiť, evidenciu si vedie na papier, od júla doteraz jej bolo zo strany sestry poskytnutý finančný obnos 97,81 eur, finančne ju podporuje rodina.

3./ Právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že navrhovateľke v súčasnej dobe už sestra nepomáha, tá vypomáha finančne svojej matke, účastníci počas manželstva nadobudli aj dlhy, a to v Tatra banke, Home Credit, Poštová banka, kde bol vzatý úver vo výške 17.000,- eur.

4./ Manžel vo svojej výpovedi uviedol, že je pravdou, že si nerozumeli a z toho dôvodu sme prerušili spolužitie. V súčasnej dobe býva V J., na adrese jeho trvalé bydliska, býva tam sám v 3-izb. byte, ktorý patrí jeho matke, tá v predmetnom byte nebýva. Nepracuje nikde, náklady na byt, v ktorom teraz býva platí matka, býva niekde v G., je s ňou v kontakte, raz do týždňa mu matka donesie nákupy, každý týždeň, dva mu donesie potravinové nákupy v hodnote 100 eur. Je vyučený ako kaderník, túto profesiu vykonával pár mesiacov po skončení školy a potom už nie, hľadá si robotu na úrade práce. Keď žil s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti, doniesol domov príjem 500 eur a ešte si vedel 100 eur zarobiť. Nevlastním žiadny majetok, autom má priateľku, navštevuje jeho domácnosť a nečaká s ňou dieťa. Je pravdou, že majú neuhradený posledný nájom vo výške 300 eur. V súčasnej dobe sa zamestnal, zase pracujem vo firme SPlZA, jeho príjem je čisté na ruku 380 eur mesačne, z toho hrádzam 220 eur nájom, ten uhrádza matke na základe nájomnej zmluvy, ktorú uzavreli keď sa zamestnal, ďalej platí 100 eur výživné na deti a zvyšok čo mu zostane z toho uhrádza stravné.

5./ Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a dospel k nasledovným skutkovým a právnym zisteniam.

6./ Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 12.12.2012, z ich manželstva pochádzajú dve mal. deti a to mal. I. nar. XX.XX.XXXX a Q., nar. XX.XX.XXXX. Manželské spolužitie prerušili v júli z dôvodu, že si prestali spolu rozumieť. Navrhovateľka sa deťmi odsťahovala bývať k svojej matke a neskôr odišla bývať do podnájmu v K. H., kde uhrádza nájom vo výške 200,- eur a internet vo výške 13,- eur. V súčasnej dobe je na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur, rodinné prídavky na mal. deti vo výške 47,04 eur. Nakoľko jej to finančne nevychádzalo pomáhala jej určitú dobu jej sestra, ktorá je riadne zamestnaná a nemá deti, v súčasnej dobe jej nikto finančne nevypomáha. Manžel býva v byte svoje matky, kde spočiatku na nájom neprispieval žiadnou finančnou čiastkou, dokonca mu finančne vypomáhala jeho matka a to tým spôsobom, že mu raz za týždeň , dva urobila do domácnosti nákupy v celkovej hodnote 100 eur. Na začiatku pojednávania bol nezamestnaný, podľa jeho vyjadrenia si hľadal prácu na úrade práce, keď pracoval vedel si do mesiaca privyrobiť 500 až 600,- eur. V súčasnej dobe má priateľku, ktorá navštevuje jeho domácnosť, od 11.12.2016 sa zamestnal, jeho príjem je okolo 380 eur mesačne, odkedy sa zamestnal matka mu už nerobí nákupy, s matkou uzavrel aj nájomnú zmluvu, podľa ktorej jej uhrádza nájomné vo výške 220,- eur.

7./ Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola zásadne rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosti o domácnosť.

8./ Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

9./ Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

10./ Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a je viazaná na právnu existenciu manželstva. Zánikom manželstva zaniká aj vyživovacia povinnosť medzi manželmi zo zákona. Pokiaľ v priebehu konania dôjde k rozvodu manželstva, súd môže priznať výživné do času zániku manželstva.

Uzavretím manželstva vzniká medzi manželmi aj bezpodielové spoluvlastníctvo, ktoré vyjadruje hospodársku stránku rovnakého právneho postavenia manželov, t. j. spoločné hospodárenie. V rámci spoločného hospodárenia by si mali manželia organizovať a zabezpečiť všetky svoje osobné potreby, spoločne uhrádzať náklady na veci spojené s ich užívaním a udržiavaním. Bežné veci môže vybavovať každý z manželov. Z princípu rovnosti manželov vyplýva aj zákonný znak vzájomnosti tohto druhu vyživovacej povinnosti, to znamená, že ktorýkoľvek z manželov je oprávnený a povinný na jej plnenie. Rozsah vyživovacej povinnosti je spolu s výživným dieťaťa najväčší. Týka sa všetkých potrebných osobných potrieb, predovšetkým stravy, ošatenia, bývania, kultúrneho vyžitia. Východiskom je v zásade rovnaká životná úroveň manželov. Zásadne rovnaká životná úroveň znamená, že nejde o mechanickú rovnosť v majetkovej oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí. Vždy treba vziať do úvahy osobitosti, vyplývajúce z osobných, pracovných, zdravotných a iných špecifík týkajúcich sa jednotlivých manželov. Zásada zásadnej rovnosti životnej úrovne je naplnená vtedy, ak manželia budú mať približne rovnakú možnosť zabezpečovať si svoje základné potreby s prihliadnutím na uvedené osobitosti. Požiadavka, aby životná úroveň manželov bola v zásade rovnaká je odôvodnená ich rovnakým postavením v rodine a vyplýva aj z ich rovnakých práv a povinností v manželstve. Zásada rovnakej životnej úrovne však neznamená mechanickú rovnosť medzi manželmi vyvodzovanú iba z ich zárobkov. Pre rozhodnutie súdu o výživnom medzi manželmi, kde pri určení súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, nestačí zistiť len osobné, rodinné a majetkové pomery manželov vrátane ich príjmov, ale treba zistiť aj konkrétnu mieru potrieb danú povahou práce, spôsobom života , zdravotným stavom každého z manželov, prípadne inými závažnými okolnosťami. Súd prihliadne aj na starostlivosť o domácnosť a aj na starostlivosť o maloleté deti. Až po zistení všetkých uvedených skutočností môže dospieť k s právnemu záveru o zásadne rovnakej životnej úrovni obidvoch manželov.

11./ Súd na základe vykonaného dokazovania ako aj oboznámením sa z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise mal za preukázané, že účastníkmi konania sú manželia, manželstvo uzavreli dňa 12.12.2012, z ich manželstva pochádzali 2 deti, od júla 2016 nežijú v spoločnej domácnosť, ktorú prerušili po vzájomných nezhodách, v súčasnej dobe na súde prebieha aj konanie o rozvod manželstva a úpravu práva a povinnosti k maloletým deťom na čas do rozvodu. Navrhovateľka sa svojim podaním domáhala určenia výživného na čas do rozvodu a to z dôvodov, že v súčasnej dobe má jediný príjem a to rodičovský príspevok, ktorý poberá vo výške 203,20 eur, na mal. deti poberá rodinné prídavky a okrem týchto finančných príjmov nemá žiadny iný príjem, finančne jej vypomáhala sestra, ktorá v súčasnej dobe finančne vypomáha ich matke. Navrhovateľka žiadala určiť výživné vo výške 150,- eur mesačne. Manžel sa v súčasnej dobe riadne zamestnal , podľa predložených listinných dôkazov ako aj jeho vyjadrenia jeho príjem predstavuje sumu 380 eur mesačne, pričom z tohto príjmu uhrádza náklady na nájom podľa zmluvy o nájomnom, ktorú uzavrel so svojou matkou, pričom v dobe, keď bol nezamestnaný, nájomné neuhrádzal , platila ho zaňho matka, ktorá mu taktiež vypomáhala tým spôsobom , že raz týždeň prípadne každý 2. týždeň mu doniesla nákupy v celkovej hodnote 100,- eur, pričom vôbec nevedel, kde matka býva v Bratislave, na akej adrese, nebol ju v Bratislave navštíviť. V priebehu pojednávania sa vyjadril, že si mesačne vedel privyrobiť 500,- až 600,- eur.

12./ Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných zákonných ustanovení. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že zákonné podmienky, ktoré sú potrebné na určenie vyživovacej povinnosti medzi manželmi nie sú dané. Súd mal nesporne preukázané, že ani jeden z účastníkov nepreukázal, že majetkové a zárobkové pomery toho druhého by odôvodňovali priznanie vyživovacej povinnosti voči sebe navzájom.

13./ Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že výživné na manželku - manžela má prednosť pred vyživovacou povinnosťou detí voči rodičom ako aj pred vyživovacou povinnosťou rodičov voči deťom. Povinnosť platiť výživné na manželku - manžela vzniká uzavretím manželstva, pričom výživné medzi manželmi vzniká z dôvodu, že manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach, pričom je však potrebné uviesť, že pokiaľ sa týka uvedenej formy vyživovacej povinnosti súd prihliada pri rozhodovaní o tejto na životnú úroveň manželov, ktorá by mala byť zásadne rovnaká.

Zo zásady rovnakej životnej úrovni manželov vyplýva, že nemusí byť splnená podmienka odkázanosti ako to je pri vyživovacej povinnosti detí k rodičom resp. vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými. Z vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané, že navrhovateľka je v súčasnej dobe na materskej dovolenke, jej príjem je len vo výške rodičovského príspevku, ktorý poberá a okrem tohto príjmu nemá žiadny príjem, manžel sa zamestnal, príjem bol preukázaný vo výške 380,- eur mesačne, iné príjmy zo strany manžela neboli preukázané . Východiskom pre rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti je v zásade rovnaká životná úroveň manželov, pričom tento pojem znamená, že nejde o mechanickú rovnosť - teda rovnaké množstvo peňazí, je však potrebné zhodnotiť napr. prácu, ktorú vykonáva povinný manžel od ktorého sa výživné požaduje a jeho náklady. obidvaja účastníci konania majú výdaje spojené s bývaním, ošatením, stravovaním, navrhovateľka má okrem toho výdaje spojené so zabezpečením základných potrieb pre svoje dve maloleté deti, ktoré sú útleho veku a ktoré sú odkázané na jej osobnú a celodennú starostlivosť z toho dôvodu sa nemôže ešte zamestnať. Manžel okrem týchto 2 maloletých detí nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť, po odrátaní výživného, ktorého bolo určené v rozvodovom rozsudku mal za to, že v súčasnej dobe nie je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať nejakou finančnou čiastkou na výživu jeho manželky a preto súd rozhodol tak ako uvedené vo výroku tohto rozsudku a návrh navrhovateľky ako nedôvodne podaný v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 podľa ktorého žiaden z účastníkom nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporovom konaní platí, že každý z účastníkov si sám znáša trovy konania, ktoré v konaní platil. 14./ Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

15./ Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

16./ Podľa § 52 zák. č. 161/2015 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len "CMP"), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

17./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania a to z dôvodu, že Civilný mimosporový poriadok neustanovuje inak a tiež súd nevzhliadol výnimku na priznanie náhrady trov konania, najmä prihliadnuc na to, že účastníkom konania žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( § 365 ods. 1 a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 . Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie.