Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_10Cb-498-2015.pdf
PDF · 92.1 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cb/498/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci žalobcu: Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, proti žalovanému: SAVAS - BOBROVNÍK, s.r.o. "v likvidácii", so sídlom Kuzmányho 18, 010 01 Žilina, IČO: 30 841 283, o zaplatenie 706,50 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Konanie v časti o zaplatenie istiny 706,50 eur z a s t a v u j e .
V ostatnej časti žalobu z a m i e t a .
Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 18.11.2015 domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti na zaplatenie dlžnej sumy 706,50 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 235,50 eur od 02.03.2013, vo výške 8,25% ročne zo sumy 235,50 eur od 02.03.2014 a vo výške 8,05% ročne zo sumy 235,50 eur od 02.03.2015 všetko až do zaplatenia a náhrady trov konania. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil titulom nájomného poukazujúc na obsah nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi procesnými stranami dňa 17.05.2010, predmetom ktorej je prenájom pozemkov v katastrálnom území F., obec F., okres N.Ý. Y. za účelom nepoľnohospodárskeho využitia pozemku na výstavbu prístupovej komunikácie k ČOV na parcele C-KN č. XXX/X a vybudovanie inžinierskych sietí - prívod pitnej vody do obce F. na parcele C-KN č. XXX/X. S poukazom na dohodnuté nájomné vo výške 235,50 eur na 1 kalendárny rok a dohodnutý spôsob platenia nájomného podľa čl. IV bod 2 Zmluvy sa žalovaný zaviazal zaplatiť nájomné jednorazovo v termíne k 01.03. príslušného kalendárneho roka na základe faktúry vystavenej žalobcom na účet žalobcu. Žalovaný ku dňu podania žaloby neuhradil nájomné za rok 2013, 2014 a 2015 celkovo v sume 706,50 eur. Vzhľadom na omeškanie žalovaného s úhradou nájomného žalobca poukazujúc na obsah zmluvného ustanovenia čl. VII Nájomnej zmluvy žiadal priznať spolu s istinou úrok z omeškania v zákonom stanovenej sadzbe. Spolu so žalobou žalobca pripojil do obsahu spisového materiálu fotokópie listinných dôkazných prostriedkov - nájomnú zmluvu zo dňa 17.05.2010, prehľad úhrad a splátok zo dňa 04.11.2015.
2. V zmysle žaloby a predložených listinných dôkazov Okresný súd Žilina platobným rozkazom č. k. 10Cb/498/2015-14 zo dňa 08.12.2015 v celom rozsahu podanej žalobe vyhovel.
3. V zákonom stanovenej 15-dňovej lehote podal proti vyššie označenému platobnému rozkazu žalovaný odôvodnený odpor, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu v celom rozsahu zo zákona v zmysle vtedy platného a účinného ustanovenia § 174 ods. 2 OSP. Žalovaný podaný odpor odôvodnil tým, že žalobca si uplatňuje voči žalovanému finančné nároky vyplývajúce z Nájomnej zmluvy uzatvorenej bývalým konateľnom žalovaného v roku 2010. Žalovaný poukázal na obsah zmluvného ustanovenia čl. IV bod 2 Nájomnej zmluvy a čl. IV bod 3 Nájomnej zmluvy a skutočnosť, že likvidátor žalovaného do doručenia
platobného rozkazu a k nemu pripojených listín nemal vedomosť o existencii predmetnej Nájomnej zmluvy ani o povinnosti žalovaného voči žalobcovi. Uviedol, že pokiaľ by žalobca doručil žalovanému faktúry podľa Nájomnej zmluvy, mohol by žalovaný predmetnú zmluvu vypovedať a celú záležitosť medzi stranami riešiť. Tým, že žalovanému neboli doručené žiadne faktúry, nemohlo na strane žalovaného vzniknúť omeškanie so zaplatením záväzku voči žalobcovi, a preto podanú žalobu považuje žalovaný za predčasnú.
