Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17C-577-2015.pdf
PDF · 110.31 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/577/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, v právnej veci žalobcu: SPP Distribúcia a.s., so sídlom Mlynské Nivy 44/b, Bratislava, zastúpený: advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: Y. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XX, L., K. republika, zastúpený U. Centrum - nezisková organizácia, IČO: 50166131, so sídlom: Andyho Warhola 33, Medzilaborce, o žalobnom návrhu žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 1.134,63 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.134,63 eur spolu s 5,25 % úrokom z omeškania ročne, počnúc od 21.3.2014 až do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu.
II. Žalobcovi sa priznáva plná náhrada trov konania.
odôvodnenie:
1./ Žalobca sa žalobou prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 1.134,63 eur. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný je občanom Českej republiky, s trvalým pobytom v Českej republike, avšak podľa listu vlastníctva čísloU. je vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúce sa v Slovenskej republike, kde vznikla škoda z dôvodu neoprávneného odberu zemného plynu. Na odbernom mieste Kmeťkova XXX/X, B., žalovaného v období od 21.09.2011 do 12.02.2014 dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu bez zmluvy o dodávke plynu cez meradlo č. XXXXXXXXXXXX, typ T pričom takýto odber je v zmysle ustanovenia § 82 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike (ďalej len zákon o energetike) považovaný za neoprávnený odber plynu. V prípade neoprávneného odberu zemného plynu zákon o energetike ukladá odberateľovi povinnosť uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu. Konaním žalovaného vznikla žalobcovi škoda vo výške 1.134,63 eur, ktorá bola vyčíslená v súlade s vyhláškou Ministerstva Hospodárstva Slovenskej Republiky č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu a vyfakturovaná žalovanému - faktúra č.XX.XX.XXXX,, zo dňa 27.02.2014, splatná dňa 20.03.2014, znejúca na sumu vo výške 1.134,63 €. Žalobca ďalej v žalobe uviedol , že listom vyzval žalovaného na úhradu vyfakturovanej sumy za neoprávnený odber zemného plynu v uvedenom období v súlade s ust. § 82 ods. l Zákona o energetike. Žalovaný uvedenú výzvu nereagoval a faktúru za neoprávnený odber do dnešného dňa neuhradil, napriek tomu, že faktúra je po dobe splatnosti a bol vyzývaný na jej uhradenie.
2./ Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
3./ Právny zástupca žalobcu vo svojej výpovedi uviedol, že dodávateľ požiadal distribútora o demontáž plynomeru, nakoľko bol ukončený zmluvný vzťah, ktorý mal dodávateľ a ktorý bol ukončený so stavom 1.419 m3, nakoľko tento plynomer nebolo možné demontovať, bol stav určený účtovne. Dodávateľ viac menej tento stav vyfakturoval odberateľovi v zmysle vypovedanej zmluvy. Nakoľko nebolo možné demontovať plynomer 12.2.2014 kedy na číselníku meradla bol stav 4.282 m,3 rozdiel medzi týmito stavmi je neoprávnený odber, ktorý si žalobca uplatňuje u distribútora, nakoľko bol odobratý zo systému a bez uzatvorenej zmluvy. Či žalovaný mal alebo nemal nájomcu je pre žalobcu bezpredmetné, nakoľko žalobca nemá možnosť vedieť, kto obýva nehnuteľnosť a s vlastníckym právom sú spojené práva aj povinnosti. Rozdiel stavu na číselníku meradla a stav, keď mala byť vykonaná demontáž je 863 m3 a pri vyrátaní výšky škody je to 1.134.63 eur. Dodávateľ uzatvorí zmluvu so spotrebiteľom, následne dodávateľ požiada distribútora o uvoľnenie distribučnej kapacity. So žalovaným nebola uzatvorená zmluva o dodávke plynu, posledná zmluva bola ukončená v roku 2011, lebo distribútor neuzatvára zmluvy so spotrebiteľmi, so spotrebiteľmi uzatvára zmluvy dodávateľ čo vyplýva z vyhlášky 24/2013. Na predmetný byt bola uzavretá zmluva na o dodávku plynu, dátum kedy bola ukončená sa dá zistiť od dodávateľa. Už nebola viacej uzatvorená zmluva s nikým na danom odbernom mieste, ktorého je odporca vlastníkom a dochádzalo k odberu plynu v tom čase. Žalovaná suma pozostáva z odobratého plynu podľa číselníka meradla. Právny zástupca žalobcu ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že s tvrdením splnomocneného zástupcu žalovaného ohľadom skutočnosti, že žalovaný nie je v konaní pasívne legitimovaný nesúhlasia, nakoľko žalovaný je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, s vlastnícky právom sú spojené práva a povinnosti. Žalobca nemá ako vedieť, kto v danom období je užívateľom prípadne nájomcom predmetného bytu, nájomné zmluvy neboli nikdy predložené žalobcovi, stav neoprávneného odberu trval od 21.9.2011 do 12.2.2014 a ako uviedol právny zástupca žalovaného, v danom období tam boli ďalší dvaja nájomcovia. Čo sa týka aktívnej legitimácie, žalobca je prevádzkovateľom distribučnej siete, bol schválený prevádzkový poriadok Úradom pre reguláciu sieťových odvetví a tým je prevádzkovateľom distribučnej siete a jednou z povinností je držať systém pod tlakom, to znamená, aby bol systém natlakovaný a v prípade, ak je ukončená zmluva a dodávateľ už nie je dodávateľom pre spotrebiteľa, tak odberateľ berie priamo zo systému, pričom všetko je vedené vo vyhláške 24/2013. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania žalobca uvádza, že v zmysle občianskeho zákonníka sa právo na náhradu škody premlčí za 2 roky, keď sa poškodený dozvie o škode a kto za ňu zodpovedá. V tomto prípade sa o škode a rozsahu škody mohol dozvedieť až momentom ukončenia neoprávneného odberu, kedy došlo k demontáži meradla a došlo k vyčísleniu škody spôsobenej za sporné obdobie t.j. dňa 14.2.2014. Žaloba bola na súd podaná v novembri 2015 a vzhľadom na uvedené, nárok žalobcu nie je premlčaný.
4./ Zástupca žalovaného vo svojej výpovedi uviedol, že s podaným žalobným návrhom v celom rozsahu nesúhlasia, žalovaný nepopiera výšku spotrebovaného vo výške 4.282 m3, ktoré bolo zistené zamestnancom žalobcu pri demontáži plynomeru, v tejto súvislosti treba poznamenať, že k demontáži došlo až po uzatvorení novej zmluvy medzi dodávateľom plynu a žalovaným a to dňa 22.1.2014, do toho času na odbernom mieste mal uzatvorenú zmluvu iba nájomca, ktorý v predmetnej nehnuteľnosti býval alebo mal uzatvorenú nájomnú zmluvu od roku 2003. Čo sa týka sporného obdobia podľa predloženej nájomnej zmluvy vyplýva, že nájomca pán Solčáni bol oprávnený si na svoje meno a na svoj účet pripojiť odberné miesto do distribučnej siete to znamená, že si smel uzatvoriť s takýmto dodávateľom zmluvu o združenej dodávke plynu. Zo zmluvy medzi nájomcom pánom Solčánim a dodávateľom nevyplýva žiaden záväzok vecný ani morálny pre žalovaného. Právny zástupca žalovaného namietal pasívnu legitimáciu žalovaného v predmetnom konaní, pričom poukazuje na § 82 ods.2 Zákona o energetike, ktorý nedáva distribútorovi dodávateľovi, vlastníkovi plynu žiadne právo uplatňovať si nároky zo zmlúv voči vlastníkom nehnuteľnosti, v prípade ak nemajú uzatvorenú zmluvu s dodávateľmi. V tomto kontexte preto namieta vecnú pasívnu legitimáciu žalovaného, nakoľko škodu ak vznikla dodávateľovi, distribútorovi alebo vlastníkovi plynu nespôsobil, nemal ako spôsobiť a v prípade, ak by žalobca žalovaného kontaktoval napríklad v roku 2011 a chcel administratívne odpojiť odberné miesto, čo mu nájomcom nebolo umožnené, nemuselo ďalej dochádzať k odberu plynu „na čierno“ s tým, že žalobca žiadnym spôsobom nekontaktoval žalovaného, nesnažil
sa vec riešiť a fyzicky miesto odpojiť od dodávky plynu, zanedbal svoje povinnosti a uplatňuje si teraz svoje právo voči nesprávnej osobe. Právny zástupca žalovaného v priebehu pojednávania namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, v zmysle zákona o energetike je žalobca distribútorom plynu, zákon o energetike nehovorí o žalobcovi ako o výlučnom vlastníkovi plynu tým je štát, teda mal zato, že žalobca nie je legitimovaný, nakoľko jemu bytostne nevznikla škoda, a, ak by aj škoda vznikla, žalobcom by mohla byť dodávateľská spoločnosť, ktorou bola uzatvorená zmluva alebo štát. Žalobca nemá ani zo zákona, ani zo špeciálneho poverenia právo zastupovať štát v konaniach. Žalobca je v podstate správcom potrubí a správcom siete, v zmysle vyhlášky sa má starať o dostatočný tlak v potrubiach, a nezakladá mu právo ak nedáva vlastnícky vzťah k plynu. Škoda, ktorá vznikla na plyne na neoprávnenom odbere plynu preto nemohla vzniknúť žalobcovi, pretože ten v podstate plyn nevlastní, je iba jeho správcom a jednou z jeho podnikateľských povinností je zabezpečovať dostatočný tlak v plynových potrubiach. Licencia vydaná regulátorom taktiež nedáva žalobcovi vlastnícke právo ale ho oprávňuje k podnikaniu v energetike. Ďalej uviedol, že je toho názoru, že nárok uplatnený žalobcom je v tomto súdnom konaní premlčaný a preto žiada, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.
5./ Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a to s výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu, s vyfakturovanou škodou žalobcom žalovanému za neoprávnený odber plynu, s faktúrou za neoprávnený odber plynu, s montážnym listom meradla, s listom vlastníctva žalovaného a dospel k nasledovnému skutkovému a právnemu stavu.
6./ Z výpisu z Listu vlastníctva číslo XXXX( č.l. 15) žalovaného bolo zistené, že žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese B., v katastrálnom území B., zapísanej na LV číslo XXXX, parcela číslo 1605/2 výmera 242 m2, zastavané plochy a nádvoria súp.č. L., popis stavby dom. Predmetnú nehnuteľnosť žalovaný nadobudol na základe osvedčenia o dedičstve číslo konania 22D XXX/XX. Z montážneho listu nachádzajúceho sa v spise zo dňa 12.2.2014 bolo zistené, že sa robil odpis stavu počítadla, pričom bol zistený odber plynu 4282m3, a zároveň bola vykonaná montáž nového meradla odberu plynu. Z listu adresovaného žalobcom žalovanému bolo zistené, že predmetným listom žalobca vyzýval žalovaného na úhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu a to za obdobie od 21. 9.2011 do 12. 2.2014, pričom sa vykonal riadny odpis na odbernom mieste, pričom bolo zistené, že žalovaný odoberal plyn bez riadne uzavretej zmluvy, čiže dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu zo stany žalovaného. Z predmetného listu ďalej bolo zistené, že s predchádzajúcim odberateľom ukončil zmluvný vzťah dodávateľ zemného plynu a to SPP v roku 2011, pričom zmluvný vzťah bol ukončený so stavom 1419 m3, následne dňa 12. 2. 2014 bol na plynomery, ktorý sa nachádza na nehnuteľnosti žalovaného zistený a zdokumentovaný iný vyšší stav spotreby zemného plynu. Z listinných dôkazov predložených žalovaným a to zmluvy o nájme bytu za rok 2010, 2011, 2012 a 2013, ktoré uzatváral žalovaný ako prenajímateľ s nájomcami bolo zistené, že v článku 4 označený ako výška úhrady nájomného mali zmluvné strany dohodnuté, že platby za spotrebu elektrickej energie a plynu bude nájomca hradiť priamo dodávateľom týchto služieb.
7./ Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
8./ Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
9./ Podľa § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
10./ Podľa §50 ods.1, Vyhláška č. 24/2013 Z. z., distribúciu plynu uskutočňuje prevádzkovateľ distribučnej siete na základe zmluvy o prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu.
11./ Podľa § 55 ods. 1, vyššie cit. zák. ustanovenia uskladňovanie plynu zabezpečuje prevádzkovateľ zásobníka na základe zmluvy o prístupe do zásobníka a uskladňovaní plynu.
12./ Podľa § 56 ods. 1, Vyhláška č. 24/2013 Z. z, dodávka plynu sa uskutočňuje na základe zmluvy o dodávke plynu alebo na základe zmluvy o združenej dodávke plynu, ktorých náležitosti sú ustanovené v § 77 ods. 1, 2, 10 a 11 alebo v prípade dodávky plynu dodávateľom poslednej inštancie podľa § 76.
13./ Podľa § 47 ods. 1 Zák.č. 251/2012 Z.z. Zmluvou o dodávke plynu sa zaväzuje dodávateľ plynu dodávať plyn v dohodnutom množstve odberateľovi plynu a odberateľ plynu sa zaväzuje zaplatiť dodávateľovi plynu za dodaný plyn dohodnutú cenu.
14./ Podľa odseku 2 vyššie cit. zákonného ustanovenia , zmluvou o pripojení do prepravnej siete sa zaväzuje prevádzkovateľ prepravnej siete pripojiť plynárenské zariadenie žiadateľa do prepravnej siete po splnení technických podmienok a obchodných podmienok pripojenia do prepravnej siete.
15./ Podľa odseku 5 vyššie cit. zákonného ustanovenia, Zmluvou o prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu sa zaväzuje prevádzkovateľ distribučnej siete prideliť účastníkovi trhu s plynom dohodnutú distribučnú kapacitu, poskytnúť prístup do siete a zabezpečiť distribúciu plynu zo vstupného bodu do výstupného bodu počas celého zmluvného obdobia do úrovne dohodnutej distribučné kapacity a účastník trhu s plynom na zaväzuje je zaplatiť cenu za poskytnutie distribučných a súvisiacich služieb .
16./ Podľa § 71 ods. 2 vyššie cit. Zák. ustanovenia Odberateľ plynu v domácnosti je povinný a) podieľať sa na úhrade oprávnených nákladov prevádzkovateľa distribučnej siete, ktoré sú spojené s pripojením odberného plynového zariadenia do distribučnej siete; spôsob výpočtu týchto nákladov určí úrad, b) umožniť prevádzkovateľovi distribučnej siete montáž určeného meradla a umožniť prevádzkovateľovi distribučnej siete prístup k určenému meradlu. c) poskytnúť potrebné údaje dodávateľovi plynu na prípravu alebo uzatvorenie zmluvy o dodávke plynu d) udržiavať odberné plynové zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave
17./ Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie splnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úroku z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
18./ Súd na základe vykonaného dokazovania ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise mal za preukázané, že žaloba bola zo strany žalobcu podaná dôvodne . Predmetom uplatneného nároku zo strany žalobcu bolo zaplatenie žalovanej sumy vo výške 1.134,63 eur, pričom žalobca si túto sumu uplatňoval z titulu neoprávneného odberu plynu zo strany žalovaného podľa § 82 ods. 1 Zákona o energetike bez uzavretia zmluvy. Žalobca v konaní dostatočným spôsobom preukázal svoju aktívnu legitimáciu oprávňujúcu domáhať sa uplatneného nároku s poukazom na ustanovenie § 59 ods.2,3 Zákona č. 656/2004 Zb. zákona. Distribúciu plynu zabezpečuje prevádzkovateľ distribučnej siete, ktorým je v Slovenskej republike len spoločnosť žalobcu. Žalobca neuzatváral a ani neuzatvára zmluvy o dodávke plynu, zmluvy o dodávke plynu uzavierajú len dodávatelia, ktorých voľba je po liberalizácii trhu s plynom výlučne záležitosťou spotrebiteľov ako konečných odberateľov. Súd zároveň poukazuje na ustanovenie § 73 ods.1 vyššie cit. zákonného ustanovenia, podľa ktorého Žiadať o vybudovanie a pripojenie odberného plynového zariadenia môže iba vlastník nehnuteľnosti alebo správca nehnuteľnosti. Ak žiada o pripojenie osoba, ktorá nie je vlastníkom nehnuteľnosti, je povinná požiadať vlastníka nehnuteľnosti alebo správcu nehnuteľnosti o predchádzajúci súhlas s vybudovaním a pripojením odberného plynového zariadenia; odmietnutie poskytnutia predchádzajúceho súhlasu treba odôvodniť. Z tohto zákonného ustanovenia je zrejmé, že požiadať o pripojenie odberného plynového zariadenia môže iba vlastník, čo z predloženého listu vlastníctva je len žalovaný.
Žalovaný v konaní tvrdil, že nie je pasívne legitimovaný, nakoľko predmetná nehnuteľnosť, ktorej je síce vlastníkom bola v nájme druhej osoby, a tá podľa uzavretej nájomnej zmluvy platby za spotrebu elektrickej energie a plynu mala uhrádzať priamo dodávateľovi týchto služieb . Z predmetných nájomných zmlúv, ktoré žalovaný založil do spisu nevyplývala skutočnosť , ktorá by oprávňovala tretie nájomcu uzatvárať zmluvy na odber elektrickej energie, prípadne plynu, v predmetných nájomných zmluvách sa hovorilo len o tom, že platby bude nájomca hradiť priamo dodávateľom služieb, čiže z týchto nájomných zmlúv nájomcovi nevyplývala povinnosť uzatvárať zmluvy, ale len uhrádzať platby. Nakoľko odberné miesto bolo vybudované len na základe žiadosti vlastníka predmetnej nehnuteľnosti, dodávateľ plynu nemal možnosť vedieť o nájomnej zmluve existujúcej medzi žalovaným a nájomcom , nakoľko táto zmluva nebola vlastníkom predmetnej nehnuteľností t.j. žalovaným predložená dodávateľovi plynu. Za odoberanie plynu výlučne zodpovedal vlastník nehnuteľnosti. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno preukazujúce tú skutočnosť, že nájomca mal povinnosť priamo uhrádzať platby za dodávku plynu dodávateľovi plynu, nakoľko predmetná zmluva nebola predložená dodávateľovi plynu a z nájomnej zmluvy táto povinnosť ako bolo už vyššie konštatované mu nijakým spôsobom nevyplývala. Žalovaný má možnosť domáhať sa náhrady škody, ktorá mu vznikla neplatením zálohových platieb za plyn priamo od nájomníka , s ktorým mal uzatvorenú nájomnú zmluvu a ktorý si neplnil riadne povinnosti vyplývajúce mu z uzavretej nájomnej zmluvy.
19./ Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti , že žalovaný neuhrádzal platby za odber plynu , čo mal súd za preukázané , nakoľko so žalovaným bol ukončený zmluvný vzťah , ktorý s ním mal dodávateľ plynu, pričom predmetný zmluvný vzťah bol ukončení so stavom 1.419m3 a pretože plynomer nebolo možné demontovať, bol stav určený účtovne. Keďže žalovaný požiadal o pripojenie o plynomeru, na číselníku meradla bol stav 4.282m3 a rozdiel medzi týmito stavmi je neoprávnený odber, ktorý si žalobca uplatňuje v predmetnom konaní, nakoľko bol odobratý zo systému bez uzatvorenej zmluvy, pričom neoprávnený odber trval od 21.09.2011 do 12.02.2014. Žalobca žalovanému vystavil faktúru dňa 27.02.2014 na zaplatenie sumy vo výške 1.134,63 eur, pričom splatnosť faktúry bola 20.03.2014. Faktúra bola vystavená na základe odpisu vykonaného dňa 12.02.2014.
20./ V prejednávanej veci mal žalobca bremeno tvrdenia , že zo strany žalovaného došlo k neoprávnenému odberu, na základe čoho si uplatňuje predmetný nárok a z tohto bremena tvrdenia má aj dôkaznú povinnosť , ktorú v konaní riadne preukázal. Preukázal, že došlo k ukončeniu zmluvy o dodávke plynu z dôvodu neplatenia, v dôsledku čoho bolo meradlo účtovne demontované , vlastník nehnuteľnosti, t.j. žalovaný nesprístupnil byt a nemohla byť vykonaná demontáž meradla, pričom k odčítaniu aktuálnou stavu spotreby plynu došlo až po uzatvorení novej zmluvy o dodávke plynu a to dňa 12.02.2014 a preto súd rozhodlo tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.134,63 eur vrátane príslušenstva a to úrokov z omeškania tak, ako si ich uplatnil žalobca podľa § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka a vládneho nariadenia č. 87/1995.
21./ Podľa § 82 ods. 2 vyššie cit. zákonného ustanovenia , odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.
22./ Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákona každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
23./ Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákona škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
24./ Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákona zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
25./ Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
26./ V priebehu pojednávania právny zástupca žalovaného vzniesol námietku premlčania , mal za to, že nárok uplatňovaný žalobcom je už premlčaný . Právny zástupca žalobcu k vznesenej námietke premlčania uviedol, že v zmysle Občianskeho zákonníka sa právo na náhradu škody premlčí za 2 roky, keď sa poškodený dozvie o škode a kto zaň zodpovedá . Ďalej uviedol, že v tomto prípade sa o škode a rozsahu škody mohol dozvedieť až momentom ukončenia neoprávneného odberu, kedy došlo k demontáži meradla a došlo k vyčísleniu škody spôsobenej za sporné obdobie t.j. dňa 14.2.2014. Žaloba bola na súd podaná v novembri 2015 a vzhľadom na uvedené má za to, že nárok žalobcu nie je premlčaný.
27./ Čo sa týka vznesenej námietky premlčania zo strany právneho zástupcu žalovaného súd uvádza, základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom stanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka). Pritom zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom k tomu, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov na zistenie napr. výšky bezdôvodného obohatenia, škody a podobne (viď napr. R 29/1983).
28./ Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
29./ Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa najneskoršie právo na náhradu škody premlčí za tri roky a ak nejde o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, kedy došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
30./ Občiansky zákonník v citovanom ustanovení § 106 ods. 1 viaže premlčanie práva uplynutím subjektívnej dvojročnej premlčacej doby na podmienku vedomosti poškodeného: a/ o vzniknutej škode (nie iba o protiprávnom úkone, či o škodnej udalosti) ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde; okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o škode sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti či s protiprávnym konaním; b/ o škodcovi, t.j. o tom, kto za škodu zodpovedá. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby môže byť teda rozdielny vo vzťahu k vedomosti poškodeného o škodcovi a k jeho vedomosti o škode.
31./ Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený (žalobca) dozvedel o škode, treba v zmysle vyššie uvedeného vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode (nestačí teda len možnosť dozvedieť sa o nej), teda kedy nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia, t.j. ktorú bolo možné natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodený svoj nárok na náhradu škody mohol uplatniť aj na súde.
32./ Súd mal za to, že nárok žalobcu nie je premlčaný. Žalobca si svoj nárok na súd uplatnil riadne a včas podaním žaloby na súd a to v lehote stanovenej zákonom a to následne vtedy, kedy sa o škode dozvedel, pričom o vzniknutej škode sa žalobca dozvedel pri demontáži meradla a pri výpočte škody
spôsobenej za sporné obdobie t.j. dňa 14.2.2014, pričom žaloba bola podaná na súd 02.11.2015 v čase plynutia dvojročnej premlčacej lehoty , nakoľko koniec premlčacej lehoty je až dňom 14.02.2016. Súd na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného neprihliadol.
33./ Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,ktorým sa konanie končí. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol v konaní úspešný, súd žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania.
34./ Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP) , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( § 365 ods. 1 CSP) a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ä § 365 ods. 3 CSP) . Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie.