Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Csp-91-2016.pdf
PDF · 109.29 KB
Case nature
Area
Subarea
25Csp/91/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobcu: Platiť sa oplatí s.r.o., Bratislava, Košická 56, IČO: 45 684 618, právne zast. Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., Bratislava, Michalská 14, IČO: 47 255 706, proti žalovanému: R. P., V.. XX.XX.XXXX, B. P. J. XXX, o zaplatenie 70,24 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 30,64 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 21,98 Eur od 04.10.2013 do zaplatenia a spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 8,66 Eur od 04.11.2013 do zaplatenia,
v prevyšujúcej časti žalobu zamieta,
priznáva žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 14 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 28.9.2016 domáhal zaplatenia sumy 70,24 Eur s úrokmi z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr, a to - vo výške 5 % ročne zo sumy 21,98 Eur od 4.10.2013 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 48,26 Eur od 4.11.2013 do zaplatenia. Nárok uplatnil z titulu neuhradených faktúr za poskytnuté služby na základe zmluvy o pripojení medzi jeho právnym predchodcom - Slovak Telekom a.s. a žalovaným.
2. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca Slovak Telekom a.s. uzavrel so žalovaným Zmluvu o pripojení, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanému vymedzené služby a žalovaný sa zaviazal uhrádzať odplatu za poskytované služby. Žalobca poukázal len na príslušné faktúry, ktoré pripojil k žalobe a uviedol, že žalovaný si svoju povinnosť zaplatiť riadne a včas nesplnil, v dôsledku čoho sa dostal do omeškania, a preto mu vznikol aj nárok na zákonný úrok z omeškania.
3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
4. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).
5. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2, ods. 3 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona
neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.
6. Podľa § 217 ods. 1 C.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.
7. Podľa § 297 C.s.p., súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
8. Predmetom sporu bola otázka jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 Eur. Súd preto vec prejednal v súlade s ust. § 297 písm. b/ C.s.p. bez nariadenia pojednávania.
9. Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o pripojení zo dňa 17.12.2009, Dodatkom k Zmluve o pripojení zo dňa 17.12.2009, Zmluvou o pripojení zo dňa 19.8.2010, Dodatkom k Zmluve o pripojení zo dňa 19.8.2010, Dohodou o zmene Zmluvy o pripojení - výmena SIM zo dňa 10.9.2010, Dodatkom k Zmluve o pripojení zo dňa 7.10.2011, Dodatkom k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 12.4.2012, Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 4.9.2015, faktúrami č. 7309791670, 7310991065, ako aj ďalším spisovným materiálom a zistil tento skutkový stav:
10. Medzi žalobcom a žalovaným boli uzatvorené Zmluvy o pripojení, predmetom ktorých bolo poskytovanie telekomunikačných služieb. Zmluva obsahuje aj ustanovenie, že táto zmluva sa riadi Všeobecnými podmienkami ST na poskytovanie verejnej telefónnej služby, ktoré sa zmluvné strany zaväzujú dodržiavať a ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy.
11. Následne bol medzi účastníkmi zmluvy uzatvorený aj Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb. Tento Dodatok obsahuje aj ustanovenie, že sa riadi Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom pevnej siete podniku, s osobitnými podmienkami pre poskytovanie služieb televízie a Cenníkom pre poskytovanie služieb podniku, ktoré sa zmluvné strany zaviazali dodržiavať a sú súčasti tohto Dodatku. Žalovaný svojím podpisom zároveň potvrdil prevzatie Všeobecných podmienok, osobitných podmienok a Cenníka.
12. Žalovanému boli fakturované za služby, ktoré jej poskytol Slovak Telekom a.s. na základe spomínanej zmluvy nasledovné sumy:
- suma 21,98 Eur faktúrou č. 7309791670 splatnou 3.10.2013,
- suma 48,26 Eur faktúrou č. 7310991065 splatnou 3.11.2013, ktorá obsahovala aj poplatok za prerušenie služby - neplatenie vo výške 33 Eur bez DPH + 20% DPH, t.j. sumu 39,60 Eur.
13. Slovak Telekom, a.s. uzatvoril so žalobcom dňa 27.8.2015 Rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok.
14. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
15. Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
16. Podľa § 491 ods. 1 OZ záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
17. Podľa § 43 ods. 1, ods. 2 zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmlúv o pripojení (ďalej len „zák. č. 610/2003 Z.z.“) zmluvou o pripojení sa podnik
zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
18. Podľa § 43 ods. 3 zák. č. 610/2003 Z.z. zmluva o pripojení zaniká a) uplynutím času, na ktorý bola uzavretá, b) dohodou účastníkov zmluvy, c) odstúpením od zmluvy, d) výpoveďou, e) ak tak ustanovuje osobitný predpis.
19. Podľa § 43 ods. 4 zák. č. 610/2003 Z.z účastník môže odstúpiť od zmluvy o pripojení bez sankcií, ak mu podnik a) oznámi zmenu zmluvných podmienok najmenej jeden mesiac vopred a účastník tieto zmeny neakceptuje, b) neoznámil podstatnú zmenu zmluvných podmienok najmenej jeden mesiac vopred, alebo ho neinformoval najmenej jeden mesiac vopred o jeho práve odstúpiť od zmluvy o pripojení bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje, c) opakovane ani po reklamácii neposkytuje verejnú službu podľa zmluvy o pripojení alebo ju poskytuje s podstatnými vadami, d) opakovane neodstráni reklamovanú závadu verejnej služby v určenom čase.
20. Podľa § 43 ods. 5 zák. č. 610/2003 Z.z podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti, b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí, d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania, e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.
21. Podľa § 43 ods. 6, ods. 7, ods. 8 zák. č. 610/2003 Z.z. účastník môže vypovedať zmluvu o pripojení uzavretú na dobu neurčitú z akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu. Podnik môže vypovedať zmluvu o pripojení, ak ďalej nemôže poskytovať verejnú službu v dohodnutom rozsahu alebo v potrebnej kvalite z dôvodov technickej neuskutočniteľnosti ďalšieho poskytovania služby okrem univerzálnej služby. Ak podnik vypovie zmluvu o pripojení z dôvodu modernizácie verejných služieb, s ktorou je spojené ukončenie poskytovania verejnej služby podľa uzavretej zmluvy o pripojení, je povinný s výpoveďou doručiť účastníkovi ponuku na poskytovanie inej, technicky a cenovo blízkej verejnej služby s jej zvýhodneným zriadením. Výpovedná lehota je upravená vo všeobecných podmienkach a je rovnaká pre obe zmluvné strany.
22. Podľa § 42 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z. podnik má právo a) na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb, b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení, c) odmietnuť uzavretie zmluvy o pripojení, ak 1. jej poskytovanie na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/610/20110501?ucinnost=21.04.2010>, 2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu najmä preto, že je dlžníkom podniku alebo iného podniku, alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním zmluvu, 3. záujemca nesúhlasí so všeobecnými podmienkami. d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu
1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení zamedzujúcich jej zneužívanie, 2. nezaplatenia splatnej ceny za verejnú službu v lehote upravenej vo všeobecných podmienkach, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o pripojení; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej telefónnej služby na pevnom mieste pripojenia k sieti možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí dodatočnej lehoty určenej na zaplatenie, upravenej vo všeobecných podmienkach, 3. porušenia zmluvných podmienok zo strany účastníka iných ako v druhom bode.
23. Podľa § 42 ods. 2 zák. č. 610/2003 Z.z. účastník má právo na a) uzavretie zmluvy s podnikom, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c), b) poskytnutie verejnej služby v rozsahu dohodnutom v zmluve a za cenu podľa tarify, c) bezplatné odstránenie porúch v poskytovaní služby, ktoré nezavinil, d) zasielanie vyúčtovania, ktoré obsahuje podrobné údaje o jednotlivých odchádzajúcich volaniach, ak o to účastník požiada, e) vrátenie pomernej časti ceny za čas neposkytovania služby v prípade jeho zavinenia podnikom v súlade so všeobecnými podmienkami; toto právo musí uplatniť v príslušnom podniku najneskôr do troch mesiacov po obnovení poskytovania služby, f) poskytovanie prístupu k informačným službám s operátorom.
24. V danom prípade uzavretou zmluvou sa žalovaný zaviazal k finančnému plneniu za služby, ktoré mu poskytoval právny predchodca žalobcu, pričom tieto služby mu boli riadne fakturované a žalovaný ich riadne neuhradil. Súd preto považoval za právne dôvodné žalobe o zaplatenie faktúr súvisiacich s poskytovaním konkrétnych služieb vo výške 30,64 Eur vyhovieť. Jednalo sa o faktúru č. 7309791670 vystavenú na sumu 21,98 Eur, č. 7310991065 vystavenú na sumu 48,26 Eur, z ktorej súd priznal iba sumu 8,66 Eur.
25. Podľa § 517 ods. 1 OZ veta prvá, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
26. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
27. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
28. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.7.2010 do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
29. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
30. Z prisúdenej istiny, t.j. zo sumy 30,64 Eur súd priznal aj úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti príslušných faktúr s poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ v takej výške, ako si uplatnil žalobca, a to vo výške 5 % ročne zo sumy 21,98 Eur od 4.10.2013 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 8,66 Eur od 4.11.201321.10.2013 do zaplatenia.
31. Pokiaľ ide o sumu 39,60 Eur (pozostávajúcu z poplatku za prerušenie služby - neplatenie vo výške 33 Eur bez PDH + 20% DPH vo faktúre č. 7310991065), ktorú súd nepriznal a v tejto časti považoval žalobu za nedôvodnú, je potrebné uviesť nasledovné:
32. Podľa § 3 a ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
33. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
34. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
35. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
36. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
37. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
38. V tejto časti súd považoval žalobu za nedôvodnú, nakoľko žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vznik záväzku žalovaného uhradiť žalobcovi takýto druh poplatku v uvedenej výške. Tento umožňuje získať na úkor spotrebiteľa majetkový prospech, ktorý prevyšuje skutočné výdavky žalobcu. Zákon za príslušenstvo označuje inter alia náklady na uplatnenie pohľadávky. Zákon teda predpokladá presné výdavky. Paušálna výška poplatku za prerušenie poskytovania služby pre neplatenie vo výške 33 Eur bez DPH, bez transparentného výpočtu skutočných nákladov preto zapadá do definície neprijateľných zmluvných podmienok (v rozpore s ratio legis zákona a z dôvodu neurčitosti a nedostatočnej transparentnosti).
39. Je potrebné vychádzať z toho, že každá spotrebiteľská zmluva musí byť transparentná. Zmluvné podmienky musia byť formulované jasne a zrozumiteľne nielen gramaticky, ale aj z toho pohľadu, aby spotrebiteľ bol schopný na základe jasných a zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré z roho pre neho vyplývajú (rozsudok ESD C-26/13).
40. Zásada transparentnosti dopadá i na aplikáciu Všeobecných obchodných podmienok a Sadzobníka poplatkov. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru a nesmú slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložitej formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že ujdú jeho pozornosti. Pokiaľ tak dodávateľ urobí, takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu (nález ÚS SR I. ÚS 3512/11 z 11.11.2013).
41. Sporný poplatok za prerušenie poskytovania služby pre neplatenie má vyslovene sankčnú povahu a svojou podstatou predstavuje zmluvnú pokutu v zmysle § 544 OZ, ktorá však musí byť dohodnutá písomne. Uvedeným poplatkom dodávateľ obchádza ust. § 544 OZ, čo je neprípustné. Zmluvnú pokutu totiž by mohol súd moderovať.
42. Pre spotrebiteľský právny vzťah vychádzajúc aj z európskej judikatúry je typická tzv. teória skutočného plnenia, ktorá spočíva v tom, že spotrebiteľ má platiť len za skutočne dodanú službu. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku sa považuje podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmu dodávateľa
(rozsudok ESD C-26/13, Arpád Kásler, Hajnalka Káslerne Rábai proti OTP Jelzálogbank Zrt z 30. apríla 2014, bod 58). Tento princíp je už zakomponovaný aj v ust. § 53 ods. 4 písm. v/ OZ, v zmysle ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.
43. Zo žiadneho z priložených listinných dôkazov totiž nevyplýva, že by si takýto poplatok práve za prerušenie poskytovania služby pre neplatenie so žalovaným výslovne dojednal.
44. Nárok na zmluvnú pokutu vyplýva z ustanovenia § 544 ods. 1, 2 OZ.
45. Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
46. Podľa § 544 ods. 2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
47. Takúto „dohodu“ o zmluvnej pokute však súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Je totiž nesporné, že zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je zmluvou spotrebiteľskou s poukazom na § 52 ods. 1 OZ.
48. Súd uvádza, že žalobca tento nárok žiadnym spôsobom nevysvetlil a nepreukázal. Žalobca totiž neuviedol o aké zmluvné porušenie povinnosti zo strany žalovaného konkrétne išlo, zvlášť ak v zmluve boli uvedené v súvislosti s porušením tohto záväzku rôzne poplatky. V sporovom konaní pritom platí zásada dispozičná a prejednacia (dané konanie je nepochybne sporové), a preto je zásadne vecou účastníka konania tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy k preukázaniu svojich skutkových tvrdení. Žalobca už vo svojej žalobe je povinný uviesť rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje uplatňované právo a musí k tomu uviesť potrebné dôkazy (§ 132 ods. 1,2,3 C.s.p.). Túto povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť má žalobca aj v priebehu konania. Každá zo strán teda musí v závislosti na hypotéze príslušnej právnej normy tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy, na základe ktorých bude môcť súd rozhodnúť v jeho prospech (bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno). Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť sú vo vzájomnej jednote. Rozsah dôkaznej povinnosti je zásadne určený rozsahom povinnosti tvrdiť skutočnosti, pretože aby mohla strana nejakú skutočnosť preukázať, musí ju najskôr tvrdiť. Pri splnení povinností tvrdenia nastupuje dôkazná povinnosť, čo znamená, že strana musí označiť dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení. V opačnom prípade nesie za predpokladu, že ňou tvrdené skutočnosti neboli preukázané nepriaznivé dôsledky v tom smere, že bude rozhodnuté v jej neprospech z dôvodu neunesenia dôkazného bremena. Uvedenú povinnosť si podľa názoru súdu žalobca v danom prípade nesplnil.
49. Nie bezvýznamným je aj fakt, že žalobca nepreukázal samotný základ nároku, podľa ktorého si právny predchodca žalobcu uplatnil voči žalovanému zmluvnú pokutu, čomu malo predchádzať porušenie povinnosti. Súd môže svoje rozhodnutie založiť len na skutočnostiach, ktoré boli v konaní preukázané a s vysokou mierou pravdepodobnosti hraničiacou s istotou zistené. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Žalobca v konaní nepreukázal porušenie právnej povinnosti žalovaným voči právnemu predchodcovi žalobcu a opodstatnenosť uplatnenej zmluvnej pokuty. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal tak súd za preukázané, že nárok žalobcu uplatnený voči žalovanému s poukázaním na jeho uplatnenie je v rozpore so zákonom.
50. Navyše žalobca nepreukázal písomnú formu dohody o zmluvnej pokute. Jej nedostatok spôsobuje absolútnu neplatnosť takejto dohody podľa § 40 ods. 1 OZ. V tejto súvislosti možno poukázať aj na právny záver vyslovený v náleze Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. I. ÚS 3512/11 zo dňa 11.1.2013. Podľa neho v rámci spotrebiteľských zmlúv dohody o zmluvnej pokute zásadne nemôžu byť
súčasťou tzv. Všeobecných zmluvných podmienok, ale len samotnej spotrebiteľskej zmluvy (listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis).
51. Aktívna legitimácia žalobcu vyplýva z ustanovenia § 524 a násl. OZ nakoľko súd mal za to, že došlo k postúpeniu pohľadávky zo spoločnosti Slovak Telekom a.s. na žalobcu.
52. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
53. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
54. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
55. Žalovaný bol v konaní prevažne úspešný. Súd mu teda priznal pomernú náhradu trov konania. Žalobca si uplatňoval sumu 70,24 Eur a súd mu priznal sumu 30,64 Eur. Vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu potom súd priznal žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 14 % (57 % - 43 %). Nakoľko však zo spisu nevyplýva, aby žalovanému nejaké preukázateľné trovy konania vznikli, preto súd už o nich nebude rozhodovať osobitným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.