Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/63/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobkyne: M. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. Y. XX/XX, U., zastúpená splnomocnencom Mgr. V. T., nar. XX.XX.XXXX, Y. X, H., proti žalovanému: H. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 25. januára 2017, č.k. 11C/9/2017-48, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti potvrdzuje.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie uznesením napadnutým odvolaním nariadil neodkladné opatrenie, ktorým nariadil žalovanému, aby sa dočasne zdržal predaja, darovania, založenia, prenajatia, zaťaženia, užívania, dania do užívania inej tretej osobe nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. U. zapísanej na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Hlohovec - katastrálnym odborom, ako byt č. X na X. podlaží bytového domu súp.č. XX postaveného na parc.č. 570 v U., na ulici C. Y., vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 7089/26660, a aby strpel užívanie tejto nehnuteľnosti žalobkyňou, a to až do právoplatnosti skončenia konania vo veci samej. Vo zvyšku sa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Z odôvodnenia uznesenia vyplynulo, že žalobou zo dňa 17.01.2017 doručenou súdu dňa 18.01.2017 sa žalobkyňa domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v k.ú. U., zapísaných na Okresnom úrade Hlohovec - katastrálny odbor, na LV č. XXXX, ako 2-izbový byt č. X na X. podlaží o úžitkovej ploche 70,89 m2, nachádzajúci sa v bytovom dome, ktorý je postavený na parcele č. 570 v U., na C. Y., súp.č. XX, ako i podiel na spoločných častiach a zariadeniach vo veľkosti 7089/26660. Spolu so žalobou doručila aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd zakázal žalovanému prevod, predaj, darovanie, založenie, prenajatie, zaťaženie užívanie, danie do užívania inej tretej osobe, vstup do predmetných nehnuteľností a zároveň zakázať vysťahovanie žalobkyne z predmetnej nehnuteľnosti a strpenie užívania tejto nehnuteľnosti žalobkyňou do rozhodnutia vo veci samej. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že spolu so zomrelým manželom boli vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti. V roku 2013 sa skontaktovali so žalovaným, s ktorým sa dohodli, že im požičia peniaze, ale chcel mať pohľadávku zabezpečenú, preto dňa 12.11.2013 išli k notárke, kde im bola predložená zmluva na podpis a bolo im vysvetlené, že je to na zabezpečenie pohľadávky, avšak jednalo sa o podpis kúpnej zmluvy na nehnuteľnosť, s právom spätnej kúpy pre žalobkyňu a jej manžela. Formou dodatku bolo dohodnuté, že žalobkyňa spolu s manželom budú splácať peniaze po dobu 36 mesiacov, mesačne sumu 325 eur, čím vyplatia žalovanému sumu 11.700 eur. Po podpise týchto zmlúv bolo vyplatené žalobkyni a jej manželovi 9.000 eur, nakoľko 2.700 eur mala byť odmena žalovaného za požičanie peňazí. Manžel žalobkyne zomrel XX.XX.XXXX. Do konca roku 2016 bolo žalovanému vyplatené v splátkach 9.230 eur. V novembri žalobkyňa kontaktovala žalovaného za účelom uplatnenia práva spätnej kúpy, žalovaný to odmietol s tvrdením, že mali vrátiť 11.700 eur, kúpnu zmluvu považuje za platnú. Navrhol, že žalobkyni vyplatí doposiaľ ňou zaplatenú sumu a jemu zostane nehnuteľnosť. Žalobkyňa v predmetnej nehnuteľnosti roky

