Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Cb/187/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcu: L.. S. G., nar. XX.X.XXXX, trvale pobytom XXX XX Ž., X.. V.. F. Č.. XXXX/XX, do 24.3.2017 podnikajúci ako podnikateľ fyzická osoba, pod obchodným menom: Ing. Václav Karásek s miestom podnikania: 010 01 Žilina, Alexandra Rudaya 2346/65, IČO: 34 932 992, právne zastúpeného: JUDr. Václav Jaroščiak, advokát, so sídlom M. Rázusa 14, 010 01 Žilina, proti žalovanému: O. C., nar. XX.X.XXXX, trvale pobytom XXX XX Ž., X.. G. XXXX/XX, právne zastúpenému: Mgr. Dr. Anton Kušnír, advokát, so sídlom Jána Reka 13, 010 01 Žilina, o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 1.465,20 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1.Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 13.7.2016 žalobca navrhol, aby súd žalovaného zaviazal na zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 1.465,20 EUR spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 218,60 EUR od 17.7.2012 do zaplatenia a zo sumy 1.246,60 EUR od 1.8.2012 až do zaplatenia, ako aj na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. Na odôvodnenie uplatneného práva uviedol v rámci vymedzenia prostriedkov procesného útoku skutkové tvrdenia, podľa obsahu ktorých žalobca ako podnikateľský subjekt dodal na základe ústnej dohody žalovanému ako podnikateľskému subjektu stavebné práce na akcii „D.“ a akcii „W. Z.“. Cenu týchto prác vyúčtoval žalobca žalovanému faktúrami č. 201201 splatnou 16.7.2012 v sume 218,60 EUR /táto faktúra sa týkala akcie D./ a č. 201205 splatnou 30.7.2012 v sume 1.246,60 EUR /táto faktúra sa týkala akcie W. Z./. Žalovaný uvedené faktúry v lehote splatnosti ani čiastočne nezaplatil. Stavebné práce, cena ktorých bola týmito faktúrami vyúčtovaná, žalobca so žalovaným realizovali spolu ako partia živnostníkov. Pri dodávke stavebných prác bol žalovaný v obchodnom vzťahu k objednávateľovi stavebných prác zhotoviteľom diela a žalobca bol vo vzťahu ku žalovanému jeho subdodávateľom. Po ukončení stavebnej akcie účastníci spoločne odsúhlasili rozsah /množstvo, druh a cenu dodaných prác/, fakturácie žalovaného objednávateľovi a súčasne aj výšku podielu žalovaného na tejto dodávke a tomu zodpovedajúcu výšku fakturácie voči žalovanému /čl. 2/. Vyfakturovaná suma ceny dodaných prác bola teda odsúhlasená. Keďže žalovaný nezaplatil svoj záväzok v lehote splatnosti uplatnil voči nemu žalobca zároveň aj úrok z omeškania v zákonnej sadzbe.

2. Žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené vydaním platobného rozkazu, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s vecným odôvodnením. Žalovaný poprel, že by mu žalobca doručil faktúru č. 201201 na sumu 218,60 EUR a faktúru č. 201205 na sumu 1.246,60 EUR. Ďalej uviedol, že práce uvedené v týchto faktúrach žalobca pre žalovaného nevykonal a ani žiadnym dodacím

listom alebo preberacím protokolom nepreukázal odovzdanie týchto prác. Zo strany žalovaného je preto dôvodné tvrdiť, že si žalobca nesplnil povinnosti podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, nepreukázal existenciu Zmluvy o dielo, a preto nemá právo požadovať zaplatenie ceny tvrdených prác. Poukázal na úpravu § 536 Obchodného zákonníka.

3. Na vznesenú procesnú obranu reagoval žalobca písomným podaním z 28.10.2016 a v ďalšom priebehu konania tak, že vznesenú procesnú obranu žalovaného považuje za účelovú. Po ukončení stavebnej akcie žalobca a žalovaný spoločne ako podklad fakturácie žalovaného objednávateľovi odsúhlasili množstvo, druh a cenu dodaných prác a súčasne aj výšku podielu žalobcu na tejto dodávke a tomu zodpovedajúcu výšku fakturácie žalobcu voči žalovanému. Žalobcovi i žalovanému viedol účtovníctvo p. U. S., ktorý na základe ich odsúhlasenia vyhotovil faktúru žalovaného voči objednávateľovi a faktúru žalobcu voči žalovanému. Vyhotovené faktúry potom zaradil podľa ich obsahu do účtovníctva jedného alebo druhého. Preto tvrdenia žalovaného, ktorý spochybňuje doručenie faktúr alebo fakturovanú výšku sú tvrdeniami účelovej obrany. Žalobca navrhol vo veci vykonať dôkaz výsluchom svedkov p. O. C. a p. U. S., ako tento návrh žalobcu vyplýva z jeho podania z 28.10.2016.

4. Žalovaný reagoval na reakciu žalobcu na vznesenú procesnú obranu žalovaného písomným podaním zo dňa 14.12.2016. V jeho obsahu uviedol, že po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutí v iných konaniach vedených žalobcom voči žalovanému na rovnakom skutkovom základe tvrdení žalobcu žalovaný osobne zistil, že žalobca uplatňuje voči nemu také sumy, ktoré ani v čase ich spolupráce v tvrdenom rozsahu v prospech žalovaného nemohol vykonať, pretože žalobca nikdy nekupoval materiál na vykonanie spoločných prác, no súdu predložil také faktúry, ktoré boli vystavené na vyššie sumy ako spolu s materiálom fakturoval žalovaný objednávateľom stavieb. Uvedený právny stav si žalovaný uvedomil až v momente, keď podal žalobca na žalovaného návrhy na výkon rozhodnutia a keď žalovaný preskúmal podklady k vykonaným prácam. Uvedomil si, že žalobca bez akéhokoľvek racionálneho dôvodu vymáha podávaním opakovaných žalôb od žalovaného sumy bez toho, aby sa na tvrdených stavebných prácach podieľal spoliehajúc sa iba na doručenie faktúr spoločnému účtovníkovi, ktorý bez ďalších podkladov k faktúram predmetné faktúry zaúčtoval v účtovníctve žalovaného. L.. S. ako účtovník oboch strán sporu nikdy nemal poverenie na doručovanie, resp. preberanie pošty v mene žalovaného, a preto faktúru bez písomného odsúhlasenia žalobcu a ďalších podkladov svojvoľne nemohol prijať ani od žalobcu a zaradiť do účtovníctva žalovaného /čl. 35/. Takáto faktúra je v rozpore so zásadou preukazného vedenia účtovníctva, v ktorej časti poukázal žalovaný na úpravu podľa § 8 ods. 1, 4 Zákona č. 431/2002 Z.z. O účtovníctve. Ak takúto faktúru prijal a neupozornil žalovaného, konal v rozpore s odbornou starostlivosťou voči žalovanému a poskytol nenáležitú výhodu žalobcovi. Je však zrejmé, že faktúry žalobcu u žalovaného zaúčtoval, čím sa malo dosiahnuť založenie predstieraného práva žalobcu a vymáhanie neexistujúceho plnenia. Žalovaný tvrdí, že žalobca opiera uplatnené pohľadávky o spoluprácu na tvrdených stavebných prácach, čo však iba predstiera spoliehajúc sa na dlhodobú predchádzajúcu spoluprácu účastníkov sporu. V nadväznosti na to žalovaný požaduje, aby žalobca preukázal vykonanie prác tak, ako boli fakturované čo do druhu, rozsahu, resp. aby preukázal súhlas žalovaného s vykonanou kvalitou a prevzatie týchto prác. Žalovaný tvrdí, že žalobca nemôže takéto výkazy mať, pretože ak by bol s ním na stavbách spolupracoval tak, ako ním uvedený iný pracovník, mal by uvedenú faktúru žalovaným uznanú a uhradenú, čo skutočne žalobcom navrhovaný svedok môže potvrdiť, preto tvrdenia o dôvodnosti jeho práva na zaplatenie žalovanej sumy v celom rozsahu žalovaný popiera /č.l. 35/. Žalovaný opätovne uviedol, že práce, ktoré boli predmetom fakturácie a sú uplatnené v tomto konaní, žalobca nevykonal, a preto ich nemohol ani vykázať a žalovanému odovzdať. Túto negatívnu skutočnosť žalovaný nemá ako v konaní preukázať. Žalovaný zotrváva i na tvrdení, že predmetom spolupráce so žalovaným boli iné zákazky, ktoré sú už aj vymáhané na základe vykonateľných rozhodnutí tunajšieho súdu vo veci sp.zn. 10Cb 123/2015, resp. sp.zn. 10Cb 162/2015 a vymáhané formou výkonu rozhodnutia sp.zn. EX 221/2016 pred Exekútorským úradom M.. O. M.. Ak je pravdou, že účtovník p. S. zaradil do účtovníctva žalovaného faktúru žalobcu bez súhlasu žalovaného, konal bez jeho vedomia a súhlasu, a preto žalobca sa nemôže o takýto úkon opierať a odvolávať sa naň, pretože je tento úkon podľa § 39 neplatný, pretože sa prieči dobrým mravom, nakoľko žalobca týmto obchádzal povinnosť vykonať a odovzdať vykonané práce žalovanému a až následne mu ich vyúčtovať.

5. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalovaného, výsluchom svedkov L.. U. S. a p. O. C., oboznámením listinných dôkazov: faktúrou vystavenou žalobcom ako dodávateľom na žalovaného ako odberateľa pod č. 201201 na sumu 218,60 EUR splatnou 16.7.2012 za práce vykonané na akcii D., č. 201205 splatnou 30.7.2012 znejúcou na 1.246,60 EUR za vykonané práce na akcii W. Z., výzvou

právneho zástupcu žalobcu z 5.3.2014, výňatkom z elektronickej komunikácie z 25.3.2014 a Oznámením o splátkach neuhradených faktúr pod záhlavím žalovaného zo 6.6.2014, rukou písanou sumarizáciou predloženou žalobcom, tak ako je v spise na č.l. 42 a 43, 44 a 45, faktúrou vystavenou žalobcom ako dodávateľom na žalovaného ako odberateľa pod č. 200804 splatnou 17.11.2008 za práce vykonané na akcii Z. D. vo výške 120.000,- Sk a rukou písanou sumarizáciou pod záhlavím Z. D. z č.l. 58, oboznámením zápisnice o výpovedi svedka p. O. C. na pojednávaní dňa 7.2.2017 vo veci sp.zn. 19Cb 7/2016 a celým spisovým materiálom.

6. Podľa Článku 8 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej už len CSP/:Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

7. Podľa Článku 15 ods. 1, 2 CSP: Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

8. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP: Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

9. Podľa § 470 ods. 2 CSP: Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

10. Podľa § 154 CSP: Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

11. Podľa § 186 ods. 2 veta prvá CSP: Súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti.

12. Podľa § 191 ods. 1, 2 CSP: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

13. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka: Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 536 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka: Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

15. Podľa § 554 ods. 1 CSP: Zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.

16. Medzi stranami v konaní neboli sporné nasledovné skutkové okolnosti: Existencia vzájomnej spolupráce medzi žalobcom, žalovaným a svedkom p. O. C., v rámci ktorej títo ako skupina živnostníkov vykonávali pre tretie subjekty plnenia - stavebné práce, za ktoré tieto tretie subjekty vystavovali faktúry vždy na jedného z nich a následne sa žalobca, žalovaný a p. O. C. dohodli na vzájomnom vysporiadaní tej ktorej akcie. Uvedené medzi stranami nesporné skutkové okolnosti, u ktorých zároveň nebol dôvod pochybovať o ich pravdivosti, tvorili základ, z ktorého súd podľa § 186 ods. 2 veta prvá vychádzal.

17. Pokiaľ žalobca v konaní tvrdil existenciu svojho práva na zaplatenie peňažnej pohľadávky z titulu realizovaného plnenia - vykonania diela pre žalovaného na základe ústne uzatvorenej dohody medzi nimi, obsahom dôkaznej povinnosti žalobcu bolo vo vzťahu k takémuto tvrdeniu podľa Článku 8 takéto tvrdenie preukázať, a teda preukázať základ a výšku žalovanej pohľadávky. Vo vzťahu ku samotnému základu žalovanej pohľadávky súd na základe vykonaného dôkazu výsluchom svedka p. O. C., po vyhodnotení tohto dôkazu podľa § 191 ods. 1 konštatuje preukázanie základu žalovanej pohľadávky, teda ceny za dielo z titulu realizácie plnenia na akcii W. a na akcii D., na základe ústne uzatvorených zmlúv o dielo medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom podľa § 536 a nasledujúce Obchodného zákonníka. Tieto zmluvy vznikli medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom, v oboch prípadoch ako zmluvných strán v statuse podnikateľov, dohodou o podstatných náležitostiach, dohoda o ktorých je potrebná pre platný a účinný vznik zmluvy o dielo, teda dohodou o predmete a o cene, pričom vo vzťahu k cenovej dohode bola táto riešená dohodou o mechanizme určenia ceny - teda o spôsobe jej určenia rozúčtovaním ceny fakturovanej tretím subjektom, pre ktorý žalobca, žalovaný i p. C. plnenie vykonávali, medzi zúčastnené subjekty - žalobcu, žalovaného a p. C.. Takáto dohoda o cene plnenia spĺňa podľa názoru súdu požiadavku hmotno- právnej úpravy dohody o cene prostredníctvom dojednania spôsobu určenia ceny podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka. Uvedené konštatovanie vedie následne k záveru o nedôvodnosti procesnej obrany žalovaného, ktorý namietal samotný základ žalovanej pohľadávky. Vyššie skonštatovaný základ žalovanej pohľadávky predstavovaný ústne uzatvorenými zmluvami o dielo medzi žalobcom a žalovaným vyplýva jednoznačne a spoľahlivo z obsahu svedeckej výpovede svedka p. O. C., ktorú súd najmä vzhľadom na zákonné poučenie svedka tomuto dané, hodnotí ako vierohodnú. Svedok p. O. C. podrobne opísal spôsob realizácie plnenia a následného rozúčtovania. Konkrétne na pojednávaní 7.4.2017 uviedol, že sa zúčastňoval spoločných prác, ktoré vykonával spolu so žalobcom a žalovaným a tieto spočívali napríklad v kladení podlahovín a podobne. Pokiaľ ide o delenie odplaty za toto plnenie, bolo vykonávané pomerne pri zohľadnení nákladov zúčastnených, ktoré boli rôzne. Zisk sa delil medzi ľudí, ktorí sa na plnení zúčastnili. Zohľadňovali sa náklady, ktoré mali jednotliví zúčastnení rôzne. Pokiaľ ide o plnenie žalobcu, žalovaného a svedka, tak vždy pri danej konkrétnej akcii bol jeden hlavný grand dodávateľ, ktorým bol jeden z označených subjektov a ten bol vo vzťahu s odberateľom a ostatní pracovali pod grand dodávateľom. Rozúčtovanie ceny sa uskutočnilo po zohľadnení nákladov jednotlivých zúčastnených. Bol vytvorený čistý zisk a zisk ako taký, ktorý zohľadňoval aj náklady a pri rozúčtovaní sa zohľadňovalo, kto mal aké náklady. Konkrétne grand dodávateľ vystavil fakturáciu pre odberateľa a od tejto fakturácie sa odpočítavali nákladové položky a takýmto spôsobom sa dospelo k čistému zisku a následne bol čistý zisk, teda už po odpočítaní nákladových položiek, rozdelený na tri rovnaké časti. Pokiaľ ide o samotné nákladové položky, k tým sa svedok konkrétne vyjadriť nevedel. Pokiaľ ide o evidovanie nákladov jednotlivých akcií, tak väčšinou toto robil p. G., niektoré veci sa robili spoločne, ale väčšinou mal na starosti túto činnosť p. G.. Výška fakturácie medzi zúčastnenými subjektami bola výsledkom vzájomnej dohody. Vzťahy zúčastnených subjektov boli založené na dôvere. Sám svedok pokiaľ ide o jeho vlastné faktúry, ktorými vyúčtoval cenu jeho plnenia, vystavoval jednak faktúry, ktoré obsahovali konkrétne vymedzenie úkonov, ktoré sú predmetom fakturácie, ale aj faktúry, kde takáto konkretizácia nebola. Pokiaľ ide o samotné evidovanie úkonov na stavbe, to evidoval p. G. s tým, že úkony jednotlivých zúčastnených subjektov boli rôzne. Zákazky boli rôzneho druhu, plnenie sa nedalo deliť šablónovito tak, aby všetci robili to isté. Pokiaľ vznikli pri plnení nejaké nezrovnalosti, tak sa to riešilo diskusiou. Potom ako na základe návrhu právneho zástupcu žalovaného bola svedkovi súdom prečítaná právnym zástupcom žalovaného vymedzená časť protokolácie jeho svedeckej výpovede na pojednávaní dňa 7.2.2017 vo veci 19Cb 7/2016 svedok uviedol, že sa už vyjadril tak, že od fakturácie odberateľa boli odpočítané náklady a čistý zisk sa delil medzi zúčastnených rovným dielom s tým, že svedok nevzhliadol rozdiel medzi jeho vyjadrením sa v prejednávanej veci a v rámci jeho svedeckej výpovede vo veci sp.zn. 19Cb 7/2016 a nemyslí si, že jeho výpoveď, ktorá bola prečítaná, uvádza spôsob rozúčtovania inak. Pokiaľ ide konkrétne o akciu W. a D., prebiehalo to rovnako, ako sa v prejednávanej veci svedok vyjadril. Označený obsah svedeckej výpovede svedka p. O. C. hodnotí súd ako dostatočný priamy dôkaz preukazujúci existenciu základu žalovanej pohľadávky, tak ako je konštatované vyššie, teda existenciu ústne uzatvorených zmlúv o dielo medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom. Pokiaľ vo väzbe na námietku o neexistencii základu žalovanej pohľadávky namietal žalovaný zároveň aj nepreukázanie splnenia zmluvnej povinnosti žalobcu ako zhotoviteľa voči žalovanému ako objednávateľovi vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním v súlade s úpravou § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka súd konštatuje, že právne vzťahy medzi žalobcom a žalovaným, tak ako boli tvrdené žalobcom a preukázané obsahom svedeckej výpovede svedka

p. C. a nepriamo i obsahom svedeckej výpovede svedka L.. U. S., boli neformálnymi obchodno- právnymi vzťahmi, ktoré sa medzi zúčastnenými zmluvnými stranami realizovali bez pretavenia do písomnej zmluvy, resp. písomných zmlúv, a to práve v dôsledku vzájomnej dôvery, na ktorej boli vzťahy medzi zúčastnenými založené. Uvedené v konečnom dôsledku potvrdil i sám žalovaný vo svojom vyjadrení na pojednávaní dňa 10.3.2017. V nadväznosti na to vo vzťahu ku preukázaniu splnenia zmluvnej povinnosti žalobcu ako zhotoviteľa vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním objednávateľovi - žalovanému, vychádzal súd zo skutočnosti, že plnenie žalobcu bolo prostredníctvom žalovaného odovzdané tretiemu subjektu pri oboch akciách a je v užívaní konečného odberateľa, v spojení s obsahom svedeckej výpovede svedka p. C., ktorý realizáciu plnenia žalobcu pre žalovaného na oboch akciách W. i D. v obsahu jeho svedeckej výpovede potvrdil. Sumár týchto skutkových zistení svedčí o splnení zmluvnej povinnosti žalobcu vykonať dielo a o vzniku jeho práva na zaplatenie ceny za dielo na jednej strane a zároveň o nedôvodnosti procesnej obrany žalovaného, v rámci ktorej tento namietal nepreukázanie realizácie plnenia žalobcu pre žalovaného prostredníctvom dodacieho listu alebo zápisu o odovzdaní a prevzatí alebo iným formálnym spôsobom, ktorý spôsob odovzdania diela a to súd zdôrazňuje, ani nebol vzhľadom na preukázanú zavedenú prax medzi žalobcom, žalovaným a svedkom p. C., tak ako vyplýva predovšetkým z obsahu svedeckej výpovede svedka p. C. ani medzi zúčastnenými používaný a nebol ani dojednaný.

18. Dôkazná povinnosť žalobcu v tomto konaní však zároveň zahŕňala i jeho povinnosť preukázať dôvodnosť tvrdenia o uplatnenej výške žalovanej pohľadávky v rozsahu fakturácie, tak ako vyplýva z faktúr, ktoré boli prílohou žaloby, teda o dôvodnosti uplatnenej ceny za dielo - vykonané stavebné práce na akcii D. v sume 218,60 EUR a na akcii W. Z. v sume 1.246,60 EUR. Na preukázanie dôvodnosti uplatnenej pohľadávky, a teda i jej výšky označil žalobca ako dôkazy výpoveď svedka L.. U. S., ďalej výpoveď svedka p. O. C., listinné dôkazy - faktúry č. 201201, 201205 a rukou písané zápisy, ktoré sú v spise na č.l. 42 až 45. Všetky žalobcom označené dôkazy súd vykonal a vyhodnotil podľa § 191 ods. 1 CSP. Na základe uvedeného vyhodnotenia dospel súd k záveru, podľa ktorého žalobca v konaní nepreukázal dôvodnosť uplatnenej výšky žalovanej pohľadávky. Primárne v procesnej rovine súd v tejto časti odôvodnenia zdôrazňuje, že žalovaný potom ako bol poučený podľa § 151 ods. 1, 2 v zmysle uznesenia č.k. 19Cb/187/2016-33 namietal výšku žalovanej pohľadávky tvrdiac, že žalobca nikdy nenakupoval materiál na vykonanie spoločných prác, ale uplatňuje voči žalovanému na zaplatenie faktúry vystavené na vyššie sumy ako spolu s materiálom fakturoval objednávateľom stavieb. K tomuto tvrdeniu predložil žalovaný listinný dôkaz - faktúru č. 200804 splatnú 17.11.2008 znejúcu na 3.983,27 EUR za vykonané práce na akcii Z. vystavenú žalobcom na žalovaného a rukou písaný sumár pod záhlavím Z. D. /č.l. 58/. Vo vzťahu k týmto listinným dôkazom žalovaný uviedol, že dohoda medzi žalobcom a žalovaným svedčila fakturácii vo výške 46.160,- Sk, oproti čomu žalobca následne fakturoval nepomerne vyššiu sumu, a to 120.000,- Sk /č.l. 61/. Uvedené tvrdenie žalovaného a k nemu predložené listinné dôkazy, tak ako sú v spise na č.l. 57 a 58, bolo žalobcom popreté potom, ako bol žalobca poučený podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, a to v predvolaní na pojednávanie podľa č.l. 38, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 24.1.2017 s tým, že tieto dôkazy nepatria k sebe. K tomuto tvrdeniu však žalobca vlastný dôkazný návrh neučinil. Vychádzajúc z uvedeného súd popretie výšky žalovanej pohľadávky, tak ako bolo v konaní žalovaným učinené, hodnotí ako efektívne a súladné s úpravou § 151 ods. 2 CSP. Zároveň vzhľadom na časové súvislosti vznesenia tohto popretia a predtým stranám daného poučenia podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, v spojení s úpravou § 470 ods. 2 je súdom hodnotené popretie výšky žalovanej pohľadávky zo strany žalovaného podľa § 151 ods. 2 ako prípustné i v tomto konaní a nie je súdom hodnotené tak, ako to označoval žalobca, teda len ako jednoduché popretie bez racionálneho základu. Vo vzťahu k jednotlivým dôkazom označeným žalobcom k otázke výšky žalovanej pohľadávky súd uvádza: Pokiaľ žalobca navrhol vykonať dôkaz výsluchom svedka L.. U. S., súd tento jeho dôkaz vykonal a obsah svedeckej výpovede svedka L.. U. S. hodnotí ako vierohodný vzhľadom na dané zákonné poučenie svedka, avšak vzhľadom na obsah tejto svedeckej výpovede, z ktorého vyplýva, že sám svedok L.. U. S. osobne nebol prítomný pri dohode medzi žalobcom a žalovaným o konkrétnej výške ceny za dielo, ktorá sa má uviesť do faktúry žalobcu pre žalovaného a predmetné faktúry vystavil len na základe sprostredkovanej informácie a podkladov žalobcu, ktorý mu povedal, na akú sumu má vystaviť faktúry na žalovaného, je tento dôkaz len nepriamym dôkazom, ktorý nepreukazuje, a to ani v spojení s výsledkami ostatného dokazovania, dôvodnosť výšky žalovanej pohľadávky. Skutočnosť, že svedkovi bola suma, na ktorú mal vystaviť faktúry žalobcu na žalovaného, odprezentovaná žalobcom ako výsledok dohody medzi žalobcom a žalovaným, potom primárne pri absencii jeho prítomnosti pri takejto dohode nepreukazuje dôvodnosť žalovanej pohľadávky čo do výšky. Rovnako dôvodnosť žalovanej pohľadávky čo do výšky nepreukazuje následná skutočnosť založenia predmetných faktúr do účtovníctva žalovaného. Pokiaľ

ide o svedeckú výpoveď svedka p. O. C. vo vzťahu ku konkrétnej výške žalovanej pohľadávky, táto nepriniesla v rámci dokazovania žiaden konkrétny výsledok, nakoľko svedok p. O. C. sa ku konkrétnym sumám vôbec nevyjadril a jeho svedecká výpoveď uvádza výlučne len popis mechanizmu určenia ceny tak, že od faktúry tretieho subjektu boli odrátané náklady zúčastnených subjektov, ktoré boli rôzne, čím sa určil tzv. čistý zisk a ten bol delený na tri rovnaké časti a na takomto vymedzení, ktoré sám svedok vnímal ako rovnaké vymedzenie spôsobu rozúčtovania, o ktorom sa vyjadroval v rámci svojej svedeckej výpovede v konaní tunajšieho súdu sp.zn. 19Cb 7/2016, zotrval i v prejednávanej veci, a to i po oboznámení právnym zástupcom žalovaného označenej časti protokolácie svedeckej výpovede svedka p. O. C. vo veci sp.zn. 19Cb 7/2016. Pri absencii preukázania výšky fakturácie tretích subjektov pri akcii W. a D., vo vzťahu ku ktorej skutkovej okolnosti bolo dôkazné bremeno na strane žalobcu, v spojení so zohľadnením procesnej obrany žalovaného, ktorý namietal žalobcom predložené rukou písané sumarizácie podľa č.l. 42 až 45 /č.l. 68/, nebolo možné len na základe svedeckej výpovede svedka p. O. C. v tejto veci pri zohľadnení obsahu jeho svedeckej výpovede vo veci sp.zn. 19Cb 7/2016 a výsledkov ostatného vykonaného dokazovania, skonštatovať záver o preukázaní dôvodnosti výšky žalovanej pohľadávky. Pre úplnosť odôvodnenia súd uvádza, že podľa názoru súdu v prejednávanej veci učinená svedecká výpoveď svedka p. O. C. nie je rozporná s obsahom jeho svedeckej výpovede vo veci sp. zn. 19 Cb 7/2016. V prejednávanej veci tento svedok učinil podrobnejšiu svedeckú výpoveď, ktorá v zásadných skutočnostiach korešponduje jeho svedeckej výpovedi vo veci sp. zn. 19 Cb 7/2016. V oboch svedeckých výpovediach tento svedok uviedol, že pri určení ceny plnenia v rámci rozúčtovania boli zohľadňované náklady zúčastnených strán, ktoré boli rôzne a výška fakturácie bola vykonávaná na základe dohody. V prejednávanej veci svedok len presnejšie uviedol, že bol určovaný čistý zisk po odpočítaní nákladov zúčastnených subjektov a ten sa delil rovným dielom.

19. Pokiaľ ide o listinné dôkazy, ktoré predložil na preukázanie dôvodnosti uplatnenej pohľadávky žalobca už priamo ako prílohy podania žaloby v podobe výzvy žalobcu cestou jeho právneho zástupcu z 5.3.2014 adresovanej žalovanému, na ktorú výzvu mal žalovaný reagovať tak, ako vyplýva z výňatku z elektronickej komunikácie z 25.3.2014, kedy žiadal o preloženie termínu na dohodu a vyrovnanie záväzku v primeranej výške, ako aj Oznámenie o splátkach neuhradených faktúr pod záhlavím žalovaného zo 6.6.2014, podľa ktorého žalovaný dáva žalobcovi na vedomie, že začína splácať vybrané neuhradené faktúry, nie je možné s ohľadom na obsah procesnej obrany žalovaného, tak ako tento jednoznačne vyplýva z vyjadrenia sa žalovaného zo 14.12.2016 /č.l. 35/, kde žalovaný uviedol, že predmetom spolupráce so žalovaným boli iné zákazky, ktoré sú už žalobcom vymáhané na základe vykonateľných rozhodnutí, ktoré označil, označené listinné dôkazy, teda výzvu právneho zástupcu žalobcu z 5.3.2014, reakciu žalovaného podľa výňatku z elektronickej komunikácie z 25.3.2014 a Oznámenie o splátkach zo 6.6.2014, práve s ohľadom na uvedený obsah procesnej obrany žalovaného považovať za uznanie žalovanej pohľadávky. V tejto časti zohľadnil súd konkrétny obsah listinného dôkazu - výňatku z elektronickej komunikácie z 25.3.2014, kedy žalovaný žiadal o preloženie termínu na dohodu a vyrovnanie záväzku v primeranej výške a obsah Oznámenia žalovaného zo 6.6.2014, podľa ktorého žalovaný dáva žalobcovi na vedomie, že začína splácať vybrané neuhradené faktúry. Zdôraznený obsah označených dvoch listinných dôkazov pri zohľadnení obsahu procesnej obrany žalovaného, tak ako je citovaná vyššie a vyplýva z vyjadrenia sa žalovaného zo 14.12.2016 /č.l. 36/, neumožňuje vychádzať zo záveru, podľa ktorého by tieto listinné dôkazy svedčili o uznaní konkrétne i žalovanej pohľadávky.

20. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP: O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Podľa § 255 ods. 1 CSP: Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Žaloba bola zamietnutá v celom rozsahu, a preto je stranou v tomto konaní úspešnou žalovaný. V nadväznosti na to súd žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % podľa § 255 ods. 1 CSP. Konkrétna výška náhrady trov konania bude vyčíslená v samostatnom uznesení súdu prvej inštancie vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).