Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Co-87-2017.pdf
PDF · 95.67 KB
Case nature
Subarea
14Co/87/2017
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a členov senátu JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobkyne: M. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B., M. XXX, zastúpená splnomocneným advokátom JUDr. Jánom Čipkom, so sídlom Advokátska kancelária 981 01 Hnúšťa, Partizánska 197, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom 824 96 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpený splnomocnenou Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom 811 04 Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného zo dňa 19.12.2016 proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota číslo konania 6Csp/162/2016-19 zo dňa 01.12.2016, takto
rozhodol:
I. Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
II. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd vyhovel návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2 písm. d/ zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“), ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne z Dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 12.12.2014 a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej a taktiež súd uložil žalovanému povinnosť v deň vykonateľnosti uznesenia oznámiť zamestnávateľovi žalobkyne - F. P. E. F., M. U. X, aby pozastavil výkon zrážok zo mzdy žalobkyne. Súčasne súd vyslovil, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnej uplatnenej výške a súd taktiež podľa ustanovenia § 336 CSP uložil žalobkyni do 30 dní od právoplatnosti uznesenia podať proti žalovanému žalobu o určenie, že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorená dňa 22.12.2014 je bezúročná a bez poplatkov a Dohoda o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX uzatvorená dňa 22.12.2014 je neplatná. V odôvodnení uznesenia súd konštatoval, že mal v konaní listinnými dôkazmi preukázané, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu, v návrhu sú opísané rozhodujúce okolnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a je aj zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa žalobkyňa domáha. Aj súd mal za to, že predložené zmluvy obsahujú neprijateľné podmienky a dohoda o poskytovaní služieb nebola medzi stranami individuálne dojednaná a že doteraz na základe uzatvorených dohôd bolo zo mzdy žalobkyne zrazených 1 370,82 eur a pri pokračovaní zrážok zo mzdy by došlo k bezdôvodnému obohateniu druhej strany sporu. Ochrana ekonomických záujmov žalobkyne si teda vyžadovala nariadenie predmetného neodkladného opatrenia.
2. Proti uzneseniu okresného súdu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namieta nezákonnosť nariadenia neodkladného opatrenia, ako aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého uznesenia. Podstatou neodkladného opatrenia je poskytnutie okamžitej a dočasnej úpravy právnych pomerov a tak zabezpečiť buď budúci výkon exekúcie pred jej zmarením, alebo potreba neodkladnej
úpravy pomerov účastníkov (§ 324 a nasl. Civilného sporového poriadku). Žalovaný preto zastáva názor, že z podstaty tohto procesného inštitútu ako ultima ratio je možné ustáliť, že podmienkou je tiež primeranosť zásahu neodkladným opatrením do práv a oprávnených záujmov účastníka konania, voči ktorému neodkladné opatrenie smeruje. Uvedené kritériá v tomto prípade splnené neboli, odôvodnenie súdu k nariadeniu neodkladného opatrenia je v rozpore so zákonnou úpravou, pretože ani z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ani z uznesenia o jeho nariadení nie je možné objektívne zistiť, z čoho konkrétne súd vychádzal pri posudzovaní otázky osvedčenia rozhodujúcich skutočností a bezodkladnej potreby úpravy vzťahov medzi účastníkmi. Žalovaný predovšetkým uvádza, že dohoda o poskytovaní služieb bola individuálne uzavretá, nejde o predpoklad ani o podmienku vzniku zmluvy o úvere. Dohoda o poskytovaní služieb je samostatným úkonom a jej vznik nie je podmienkou pre vznik zmluvy o úvere a teda v zmysle vyššie uvedeného má právnu povahu individuálneho dojednania. Uvedené ustanovenie je len jedným z faktorov, ktorý každému spotrebiteľovi indikuje pri zachovaní jeho elementárnej zodpovednosti a obozretnosti oddelenosť dohody ako niečoho samostatného od samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Dohoda je osobitne podpisovaná. Tento fakt nielen zdôrazňuje jej samostatnosť od ostatného obsahu zmluvy o revolvingovom úvere, ale dlžník podpísaním tlačiva neuzatváral automaticky