Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_36C-11-2017.pdf
PDF · 167.85 KB
No categories available
36C/11/2017
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci žalobcu: C. Š., nar. X.X.XXXX, bytom N. XXX/X, XXX XX C., zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o. so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, o návrhu žalobcu o nariadenie neodkladného opatrenia na zdržanie sa výkonu práva na zrážky zo mzdy
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy žalobcu vykonávaných za účelom uspokojenia pohľadávky zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 19.12.2014.
II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.
III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v sume 33 Eur, na účet Okresného súdu Košice I, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
IV. P o u č u j e žalovaného, že môže podať proti žalobcovi samostatnú žalobu vo veci samej - uplatnenie nárokov zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi stranami dňa 19.12.2014. Následkom úspešnej žaloby je zrušenie neodkladného opatrenia.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal, aby súd uložil povinnosť žalovanému zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy žalobcu vykonávaných za účelom uspokojenia pohľadávky zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 19.12.2014. Zároveň žiadal aj náhradu trov konania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že ako spotrebiteľ so žalovaným uzatvoril dňa 19.12.2014 zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mu boli zo strany žalovaného poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1.500 Eur. Poukázal na to, že žalovaný hneď na začiatku zmluvného vzťahu si zrazil z istiny poplatok za poskytnutie úveru v sume 1.500 Eur, na základe čoho tak skutočná výška úveru predstavuje sumu 1.350 Eur. Uviedol, že v predmetnej zmluve bolo uvedené, že žalobca ako dlžník je povinný vrátiť žalovanému ako veriteľovi poskytnuté finančné prostriedky spolu s odplatou za poskytnutie úveru v pravidelných 42 mesačných splátkach po 47,43 Eur, a to súhrne vo výške 2.142,06 Eur. Postupom času žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu - U.S. Steel Košice, s.r.o., IČO: 36 199 222 o výkon zrážok zo mzdy žalobcu, pričom žalobca nemá akúkoľvek vedomosť o skutočnosti, aby niekedy so žalovaným uzatvoril akúkoľvek platnú dohodu o zrážkach zo mzdy, na základe čoho by žalovaný bol oprávnený domáhať sa uspokojenia pohľadávky vyplývajúcej z predmetnej úverovej zmluvy prostredníctvom zrážok zo mzdy. Dodal, že keďže nemá vedomosť, aby niekedy medzi ním a žalovaným došlo k platnému uzavretiu dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá by zabezpečovala predmetnú úverovú zmluvu, má záujem na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal vykonávanie takýchto zrážok zo mzdy, nakoľko takýmto výkonom zrážok zo mzdy dochádza k neoprávneným zásahom do
majetku žalobcu, čím mu žalovaný neprimerane sťažuje možnosť zabezpečovať svoje základné potreby, ako i potreby svojej rodiny. Žalobca poukázal na § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v návrhu rozviedol uvedené ustanovenie Občianskeho zákonníka, pričom dôvodil, že dohoda o zrážkach zo mzdy na zabezpečenie pohľadávky medzi veriteľom a dlžníkom musí byť uzatvorená v písomnej forme a zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Dodal, že má zato, že zrážky zo mzdy žalobcu vykonávané na uspokojenie pohľadávky zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500096580 nie je možné vykonávať v súlade so zákonom, nakoľko medzi zmluvnými stranami nebola platne uzatvorená žiadna dohoda o zrážkach zo mzdy, minimálne z toho dôvodu, že nebola dodržaná písomná forma takejto dohody. Poukázal na to, že zo mzdy žalobcu sa momentálne prostredníctvom zrážok uspokojujú okrem prejednávanej pohľadávky (vyplývajúcej zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.12.2014) aj pohľadávky z ďalších zmlúv uzatvorených medzi žalobcom a žalovaným, konkrétne aj zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, na základe čoho dochádza každý mesiac k zrážke zo mzdy žalobcu v prospech povinného vo výške súhrne 320,04 Eur (čo predstavuje súčet zrážky zo mzdy vo výške 81,99 Eur zo zmluvy č. XXXXXXXXXX - zmluva, o ktorú sa jedná v prejednávanom prípade, zrážky zo mzdy vo výške 75,44 Eur zo zmluvy č. XXXXXXXXXX, zrážky zo mzdy vo výške 75,44 Eur zo zmluvy č. XXXXXXXXXX a zrážky zo mzdy vo výške 87,17 Eur zo zmluvy č. XXXXXXXXXX). Žalobca dodal, že má za to, že aj v prípade, ak je súčasne zrážkami zo mzdy uspokojovaných viacero neprednostných pohľadávok (všetkých uspokojovaných z 1. tretiny), ani vtedy nemôže dôjsť k výkonu zrážok zo mzdy súhrne v rozsahu, než v akom by boli uspokojované pri výkone rozhodnutia. Nakoľko výkonom predmetných zrážok zo mzdy spolu so zrážkami zo mzdy na uspokojenie iných pohľadávok žalovaného dochádza k zrážkam zo mzdy celkovo v sume 320,04 Eur, žalobca má za to, že výkon predmetných zrážok zo mzdy značne prevyšuje rozsah zrážok zo mzdy, ktoré by boli žalobcovi vykonávané pri výkone rozhodnutia. Dodal, že na základe uvedeného má za to, že v prejednávanom prípade dochádza k zrážkam zo mzdy vo väčšom rozsahu, než by boli vykonávané pri výkone rozhodnutia, na základe čoho je výkon takýchto zrážok zo mzdy nezákonný. Žalobca ďalej dodal, že aj v prípade, ak by medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu dohody o zrážkach zo mzdy na zabezpečenie záväzku vyplývajúceho z predmetnej zmluvy o úvere, takýto právny úkon by bol neplatný, poukazujúc na § 37 ods. 1, § 53 ods. 5 Občianskeho zákona. Poukázal na to, že predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy by bolo potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskom vzťahu, ktorá by nebola individuálne dojednaná a preto by bola neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) a zabezpečenie zmluvy o úvere dohodou o zrážkach zo mzdy, ktorej uzatvorenie nemal možnosť žalobca odmietnuť, by bolo potrebné považovať za neplatné (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Dôvodil, že takto uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobuje značný nepomer v právach medzi spotrebiteľom a dodávateľom, v čoho dôsledku je neprijateľnou zmluvnou podmienkou obsiahnutou v predmetnom spotrebiteľskom vzťahu. Takáto zmluvná podmienka je platná jedine v tom prípade, ak bola medzi zmluvnými stranami individuálne dojednaná. Individuálnosť dojednania neprijateľnej zmluvnej podmienky je daná v zmysle ustanovení zákona Občianskeho zákonníka len vtedy, ak mal spotrebiteľ reálnu možnosť upraviť obsah takejto zmluvnej podmienky. Individuálnosť dojednania akejkoľvek neprijateľnej zmluvnej podmienky pritom predpokladá jednak jej uzavretie na osobitnej listine podpísanej oboma zmluvnými stranami, a zároveň poučenie o obsahu takejto zmluvnej podmienky a jej dôsledkoch pre spotrebiteľa za súčasnej reálnej možnosti spotrebiteľa ovplyvniť znenie samotnej dohody o zrážkach zo mzdy, resp. vymôcť si prípadnú zmenu jej znenia. V takomto prípade však žalobca nemôže mať reálnu možnosť akokoľvek disponovať s obsahom predmetnej dohody, resp. nemá možnosť zmeniť jej obsah ani ju odmietnuť. Takéto konanie je v priamom rozpore so zmyslom a účelom prijatej právnej úpravy na ochranu práv spotrebiteľov, ku ktorej došlo v súvislosti s existenciou Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľ si takýmto spôsobom neprimerane zhoršuje svoje postavenie voči dodávateľovi, a to bez toho, aby mal možnosť uzatvorenie takejto dohody odmietnuť. Týmto, na základe svojej neobmedzenej vôle, tak môže veriteľ vymáhať od dlžníka kedykoľvek dlh, ktorý reálne neexistuje, resp. aj plnenie, na ktoré nemá veriteľ žiaden nárok. Bez akéhokoľvek obmedzenia tak stavia spotrebiteľa do pozície, kedy tento stráca právo disponovať s jeho príjmom ako s vlastným majetkom, a to bez platného právneho základu. Žalobca zároveň poukázal na to, že takýmto spôsobom uzatvorenú dohodu o zrážkach zo mzdy je potrebné považovať za neurčitý právny úkon v zmysle ustanovenia § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko neuvádza výšku pohľadávky, ktorú dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje, čím nie je naplnená požiadavka určitosti právneho úkonu. Zároveň poukázal na to, že ak sa vykonávajú zrážky vyššie než pri výkone rozhodnutia, ide o neplatný právny úkon, čím nie sú splnené atribúty určitosti právneho úkonu a podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka takýto právny úkon, ktorý nie je určitý, je neplatný. Žalobca tiež poukázal na
to, že takýmto spôsobom uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy tak umožňuje postihnúť majetok spotrebiteľa v podobe jeho mzdy aj z nekalých zmluvných podmienok alebo v rozpore s kogentnými predpismi bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom. V zmysle takejto dohody o zrážkach zo mzdy, poskytovateľ úveru alebo veriteľ sám určuje výšku dlžnej sumy, túto predkladá platiteľovi mzdy za účelom vykonávania zrážok, a to aj v prípade plnení neprijateľnej zmluvnej podmienky. Dlžník tieto zrážky nemôže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť, a to kvôli neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Zároveň mal za to, že takáto zmluvná podmienka v predformulovanej forme je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a poškodzuje ho. Spotrebiteľ je v slabšej pozícii z hľadiska informovanosti, či vyjednávacej pozície v rámci kontraktácie a Súdny dvor Európskej únie vo viacerých rozhodnutiach zdôraznil nerovnováhu na úkor spotrebiteľa a dôvodnosť jeho zvýšenej ochrany ex offo. Žalobca poukázal čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, poukázal na čl. 4, 14 Smernice Rady 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov. Poukázal na skutočnosť, že obdobná dohoda o zrážkach zo mzdy obsiahnutá v spotrebiteľskom vzťahu bola posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka okrem iného Komisiou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich. Poukázal na to, že o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy bolo rozhodnuté slovenskými súdmi v mnohých obdobných prípadoch a poukázal na rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 1.6.2016 sp. zn.: 3Co/328/2015, rozhodnutie Krajského súdu Nitra zo dňa 11.2.2015 sp. zn. 25 CoPr/5/2014, rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.10.2012 sp. zn. 3Co/353/2012, rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 19.2.2013 sp. zn. 12C/68/2012, rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 13.3.2013 sp. zn. 17C/91/2012, rozsudok Okresného súdu Svidník zo dňa 17.7.2013 sp. zn. 6C/144/2012. Žalobca na podporu svojich tvrdení poukázal na tú skutočnosť, že takýmto spôsobom uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy a zabezpečenie spotrebiteľského úveru prostredníctvom takejto dohody považuje za neplatné taktiež s odkazom na ustanovenia zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Dodal, že aj napriek tomu, že k uzatvoreniu predmetnej zmluvy o úvere došlo v čase, keď ešte nebolo platné a účinné ustanovenie § 5 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, neskoršie zakotvenie tohto ustanovenia potvrdzuje dovtedy zaužívanú súdnu prax, ktorá v mnohých prípadoch obdobnú dohodu o zrážkach zo mzdy vyhlásila za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda za neplatnú. Žalobca poukázal na to, že na základe predmetnej úverovej zmluvy žalovaný nemá nárok na žiadne plnenie nad rámec istiny poskytnutého úveru poukazujúc na zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (§ 9 ods. 2 písm. f), g), k), § 11 ods. 1 písm. b)V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.9.2011 sp. zn. 3Co/3/2011 a rozhodnutie Okresného súdu Nitra zo dňa 3.11.2015 sp. zn. 9C/192/2015 a dodal, že v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy priemerná hodnota ročnej úrokovej sadzby za poskytnutie úveru dosahovala úroveň 12,48 %, čo znamená, že v prejednávanom prípade hodnota ročnej úrokovej sadzby (18,08 - poznámka súdu ) prevyšuje úroveň priemernej úrokovej miery za poskytnutie úverov poskytovaných na finančnom trhu v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere. Opäť poukázal na zákon č. 129/2010 Z. z., ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c), d), g) a § 39 Občianskeho zákonníka a ďalej dôvodil, že zrejmé pochybenie veriteľa, ktorý nedodržal jeho základnú povinnosť umožniť spotrebiteľovi byť informovaný o podmienkach právneho vzťahu, ktorý má vniknúť a teda veriteľ porušil najzákladnejšie právo spotrebiteľa, a to právo spotrebiteľa na informácie, čo je v jednoznačnom rozpore so zákonom a v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka je nevyhnutné vyvodiť záver o absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere. Žalobca v ďalšom poukázal na tú skutočnosť, že v bode 6 predmetnej zmluvy ako aj v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi k predmetnej zmluve o revolvingovom úvere, žalovaný uvádza, že hodnota RPMN je 25,52 % a dodal, že predmetné ustanovenie je potrebné považovať za nekalú praktiku žalovaného, nakoľko v skutočnosti výška RPMN dosahuje úroveň 32,28 %. Dodal, že má za to, že žalovaný úmyselne vo svojich zmluvách, ktoré predkladá neinformovaným spotrebiteľom, uvádza nižšie hodnoty RPMN, nakoľko neinformovaný spotrebiteľ bez príslušného vzdelania ich výšku nevie posúdiť a výhodnosť poskytovaných úverov posudzujú práve podľa takýchto údajov. Ak by žalovaný v predmetnej zmluve uviedol skutočnú výšku RPMN (v prejednávanom prípade 32,28 %), mnoho spotrebiteľov by s ním zmluvu neuzavrelo. Nižšími hodnotami RPMN ako sú reálne, žalovaný sa snaží lepšie zapôsobiť na svojich potencionálnych klientov, takýmito praktikami sa žalovaný snaží účelne získať majetkový prospech od svojich klientov. Žalobca ďalej poukázal na § 9 ods. 2 písm. k), § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. a poukázal na to, že v predmetnej zmluve o revolvingovom úvere sa uvádza, že hodnota RPMN dosahuje v prípade zmluvy č. XXXXXXXXXX úroveň 25,52 %, v skutočnosti však hodnota RPMN dosahuje v prípade predmetnej
zmluvy úroveň 32,28 %, čo znamená, že údaj o hodnote RPMN v predmetnej zmluve o revolvingovom úvere je uvedený nesprávne a v neprospech spotrebiteľa, čo ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru. Žalobca zhrnul, že vzhľadom na neuvedenie podstatných náležitosti, ktorých absencia je v ustanovení § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch sankciovaná bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutých úverov, vzhľadom na nesprávny uvedený údaj RPMN v neprospech spotrebiteľa, čo je v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) sankciované bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru, vzhľadom na rozpor odplaty s dobrými mravmi a vzhľadom na neplatnosť predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere mal žalovaný na základe predmetnej úverovej zmluvy právo len na vrátenie ním poskytnutej istiny úveru vo výške 1.350 Eur a to bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov. Žalovaný sa však prostredníctvom vykonávaných zrážok zo mzdy domáha prostredníctvom zamestnávateľa žalobcu aj uspokojenia pohľadávky v rozsahu sumy, na ktorú z vyššie uvedených dôvodov nemá žiaden právny nárok. Žalobca v ďalšom poukázal na ustanovenia CSP - § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d), § 336 ods. 1. Dôvodil, že podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa domáha jeho nariadenia z dôvodu, že žiadny iný inštitút ako inštitút neodkladného opatrenia žalobcovi v danom prípade nepomôže a nezabráni vykonávaniu zrážok z jeho mzdy. Zároveň poukázal na fakt, že slovenská právna úprava neumožňuje spotrebiteľovi ani jeho zamestnávateľovi namietať povahu a výšku dlhu a zastaviť mimosúdne zásah do majetku spotrebiteľa spôsobený zrážkami zo mzdy, aj keď veriteľ je súkromnou osobou. Na základe zrážok zo mzdy vykonávaných bez akejkoľvek platne uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy by tak dochádzalo pravidelne každý mesiac k neoprávneným zásahom do majetku dlžníka, kým žalovaný sa nerozhodne výkon takýchto zrážok sám ukončiť. Prostredníctvom takto vykonávaných zrážok zo mzdy by tak mohlo dochádzať k tak závažným zásahom do práv žalobcu, že výrazným spôsobom tak môže dôjsť k sťažovaniu, ba až znemožňovaniu zabezpečovania základných potrieb žalobcu, ako aj jeho rodiny. Žalobca uviedol, že nariadením neodkladného opatrenia by mohlo dôjsť k trvalej úprave pomerov medzi stranami, nakoľko žalovaný by ďalej nemohol vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu a na základe toho by nebolo možné, aby na strane žalovaného dochádzalo k bezdôvodnému obohacovaniu sa na úkor žalobcu, k neoprávneným zásahom do majetku žalobcu a teda k porušeniu jeho Ústavou Slovenskej republiky garantovaného práva na majetok ani k znemožňovaniu zabezpečovania základných potrieb žalobcu i jeho rodiny. Žalobca navyše poukázal na tú skutočnosť, že prostredníctvom takýchto zrážok zo mzdy môže veriteľ vymáhať od dlžníka aj značne premrštené sumy, na ktoré navyše absolútne nemá žiadny právny nárok, pričom zamestnávateľ dlžníka je povinný vykonávať zrážky zo mzdy v prospech veriteľa až do sumy, ktorú si veriteľ sám dobrovoľne určí. Žalobca poukázal na to, že sa navyše domnieva, že žalovaný inštitút zrážok zo mzdy využíva najmä z toho dôvodu, že zamestnávateľ žalobcu (dlžníka) nie je oprávnený skúmať výšku a zákonnosť vymáhanej pohľadávky. Naopak, ak by sa v prejednávanom prípade žalovaný domáhal uspokojenia pohľadávky súdnou cestou, jeho nároky by boli podrobované súdnej kontrole, a je nanajvýš pravdepodobné, že tieto nároky by sa ukázali ako neodôvodnené tak, ako tomu bolo v mnohých prípadoch, v ktorých súdy Slovenskej republiky rozhodli v sporoch, v ktorých sa konalo o nárokoch z obdobných zmlúv žalovaného. Navyše žalobca poukázal aj na fakt, že nariadením neodkladného opatrenia žiadnej zo strán nevznikne škoda, ba práve naopak, ak by vo veci konajúci súd toto neodkladné opatrenie nenariadil, škoda by mohla vzniknúť minimálne na strane žalobcu, nakoľko žalovaný zjavne nezákonným výkonom zrážok zo mzdy žalobcu bude zasahovať do jeho majetku, bezdôvodne sa na jeho úkor obohacovať a spôsobovať mu tak značné finančné ťažkosti. Zhrnul, že nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanom prípade je nevyhnutné, nakoľko len nariadením neodkladného opatrenia, ktorým súd zakáže žalovanému vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu sa zabezpečí, že žalovaný nebude môcť neoprávnenými zásahmi do majetku žalobcu porušovať základné práva žalobcu. Zároveň žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie a to bez uloženia povinnosti žalobcovi podať žalobu vo veci samej a dôvodil, že týmto neodkladným opatrením môže dôjsť k trvalej úprave pomerov medzi stranami, nakoľko už v tomto konaní je potrebné preskúmať všetky nároky strán, ktoré by inak boli preskúmavané opätovne a v konaní vo veci samej. Ďalšie konanie po nariadení neodkladného opatrenia tak podľa názoru žalobcu nie je potrebné, ba dokonca by bolo až neúčelné a v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania, nakoľko po nariadení neodkladného opatrenia by sa o tých istých nárokov rozhodovalo aj v konaní vo veci samej a tým by sa vynakladali finančné prostriedky na konanie o niečom, o čom by už bolo rozhodnuté.
2. Zo žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/ zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom súd zistil, že žalobca požiadal o poskytnutie úveru vo výške 1.500 Eur, táto výška úveru bola veriteľom schválená, splatnosť
úveru bola dohodnutá na 42 mesačných splátok po 47,43 Eur vrátane úrokov. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť, t. j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru + poplatok za poskytnutie úveru, tak činil sumu 2.142,06 Eur. Predpokladaná RPMN za úver bola 25,52 Eur, ročná úroková sadzba úveru 18,08 Eur, priemerná RPMN za úver 36,30 Eur, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,05 % a poplatok za poskytnutie úveru/revolvingu činil 150 Eur. Predmetná zmluva bola uzatvorená dňa 19.12.2014. Súčasťou zmluvy boli zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere žalovaného ako veriteľa a z bodu 8.2. vyplýva, že dlžník sa zaviazal poskytnutý úver v dohodnutých termínoch splatnosti uhradiť na bankový účet veriteľa, pričom splátka úveru s úrokom sa považovala za riadne splatenú pripísaním príslušnej čiastky v plnej výške so správnym variabilným symbolom na bankový účet veriteľa. Z bodu 8.4. vyplynulo, že v prípade, že zamestnávateľ nevykoná zrážku zo mzdy dlžníka v riadnom výplatnom termíne, alebo urobí zrážku v čiastke nižšej ako je splátka úveru, dlžník sa zaväzuje uhradiť do 5 kalendárnych dní príslušnú splátku alebo rozdiel medzi výškou splátky a príslušnej zrážky na bankový účet veriteľa. Za uvedenú lehotu nevznikne veriteľovi nárok na úrok z omeškania. Žalovaný ako veriteľ listom zo dňa 19.12.2014 oznámil žalovanému schválenie úveru - zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, z ktorej vyplynuli údaje o schválenom úvere; schválená výška úveru činila 1.500 Eur, splatnosť úveru bola dohodnutá na 42 mesiaca, výška mesačnej splátky úveru činila sumu 47,73 Eur, z toho istina 35,71 Eur a úroky 11,72 Eur, splátka podľa dohody o poskytnutí služby predstavovala mesačne sumu 34,56 Eur a výška celkovej platby na úhradu (mesačná splátka úveru + splátka podľa dohody o poskytnutí služby) tak činila 81,99 Eur. Poplatok za poskytnutie úveru činil 150 Eur, dátum splatnosti prvej splátky úveru bol dohodnutý na deň 1.2.2015, dátum splatnosti poslednej splátky úveru na deň 1.7.2018, periodicita splácania úveru bola stanovená mesačne, celková výška úveru činila 1.500 Eur pri RPMN pri úvere 25,52 %, priemerná hodnota RPMN platná ku dňu podpísania zmluvy dosahovala výšku 36,35 Eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť, t.j. úver + úroky za celú doba čerpania + poplatok za poskytnutie úveru činil čiastku 2.142,06 Eur, ročná úroková sadzba úveru bola stanovená na 18,08 % a ročná úroková sadzba úrokov z omeškania na 5,05 %. Platnosť a účinnosť nadobudla zmluva dňom 19.12.2014. Z prehľadu evidovaných a realizovaných zrážok zo mzdy k 31.1.2017 bolo súdom zistené, že dňom 29.10.2015 bola zo strany zamestnávateľa žalobcu U.S. Steel Košice, s.r.o. vykonávaná mesačná zrážka vo výške 81,99 Eur v prospech žalovaného ako veriteľa zo zmluvy č. XXXXXXXXXX, pričom realizované zrážky k 31.1.2017 činili sumu 1.311,84 Eur.
3. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh naradiť neodkladné opatrenie.
4. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
7. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť istiny, na ktoré sa odvoláva.
8. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
9. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
10. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
11. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
12. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
13. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
14. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
15. Podľa § 337 ods. 2 veta prvá CSP, súd vo výroku uznesenie podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.
16. Podľa § 337 ods. 3 veta prvá CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.
17. Zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie formy procesného zabezpečenia - nariadenia neodkladného opatrenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Súd teda môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to: 1) ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo 2) ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená, zákon výslovne vyžaduje, aby navrhovateľ uviedol opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočností musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle § 185 a nasledujúcich CSP. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočností odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporciaonality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP). Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov. Právne účinky uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia smerujú vždy do budúcnosti. Právne pomery aj relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP). Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Samotný atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jedno rázový stav. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná, na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba v prípade, ak sú splnené základné podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP. K tomu zodpovedajú aj osobitné náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľ je predovšetkým povinný opísať v návrhu rozhodujúce skutočností, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie tejto obsahovej náležitosti predstavuje základnú argumentačnú líniu navrhovateľa, ktorý sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha. Relevantné skutkové tvrdenia je navrhovateľ povinný osvedčiť. Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku. Z povahy veci vyplýva, že zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. V rámci osobitných náležitostí návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia musí preto navrhovateľ musí opísať skutočností hodnoverne usvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Posúdenie úspešnosti tohto osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia. Rozhodne však možno uzavrieť, že bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Osobitnou náležitosťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je požiadavka na to, aby bolo z návrhu zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže navrhovateľ dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou. Pokiaľ ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a to po začatí konania, môže súd vychádzať aj z obsahu žaloby a doteraz vykonaného dokazovania. Pred nariadením neodkladného opatrenia sa spravidla nevykonáva dokazovanie; postačuje osvedčenie relevantných skutočností
18. Žalobca navrhovaným neodkladným opatrením sleduje trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu spočívajúcu v uložení povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy žalobcu vykonávaných za účelom uspokojenia pohľadávky zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 19.12.2014. Súd na základe predložených dôkazov spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru, že v prejednávanom prípade je odôvodnené nariadiť neodkladné opatrenie v súlade s § 325 ods. 2 písm. d) CSP, nakoľko žalobca dostatočným spôsobom osvedčil samotnú naliehavosť upraviť dočasne pomery strán sporu, dostatočne osvedčil hrozbu vzniku alebo rozširovanie škody, či inej ujmy. Súd poukazuje na dôvody uvedené žalobcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré žalobca podložil aj hodnovernými listinnými dôkazmi. Súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnou argumentáciou žalobcu a k uvedenému poznamenáva, že má za to, že žalobca ako spotrebiteľ je ohrozený na svojich právach deklarovaných Občianskym zákonníkom, ústavou ako aj rozhodnutiami súdneho dvora Európskej únie, je tu už existujúci stav - žalovaný už naplnil zásah do majetku žalobcu bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení a keďže v prejednávanom prípade nebola preukázaná existencia dohody o zrážkach zo mzdy, je neprípustné, aby sa použil tento zabezpečovací inštitút.
19. Súd považuje za potrebné uviesť, že v prípade uzatvorenia Dohody o zrážkach zo mzdy, ako neoddeliteľnej súčasti formulárovej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je spotrebiteľ nútený kedykoľvek v platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly uplatnenej veriteľom, na základe neprijateľných klauzúl, resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie v rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok. V danom prípade ide o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka, dlžník tieto zrážky nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť, a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Moc nad majetkom navrhovateľky je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia majetku navrhovateľky nepotrebuje súdne rozhodnutie. Uzavretá zmluva poskytuje veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa, a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnením v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Súd mal za to, že takýto inštitút sa dostáva do zásadnej kontroverzie s právom Európskej únie a s článkom VII. Ústavy SR. Pochybnosti vyplývajú aj z judikatúry Súdneho dvoru, podľa ktorej je spotrebiteľ v slabšej pozícii z hľadiska informovanosti, či vyjednávacej pozície (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ (rozsudok z 27.6.2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941, bod 25, rozsudok C-168/05, Elisa María Mostaza Claro, Rozsudok Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quinterol).Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale ako uvádza Súdny dvor, pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Situácia sa vyhrocuje a dostáva do kolízie s verejným poriadkom, ak dôjde k zrážkam zo mzdy na sumy vyplývajúce z neprijateľných podmienok alebo v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Ochrana pred nekalými podmienkami sa má poskytnúť obdobne, ako to vyžadujú vnútroštátne pravidlá verejného poriadku. Súd má za to, že žalobca v čase uzavretia zmluvy nedokázal vyhodnotiť zmluvné podmienky a poukázať na tie, ktoré sú neprijateľné, nedokázal by ani rozpoznať nesúlad inštitútu Dohody o zrážkach zo mzdy s právom Európskej únie. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je upravená v Občianskom zákonníku, umožňuje postihnúť majetok žalobcu v podobe jeho mzdy aj na plnenia z nekalých zmluvných
podmienok alebo v rozpore s kogentnými predpismi, bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom. V danom prípade sú žalobcovi už vykonávané zrážky zo mzdy. Existuje tu teda obava, že žalovaný naplnil zásah do majetku žalobcu bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení a bez toho, aby bol známy výklad unijného práva, čo sa reálne naplnilo a ak by bola (je) Dohoda o zrážkach zo mzdy v rozpore s unijným právom, je principiálne neprípustné, aby sa použil tento problémový zabezpečovací inštitút.
20. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu v tom smere, že nariadením neodkladného opatrenia dôjde k trvalej úprave pomerov medzi stranami, nakoľko už v tomto konaní súd skúmal všetky nároky strán a tiež zastáva názor, že po nariadení neodkladného opatrenia by bolo neúčelné a v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania rozhodovať o tých istých nárokoch aj v konaní vo veci samej. Súd má zato, že samotné neodkladné opatrenie postačuje na poskytnutie plnohodnotnej súdnej ochrany a na zabezpečenie trvalej úpravy pomerov medzi stranami, čím rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia konzumuje rozhodnutie vo veci samej.
21. Vzhľadom na vyššie uvedené súd sa zaoberal záväzkovo právnym vzťahom uzavretým medzi stranami sporu a právne uzavrel, že daný právny vzťah medzi stranami sporu sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka, a potom súd i na všetky právne skutočnosti neupravené v zákone č. 129/2010 Z.z. použil ustanovenia Občianskeho zákonníka.
22. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.1.2014, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
23. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.1.2014, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
24. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.1.2014, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
25. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.1.2014, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
26. Podľa § 25f zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej citovaný zákon), ustanoveniami tohto zákona sa od 1. apríla 2015 spravujú aj právne vzťahy upravené týmto zákonom, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2015; vznik týchto vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. aprílom 2015 sa však posudzujú podľa predpisov účinných pred 1. aprílom 2015, ak v odsekoch 2 až 6 nie je ustanovené inak.
27. Podľa § 25f ods. 6 citovaného zákona, zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené do 31. marca 2015 sa považujú za zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené podľa predpisu účinného od 1. apríla 2015.
28. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej citovaný zákon), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
29. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
30. Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
31. Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky jeho čerpania, i) rokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
32. Podľa § 9 ods. 6 citovaného zákona, spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.
33. Podľa § 9 ods. 9 citovaného zákona, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
34. Podľa § 9 ods. 10 citovaného zákona, veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona alebo o osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.
35. Podľa § 9 ods. 11 citovaného zákona, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa o tom, že nedošlo k splateniu splátky zo spotrebiteľského úveru v lehote jej splatnosti písomne alebo formou krátkej textovej správy (SMS), a to najneskôr do 15 dní odo dňa splatnosti tejto splátky zo spotrebiteľského úveru.
36. Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
37. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
38. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
39. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
40. Súd mal za preukázané poskytnutie úveru žalovaným žalobcovi zmysle zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a túto zmluvu súd podrobil tzv. sudcovskej kontrole s poukazom na
vyššie citované ustanovenia zákona 129/2010 Z. z. a dospel k záveru, že táto neobsahuje všetky náležitosti podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona, konkrétne zmluva neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. i) citovaného zákona - úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, pretože táto je síce v zmluve uvedená vo výške 18,08 %, avšak túto súd posúdil a vyhodnotil ako neplatne dohodnutú s poukazom na nižšie uvedené.
41. Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úroku treba prihliadnuť na celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval, predovšetkým však treba porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou, obvyklosť praxe peňažných ústavov.
42. Súd zistil, že priemerné úrokové miery z úverov obchodných bánk pri stave úverov v domácnostiach, pri úveroch spotrebiteľských a ostatných od 1 do 5 rokov predstavuje v decembri 2014 (v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy) - 13,31 %.
43. Keďže nikto, ani súd nemôže, ani nie je jeho úlohou nahrádzať kontraktačný proces a určiť presnú úrokovú mieru aká by prípadne medzi stranami bola v rámci udržateľných úrokov dohodnutá a výška zmluvného úroku ďaleko prevyšuje akceptovateľnú výšku, súd túto časť zmluvy o úvere, t.j. dohodu o výške úroku vyhodnotil ako v rozpore s dobrými mravmi, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť tejto časti dojednania.
44. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívame výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 137/2003 (Zo súdnej praxe č. 62/2004) Najvyšší súd SR už uviedol, že za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle § 3 ods. 1 OZ treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu (nielen osoby vykonávajúcej určité právo, ale aj osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. Ustanovenie § 3 ods. 1 OZ nemá vlastnú priamu normotvornú platnosť - upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú právne vzťahy, a to na základe všeobecných pravidiel morálnych, elementárnej slušnosti a tolerancie a morálneho charakteru konajúcich.
45. V súlade s dobrými mravmi je len také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty, a ktorý peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Neprimeranou preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška dohodnutých úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (rozsudok NS SR z 26.4.2012 - 5Cdo 26/2011).
46. V súlade s dobrými mravmi je taká výška úroku, ktorá predstavuje primeranú výšku odplaty (odmeny za užívanie požičanej istiny), teda ňou dôjde k zhodnoteniu požičaných peňažných prostriedkov bežným (obvyklým) spôsobom. V rozpore s dobrými mravmi podľa súdnej praxe je spravidla taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v čase ich dojednania stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky, čo odporuje dobrým mravom.
47. Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí" bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za
užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „ zhodnotiť" obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012, sp. zn. 5 Cdo 26/2011).
48. Nemecký BGH (Spolkový súdny dvor) vo svojom rozsudku z 13.3.1990 (AZ: XI ZR 252/89) vyhlásil úver s rozdielom o 12 percentuálnych bodov (12 percent) oproti priemeru na trhu pre obdobný úver za nemravný (v rozpore s ustanovením §138 BGB odsek 2 = občianskoprávna úžera) a žalobu zamietol pre rozpor plnenia s dobrými mravmi.
49. Civilnoprávna úžera spôsobuje neplatnosť právneho úkonu v celom rozsahu pre rozpor s dobrými mravmi (rozs. NS ČR 21Cdo 1484/04), pretože sa poskytuje úver pri nadvláde veriteľa za úžernú cenu úveru. V danom prípade pri zjavnom využití aj ľahkovážnosti dlžníka stačí, že k využitiu nadvlády nad dlžníkom dôjde aj čo len z nedbanlivosti (rozs. KS v Prešove 3Co 3/2011).