4. V písomnom vyjadrení zo dňa 03.02.2016 žalobca uviedol, že faktúry, na základe uzatvorenej Nájomnej zmluvy boli podľa čl. IV ods. žalobcom vystavené a odoslané žalovanému podľa ustanovenia čl. IV ods. 3 Nájomnej zmluvy. Žalobca uviedol, že žalobca nedodržal ustanovenie čl. V ods. 2 Nájomnej zmluvy, keď bez zbytočného odkladu žalobcovi písomne neoznámil zmenu, ku ktorej došlo po uzatvorení Nájomnej zmluvy, a ktorá sa týka identifikácie nájomcu (napr. bankového spojenia, sídla a pod.), a preto nebolo možné doručiť faktúry na novú adresu sídla žalovaného. Spolu s písomným vyjadrením žalobca pripojil do obsahu spisového materiálu faktúry viažuce sa k predmetu sporu a žalovanej pohľadávke.
5. Po doručení vyjadrenia žalobcu spolu s faktúrami žalovanému žalovaný pristúpil k úhrade žalovanej istiny, o čom predložil ako dôkaz potvrdenie z banky o vykonanom príkaze na úhradu zo dňa 08.02.2017 a poukazujúc na obsah ustanovenia čl. VIII bod 1 Nájomnej zmluvy žalovaný uviedol, že k omeškaniu žalovaného s úhradou peňažného záväzku nedošlo, keďže povinnosťou žalobcu bolo doručiť žalovanému predmetné faktúry doporučene, poštou, kuriérom alebo osobne, a to 14 dní pred ich splatnosťou.
6. Pojednávanie konané dňa 07.04.2017 sa uskutočnilo v prítomnosti procesných strán. Žalobca pred otvorením pojednávania vzal žalobný návrh v časti o zaplatenie istiny 706,50 eur späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť s poukazom na vykonanú úhradu žalovaným po podaní žaloby dňa 09.02.2017, o čom predložil ako dôkaz prehľad úhrad a splátok z internej evidencie žalobcu zo dňa 20.03.2017. Žalobca naďalej trval na zaplatení úrokov z omeškania, ktoré ku dňu vykonanej úhrady vyčíslil v celkovej sume 195,40 eur.
7. Z obsahu žaloby a prednesu žalobcu na pojednávaní vyplýva, že žalobca sa domáha zaplatenia úrokov z omeškania v súvislosti s omeškaním žalovaného s úhradou peňažného dlhu poukazujúc na obsah nájomnej zmluvy a vykonanú úhradu žalovaným po začatí konania.
8. Žalovaný svoju procesnú obranu voči žalobcom uplatnenej pohľadávke založil na tvrdení, že zo strany žalobcu neboli dodržané zmluvné podmienky v časti účtovania nájomného, keď žalovanému podľa čl. IV bod 2 Nájomnej zmluvy vznikla povinnosť zaplatiť dohodnuté nájomné vždy k termínu 01.03. príslušného kalendárneho roka, a to na podklade faktúry vystavenej žalobcom ako prenajímateľom a odoslanej žalovanému ako nájomcovi v lehote 14 dní pred splatnosťou faktúry.
9. Podľa § 144 z. č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") žalobca môže vziať žalobu späť.
10. Podľa § 145 ods. 1, 2 CSP: Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
11. Podľa § 261 ods. 1, 2, 6 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom k okamihu vzniku záväzkovo-právneho vzťahu (17.05.2010): Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou osobou zriadenou zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Na tento účel sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb.
Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
12. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
13. Podľa § 671 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania Ak nie je dohodnuté alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, platí sa nájomné z poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov polročne pozadu 1. apríla a 1. októbra, pri ostatných nájmoch mesačne pozadu.
14. Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
15. Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
16. Z vykonaných dôkazov mal súd nesporne preukázané, že medzi procesnými stranami vznikol záväzkovo-právny vzťah založený nájomnou zmluvou zo dňa 17.05.2010 (ďalej len "Nájomná zmluva").
17. Nájomnou zmluvou sa žalobca (ako verejno-právna organizácia zriadená zákonom) v postavení prenajímateľa zaviazal poskytnúť žalovanému (v postavení podnikateľa - právnickej osoby) ako nájomcovi do dočasného nájmu nehnuteľnosti špecifikované v čl. I Nájomnej zmluvy za dohodnuté nájomné. Podľa čl. IV bod 2 Nájomnej zmluvy sa žalovaný zaviazal platiť nájomné jednorazovo za kalendárny rok vždy v termíne k 01.03. príslušného kalendárneho roka a to na podklade faktúry vystavenej žalobcom, pričom v čl. IV bod 3 Nájomnej zmluvy zmluvné strany dojednali povinnosť žalobcu ako prenajímateľa vyhotoviť a zaslať žalovanému faktúru 14 dní pred jej splatnosťou.
18. Z vykonaných dôkazov ďalej vyplynulo, že na základe písomného vyjadrenia žalobcu a k procesnej obrane žalovaného, ktorého prílohu tvorili odpisy faktúr, ktorými žalobca vyúčtoval nájomné za rok 2013, 2014 a 2015, žalovaný preukázateľne uhradil žalovanú istinu v celkovej sume 706,50 eur prikázaním na účet žalobcu dňa 09.02.2017.
19. V časti žalovanej istiny, v ktorej žalobca zobral žalobný návrh späť, súd pri aplikácii zákonného ustanovenia § 145 ods. 2 CSP rozhodol o čiastočnom zastavení konania. Predmetom konania tak zostala pohľadávka žalobcu z titulu zaplatenia úrokov z omeškania vymedzených z dlžnej istiny ročného nájomného vždy od 02.03. príslušného kalendárneho roku až do zaplatenia, vyčíslené v celkovej sume 175,40 eur.
20. Vo všeobecnosti súd konštatuje, že predpokladom vzniku práva na úroky z omeškania je omeškanie dlžníka, ktorým dochádza k zmene obsahu záväzku, kedy v dôsledku omeškania k doterajším právam a povinnostiam pristupujú nové práva a povinnosti účastníkov zmluvného vzťahu. Dlžník je v omeškaní vtedy, ak svoj záväzok nesplní riadne a včas. Toto vymedzenie nadväzuje na obsah zákonného ustanovenia § 324 Obchodného zákonníka, podľa ktorého záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní riadne a včas. Negatívnym vymedzením omeškania dlžníka je vyjadrenie, že dlžník nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže splniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa. Tieto okolnosti musí preukazovať v rámci procesnej obrany dlžník, pričom medzi neplnením dlžníka a omeškaním veriteľa musí byť príčinná súvislosť.
21. Vo väzbe na zmluvne určený termín splatnosti nájomného konkrétnym dňom, t.j. 01.03. príslušného kalendárneho roka, súd hodnotil ostatný obsah zmluvného ustanovenia čl. IV. bod 2 a 3 Nájomnej zmluvy tak, že nájomca - žalovaný bol podľa dohody strán povinný zaplatiť prenajímateľovi - žalobcovi svoj peňažný záväzok na základe faktúry - výzvy na zaplatenie dlžnej sumy vystavenej a odoslanej žalovanému žalobcom v lehote 14 dní pred splatnosťou záväzku, tzn. nie skôr ako pred termínom 01.03.
príslušného kalendárneho roka a najneskôr 14. deň od doručenia faktúry žalovanému resp. momentu, kedy nastali zmluvne dohodnuté účinky doručenia podľa čl.VIII Nájomnej zmluvy.
22. V zmysle dohodnutých zmluvných podmienok tak bol žalobca ako veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku - platenie nájomného v dojednanej lehote, t. j. vždy do 01.03. príslušného kalendárneho roka avšak za splnenia dohodnutej podmienky , že v lehote 14 dní pred splatnosťou nájomného vystaví a odošle nájomcovi ako dlžníkovi faktúru, na podklade ktorej dlžník vykoná úhradu nájomného. Pokiaľ zmluvné strany v čl. IV Nájomnej zmluvy dohodli vystavenie a odoslanie faktúry ako zmluvný predpoklad na zaplatenie nájomného, nemohlo na strane žalovaného ako nájomcu vzniknúť omeškanie s plnením peňažného dlhu pred tým, ako mu predmetné faktúry boli žalobcom doručené, a pred uplynutím 14dňovej lehoty od momentu ich doručenia.
23. Žalobca v rámci svojej povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti na preukázanie splnenia dojednanej zmluvnej povinnosti vystaviť a odoslať žalovanému faktúry, ktorými žalobca vyúčtoval žalovanému nájomné, predložil súdu žalobcom vystavené faktúry a upomienky adresované žalovanému, avšak žiaden zo žalobcom označených a predložených dôkazov nepreukázal odoslanie faktúr a upomienok na adresu žalovaného vyplývajúcu z obsahu nájomnej zmluvy alebo obchodného registra žalovaného. Nesplnenie povinnosti zo strany žalovaného ako nájomcu vyplývajúcej z obsahu zmluvného ustanovenia čl. V bod 5 Nájomnej zmluvy, v zmysle ktorého ustanovenia nájomca je povinný bez zbytočného odkladu písomne oznámiť prenajímateľovi každú zmenu, ku ktorej došlo po uzatvorení nájomnej zmluvy a ktorá sa týka identifikácie nájomcu (napr. bankového spojenia, sídla a pod.) nemá vplyv na posúdenie omeškania žalovaného s úhradou peňažného dlhu, pokiaľ žalobca v konaní nepreukázal účinky doručenia vyššie označených faktúr žalovanému na adresu sídla žalovaného vyplývajúcu z obsahu nájomnej zmluvy, a to s prihliadnutím na zmluvnými stranami dohodnuté spôsoby doručovania písomností v čl. VIII Nájomnej zmluvy tak, že doručením akýchkoľvek písomností na základe tejto zmluvy alebo v súvislosti s touto zmluvou sa rozumie doručenie písomností doporučene poštou na adresu určenú podľa čl. I Zmluvy, doručenie kuriérom alebo osobné doručenie príslušnej zmluvnej strany. Keďže žalobca v konaní nepreukázal účinky doručenia žalovaných faktúr žalovanému podľa čl. VIII bod 1, 2 Nájomnej zmluvy, nepreukázal vznik omeškania žalovaného s úhradou peňažného záväzku. Pri rešpektovaní autonómie vôle zmluvných strán, na ktorú je kladený dôraz pri kreovaní zmluvných záväzkovo-právnych vzťahov , je pre určenie práv a povinností účastníkov zmluvy potrebné primárne prihliadať na obsah zmluvy, ak je táto súladná so zákonom a neodporuje kogentným ustanoveniam zákona. Pokiaľ povinnosť žalovaného zaplatiť nájomné zmluvné strany viazali na žalobcom vystavenú a žalovanému odoslanú faktúru ako účtovného podkladu pre plnenie peňažného záväzku, nemohlo pri porušení povinnosti žalobcu faktúru vystaviť a odoslať žalovanému 14 dní pred splatnosťou pohľadávky, vzniknúť na strane žalovaného omeškanie s plnením dlhu pred doručením týchto faktúr, a preto súd žalobný návrh v časti uplatnených úrokov z omeškania ako predčasný a nedôvodný zamietol.
24. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vo väzbe na posúdenie vzniku omeškania žalovaného a prijatý záver o predčasnosti žaloby hodnotil procesné zavinenie na zastavení konania.
25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP s použitím ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a § 256 ods. 1 CSP.
26. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
27. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd posúdil žalobou uplatnený nárok ako predčasný, keďže na strane žalovaného k vzniku omeškania s úhradou peňažného dlhu nedošlo. V časti, v ktorej súd konanie zastavil na základe dispozitívneho úkonu žalobcu, nesie
procesné zavinenie na zastavení konania žalobca a v časti, v ktorej súd žalobný návrh zamietol, bol stranou úspešnou v spore žalovaný. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi. O výške náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).