Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_1Er-574-2012.pdf
PDF · 78.87 KB
Case nature
Subarea
1Er/574/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Stará Ľubovňa, Budovateľská 42/535, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 30807484, proti povinnému: Z. K., nar. XX.XX.XXXX, IČO: XXXXXXXX, V. XXX/XX, O., o vymoženie 683,94 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Účastníkom konania súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
III. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Svätoslavovi Mruškovičovi, Exekútorský úrad Prešov, Konštantínova 13, 080 01 Prešov, trovy exekúcie vo výške 51,35 eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Dňa 5.10.2012 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 24.9.2012, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 27.9.2012, a exekučného titulu - rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Stará Ľubovňa č. 700-3110661512-GC04/12 zo dňa 7.8.2012, právoplatného a vykonateľného dňom 18.9.2012. Oprávnený sa domáhal vymoženia sumy 683,94 eur. Súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 16.10.2012 pod číslom 5710*028335.
2. Dňa 11.4.2016 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného a nezloženia preddavku na odmenu a náhradu hotových výdavkov exekútora zo strany oprávneného; uvedeným podaním exekútor vyúčtoval trovy exekúcie v sume 51,35 eur. Súdny exekútor oznámil, že na základe vykonaných úkonov za účelom zistenia skutočností rozhodujúcich pre úspešný výkon exekučného konania, ktorými vykonal zisťovanie majetkových pomerov povinného v zmysle § 34 Exekučného poriadku, vyplýva nevymožiteľnosť pohľadávky z dôvodu neexistencie postihnuteľného majetku povinného a je zrejmé, že majetok povinného nestačí ani len na úhradu trov exekúcie. Uviedol, že oprávneného informoval o stave exekučného konania správou, v ktorej nechal na zváženie jeho dispozičné oprávnenie vo vzťahu k návrhu na vykonanie exekúcie, žiadal ho o oznámenie dôvodov, pre ktoré možno v exekúcii pokračovať a akým spôsobom, to všetko s cieľom, aby nebola oslabená možnosť oprávneného vymôcť svoju pohľadávku, avšak oprávnený na správu súdneho exekútora žiadnym spôsobom nereagoval.
3. Súd zo spisu súdneho exekútora EX 3157/2012 zistil, že povinný má nahlásený trvalý pobyt na ul. V. XX v O., avšak reálne sa v meste nezdržiava, je evidovaný ako samostatne zárobkovo činná osoba, pričom svoje odvodové povinnosti si neplatí ani vo vzťahu k Sociálnej poisťovni, ani vo vzťahu k zdravotnej poisťovni, nie je zamestnaný, nepoberá žiadne postihnuteľné dávky, ani dôchodok. Povinný je síce vlastníkom nehnuteľnosti - rodinného domu a pozemkov, zapísaných na LV č. XXX v katastrálnom území E., avšak na nehnuteľnostiach povinného sú zriadené ťarchy v prospech skôr
začatých exekučných konaní. Povinný je vlastníkom motorového vozidla SUBARU (17 ročné), ktoré je blokované v prospech 13 exekučných konaní a ktorého stanovište súdny exekútor nezistil. Povinný nie je evidovaný ako záložca v Notárskom centrálnom registri záložných práv, nemá vedené žiadne aktívne účty v peňažných ústavoch na území SR a nie je vlastníkom žiadneho postihnuteľného hnuteľného majetku.
4. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
5. Podľa § 243b ods. 1 EP, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ EP v príslušnom účinnom znení, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
7. Podľa § 58 ods. 1 EP v príslušnom účinnom znení, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
8. Účelom exekúcie je nútený výkon určitého vykonateľného rozhodnutia. Tento je možné realizovať iba z majetku povinného. Bez existencie takéhoto majetku, resp. bez existencie majetku reálne postihnuteľného exekúciou, je tento výkon bezúspešný, resp. nerealizovateľný. Úprava Exekučného poriadku účinná od 1.2.2002 už pozná ako dôvod zastavenia exekúcie aj nemajetnosť povinného a vychádza zo zásady hospodárnosti, aby neboli zbytočne vykonávané neustále úkony exekútora ak je zrejmé, že tieto nebudú viesť k uspokojeniu oprávneného, pričom náklady spojené s týmito úkonmi nakoniec bude musieť i tak znášať oprávnený. Existencia majetku povinného je jedným z predpokladov k úspešnému výkonu exekúcie a naopak jej neexistencia spôsobuje iba vyššie popísaný stav, ktorý nevedie k uspokojeniu oprávneného, ale naopak môže byť v neprospech oprávneného. Z exekútorského spisu vyplýva dlhodobá nemajetnosť povinného. Súd pritom podotýka, že pre rozhodovanie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti. Uvedená skutočnosť by bola významná iba z toho hľadiska, že oprávnený v budúcnosti môže podať nový návrh na vykonanie exekúcie v prípade, že povinný nadobudne majetok, z ktorého je možné vymáhanú pohľadávku, resp. jej zvyšok, uspokojiť, lebo zastavenie exekúcie z dôvodu nedostatku majetku povinného netvorí prekážku rozhodnutej veci. Majetkové pomery povinného sa zisťujú v čase vedenia exekúcie a nie do budúcnosti, pretože takýto spôsob zisťovania majetku ani nie je možný. Aj keď je povinný v produktívnom veku, vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že povinný nemá žiadny reálne postihnuteľný hnuteľný, ani nehnuteľný majetok, preto súd exekúciu zastavil, nakoľko je preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
9. Podľa § 9a ods. 1 a ods. 4 EP, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
10. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
11. V konaní sa rozhodovanie o náhrade trov konania pri jeho zastavení spravuje predovšetkým zásadou procesného zavinenia zastavenia konania (§ 256 ods. 1 CSP). V danom prípade však už samotný dôvod zastavenia exekúcie predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý náhradu trov konania nemožno priznať, a to žiadnemu z účastníkov tohto konania, nakoľko objektívnu skutočnosť spočívajúcu v nedostatku majetku povinného ani na úhradu trov exekúcie nemožno pričítať ako procesné zavinenie zastavenia exekúcie žiadnemu z účastníkov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
12. Podľa § 243j EP, v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.
13. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31.10.2013, za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
14. Podľa § 199 EP v znení účinnom do 31.10.2013, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
15. Podľa § 200 ods. 1, ods. 2 EP v znení účinnom do 31.10.2013, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50). Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
16. Podľa § 203 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.10.2013, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
17. Podľa 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,cit. vyhl.“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej 33,19 eura.
18. Podľa § 14 ods. 2 cit. vyhl., paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
19. Podľa § 15 ods. 1 cit. vyhl., paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
20. Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhl., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
21. Podľa § 25 cit. vyhl., v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
22. Podľa § 30 cit. vyhl., v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
23. O trovách exekúcie rozhodol súd (nezistiac v danom prípade splnenie podmienok na ich nepriznanie podľa § 243j EP), po preštudovaní pripojeného spisu súdneho exekútora, podľa vyššie citovaných ustanovení a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v celkovej výške 51,35 eur, na ktorých úhradu zaviazal vzhľadom na výsledok konania oprávneného. Tieto trovy predstavuje:
- odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti á 33,19 eur,
- náhrady hotových výdavkov súdneho exekútora, a to poštovné v celkovej výške 9,60 eur (žiadosť o udelenie poverenia doručená súdu, upovedomenie o začatí exekúcie doručené povinnému, upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie a exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti doručené oprávnenému, exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti doručený príslušnej správe katastra, žiadosť o doručenie písomnosti doručená Mestskej polícii Mesta Podolínec, výzva na poskytnutie súčinnosti zaslaná povinnému),
- zvýšenie odmeny a náhrad o sadzbu 20% DPH, t.j. spolu o sumu 8,56 eur.
Poučenie:
: Proti výrokom pod bodmi I. a II. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Proti výroku pod bodom III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.