50. Ústavný súd SR v náleze z 28. februára 1995 sp. zn. PL. ÚS 10/95 (Zbierke zákonov SR, čiastka 20, číslo 51/1995), ktorým rozhodol o nesúlade ustanovenia § 13 vyhlášky ministerstva spravodlivosti č. 45/1964 Zb. s ustanovením § 658 ods. 1 OZ okrem iného uviedol, že aj keď sú úroky z pôžičky (§ 658 ods. 1 OZ) predmetom zmluvnej voľnosti medzi účastníkmi neznamená to, že možno dohodnúť úroky v akejkoľvek výške. Dohoda o úrokoch musí byť v súlade s ustanovením § 39 OZ, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Závisí preto od rozhodnutia súdu, aby v konkrétnom prípade ustálil, či výška dohodnutých úrokov je alebo nie je v súlade s dobrými mravmi.
51. Ústavným súdom vyslovený názor korešponduje s tézou (používanou predovšetkým právnou vedou a teóriou), že zásada zmluvnej voľnosti v súkromnom práve nie je absolútna a nachádza svoje obmedzenie (z hľadiska obsahovej náplne právnych úkonov) napr. pri aplikácii korektívov rozporu s dobrými mravmi. Usmerňovanie zásady zmluvnej voľnosti prostredníctvom uvedených korektívov (ako aj pri zákonnom zákaze) nepochybne prispieva k spoločenskej a právnej akceptácii zásady zmluvnej spravodlivosti v súkromnom práve. Pokiaľ ide o primeranosť výšky úrokov z pôžičky - problematika dobrých mravov úzko súvisí s doktrínou o neprípustnom, resp. neprimeranom znevýhodnení založenom právnym úkonom. Tento princíp nadobudol v modernom práve váhu a význam a slúži určitým obmedzujúcim spôsobom k naplneniu zásady zmluvnej spravodlivosti.
52. V zmluve bola teda dojednaná úroková miera vo výške 18,08 % ročne, pričom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy pri úveroch poskytnutých bankami domácnostiam, predstavovala 13,31 % ročne. Už len samotná skutočnosť, že cena úveru je vyššia, je zarážajúce a odôvodňujúce zvýšenú pozornosť z hľadiska prvkov úžery a vadnosti právneho úkonu, úrok vo výške 18,08 % ročne podstatnou a neprimeranou mierou prekračuje horný limit obvyklej úrokovej miery. Žalovaný si uplatnil úroky vo vyššej výške, ako poskytovali banky v rovnakom období, čiže prekročil obvyklé úroky poskytované bankami. Dohodnuté úroky sú odplatou za používanie istiny, nemajú zabezpečovaciu funkciu.
53. Nový úver za vysokú cenu je síce vnímaný zo strany klienta ako záchranný produkt, no v skutočnosti, ak je klient vo finančnej tiesni a berie úver, ide na jeho strane o prirodzený postup v zmysle ,,potrebujem, dávajú, a preto beriem“, tak zo strany dodávateľa ide o postup bez odbornej starostlivosti, ktorý civilistika zohľadňuje pri vyhodnocovaní vadnosti právneho úkonu. Veriteľ musí počítať s následkami pri podcenení bonity dlžníka resp. ako tomuto bolo v tomto prípade, kedy žalobca sa spolieha na pravdivosť údajov o výške mesačnej mzdy uvedených žiadateľom. I v tomto je potrebné vidieť podnikateľské riziko, ktoré si sám veriteľ na seba poskytovaním pôžičiek elektronicky na diaľku vlastne berie. Avšak uvedené nemožno presúvať na ťarchu daného klienta vo forme vysokého a absolútne neprimeraného úroku či tzv. odplaty.
54. Vzhľadom na vyššie citované odôvodnenie súd považuje dohodnutie úrokovej sadzby vo výške 18,08 % pri úvere, ktorý mal byť poskytnutý v rozsahu 1.350 € na obdobie 42 mesiacov za neprimerané,
úžernícke, v rozpore s dobrými mravmi a teda v konečnom dôsledku za neplatné. Zároveň vzhľadom na ďalšie vyššie spomenuté nedostatky danej zmluvy, súd za použitia § 11 citovaného zákona mal za to, že keďže zmluva neobsahuje potrebné náležitosti, resp. tieto náležitosti sú uvedené neurčito a nezrozumiteľne, resp. neplatne a v rozpore s dobrými mravmi, s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka považoval zmluvu za neplatnú.
55. Predmetná spotrebiteľská zmluva neobsahuje údaje o podmienkach upravujúcich čerpanie úveru tak, ako si to vyžaduje § 9 ods. 2 písm. g) citovaného zákona, teda uvedenie, či ide o hotovostné alebo bezhotovostné čerpanie, jednorázové prípadne uskutočnené vo viacerých platbách a pod. Ďalej neobsahuje údaj o celkovej výške poskytnutého úveru tak, ako si to vyžaduje § 9 ods. 2 písm. g) citovaného zákona. V zmluve je síce uvedené, že spotrebiteľovi boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1.500 Eur, avšak tento údaj je nesprávny s poukazom nato, že z istiny poskytnutého úveru hneď na začiatku zmluvného vzťahu bol spotrebiteľovi veriteľom zrazený poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150 Eur. Predmetná zmluva neobsahuje ani údaj o termíne konečnej splatnosti tak, ako si to vyžaduje § 9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona, t.j. deň, mesiac a rok splatnosti poslednej splátky. V zmluve absentuje aj údaj podľa § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať aj uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda s rozčlenením jednotlivých čiastok, nestačí uviesť len celkové výšku splátok. takáto informácia je pritom významná pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jeho možnosť zhodnotiť na základe predloženého splátkového kalendára ekonomickosť poskytnutého úveru, posúdenie, či požadovaný úrok za úver je pre neho výhodný, prijateľný, resp. aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej veriteľom za poskytnutý úver. S poukazom na § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, teda len v hodnote poskytnutej sumy, v tomto prípade - 1.350 Eur. V bode 6 predmetnej zmluvy ako aj v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi k predmetnej zmluve o revolvingovom úvere, žalovaný uvádza, že hodnota RPMN je 25,52 %, predmetné ustanovenie je potrebné považovať za nekalú praktiku žalovaného, nakoľko v skutočnosti výška RPMN dosahuje úroveň 32,28 %. Súd má zato, že nižšími hodnotami RPMN ako sú reálne, žalovaný sa snaží lepšie zapôsobiť na svojich potencionálnych klientov, takýmito praktikami sa žalovaný snaží účelne získať majetkový prospech od svojich klientov
56. V konečnom dôsledku je potrebné prisvedčiť skutkovým tvrdeniam žalobcu o nekalej obchodnej praktike žalovaného, o neprijateľných zmluvných podmienkach a ustanovení zmluvy, ktoré sú v rozpore so zákonom a dobrými mravmi.
57. Z dôkazov predložených žalobcom k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyplýva, aby strany sporu na uspokojenie pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.12.2014 zabezpečili písomnou dohodou medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom o zrážkach zo mzdy. Súd poukazuje na § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka a dodáva, že z citovaného ustanovenia nesporne vyplýva, že dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorou sa zabezpečuje pohľadávka veriteľa voči dlžníkovi, musí byť uzatvorená v písomnej forme. V prejednávanom prípade absentuje písomná forma takejto dohody a sám žalobca uviedol, že nemá vedomosť o tom, aby pri uzatváraní zmluvy vôbec podpisoval akýkoľvek dokument, ktorý svojím označením alebo obsahom zodpovedal dohode o zrážkach zo mzdy v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka. Druhou zákonnou požiadavkou pre dohodu o zrážkach zo mzdy je to, že na základe takejto dohody o zrážkach zo mzdy nemôžu byť vykonávané zrážky zo mzdy dlžníka vo väčšom rozsahu než by boli vykonávané pri výkone rozhodnutia. Je nesporné, že pod pojmom výkon rozhodnutia uvedenom v ustanovení § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zákonodarca chápe exekúciu zrážkami zo mzdy v zmysle príslušných ustanovení Exekučného poriadku. Samotná exekúcia zrážkami zo mzdy sa uskutočňuje tzv. tretinovým systémom, ktorý prebieha tak, že exekúcii zrážkami zo mzdy nepodlieha celá mzda povinného (hrubá mzda), ani celá čistá mzda povinného, ale z tejto čistej mzdy je potrebné odrátať tzv. základnú sumu, ktorá sa povinnému zo mzdy nesmie zraziť. Suma, ktorá zostane po odpočítaní základnej sumy z čistej mzdy sa zaokrúhli na eurocenty smerom nadol na sumu deliteľnú troma a následne sa táto suma rozdelí na tretiny, pričom exekúcii zrážkami zo mzdy podlieha len prvá tretina (na uspokojenie neprednostných pohľadávok), prípadne druhá tretina (na uspokojenie neprednostných pohľadávok), pričom tretia tretina z výslednej sumy v každom prípade sa musí vyplatiť povinnému. Exekučný poriadok ustanovení § 71 ods. 2 taxatívne vymedzuje, ktoré pohľadávky súd prednostnými. V prejednávanom prípade je zrejmé, že ide o pohľadávku neprednostnú, na základe čoho môže byť
uspokojená len z prvej tretiny mzdy povinného (žalobcu) Z listinných dôkazov doložených žalobcom vyplýva, že zo mzdy žalobcu sa uspokojuje okrem prejednávanej pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.12.2004, pohľadávky z ďalších zmlúv uzatvorených medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom; jedná sa o zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, na základe čoho dochádza každý mesiac k zrážke zo mzdy žalobcu v prospech povinného vo výške v súhrne 320,04 Eur. Všetky pohľadávky sú nesporne neprednostnými pohľadávkami a tieto sú uspokojované z prvej tretiny mzdy žalobcu a tieto predstavujú súhrn 320,04 Eur, čo značne prevyšuje rozsah zrážok zo mzdy, ktoré by boli žalobcovi vykonávané pri výkone rozhodnutia. Súd uzatvára, že keďže medzi žalobcom a žalovaným nebola platne uzatvorená písomná dohoda o zrážkach zo mzdy a majúc aj za to, že žalobcovi sa vykonávajú zrážky zo mzdy v prospech žalovaného vo väčšom rozsahu než by boli vykonávané pri výkone rozhodnutia, výkon takýchto zrážok zo mzdy je nezákonný, každomesačne dochádza k neoprávnenému zásahu do majetku žalobcu a teda do jedného zo základných Ústavov Slovenskej republiky garantovaných práv žalobcu - práva na majetok.
58. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb., poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.
59. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb., ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.
60. Podľa položky 1 písm. c) sadzobníka súdnych poplatkov, zo žaloby alebo z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba je súdny poplatok z návrhu na nariadenie alebo zrušenie neodkladného opatrenia 33 Eur.
61. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia bol v celom rozsahu úspešný žalobca, ktorý je oslobodený od platenia súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm. u) zákona č. 71/1992 Zb. a preto je žalovaný ako strana sporu v konaní neúspešná, povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a ktorý činí 33 Eur (položka 1 c) sadzobníka súdnych poplatkov).
62. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
63. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
64. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
65. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenie bol v celom rozsahu úspešný žalobca, ktorý má tak nárok na náhradu preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. O ich výške bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
66. V záujme rovnosti sporových strán a zabezpečenia adekvátnej ochrany práv a oprávnených záujmov osôb, proti ktorým neodkladné opatrenie smeruje, súd v súlade s § 337 ods. 1,2 CSP poučil žalovaného o možnosti podania žaloby vo veci samej. Následkom úspešnej žaloby je potom zrušenie neodkladného opatrenia.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I ( § 357 písm. d) CSP ). .
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nestranným procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávne skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany a ako ďalšie prostriedky procesného úkonu, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutí súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 Exekučný poriadok ).