Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_16P-186-2014.pdf
PDF · 118.95 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/186/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, pred sudcom JUDr. Táňou Šefčíkovou, vo veci starostlivosti o maloleté deti: H. M.L., D.. XX.X.XXXX, A. M., D.. XX.X.XXXX, obaja prechodne bytom u navrhovateľa A. Ú., A. XXX (ďalej len „maloletí"), v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, deti rodičov: matka, O. M., D.. XX.X.XXXX, H. N. Č. X, G., prechodne bytom A. Ú., A. XXX, otec, M. M., D.. XX.X.XXXX, H. N. Č. X, G., toho času X. Z. W. XX/X, R. A. - A., Č. F., o návrhu navrhovateľa: O. G., D.. XX.X.XXXX, trvale bytom S., C. X, prechodne bytom A. Ú., A. XXX, o zverenie maloletých do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľa, takto
rozhodol:
I. Súd zveruje maloletých do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľa, ktorý je povinný vykonávať osobnú starostlivosť o maloletých v rovnakom rozsahu ako ju vykonávajú rodičia.
II. Navrhovateľ je oprávnený maloletých zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.
III. Otec je povinný prispievať na výživu mesačne na maloletého A., D.. XX.XX.XXXX sumou 80,-Eur a na maloletého H., D.. XX.XX.XXXX sumou 80,-Eur, vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám navrhovateľa, a to od právoplatnosti rozsudku.
IV. Matka je povinná prispievať na výživu mesačne na maloletého A., D.. XX.XX.XXXX sumou 60,-Eur a na maloletého H., D.. XX.XX.XXXX sumou 60,-Eur, vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám navrhovateľa, a to od právoplatnosti rozsudku.
V. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Košice I., č.k. 22P/261/2010-40 z 23.03.2012.
VI. V ostatnom súd konanie zastavuje.
VII. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom z 17.10.2013, doručeným súdu 21.10.2013, sa navrhovateľ domáhal zverenia maloletých do svojej náhradnej osobnej starostlivosti. Navrhovateľ uviedol, že je rozvedený a má tri dospelé deti. V čase podania návrhu žila matka maloletých spolu s navrhovateľom v jeho domácnosti. Maloletí boli po rozvode rodičov zverení do starostlivosti otca, ale následne boli zverení do osobnej starostlivosti matky. Otec, ani matka nie sú schopní sa starať o maloletých. Matka je podľa navrhovateľa extrémne zadlžená. Otec neprejavuje o maloletých žiadny záujem a neplatí výživné. Navrhovateľ je poberateľom invalidného dôchodku. Navrhovateľ žiadal o určenie výživného na každého maloletého 80 Eur mesačne od každého rodiča.
2. Navrhovateľ priložil k návrhu o.i. potvrdenia o návštevy Základnej školy Pusté Úľany oboch maloletých v školskom roku 2013/2014, potvrdenia z 16.10.2013 o pobyte maloletých na adrese pobytu navrhovateľa, rodné listy maloletých, oznámenie súdneho exekútora z 30.9.2013, ktorým oznamuje matke maloletých, že pohľadávka výživného voči otcovi sa vymáha od 12.6.2013 ku dňu oznámenia neúspešne.
3. Maloletí boli rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 22P/261/2010-40 z 23.3.2012 (právoplatný 31.7.2012) zverení do osobnej starostlivosti matky. Matka bola poverená zastupovaním a správou majetku maloletých a otec bol zaviazaný k výživnému vo výške 60 Eur na mal. A. a 50 Eur na mal. H. počnúc 1.4.2012. Pomery matky boli ku dňu vyhlásenia rozsudku také, že táto spolu s maloletými bývala u svojej matky, ktorej prispievala na bývanie 150 Eur mesačne. Matka mala priemerný čistý zárobok 350 Eur mesačne, poberala daňový bonus a rodinné prídavky 45 Eur mesačne na oboch maloletých. Iný príjem a majetok matka nemala. Otec žil s matkou v podnájme, kde uhrádzal 200 Eur mesačne na stravu a bývanie. Jeho priemerný mesačný zárobok bol vo výške 653 Eur mesačne. Iný príjem a majetok nemal. Maloletí navštevovali 5. (mal. A.) a 3. ročník (mal. H.) základnej školy, stravné predstavovalo 40 Eur mesačne, športové aktivity 40 Eur mesačne, žiadne mimoriadne výdavky v konaní uvedené neboli.
4. Súd uznesením č.k. 16P/186/2014-107 z 12.1.2016 vydal predbežné opatrenie, ktorým maloletých dočasne zveril náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľa s tým, že otca zaviazal prispievať na každého maloletého 80 Eur mesačne a matku sumou 30% zo sumy životného minima na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z., a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
5. Uznesením č.k. 16P/186/2014-29 z 17.10.2014 súd ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta (ďalej len „KO“) na zastupovanie maloletých v konaní.
6. Navrhovateľ predložil lekárske potvrdenie z 31.10.2014 od všeobecného lekára, podľa ktorého je navrhovateľ po zdravotnej stránke spôsobilý vykonávať náhradnú starostlivosť o dieťa. Podľa výpisu banky navrhovateľa, navrhovateľovi bol vyplatený 9.10.2014 invalidný dôchodok 420,80 Eur. Dňa 1.11.2014 navrhovateľ písomne vyhlásil, že je plne spôsobilý na právne úkony. Zo správy KO z 31.10.2014 vyplýva, že v čase šetrenia žila matka v spoločnej domácnosti s navrhovateľom a H.. A. sa nachádzal v Liečebno-výchovnom sanatóriu Košice - celodennej forme (ďalej len „LVS Košice“). Otec sa o maloletých nijak nezaujímal a neplatil výživné. O mal. A. sa občasne starali starí rodičia v Košiciach. Matka podľa navrhovateľa požívala v nadmernej miere alkoholické nápoje. Navrhovateľ mal s H. veľmi dobrý vzťah, ale A. v tom čase neprejavoval rešpekt voči nemu, ani voči svojej matke, boli s ním výchovné problémy. Matka súhlasila s návrhom navrhovateľa ohľadne zverenia maloletých do osobnej starostlivosti navrhovateľa. 3.11.2014 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené z dôvodu, že sa nepodarilo doručiť predvolanie otca na pojednávanie. Matka doručila súdu dohodu o vykonaní práce s IN Servise s.r.o. z 2.9.2013 na mesiac 10/2013, mzda 1,941 Eur/hodina, pracovná úloha: príprava tovaru na expedíciu v sklade. Ďalej matka predložila súdu časť potvrdenia o zamestnaní zamestnávateľa Študentský servis spol. s r.o. za obdobie november 2013 až august 2014, pracovná pozícia operátor výroby. Z oznámenia z 8.1.2015 Študentský servis spol. s r.o. vyplýva, že v čase trvania pracovného pomeru zamestnávateľ vykonával zrážky v prospech Pro Civitas (z časti predloženého potvrdenia matkou vyplýva, že celková pohľadávka bola 303,33 Eur a bolo zrazených 264 Eur). Priemerná mesačná mzda matky bola za obdobie november 2013 až august 2014 vo výške 395,68 Eur mesačne. Z potvrdenia INDEX NOSLUŠ s.r.o. vyplýva, že za obdobie od 11.9.2014 do 19.10.2014 bol priemerný čistý mesačný príjem 340,77 Eur. Matka predložila súdu časť pracovnej zmluvy s DHL Logistic (Slovakia) spol. s r.o. ohľadne výkonu práce v pracovnej pozícii skladový pracovník, s dňom nástupu 20.10.2014 na dobu určitú, do 19.4.2015. Z oznámenia zamestnávateľa DHL Logistics (Slovakia) spol. s r.o. z 24.1.2017 vyplýva, že matka bola u nich zamestnaná od 20.10.2014 do 20.5.2016. Z potvrdení o príjme vyplýva, že matka si počas celého obdobia uplatňovala daňový bonus vo výške 42,82 Eur. Priemerná čistá mesačná mzda za 10-12/2014 bola vo výške 418,99 Eur, za 1-12/2015 bola vo výške 598,06 Eur, za 1/2016 do 20.5.2016 bola vo výške 551,08 Eur. V období od 12/2014 do 5/2016 zamestnávateľ vykonával mesačné zrážky zo mzdy: v 12/2014: 70,19 Eur, v 1/2015 až 12/2015 od 90,26 Eur do 163,63 Eur, 1/2016 do 5/2016 od 20,40 Eur do 86,89 Eur. Podľa lustrácie súdu je matka od 9.1.2017 zamestnaná v TOPEC a.s.
7. Z vyjadrenia triednej učiteľky mal. H. z 26.11.2014 vyplýva, že s maloletým neboli žiadne výchovné problémy, prosperoval a v kolektívne bol obľúbený. Zo správy ošetrujúceho lekára z 10.11.2014 vyplýva,
že tento mal v starostlivosti len mal. H. a tento nejavil známky žiadneho zanedbania. 2.2.2015 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktoré boli predvolaní aj rodičia maloletých, ktorí mali vykázané doručenie predvolania, ale títo sa nedostavili bez ospravedlnenia. Súd otvoril pojednávanie, na ktorom predstúpil navrhovateľ, ktorý uviedol, že trvá na podanom návrhu. Matka spolu s maloletými žila v danom čase s navrhovateľom v domácnosti, ale odchádzala na 2-3 dni pravidelne preč z domácnosti, niekedy aj na dlhšiu dobu. Mal. A. bol v starostlivosti LVS Košice a to do 15-teho roku. Mal. H.Š. bol stále v starostlivosti navrhovateľa a neboli s ním žiadne problémy. Na pojednávaní bol uskutočnený výsluch mal. H., ktorý uviedol, že v tom čase žili s matkou u navrhovateľa dva roky. Starí rodičia by sa o neho asi nevedeli postarať, nakoľko starý otec chodí často do krčmy. Otec sa oňho nezaujíma, s navrhovateľom má veľmi dobrý vzťah a chce, aby zostal s ním, berie ho ako vlastného otca. Mama sa oňho nestará, býva asi v Trnave, ale nevie, nakoľko ho tam nikdy nezobrala. Navrhovateľ naňho perie, varí mu, chodí s ním lekárovi. S bratom A. sú v telefonickom kontakte a A. naznačil H., že by chcel s ním a navrhovateľom bývať.
8. Zo správy LVS Košice z 23.3.2015 vyplýva, že mal. A. je v ich starostlivosti od 10.9.2012 z dôvodu výchovných problémov. Pobyt bol ukončený na žiadosť matky 28.6.2013 z dôvodu zmeny bydliska. Avšak matka požiadala o opätovný nástup mal. A. z dôvodu pokračujúcich výchovných problémov a mal. A. bol teda v starostlivosti LVS Košice opätovne od 10.2.2014. Zo správy vyplýva, že mal. A. má vytvorené citové väzby na matku, starú matku, k navrhovateľovi nemá ani kladný, ani záporný vzťah, s otcom matky niekedy športuje, s dedkom si rozumie a so strýkom (bratom matky) je dobrým kamarátom.
9. V priebehu celého konania sa nedarilo súdu zistiť skutočný pobyt otca. Vo veci bol dožiadaný aj Okresný súd Košice I, v obvode ktorého má otec trvalý pobyt. Tento bol však pri vybavení dožiadania tiež neúspešný. Rodinní príslušníci otca poskytli niektoré indície ohľadne pobytu otca, najmä, že tento vykonáva prácu v Českej republike. Lustráciou súd zistil, že od 9.9.2013 bol otec zamestnancom U- Shin Slovakia s.r.o., Košice s priemerným vymeriavacím základom za obdobie od 9/2013 do 12/2014 vo výške 356,96 Eur mesačne. Podľa dohody o skončení pracovného pomeru, ktorú následne v konaní predložil otec, tento pracovný pomer skončil 9.3.2015.
10. Z podania navrhovateľa z 15.10.2015 vyplýva, že v danom čase mal. A. žil so starou mamou v Košiciach, mal. H. spolu s navrhovateľom. Podľa navrhovateľa, aj mal. A. pravdepodobne bude chcieť žiť s ním po skončení základnej školy v Pustých Úľanoch. Navrhovateľ chce, aby mal. A. išiel na strednú školu. Mal. H. bude končiť základnú školu o dva roky. Otec maloletých v danom čase posielal dobrovoľne 160 Eur mesačne. Podľa navrhovateľa otec žil v Čechách, ale adresu mu neuviedol. Súdu sa podarilo 2.12.2015 skontaktovať s otcom maloletých na telefónnom čísle, ktoré poskytol brat otca, kedy otec uviedol, že sa zdržiava na adrese A. XXX XX, X. Z. W. Č.. XXXX, R. A., Č. F., ale že často mení pobyt. Zaviazal sa však, že zmenu pobytu oznámi súdu. Otec uviedol, že výživné na obe deti platí riadne. Vo veci výsluchu otca bol dožiadaný Okresný súd v Pardubiciach. Výsluch otca sa uskutočnil 26.1.2016, v ktorom otec vyjadril súhlas so zverením maloletých navrhovateľovi a to doby skončenia školy v Slovenskej republike. Výživné otec odporučil ponechať vo výške ustanovenej rozhodnutím. Uviedol, že ma ukončené stredné odborné učilište v odbore strojný mechanik pre oceľové konštrukcie. Bol evidovaný na úrade práce v Košiciach od 3/2015 do 5/2015. Od 5/2015 je zamestnaný v Českej republike cez agentúru XAWAX Jobs s.r.o. Jeho čistý mesačný príjem je cca 14.000 Kč, nikdy nepodnikal, nemá žiadny majetok, zdravotný stav má dobrý, výdavky má 4.666 Kč ako nájomné, 120 Kč internet. Otec súhlasil s prejednaním veci bez jeho prítomnosti. Otec predložil súdu pracovnú zmluvu s XAWAX Jobs s.r.o., vrátane dodatku o trvaní pracovného pomeru do 31.12.2015. Otec ale uviedol predpoklad, že tento pracovný pomer bude predĺžený. Podľa mzdového výmeru zamestnávateľa XAWAX Jobs s.r.o. z 22.5.2015 bola základná mzda otca 9.200 Kč mesačne.
11. Zo správy Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, ktorý bol dožiadaný ÚPSVaR GA, z 21.2.2017 vyplýva, že mal. A. býva u svojej starej matky, nakoľko navštevuje Hotelovú akadémiu v Košiciach, kde sa mu veľmi páči a prosperuje. Stará mama súhlasí s tým, aby boli obaja maloletí zverení do osobnej starostlivosti navrhovateľa. Navrhovateľ jej pravidelne posiela výživné, k obom maloletým má veľkú citovú väzbu, pravidelne spolu telefonujú a navrhovateľ sa o A. priebežne zaujíma. Podľa jej vedomostí matka žila určitý čas s navrhovateľom v jednej domácnosti, ale túto opustila. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice uskutočnil výsluch mal. A., ktorý prišiel v sprievode starej mamy a uviedol, že chce, aby bol zverený do starostlivosti navrhovateľa. Tento pravidelne posiela výživné a dokonca platí aj mimoriadne zvýšené výdavky. Pravidelne spolu s navrhovateľom a bratom telefonujú, mal. A. chodí
na prázdniny k navrhovateľovi. V Košiciach žije kvôli štúdiu na strednej škole. Nevedel uviesť kde sa nachádza jeho matka. Zo správy Hotelovej akadémie v Košiciach z 14.2.2017 vyplýva, že mal. A. má 0 vymeškaných hodín, prospel s vyznamenaním a jeho správanie je bezproblémové.
12. Zo správy ÚPSVaR GA z 1.3.2017 vyplýva, že navrhovateľ má vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o oboch maloletých. Rodičia na maloletých neprispievajú. Mal. A. chodieva domov na prázdniny, voľné víkendy. Starej mame prispieva na výživu mal. A., nakoľko sa tento v týždni nachádza v jej starostlivosti. Navrhovateľ má pravidelné mesačné výdavky na bývanie 255 Eur, poberá rodinné prídavky 2x23,52 Eur mesačne, príspevok dieťaťu zverenému do náhradnej starostlivosti 2x31 Eur. 3.2.2017 ÚPSVaR GA uskutočnil výsluch mal. H., ktorý uviedol, že v starostlivosti navrhovateľa je už 4 roky, cíti sa dobre, otec sa oňho vôbec nezaujíma, s matkou nebol v kontakte od Vianoc, brat chodieva domov na prázdniny a sviatky. Mal. H. uviedol, že k navrhovateľovi má vzťah ako k otcovi a chce byť zverený do jeho starostlivosti. Zo správy Základnej školy Pusté Úľany z 9.2.2017 vyplýva, že mal. H. má 0 vymeškaných hodín, je manuálne veľmi zručný, priateľský, obľúbený, chodí čistý a upravený.
13. 2.3.2017 sa po zmene zákonného sudcu uskutočnilo pojednávanie, na ktoré sa nedostavili rodičia maloletých, ktoré bolo odročené s cieľom prešetrenia aktuálnych pomerov na strane rodičov. Matka mala doručenie predvolania vykázané a otec súhlasil s prejednaním veci bez jeho prítomnosti. Súd tiež vyzval prítomného navrhovateľa, aby tento súdu predložil aktuálne potvrdenie o zdravotnom stave, potvrdenie o priznaní invalidného dôchodku, aktuálne vyhlásenie o spôsobilosti na právne úkony a o trvalom, resp. prechodnom pobyte. Súd doručil výzvu otcovi na adresu v Českej republike, ktorú otec označil ako doručovaciu adresu s tým, že súdu oznámi prípadnú zmenu. Výzva bola však vrátená súdu ako nedoručiteľná. Navrhovateľ uviedol, že je s otcom niekedy v kontakte cez facebook, ale ten navrhovateľovi nikdy neuvedie kde sa nachádza. Matke bola doručená výzva na adresu jej trvalého aj prechodného pobytu. V oboch prípadoch sa výzva vrátila ako nedoručená z dôvodu, že je adresát neznámy. Zamestnávateľ matky, TOPEC, a.s. podaním z 13.3.2017 uviedol, že matka je u nich zamestnaná ako pekárka od 9.1.2017 na dobu určitú do 8.7.2017 ako pekárka. Čistý mesačný príjem matky za obdobie od 9.1.2017 do 28.2.2017 bol za 1/2017: 428,58 Eur, za 2/2017: 548,45 Eur. Navrhovateľ predložil aktuálne vyhlásenie o plnej spôsobilosti na právne úkony, rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 21.6.2010 o priznaní invalidného dôchodku 383,10 Eur mesačne, lekársku správu z 15.3.2017 o tom, že navrhovateľ je po fyzickej aj psychickej stránke zdravý a potvrdenie z bankového účtu navrhovateľa prijatí platby 434,20 Eur ako dávky invalidného dôchodku. Navrhovateľ vzal návrh z časti späť, a to v časti výživného zo strany matky 20 Eur na každého mal. mesačne a v časti návrhu o priznanie zročného výživného zo strany oboch rodičov.
14. Podľa § 119b ods. 3 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2016 (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2016) (ďalej len “ZoR”) konania o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení výchovného opatrenia, o ktorých súd nerozhodol do 31. decembra 2015, sa dokončia podľa predpisu účinného do 31. decembra 2015.
15. Podľa § 44 ods. 1 ZoR, náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť; podľa odseku 2 rovnakého ustanovenia náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím; podľa odseku 3 rovnakého ustanovenia náhradnou starostlivosťou je a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť“), b) pestúnska starostlivosť a c)ústavná starostlivosť; napokon podľa odseku 4 takéhoto ustanovenia súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.
16. Ust. § 44 ods. 3 ZoR upravuje formy náhradnej starostlivosti, pričom (ako uvádza aj dôvodová správa) zo systematického zaradenia jednotlivých foriem náhradnej starostlivosti treba vyvodiť ich prioritu. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už ju budú uskutočňovať verejné alebo súkromné zariadenia sociálnej starostlivosti, súdy, správne alebo zákonodarné orgány. Ustanovenie § 44 ods. 4 ZoR vychádzajúc z uvedeného článku, teda ako základné kritérium pri rozhodovaní súdu o tom, ktorý zo spôsobov
náhradnej starostlivosť zvolí, ustanovuje záujem maloletého dieťaťa. Záujem dieťaťa treba chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch.
17. Podľa § 45 ods. 1 až 5 ZoR, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33 ZoR. Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
18. Podľa § 47 ZoR, náhradná osobná starostlivosť zaniká (o.i.) dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, smrťou maloletého dieťaťa, smrťou osoby, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, právoplatným rozhodnutím súdu o zániku dôvodu, pre ktorý bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti.
19. Podľa § 47 ods. 2 ZoR, súd zruší náhradnú osobnú starostlivosť len z vážnych dôvodov, najmä ak osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zanedbáva maloleté dieťa alebo porušuje svoje povinnosti; urobí tak vždy, ak o to táto osoba požiada.
20. V zmysle článku 20 Dohovoru o právach dieťaťa, štát je povinný zabezpečiť zvláštnu ochranu deťom, ktoré stratili rodinné prostredie a zabezpečiť primeranú náhradnú starostlivosť alebo ich umiestnenie do vhodného zariadenia v takýchto prípadoch. Pri plnení tohto záväzku sa musí brať ohľad na kultúrny pôvod detí. V zmysle článku 8 predmetného dohovoru, je štát povinný v rámci zachovania identity dieťaťa, chrániť a v prípade potreby obnoviť rodinné zväzky.
21. Súd po dokazovaní, ktoré podrobne opísal v bodoch 1 až 13 rozsudku dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný, nakoľko rodičia si neplnia svoje rodičovské povinnosti voči maloletým a týmto je im odopreté právo vyrastať v prirodzenom rodinnom prostredí. Je preto úlohou súdu zabezpečiť maloletým vhodnú náhradnú rodinnú starostlivosť. Maloletí boli zverení do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľa predbežným opatrením od 3.2.2016 s tým, že súd otca zaviazal prispievať na každého maloletého 80 Eur mesačne a matku sumou 30% zo sumy životného minima na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z., a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Súd má za to, že mal. H. žije v spoločnej domácnosti s navrhovateľom nepretržite od 2013. V uvedenom čase žili s navrhovateľom v spoločnej domácnosti
aj matka maloletých a mal.A. bol z dôvodu výchovných problémov následne umiestnený v LVS Košice. Matka začala postupne odchádzať zo spoločnej domácnosti, ktorú zdieľala s navrhovateľom, až napokon úplne odišla tak, že deťom, ani navrhovateľovi neuviedla kde sa nahrádza. Otec tiež takmer vôbec neprejavuje osobný záujem o deti. Navrhovateľ uviedol, že je s otcom niekedy v kontakte cez sociálnu sieť. S matkou maloletých nemá navrhovateľ takmer žiadny kontakt. Mal. H. po každej stránke prosperuje, čo vyplýva zo správy školy, lekára aj zo správy KO. Vo svojom výsluchu v 2015, ako aj počas šetrenia v 2017 H. uviedol, že navrhovateľ sa o neho stará, navrhovateľa berie ako svojho otca a chce, aby bol zverený do jeho osobnej starostlivosti. Z výsluchu A. v 2015 má súd za to, že v uvedenom čase, kedy sa A. nachádzal v starostlivosti LVS, nemal vytvorený osobný vzťah k navrhovateľovi. Avšak v súčasnosti A. navštevuje 1. ročník Hotelovej akadémie v Košiciach, kde veľmi prosperuje. Počas týždňa je A. v starostlivosti svojej starej mamy v Košiciach a počas niektorých víkendov a sviatkov chodieva za navrhovateľom a bratom do Pustých Úľan. A. počas pohovoru s kolíznym opatrovníkom uviedol, že chce aby bol zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľa. Súd skúmal, či by nebolo vhodné zveriť maloletých do osobnej starostlivosti rodinných príslušníkov, starých rodičov, a to najmä v prípade mal. A., ktorý sa nachádza v ich starostlivosti počas pracovného týždňa. Stará mama vyjadrila súhlas so zverením maloletých do osobnej starostlivosti navrhovateľa, čo korešponduje s prianím oboch maloletých. Stará mama mal. uviedla, že navrhovateľ sa pravidelne informuje o stave A. a pravidelne jej posiela peniaze na zabezpečenie jeho potrieb počas týždňa. Rovnako aj rodičia vyjadrili jednoznačný súhlas s takýmto zverením. KO pri šetrení konštatoval, že navrhovateľ má vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o maloletých. H. je v starostlivosti navrhovateľa od 2013 a zmena výchovného prostredia a školy by boli aj s ohľadom na vek H. neúčelné a necitlivé. Vo vzťahu k A. bral súd pri rozhodovaní do úvahy skutočnosť, že je potrebné upevňovať súrodenecký vzťah medzi maloletými, a to o to viac, že ich biologickí rodičia im svojim spôsobom života upierajú ich právo na rodinné väzby. Zverením oboch maloletých do starostlivosti navrhovateľa je podľa súdu aj takto zamýšľaný účel zabezpečený. Súd vzal tiež do úvahy, že vzťah starých rodičov s maloletými zostane i naďalej zachovaný a to s ohľadom na štúdium A. v Košiciach počas týždňa a aj s ohľadom na doterajší prístup navrhovateľa vo vzťahu k starým rodičom maloletých. Súd ďalej vyhodnotil, že navrhovateľ spĺňa všetky predpoklady požadované ZoR k zvereniu maloletých do jeho osobnej starostlivosti (osobnostné, morálne, zdravotné atď.). Ohľadne rozsahu práv a povinností navrhovateľa, súd rešpektoval doterajšie pomery na strane navrhovateľa a maloletých, nakoľko sa navrhovateľ v plnom rozsahu osvedčil a tieto bude vykonávať v rozsahu ako ju vykonávajú rodičia s tým, že navrhovateľ je oprávnený maloletých zastupovať a spravovať ich majetok len v bežných veciach, tak ako to ustanovuje zákon.
22. Rozhodnutím o zverení maloletých do náhradnej osobnej starostlivosti inej osobe nezaniká vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým, preto súd vo výroku určil aj rozsah ich vyživovacej povinnosti. Obaja rodičia sú zdraví a schopní výkonu práce bez obmedzenia. Navrhovateľ je poberateľom invalidného dôchodku. V prípade určenia vyživovacej povinnosti otca mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľa je z pohľadu záujmu maloletých a z pohľadu šetrenia príjmov a osobných pomerov na strane otca, primeraný. Otec bol zaviazaný k takto určenej vyživovacej povinnosti (80 Eur mesačne na každého mal.) predbežným opatrením z 2016. V poslednom rozhodnutí súdu z 2012 bol otec zaviazaný prispievať sumou 60 Eur na mal. A. a 50 Eur na mal. H.. Súd má za to, že pri určení výšky výživného je potrebné brať do úvahy zvýšené potreby maloletých s ohľadom na čas, ktorý uplynul od posledného meritórneho rozsudku. Vo svojom výsluchu v 2016 sa otec vyjadril, že je schopný splácať mesačne 160 Eur. S ohľadom na výšku príjmu otca, súd nepovažoval za vhodné túto vyživovaciu povinnosť otca určenú predbežným opatrením nateraz zvýšiť. Ako náhle by niektorý účastník alebo súd zistil, že otec má príjem, ktorý súdu nedokladoval či už z nečinnosti alebo tento príjem pred súdom zatajil, súd je oprávnený zmeniť svoje rozhodnutie z dôvodu zmeny pomerov. Matke bola naposledy určená vyživovacia povinnosť meritórnym rozhodnutím v 2010. Je zrejmé, že aj v tomto prípade uplynul podstatný čas z pohľadu potreby vyhodnotenia zmeny pomerov. V predbežnom opatrení súd určil matke minimálnu vyživovaciu povinnosť voči maloletým. Navrhovateľ uviedol, že matka mala problémy s alkoholom a bola zadlžená. Nakoľko súd neurčil vyživovaciu povinnosť spätne, zameral sa na súčasnú situáciu matky. Súd má za preukázané, že matka je kontinuálne schopná si zabezpečiť prácu a v súčasnosti je zamestnaná, pričom jej priemerný príjem v čistom za obdobie od 9.1.2017 do 28.2.2017 bol za 1/2017: 428,58 Eur, za 2/2017: 548,45 Eur. Priemer čistého príjmu matky za obdobie 1/2-2017 bol 488,52 Eur. Súd pri určení výživného vychádzal z faktu, že matka je povinná si plniť vyživovaciu povinnosť voči dvom deťom, a teda určil, že rozsah vyživovacej povinnosti na obe deti by mal byť 25%, po zaokrúhlení nadol 120 Eur. Z uvedeného má súd za preukázané, že nie je dôvodné, aby matka bola zaviazaná iba k minimálnemu výživnému. Súd vyzval rodičov, aby sa títo vyjadrili k skutočnostiam, ktoré by súd mal v rámci hodnotenia
ich osobných a zárobkových pomerov poznať. Ani jeden z nich však toto právo v konaní nevyužil. Bolo v záujme maloletých, aj navrhovateľa, ktorý sa veľmi aktívne a dôsledne správal počas celého konania, aby súd s cieľom právnej istoty účastníkov konania a na základe vykonaného dokazovania, prijal rozhodnutie vo veci samej a teda súd ďalej ex offo neskúmal pomery na strane rodičov. Súd je toho názoru, že dokazovaním bolo preukázané, že rozsah vyživovacej povinnosti vo výroku rozsudku je v záujme maloletých a že túto povinnosť sú rodičia schopní takto plniť.
23. Týmto zároveň dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 22P/261/2010-40 z 23.3.2012.
24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Dôvody pre iné rozhodnutie o trovách konania súd v prejednávanej veci nezistil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, písomne v 4 vyhotoveniach (§ 362 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 1, 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP). Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 65 CMP). Nakoľko sa navrhovateľ a kolízny opatrovník vzdali odvolania po vyhlásení a odôvodnení rozsudku, títo nemajú právo podať odvolanie voči rozsudku (§ 368 CSP). Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 376 CMP).