býva, nemá inú možnosť bývania ani finančne si iné bývanie zabezpečiť. Predmetnú zmluvu o predaji nehnuteľnosti považovala za zabezpečenie pohľadávky. Nikdy nemala ani jej manžel záujem byt predať. Hoci cena predmetnej nehnuteľnosti je približne 45.000 eur, v predmetnej zmluve je kúpna cena uvedená 11.700 eur. Žalobkyňa s manželom mali záujem o uzavretie zmluvy o pôžičke, kde bola ochotná do jej splatenia ručiť bytom, v žiadnom prípade nie bez ďalšieho nehnuteľnosť predať žalovanému, a to ani za uvedenú ani za žiadnu inú sumu. Uzavretie kúpnej zmluvy tak nebolo vážnou vôľou žalobkyne. Vzhľadom na uvedené má zato, že titul nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaného od žalobkyne je právnym úkonom absolútne neplatným, a preto sa domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti . Žalobkyňa nemá inú možnosť bývania, pohľadávku má žalovaný uhradenú. Uplatnila si aj predkupné právo, navrhovala takisto dohodu, ktorá bola dokonca výhodnejšia pre žalovaného, napriek tomu nemal záujem dohodnúť sa, odmietol previesť nehnuteľnosť do jej vlastníctva. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 psím .c), d), § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1-3, § 329 ods. 1,2, § 330 ods. 1, 2, § 331 ods. 1-3, § 332, § 333, § 334 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. Skonštatoval, že neodkladné opatrenie je prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu. Predpokladom nariadenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne nie je ani dobre možné. Je nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Súd sa oboznámil s návrhom ako aj s prílohami, pričom mal za osvedčené, že žalobkyňa a jej manžel ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci uzavreli dňa 12.11.2013 kúpnu zmluvu s právom spätnej kúpy, pričom predmetom bol predaj predmetného bytu. Kúpna cena bola dojednaná vo výške 11.700 eur a mala byť zaplatená pri podpise zmluvy. Zmluvné strany si dohodli, že predávajúci má právo spätnej kúpy nehnuteľnosti, najneskôr v lehote do 01.01.2017 a zmluvne dohodnutú kúpnu cenu a v prípade neuplatnenia práva spätnej kúpy a neuhradenia kúpnej ceny vo výške 11.700 eur najneskôr v lehote 36 mesiacov odo dňa podpisu predávajúci strácajú definitívne právo spätnej kúpy nehnuteľnosti a kupujúci sa stávajú definitívnym vlastníkom. Ďalej mal súd za preukázané, že dňa 12.11.2013 uzavreli zmluvné strany aj dodatok k zmluve, v ktorom sa dohodli na splátkovom kalendári, podľa ktorého bude predávajúci platiť vždy k 25. dňu v mesiaci čiastku 325 eur, poplatky za služby spojené s užívaním bytu budú hradiť predávajúci a v prípade omeškania s platbou je kupujúci oprávnený predávajúcemu vyúčtovať zmluvnú pokutu vo výške 0,5% z dlžnej sumy platby za každý deň omeškania. Z LV č. XXXX pre k.ú. U. vyplýva, že žalovaný je vedený ako výlučný vlastník spornej nehnuteľnosti, bytu a príslušného podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, pričom ako titul nadobudnutia je uvedená kúpna zmluva s právom spätnej kúpy, vklad č. V 2099/13 zo dňa 13.12.2013. Žalovaný listom zo dňa 17.01.2017 vyzval žalobkyňu na vypratanie nehnuteľnosti. Pri zohľadnení všetkých relevantných okolností prípadu v danom štádiu, súd zhodnotil situáciu ako dôvod na dočasné obmedzenie vlastníckeho práva žalovaného k predmetnému bytu uložením mu povinnosti zdržať sa prevodu, predaja, darovania, založenia, prenajatia, zaťaženia, dania do užívania predmetnej nehnuteľnosti inej tretej osobe, t.j. nakladania s nehnuteľnosťou a tiež uložením mu povinnosti strpieť užívanie tejto nehnuteľnosti žalobkyňou. Pre nerušené judikovanie súdu vo veci samej je totiž s prihliadnutím na predmet sporu (určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti) dôvodné až do skončenia konania vo veci samej na istý čas obmedziť právo žalovaného disponovať s uvedenou nehnuteľnosťou. V prípade nakladania s nehnuteľnosťou by totiž mohlo byť zmarené, prípadne sťažené uplatnenie práva žalobkyne, čím hrozí nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Žalobkyňa osvedčila potrebu neodkladnej úpravy, keď podaná žaloba nie je očividne vylúčená, pričom pre konečný záver o úspešnosti žaloby bude vykonané dokazovanie. Okrem toho žalobkyňa predmetný byt dlhodobo užíva, inú možnosť bývania nemá, pričom nie je vylúčené, že v prípade vyhovenia žalobe bude v katastri nehnuteľnosti zapísaná ako jeho vlastník. Nariadeným neodkladným opatrením sa tak poskytuje žalobkyni dočasná ochrana pred stratou obydlia, pretože sa dočasne do rozhodnutia súdu vo veci samej znemožní žalovanému nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou a umožní sa tak žalobkyni v predmetnej nehnuteľnosti ďalej bývať, keďže ide o jej jedinú možnosť bývania. Žalovaný sa domáha aj vypratania nehnuteľnosti žalobkyňou a teda je daná naliehavosť neodkladného opatrenia aj v tejto časti. Nariadené neodkladné opatrenie nie je pritom neprimeraným zásahom do práv žalovaného, pretože má

len dočasný charakter a nemení sa ním podstata vecného práva žalovaného, jeho vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti. Nariadením opatrenia sa teda nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán sporu, iba sa pre nerušené judikovanie vo veci samej dočasne zabráni žalovanému nakladať s nehnuteľnosťou a umožní sa žalovanej nerušené bývanie v nej. V dôsledku nariadeného neodkladného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma na strane žalovaného ani nevznikne neprimeraná výhoda na strane žalobkyne. Pokiaľ ide o zákaz vstupu žalovaného do bytu, v tejto časti považoval súd návrh za nedôvodný, nakoľko nedotknuteľnosť obydlia je chránená, žalovaný v zmysle ustanovenia článku 21 ods. 1 Ústavy SR nie je oprávnený vstúpiť do obydlia žalovanej bez jej súhlasu, preto nie je potrebné v tejto časti nariaďovať neodkladné opatrenie. Rovnako bol návrh nedôvodný v časti uloženia zákazu žalovanému vysťahovať žalobkyňu z predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko na vysťahovanie žalobkyne je potrebné vykonateľné rozhodnutie súdu. Svojpomoc v tomto prípade nie je možná. Preto súd v týchto častiach návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (zákaz vstupu, zákaz vysťahovania) zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie žalovaný a to proti jeho vyhovujúcej časti. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nepreskúmateľné a zjavne nepresvedčivé. S argumentáciou súdu uvedenou v odôvodnení uznesenia nesúhlasí. Súd nariadil neodkladné opatrenie bez toho, aby mohol čo i len čiastočne skonštatovať osvedčenie práva vo veci samej zo strany žalobkyne a zároveň na žiadnom mieste neuviedol ani zmienku o tom, prečo by malo byť jeho vlastnícke právo spochybnené. Súd s rozhodnutím navodil stav, kedy mu zakázal vykonávať jeho ústavou a zákonom garantované vlastnícke právo, s poukazom výhradne na tú jedinú skutočnosť, že žalobkyňa subjektívne považuje zmluvu, ktorou vlastnícke právo nadobudol, za neplatný právny úkon. Žalobkyňa v žalobe uvádza, že kúpna zmluva je simulovaný právny úkon, tieto tvrdenia sú vyslovene nepravdy, pretože to bola práve žalobkyňa s manželom, kto pripravil predmetné zmluvy. On nemal a doteraz nemá s takýmito vecami skúsenosti, nikdy žiadnu zmluvu, v ktorej by bol prevod vlastníckeho práva nepripravoval, ani sa na takomto procese nepodieľal. Ku kúpnej zmluve bol vyhotovený Dodatok, kde bolo dodatočne dohodnuté, že žalobkyňa s manželom zaplatia kúpnu cenu prostredníctvom splátok. To bola takisto iniciatíva žalobkyne, ktorá v súčasnosti tvrdí, že kúpna zmluva mala byť absolútne neplatným právnym úkonom. Opätovne nie je pravdivé tvrdenie, že im poskytol finančné prostriedky vo výške 9.000 eur s tým, že mala byť dohodnutá odplata za pôžičku vo výške 2.700 eur. Tieto tvrdenia sa opäť nezakladajú na pravde. Žalobkyňa na dokreslenie jeho negatívneho obrazu poukazuje na obsah dodatku, kde mala byť dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 0,5% z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Kúpnu zmluvu ani dodatok on nepripravoval ani nevyhotovoval, a voči žalobkyni si nikdy žiaden úrok ani zmluvnú pokutu neuplatňoval. Od uzavretia zmluvy ani jediný krát nenamietala, že by sa malo jednať o akýkoľvek zastretý alebo neplatný právny úkon. Pozoruhodná v celej veci je úloha splnomocnenej zástupkyne žalobkyne Mgr. T., ktorá napriek tomu, že zmluvu považuje za absolútne neplatný právny úkon, mala ho listom zo dňa 12.12.2016 vyzvať k mediácii vo veci uplatnenia práva spätnej kúpy. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa ani sčasti neosvedčila právo uplatňované vo veci samej, keď žaloba a v nej uvedené skutočnosti sú zjavne účelovej a špekulatívnej povahy, a zúfalým krokom žalobkyne, ktorá sa snaží zvrátiť svoje právne postavenie na úkor ním legitímne a v súlade so zákonom nadobudnutých práv, nemôže takto žalobkyňou uplatnené právo požívať ochranu súdu a to ani vo forme neodkladného opatrenia. Navrhol preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d) , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie treba potvrdiť, pretože je vecne správne.

4. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je správnosť postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému dočasne sa zdržať prevodu, predaja, darovania, založenia, prenajatia, zaťaženia, užívania, dania do užívania inej tretej osobe nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. U., zapísanej na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Hlohovec - katastrálnym odborom, ako byt č. X na X. podlaží bytového domu súp.č. XX postaveného na parc.č. 570, na ulici C. Y., U., vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 7089/26660, a aby strpel užívanie tejto nehnuteľnosti žalobkyňou a to až do právoplatnosti skončenia konania vo veci samej.

5. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pričom má za to, že súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým zisteniam pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie nároku na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom sa vysporiadal s podstatnými argumentmi žalobkyne a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého uznesenia. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne.

6. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov dočasná úprava pomerov zásadne prichádza do úvahy len v prípadoch, v ktorých sa má napraviť stav akútnych zásahov do práv či oprávnených záujmov strany sporu domáhajúcej sa ochrany neodkladným opatrením, teda vtedy, ak by vyčkávanie na rozhodnutie vo veci samej formou rozsudku po riadne vykonanom dokazovaní, mohlo spôsobiť také zmeny vo vzťahu k predmetu konania, či inú ujmu na právach žalobcu a neodkladného opatrenia, pri ktorých by samotné vedenie sporu mohlo už stratiť zmysel, alebo je tu iná závažná príčina, pre ktorú sa javí nevyhnutným pomery určitým spôsobom stabilizovať už pred konečným rozhodnutím. Neodkladné opatrenie slúži dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených strán konania a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Je nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre jeho nariadenie a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu, alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že takýmto opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán sporu a že v dôsledku neodkladného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma niektorej zo strán. Odvolací súd má za to, že z obsahu spisového materiálu vyplýva osvedčenie základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku žalobkyne ako aj svedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. S prihliadnutím na predmet konania vo veci samej, ktorým je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, je dôvodné v záujme skončenia predmetného konania na istý čas obmedziť právo žalovaného nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou aj za účelom ustálenia okruhu strán sporu, nakoľko žaloba o určenie vlastníckeho práva musí smerovať vždy voči vlastníkovi zapísanému v katastri nehnuteľností. Je v záujme oboch strán sporu, aby boli ich vzájomné vzťahy trvalo vyriešené, s poukazom na čo možno považovať zásah do vlastníckeho práva žalovaného za primeraný uvedenému účelu. Nepochybne vydaním predbežného opatrenia nedôjde k podstatnejšiemu zásahu, prípadne ohrozeniu pozície žalovaného ako vlastníka.

7. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti v súlade s ustanovením § 387 ods. 1, 2 z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

8. Uvedené uznesenie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .