Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_12Er-171-2010.pdf
PDF · 74.16 KB
Case nature
Area
Subarea
12Er/171/2010
Uznesenie
Okresný súd Humenné v exekučnej veci oprávneného SR - Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, 829 24 Bratislava, IČO: 30 796 482, pobočka Prešov proti povinnému SQR154, s.r.o., Narcisová 1, 040 11 Košice, IČO: 36 508 942 o vymoženie 936,06 eur a trov exekúcie takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e .
II. Súdnemu exekútorovi JUDr. Svätoslavovi Mruškovičovi, Exekútorský úrad Prešov, Kúpeľná 3, 080 01 Prešov, náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky voči povinnému vo výške 936,06 eur na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - Rozhodnutie č.k.: PP 701/00186/2008 zo dňa 07.08.2008, ktoré vydal Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Prešov.
2. Súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Svätoslava Mruškoviča, Exekútorský úrad Prešov, Kúpeľná 3, 080 01 Prešov, poverením č. 5702 041181 * zo dňa 04.03.2010.
3. Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 02.05.2014 podnet na zastavenie exekúciu podľa § 57 ods. ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) s poukázaním na nemajetnosť povinného.
4. Súdny exekútor v správe o stave exekučného konania zo dňa 19.03.2014, ktorú adresoval oprávnenému uviedol, že v priebehu exekučného konania vykonal úkony smerujúce k šetreniu majetku povinného pri ktorých zistil nasledujúce skutočnosti. Súčinnosťou s Úradom geodézie, kartografie a katastra SR a OR PZ, ODI súdny exekútor zistil, že povinný nie je v súčasnosti vlastníkom nehnuteľností a ani vlastníkom motorových vozidiel. Povinný bol zamestnávateľom od 01.10.2005 do 21.12.2012. Povinný má v zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne nedoplatok vo výške 53742,41 eur; zozname dlžníkov VZP nedoplatok vo výške 23459,73 eur. Osobným šetrením súdny exekútor nezistil žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok povinného. Povinný reálne nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť.
5. Z obsahu exekučného spisu podľa súdneho exekútora vyplýva skutočnosť, že povinný nedisponuje majetkom, ktorý by bolo možné exekúciou postihnúť niektorým zo spôsobov vykonanie exekúcie uvedených v § 63 ods.1 Exekučného poriadku a uspokojiť tak pohľadávku oprávneného a trovy exekúcie.
6. Súd výzvou zo dňa 21.04.2015 vyzval oprávneného, aby sa vyjadril k podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného.
7. Dňa 22.05.2015 oprávnený súdu oznámil, že nesúhlasí so zastavením exekúcie pre nemajetnosť povinného a naďalej trvá na vymáhaní pohľadávky.
8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku prvá veta, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
9. Nakoľko daná exekúcia začala pred 1. aprílom 2017 súd sa pri rozhodovaní riadil Exekučným poriadok účinným do 31. marca 2017.
10. Podľa § 58 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
11. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
12. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného, patrí do kompetencie súdneho exekútora, pričom súd následne po ich vyhodnotení si môže urobiť vlastný závere, či sú tu dôvody pre zastavenie exekúcie pre nemajetnosť alebo nie.
13. Zastavenie exekúcie z uvedeného dôvodu nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie napr. i z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí mať reálny podklad. Takže vyjadrenie oprávneného k podnetu exekútora nie je pre rozhodnutie exekučného súdu nevyhnutné bez toho, aby hrozilo reálne porušenie práv oprávneného.
14. Ústavný súd v obdobnom prípade vo veci udáva (IV. ÚS 452/11), že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovené. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Keďže v uvedenej exekučnej veci boli s poukazom na citovaný § 58 ods. 1 Exekučného poriadku naplnené podmienky na zastavenie exekúcie aj ex offo, a nielen na základe návrhu povinnej, nedoručeniu návrhu resp. podnetu povinnej (v tomto prípade oprávnenej) na zastavenie exekúcie a jeho nepredloženiu na vyjadrenie sa druhému účastníkovi konania k nemu, ústavný súd tejto skutočnosti nepripisuje takú relevanciu, aby len na tomto základe bolo možné dospieť k záveru o porušení v sťažnosti označených práv sťažovateľa. Vzhľadom na to, že prvostupňový súd bol podľa citovaného zákona oprávnený rozhodnúť o zastavení exekúcie aj bez návrhu, mohol tak urobiť aj bez vyjadrenia účastníkov konania, a preto uvedená námietka sťažovateľa nemohla zakladať dôvod na „zrušenie“ napadnutého uznesenia okresného súdu krajským súdom (podobne m. m. I. ÚS 359/2011, II. ÚS 421/2011, III. ÚS 432/2011, IV. ÚS 436/2011).
15. Konajúci súd uvádza, že z kontextu vyššie uvedeného nedochádza ani k porušeniu práva oprávneného na spravodlivý proces, nakoľko do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS252/04).
16. Súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O. s. p.), a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O. s. p. (viď R 37/1993).
17. Aj Najvyšší súd SR vo svojom stanovisku k prejednávanej problematike uviedol, že súd nie je povinný každú písomnosť založenú účastníkom konania doručovať protistrane. Takúto povinnosť mu Občiansky súdny poriadok ukladá len v prípade takých podaní, ktoré majú z hľadiska ich obsahu podstatný význam pre výsledok sporu. Takýmito podaniami účastníka, ktoré je súd povinný doručiť druhému účastníkovi, sú predovšetkým návrh na začatie konania (§ 79 ods. 4 O. s. p.), odvolanie (§ 209a ods. 1 O. s. p.),dovolanie, prípadne podania, ktorých obsahom je skutkový a právny rozbor prejednávanej veci. Súd nemá za povinnosť doručovať druhému účastníkovi odpoveď na podané odvolanie, podania, ktorých obsahom sú rôzne žiadosti účastníka (napr. žiadosť o urýchlenie vydania rozhodnutia) a pod. V prípade návrhov na zastavenie exekúcie išlo o procesné úkony, ktorých obsahom nebol skutkový, prípadne právny rozbor veci a neboli v nich uvedené žiadne nové skutočnosti, ku ktorým by bolo potrebné zaujímať stanovisko, prípadne na ich vyvrátenie navrhovať dôkazy.
18. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že exekútor vykonal úkony súvisiace so zisťovaním majetku povinného, pričom zistil jeho nemajetnosť. Konajúci súd mal teda vykonaným dokazovaním za preukázané, že v tomto prípade sú splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie z navrhovaného dôvodu, nakoľko podľa výsledkov šetrenia povinný nevlastní žiaden exekúciou postihnuteľný majetok a nie je predpoklad, že by v budúcnosti tento majetok nadobudol, pričom zmena tohto stavu je otázna a nepravdepodobná, preto ďalší výkon exekúcie by znamenal iba zbytočné navyšovanie trov exekúcie ktoré by v konečnom dôsledku znášal oprávnený.
19. Súd tak v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením exekúciu zastavil pre nemajetnosť povinného. Lustráciou súdneho exekútora nebol zistený žiaden exekvovateľný majetok povinného, pričom zisťovanie vykonané súdnym exekútorom bolo skutočne rozsiahle a dostatočné, tak ako to vyplýva z predkladacej správy súdneho exekútora.
20. Súdny exekútor v podanom návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že si trovy exekúcie neuplatňuje.
21. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
22. Podľa ustanovenia § 200 odsek 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
23. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
24. O trovách exekúcie súd rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal, nakoľko si ich náhradu neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Humenné v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia (§ 362 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „ CSP “/). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP./.