aj dohodu o poskytovaní služieb. Žalovaná zdôrazňuje, že v prípade žalobcu bolo uzavretie dohody slobodné a dobrovoľné, vedel o jej význame, právach a povinnostiach z nej vyplývajúcich. Žalovaný namieta, že neodkladné opatrenie nie je možné nariadiť bez osvedčenia aspoň základných predpokladov, ktoré odôvodňujú jeho nariadenie, teda nie je možné vychádzať iba z tvrdení žalobcu, ale je nutné ich aj osvedčiť. Znamená to teda, že súd sa musí pri rešpektovaní účelu a hraníc predbežnosti zaoberať aj otázkou práv a povinností, ktoré tvoria obsah právneho vzťahu účastníkov, z ktorého sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Tieto zásady podľa názoru žalovaného neboli uznesením prvoinštančného súdu rešpektované. Súd nijako neuviedol dôvody, ktoré ho viedli k predbežnému záveru o existencii bezprostrednej ujmy na strane žalobcu, rovnako nie je z rozhodnutia zrejmé, z akých konkrétnych predložených dôkazov mal súd preukázanú zákonnú dôvodnosť na nariadenie neodkladného opatrenia. Nariadením neodkladné opatrenia sa zavádza stav, kedy žalobca nemôže byť efektívne donútený uhrádzať to, na čo sa zaviazal v zmysle dojednaných zmluvných podmienok. Dohodu o poskytovaní služieb uzavrel žalobca so žalovaným zo stavu plného oboznámenia sa s jej obsahom, pričom žalobca s podmienkami dohody plne súhlasil, podmienky mu v čase uzavretia vyhovovali a následne s odstupom času sa domáha jej neplatnosti. V závere odvolania žalovaný poznamenal, že neodkladné opatrenie prichádza do úvahy len výnimočne a len v nevyhnutnej miere. Ani jedna z týchto požiadaviek nebola pri napadnutom uznesení dodržaná a neobsahuje ani reálne odôvodnenie, v čom by mala spočívať. Na základe uvedeného potom žalovaný navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Pre prípad úspechu si uplatnil a vyčíslil aj trovy odvolacieho konania.
3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie považuje za zákonné a vecne správne. V návrhu na nariadenie neodkladné opatrenia uviedla rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a osvedčila ich priloženými listinami. Má za to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil relevantnú mieru pravdepodobnosti hroziaceho negatívneho následku pokračovania vo výkone zrážok zo mzdy pre ochranu jej ekonomických záujmov. Vydanie neodkladného opatrenia súd dostatočným spôsobom odôvodnil s prihliadnutím na skutočnosť, že nemôže súd v tomto štádiu procesu vyžadovať dôsledné preukázanie skutočnosti, pokračovaním vo výkone zrážok zo mzdy by dochádzalo k bezdôvodnému obohateniu druhej strany sporu a majetkovej ujmy na strane žalobkyne. Neodkladné opatrenie má zabezpečiť preventívny účinok ochrany práv strany sporu, pričom efektívnosť neodkladného opatrenia je do značnej miery determinovaná jeho včasným vydaním. Samotné skúmanie neplatnosti a neprijateľnosti konkrétnych právnych úkonov a zmluvných dojednaní, ktoré sú toho času pochybné, rovnako ako je spochybnená celková výška pohľadávky druhej strany, má byť predmetom konania vo veci samej. Pokiaľ žalovaný argumentuje individuálnosťou uzavretia dohody o poskytovaní služieb, žalobkyňa uvádza, že podľa jej názoru je to typický formulár, z ktorého nevyplýva možnosť zmeny jeho textu, tak po obsahovej, ako aj formálnej stránke. Nebola jej poskytovaná možnosť uzavrieť zmluvu o revolvingovom úvere bez uzavretia dohody o poskytovaní služieb, rovnako ako jej nebolo poskytnuté vybratie služby, ktorú má záujem využívať. Formulár dohody jej bol predložený spolu so zmluvou o revolvingovom úvere ako jej súčasť, respektíve podmienka pre uzavretie zmluvy. Má za to, že dohodu o poskytovaní služieb nemožno posudzovať samostatne, ale len vo vzájomnej súvislosti s uzavretou zmluvou o revolvingovom úvere v zmysle ustanovenia § 52 a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Bez nariadenia neodkladného opatrenia by mohol nastať ťažko zvrátiteľný stav, ktorým by boli poukázané
druhej strane sporu z jej mzdy finančné prostriedky bezdôvodne, respektíve vo vyššom rozsahu než zákon dovoľuje. Je tak toho názoru, že súd v konaní postupoval správne, napadnuté uznesenie je v súlade s právnymi predpismi, je spravodlivé a dostatočne odôvodnené. V závere vyjadrenia k odvolaniu žalobkyňa poznamenala, že dňa 29.11.2016 podala na Okresný súd v Rimavskej Sobote žalobu vo veci samej, pričom konanie je vedené pod sp. zn. 12Csp/173/2016. Na základe uvedeného potom žalobkyňa navrhuje, aby odvolací súd odvolanie žalovaného zamietol ako nedôvodné a priznal žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania.
4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
5. Vychádzajúc z ustanovenia § 324 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
8. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
9. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
10. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je upraviť pomery medzi stranami sporu a to jednak ešte pred rozhodnutím súdu vo veci samej v štádiu pred začatím konania a počas konania, ako aj po jeho skončení a to za predpokladu, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Odvolací súd v súvislosti s novou procesnou a právnou úpravou tohto špecifického inštitútu konštatuje zásadné a významné odlišnosti terajšej úpravy neodkladných a zabezpečovacích opatrení tak, ako sú obsiahnuté v ustanoveniach § 324 až 344 Civilného sporového poriadku oproti právnej úprave predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazu podľa ustanovení § 74 až § 78h Občianskeho súdneho poriadku (a to z hľadiska ich charakteru, sledovaného účelu, dočasnosti a trvania týchto osobitných zákonných inštitútov, no najmä z hľadiska zákonných podmienok možnosti ich nariadenia a aj z hľadiska subjektov, vo vzťahu ku ktorých je súd oprávnený ich nariadiť).
11. Odvolací súd ako prvoradú a zásadnú skutočnosť konštatuje, že žalobkyňa si splnila povinnosť vyplývajúcu jej z výroku uznesenia súdu prvej inštancie. Odvolací súd mal telefonickým dožiadaním na
Okresnom súde Rimavská Sobota verifikované, že žalobkyňa podala dňom 19.11.2016 na uvedenom súde žalobu vo veci samej voči žalovanému o určenie, že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorená dňa 22.12.2014 je bezúročná a bez poplatkov a Dohoda o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX uzatvorená dňa 22.12.2014 je neplatná.
12. Oboznámením sa s obsahom spisu, najmä s dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov z hľadiska jej obsahu a formy, sa odvolací súd plne stotožňuje s prijatým záverom okresného súdu, že žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (vychádzajúc z predložených listinných dôkazov) aj podľa názoru odvolacieho súdu v dostatočnej miere preukázala dôvodnosť potreby dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu a dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by bola za daných skutkových okolností a za predpokladu prebiehajúceho konania vo veci samej predbežne poskytnutá ochrana jej subjektívneho práva. Nárok je osvedčený vtedy, ak sa súdu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako pravdepodobný. Miera osvedčenia sa pritom riadi konkrétnou situáciou, najmä naliehavosťou tej
- ktorej veci. Pri neodkladnom opatrení prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania oprávnenosti a dôvodnosti uplatneného nároku. Odôvodnenie potreby bezodkladnosti upravenia pomerov strán spočíva najmä v preukázaní toho, že z dôvodov na strane žalovaného vzniká (hrozí) žalobkyni škoda, či iná ujma. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na majetkových právach žalobkyňa osvedčuje tým, že z jej mzdy na žiadosť žalovaného podľa dohody o zrážkach jej zamestnávateľ vykonával zrážky zo mzdy, na základe čoho jej bolo zo mzdy zrazených už 1 308,51 eur, hoci čerpala úver vo výške 1140 eur a reálne dostala 1026 eur, pričom však platnosť tejto dohody, ako aj základného zmluvného vzťahu z ktorého si nárok žalovaný voči žalobkyni odvodzuje a ktorý nárok si prostredníctvom dohody aj uspokojuje, a teda aj zákonnosť vykonávaných zrážok, bola žalobkyňou v súdnom konaní vo veci samej spochybnená a namietaná. Odvolací súd ako zásadné konštatuje, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov č. XXXXXXXXXX zo dňa 22. 12. 2014, uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným, má formulárový charakter a bola vopred veriteľom koncipovaná a následne dlžníkovi predkladaná. Žalobkyňa - ako dlžníčka pritom tvrdí, že jej nebolo umožnené (napriek formálnemu odčleneniu dohody o zrážkach zo mzdy ako samostatnej listiny a napriek jej obsahu) odmietnuť jej podpísanie, vylúčiť ju, naopak tvrdí, že formulár dohody jej bol predložený, respektíve nanútený spolu so zmluvou o revolvingovom úvere ako jej súčasť, respektíve podmienka pre uzavretie zmluvy. Preukázanie individuálnosti dojednania dohody bude predmetom dokazovania vo veci samej. Pokiaľ tak bola v konaní vo veci samej spochybnená zákonnosť uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere, Dohody o poskytovaní služieb a dohody o zrážkach zo mzdy a žalobkyňa sa žalobou vo veci samej domáha ich súdneho prieskumu z dôvodu ich nesúladu so spotrebiteľským právom, je nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by sa dočasne, do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej zastabilizovali pomery medzi stranami sporu, dôvodná. Už samotná hrozba možného výkonu práva žalovaného, ktorého však zákonnosť je spochybňovaná, spôsobuje výrazné obmedzenie či ohrozenie žalobkyne disponovať so svojim príjmom a žalovaný môže aj v súčasnosti, aj v budúcnosti neobmedzene vymáhať dlh od žalobkyne na podklade právneho úkonu, ktorého platnosť je v sporovom konaní spochybnená. Zrážky by tak musel zamestnávateľ vykonávať na základe nejudikovaného titulu a žalobkyňa tak nemá iné prostriedky do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej tento proces zastaviť, respektíve jeho výkonu predchádzať a zamedziť ho, než žiadať súd o nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd poznamenáva, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to súdnu kontrolu zmluvných podmienok obsiahnutých v spotrebiteľskej zmluve. Do rozhodnutia okresného súdu o tom, či bola dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá platne, je tak žiadúce dočasne upraviť pomery strán sporu a zamedziť vykonávaniu zrážok na základe dohody, ktorej platnosť je medzi stranami sporná. Nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa zakáže žalovanému dočasne zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy je dočasné opatrenie proti postihu majetku žalobkyne, bez ktorého by mohol nastať ťažko zvrátiteľný alebo nenapraviteľný stav, t. j. že by sa na základe spochybneného nároku poukázali žalovanému zo mzdy žalobkyne finančné prostriedky bezdôvodne, resp. vo vyššom rozsahu než zákon dovoľuje a než na aký má žalovaný zákonný nárok súladný so spotrebiteľným právom.
13. Nariadené neodkladné opatrenie je opatrením dočasným, právne vzťahy medzi stranami nerieši definitívne, ale len predbežne poskytuje ochranu žalobcovi ako spotrebiteľovi, pred možnými nepriaznivými následkami z titulu uplatňovania tvrdených neprijateľných podmienok obsiahnutých v spotrebiteľskej zmluvy. Nariadené neodkladné opatrenie tak nepredstavuje ani neprimeraný a ani bezdôvodný zásah do výkonu práv žalovaného, požiadavka vyváženosti dočasnej úpravy pomerov
účastníkov tak zostáva zachovaná. Zistené okolnosti prípadu tiež nevyvolávajú žiadne pochybnosti o naliehavej potrebe zásahu súdu v podobe dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu.
14. Odvolací súd tak vzhľadom na uvedené a v nadväznosti na zdôvodnenie prvoinštančného rozhodnutia, sa stotožňuje s názorom, že žalobkyňa v dostatočnej miere osvedčila naliehavosť potreby dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán v konaní (§ 255 CSP) a vyslovil, že žalobkyňa, ako procesne plne úspešná strana v odvolacom konaní, má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o ich výške rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a to samostatným uznesením.
16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).