Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_21P-156-2014.pdf
PDF · 160.68 KB
Case nature
Area
Subarea
21P/156/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou v právnej veci starostlivosti o maloleté deti U., S., nar. X.X.XXXX a C., nar. XX.X.XXXX, zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, na návrh otca E.. S. U., nar. X.X.XXXX, bytom U. Č.. XXX, zastúpeného JUDr. Jolanou Fuchsovou, advokátkou AK, so sídlom Košice, Štúrova č. 20, za účasti matky O.. A. U., nar. X.X.XXXX, bytom P.O., D. Č.. XX, zastúpenej Mgr. Vandou Durbákovou, advokátkou AK, so sídlom Košice, Krivá č. 23, v konaní o úpravu práv a povinností k maloletým deťom takto
rozhodol:
I. Z v e r u j e maloleté deti U., S., nar. X.X.XXXX a C., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky.
II. Zo strany otca u r č u j e výživné pre maloletého S. U., nar. X.X.XXXX od 26.9.2014 do 28.2.2016 vo výške 100,- EUR mesačne, od 1.3.2016 do 31.10.2016 vo výške 60,- EUR mesačne, od 1.11.2016 do 28.2.2017 vo výške 110,- EUR mesačne a od 1.3.2017 do budúcnosti vo výške 70,- EUR mesačne, ktoré je otec p o v i n n ý posielať matke maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
III. Dlžné výživné, ktoré vzniklo jeho u r č e n í m od 26.9.2014 do 30.4.2017 vo výške 461,66 EUR, súd p o v o ľ u j e otcovi splácať spolu s bežným výživným v 20,- eurových mesačných splátkach až do zaplatenia.
IV. Zo strany otca u r č u j e výživné pre maloletého C. U., nar. XX.X.XXXX od 26.9.2014 do 28.2.2016 vo výške 80,- EUR mesačne, od 1.3.2016 do 31.10.2016 vo výške 50,- EUR mesačne, od 1.11.2016 do 28.2.2017 vo výške 90,- EUR mesačne a od 1.3.2017 do budúcnosti vo výške 60,- EUR mesačne, ktoré je otec p o v i n n ý posielať matke maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
V. Dlžné výživné, ktoré vzniklo jeho u r č e n í m od 26.9.2014 do 30.4.2017 vo výške 388,33 EUR, súd p o v o ľ u j e otcovi splácať spolu s bežným výživným v 20,- eurových mesačných splátkach až do zaplatenia.
VI. U p r a v u j e styk otca s maloletými deťmi tak, že otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s nimi každý párny víkend v mesiaci od piatku od 18,00 hod. do nedele do 18,00 hod. v mesiacoch október až apríl a od piatku od 18,00 hod. do nedele do 19,00 hod. v mesiacoch máj až september. Počas vianočných sviatkov v párnom roku je otec o p r á v n e n ý mať deti u seba od 25.12. od 16,00 hod. do 26.12. do 18,00 hod.; v nepárnom roku od 24.12. od 10,00 hod. do 25.12. do 15,00 hod.; počas jarných prázdnin od štvrtku od 8,00 hod. do nedele do 17,00 hod.; cez veľkonočné sviatky od piatku od 10,00 hod. do soboty do 18,00 hod.; cez letné prázdniny od 1.7. od 10,00 hod. do 15.7. do 19,00 hod. a od 1.8. od 10,00 hod. do 15.8. do 19,00 hod..
VII. Matka je p o v i n n á deti na stretnutie s otcom pripraviť a odovzdať mu ich pred svojím bytom, kde je otec p o v i n n ý deti po ukončení stretnutia vrátiť.
VIII. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec maloletých detí dňa 26.9.2014 požiadal súd o úpravu práv a povinností k ich maloletým deťom, pretože sa ich matka spolu s nimi odsťahovala zo spoločnej domácnosti a neumožňuje mu, aby sa so svojimi deťmi stretával. Navrhol deti zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, aby boli každý párny týždeň v mesiaci u matky a každý nepárny týždeň u otca. Súčasne požiadal o nariadenie predbežného opatrenia. 2. Svoj návrh odôvodnil tým, že deti sa narodili z manželstva rodičov. Rodina podľa vyjadrenia otca naposledy bývala spoločne na adrese U. Č.. XXX. Spočiatku bolo manželstvo harmonické, s občasnými nedorozumeniami medzi rodičmi, ktoré však postupom času prerástli do incidentu, po ktorom matka maloletých detí opustila spoločnú domácnosť. Odviedla so sebou aj staršieho syna S.. Mladší syn C. ostal v starostlivosti otca. Matka sa dňa 13.8.2014 vrátila do spoločnej domácnosti a počas otcovej neprítomnosti odviedla maloletého C. v sprievode svojho brata ku svojej matke do Košíc. Od tej doby matka otcovi bráni v kontakte s deťmi. Otec deti prvý krát od odchodu z domácnosti videl dňa 2.9.2014 na školskom dvore. Od odchodu matky sa otec s deťmi stretával len počas bežných školských dní na školskom dvore pred začiatkom vyučovania. Na základe uvedených dôvodov sa otec obával, že by mohlo dôjsť k pretrhnutiu citových pút medzi ním a jeho deťmi a z toho dôvodu požiadal súd, aby nariadil predbežné opatrenie. 3. Súd návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia uznesením č. 21P/156/2014-8 zo dňa 1.10.2014 zamietol po tom, čo zistil, že vzhľadom na uvedené skutočnosti je návrh na nariadenie predbežného opatrenia nedôvodný. Len v prípadoch osvedčenia bezprostredného ohrozenia zdravia dieťaťa, či iného závažného dôvodu, je namieste predbežným opatrením rozhodnúť pred rozhodnutím v merite veci. Otec neosvedčil skutočnosť, že by bol zdravý vývoj maloletých ohrozený do takej miery, že by to opodstatňovalo nevyhnutnosť ingerencie súdu formou nariadenia predbežného opatrenia ešte pred rozhodnutím vo veci samej. Skutočnosti uvádzané otcom v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia boli podstatné pre rozhodnutie vo veci samej, nie však pre okamžitú ingerenciu súdu formou nariadenia predbežného opatrenia v takom rozsahu, aby tým došlo k prejudikovaniu rozhodnutia vo veci samej. Otec vo svojom návrhu sám uviedol, že maloleté deti sú v starostlivosti svojej matky, ktorá sa o nich stará. Súd konštatoval, že inštitút striedavej starostlivosti je skutočne najvhodnejšou formou starostlivosti o deti, avšak len za splnenia určitých podmienok, ktorých existenciu nie je možné preukázať v rámci krátkej lehoty na vydanie predbežného opatrenia.
4. Matka maloletých detí požiadala o nariadenie predbežného opatrenia na Okresnom súde Košice - okolie a tento rozhodol uznesením č. 9P/363/2014 zo dňa 15.10.2014 tak, že jej predbežne zveril deti do osobnej starostlivosti. 5. Otec maloletých detí sa voči uzneseniam odvolal. 6. Krajský súd v Košiciach uznesením č. 8CoP/483/2014-40 zo dňa 4.12.2014 potvrdil uznesenie Okresného súdu Košice - okolie a uznesenie Okresného súdu Košice I zmenil tak, že upravil styk otca s maloletými deťmi tak, aby sa otec s nimi stretával každý párny víkend v sobotu od 13,00 hod. do 16,00 hod. s tým, že deti prevezme pred bytom matky, kam ich po stretnutí odovzdá a matke nariadil deti na stretnutie s otcom pripraviť.
7. Matka detí žiadala, aby súd vo veci samej deti zveril do jej osobnej starostlivosti, zo strany otca určil pre S. výživné vo výške 180,- EUR mesačne a pre C. 120,- EUR mesačne.
8. Navrhla upraviť styk otca s deťmi tak, aby sa otec mohol stretávať s deťmi každý tretí víkend v mesiaci od soboty od 8,00 hod. do nedele do 18,00 hod., cez jarné prázdniny od štvrtku od 8,00 hod. do nedele do 15,00 hod., vianočné sviatky od 25.12. od 16,00 hod. do 26.12. do 18,00 hod., Silvester dňa 31.12. od 15,00 hod. do 20,00 hod., na veľkonočné sviatky od piatku od 15,00 hod. do soboty do 15,00 hod. a cez letné prázdniny od 1.7. od 10,00 hod. do 14.7. do 15,00 hod. a v auguste od 16.8. od 10,00 hod. do 22.8. do 15,00 hod..
9. Otec počas konania vo veci samej naďalej tvrdil, že najvhodnejšie pre deti by bolo, aby boli v striedavej starostlivosti už aj preto, že obaja sú chlapci, ale súhlasil aj s tým, aby deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky, ak by mal upravený styk s nimi, v čo najširšom rozsahu. Chcel by sa stretávať s
deťmi každý druhý víkend od piatku popoludnia do pondelka rána, kedy by deti on vypravil do školy a v týždni, v ktorom by nemal upravený styk, chcel byť s nimi aspoň dva dni.
10. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, maloletých detí, znaleckým posudkom PhDr. Ľudovíta Beleša a ďalšími pripojenými písomnými dôkazmi. Po vykonanom dokazovaní zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky. Zo strany otca určil výživné pre maloletého S. vo výške 100,- EUR mesačne od 26.9.2014 do budúcnosti, ktoré zaviazal otca posielať matke maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné, ktoré vzniklo jeho určením od 26.9.2014 do 30.4.2016 vo výške 781,- EUR mu povolil splácať spolu s bežným výživným v 20,- eurových mesačných splátkach až do zaplatenia. Pre maloletého C. určil výživné vo výške 80,- EUR mesačne od 26.9.2014 do budúcnosti, ktoré bol povinný posielať matke maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné, ktoré vzniklo jeho určením od 26.9.2014 do 30.4.2016 vo výške 398,33 EUR mu povolil splácať spolu s bežným výživným v 20,- eurových mesačných splátkach až do zaplatenia. 11. Upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že bol oprávnený stretávať sa s nimi každý párny víkend v mesiaci od soboty od 8,00 hod. do nedele do 18,00 hod. v zimných mesiacoch a do 19,00 hod. v letných mesiacoch; počas vianočných sviatkov od 25.12. od 9,00 hod. do 27.12. do 18,00 hod. a 31.12. od 15,00 hod. do 20,00 hod.. V párnom roku cez veľkonočné sviatky od nedele od 8,00 hod. do pondelka do 12,00 hod. a v nepárnom roku od piatku od 9,00 hod. do soboty do 20,00 hod.; počas jarných prázdnin od štvrtka od 8,00 hod. do nedele do 20,00 hod. a cez letné prázdniny od 1.7. od 8,00 hod. do 15.7. do 20,00 hod. a od 1.8. od 8,00 hod. do 15.8. do 20,00 hod.. 12. Matke uložil povinnosť deti na stretnutie s otcom pripraviť a odovzdať mu ich pred svojím bytom, kde bol otec povinný deti po ukončení stretnutia vrátiť. 13. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov na ich náhradu nemá právo.
14. Voči rozsudku sa obaja rodičia odvolali. Otec detí nesúhlasil s určenou výškou výživného, ani s rozsahom jeho styku s deťmi. Matka detí sa odvolala voči výške výživného a úprave styku otca s deťmi počas letných prázdnin. 15. Krajský súd uznesením č. 8CoP/223/2016 - 408 zo dňa 31.10.2016 prvostupňový rozsudok zrušil. Nariadil súdu prvého stupňa vykonať dôsledné dokazovanie pre zistenie všetkých okolností významných pre rozhodnutie o výživnom, riadne sa usporiadať s návrhom otca na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Na základe tejto skutočnosti následne rozhodnúť o úprave styku a výživnom pre maloletých.
16. Súd opakovane vo veci nariadil pojednávanie a doplnil dokazovanie v naznačenom smere. 17. Z výpovedí otca maloletých detí zistil, že návrh na úpravu práv a povinností k maloletým deťom podal preto, že prestal viesť s manželkou spoločnú domácnosť a nemá umožnený riadny styk s deťmi. Dňa 10.8.2014 medzi ním a jeho manželkou došlo k incidentu, po ktorom matka zobrala deti a odišla zo spoločnej domácnosti. Odvtedy mu odopierala akýkoľvek prístup k nim. Potom, ako mu bol upravený styk neodkladným opatrením, mohol sa s nimi stretávať, ale takýto rozsah stykov s deťmi mu nepostačoval.
18. Otec detí žije v rodinnom dome, ktorý si s manželkou svojpomocne postavili. Dom ešte nie je dokončený, ale už je uspôsobený na celoročné bývanie. S manželkou a deťmi tam už vyše roka bývali. Stavať dom boli donútení, pretože spočiatku bývali u jeho svokry, s ktorou dobre nevychádzal. Jeho manželka vždy všetko riešila najprv so svojou matkou a potom až s ním. Preto si vybavili podnájom, kde sprvu s manželkou bývali a odtiaľ sa presťahovali do domu, ktorý spoločne stavali. Neželal si, aby do ich domu chodila jeho svokra. Jeho manželka to nerešpektovala a vždy, keď bol na služobnej ceste, tam svoju matku priviedla. Keď ho v dome navštívila jeho sestra s deťmi, ktorá žije v Anglicku, manželka išla túto vec vydiskutovať s jeho rodičmi. Vykrikovala u nich, prečo si dovolí ich syn prijímať u nich doma návštevy svojej rodiny, ak jej rodina má zakázaný vstup do ich domu. Večer po tom, ako sa vrátila od jeho rodičov, pobalila o 21,30 hod. deti a jemu tvrdila, že s nimi ide na pohotovosť. Nikto však chorý nebol. Odsťahovala sa z domu, tak, ako to už urobila viackrát predtým. Aj keď ešte bývali v podnájme, vo večerných hodinách pobalila deti a odchádzala ku svojej matke. Otec bránil mladšieho syna, ktorý s ňou nechcel odísť a matka nakoniec so starším synom odišla. Pri incidente sa strkali, manželka ho však napadla prvá, bila ho päsťami. On ju odsotil a matka detí nešťastne spadla dozadu. Udrela sa o lavičku, ktorá bola pri vchode vo vnútri domu. Na to niekto z jej rodiny zavolal políciu. Prišla tam matka jeho manželky, ktorá zavolala aj jeho rodičov a informovala sa od policajtov, za akých okolností môže byť otec detí trestne stíhaný, čo musí lekár matke detí napísať, koľko dní musí byť práceneschopná.
Tak, ako jej poradili policajti, tak sa aj zariadila. Podala na neho trestné oznámenie. Jej podanie bolo vyhodnotené ako priestupok. 19. Otec detí tvrdil, že svoju manželku nikdy nebil, ani jej zámerne neublížil. Jediný incident, ktorý bol medzi nimi a ktorý takto popísal, sa stal preto, že sa bránil a bránil aj ich mladšieho syna, ktorého matka chcela násilím odviezť z domu.
20. Otec maloletých detí pracoval do 14.11.2016 ako hlavný radca na Národnom inšpektoráte práce v Košiciach a jeho priemerný čistý mesačný zárobok bol 836,- EUR. Od novembra 2016 do februára 2017 pracoval vo firme ATT GNS, kde zarobil v priemere 798,66 EUR. V januári 2017 zarobil 930,12 EUR, vo februári zarobil 917,45 EUR netto, v novembri roku 2016 pracoval len pol mesiaca. Od marca 2017 je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce a poberá podporu v nezamestnanosti vo výške 527,54 EUR. Hľadá si prácu, predložil aj zoznam ponúk voľných miest, na ktoré reagoval. Uviedol, že má schválený rekvalifikačný kurz, ktorý bude zabezpečovať jedna počítačová firma, kde by mal možnosť sa po ukončení tohto kurzu aj zamestnať, alebo oni by ho v rámci ich možností mohli odporučiť inej podobnej firme s podobným zameraním. Dlhodobo pracoval na Národnom inšpektoráte práce, avšak poberal tam len veľmi nízku odmenu za vykonanú prácu, s čím nebol spokojný, hľadal si zamestnanie, kde by mohol zarobiť viac a podarilo sa mu to práve vo firme ATT GNS, kde zarobil približne o 300,- EUR v čistom viac ako u predchádzajúceho zamestnávateľa. Tento zamestnávateľ, keď ho prijímal, mal istý rozpočet zo zahraničnej firmy na mzdy svojich pracovníkov. Pri reorganizácií práce sa zamestnávateľ rozhodol znížiť stav pracovníkov a keďže on bol ten, ktorý tam nastúpil naposledy a bol v skúšobnej dobe, to bol dôvod, prečo bol s ním pracovný pomer ukončený v skúšobnej dobe bez udania dôvodov. 21. Do práce chodil autobusom, na cestovné vynakladal asi 80,- EUR mesačne. Niekedy cestoval do práce aj osobným motorovým vozidlom. Na stravu mesačne vynakladá 150,- EUR.
22. Potom, čo Krajský súd v Košiciach svojím rozhodnutím č. 8CoP/483/2014 - 40 zo dňa 4.12.2014 rozhodol, že má právo stretávať sa s maloletým S. a maloletým C. každý párny víkend v sobotu od 13,00 hod. do 16,00 hod. sa už s deťmi stretával. Matka detí tvrdila, že ešte kým spolu bývali, sa o deti nezaujímal, čo on popieral. Tvrdil, že chodil s deťmi na tréningy, vodil syna na basketbal, na lyžiarske výcviky. Často bol nakupovať sám, matka prichádzala domov po práci unavená, ľahla si spať, on sa s deťmi učil, pripravoval sa s nimi do školy a venoval sa im. Takisto pomáhal aj pri varení. Keď sa s deťmi stretáva, raz za dva týždne tri hodiny, počas týchto troch hodín mu trvá 40 minút, kým deti tam a späť privezie. Okrem toho im vždy uvarí niečo jesť a chce mať prehľad aj o tom, čo majú nové v škole, čo sa učia a preto chce, aby sa spolu venovali aspoň chvíľu učeniu. Neostáva mu veľa času na iné aktivity, ale vždy s deťmi niekam idú. Boli púšťať šarkana a zahrali si aj hokej. Ak by mu to matka umožnila, rád by s deťmi chodil na rôzne tréningy, chcel by ich vidieť pri ich vystúpeniach, či už v škole, alebo v ľudovej škole umenia. Ak sa niečo detí spýta, deti spontánne nikdy neodpovedali, starší syn mu vždy odpovedal protiotázkou. Matka počas toho krátkeho času, ktoré môže s deťmi tráviť, opakovane deťom telefonuje a posiela im SMS správy a žiada, aby jej deti SMS správami odpovedali. On nemá čo tajiť, deti môžu matke porozprávať o každej minúte, ktorú s ním strávili, ale bol by rád, keby aspoň ten krátky čas, ktorý majú spoločný, mohol s deťmi využiť bez toho, aby ich matka vyrušovala. V budúcnosti v žiadnom prípade nie je možné, aby sa s deťmi stretával len takto krátko. Chcel, aby jeho styk s nimi bol upravený v širšom rozsahu.
23. Otec popísal, ako prebiehalo stretnutie s deťmi po nariadení predbežného opatrenia. Išiel v dohodnutom čase k ZUŠ na Hemerkovej po hodine hudobnej výchovy, deti ho tam už čakali. Mali asi osem kusov batožiny a starší syn hneď ako ho pozdravil, mu dosť odmietavým spôsobom povedal, že s ním nechce ísť a bolo vidno, že je zmanipulovaný. Keď prišiel aj mladší syn, otec im chcel zobrať všetku batožinu, ktorú mali so sebou. Deti povedali, že nie, ony si veci zoberú samy. Prišla tam matka detí a začala všetko fotiť, ako deti išli ovešané batohmi a otec bez všetkého popri nich. V batožine boli šaty, veci na hudobnú, boli tam veci na tréning a ďalšie veci, mali nabalených až zbytočne veľa vecí. On očakával, že jeho manželka zareaguje tak, že povie deťom, aby dali batožinu otcovi, že je silnejší, ale jej úmyslom bolo len zabezpečiť si fotodokumentáciu. Potom bol celý víkend bezproblémový, prežili ho pekne. Väčšinu víkendu strávili u otca doma. V piatok išli na tréning, ako to bolo v rozpise. Po tréningu išli k otcovi domov, tréning bol od 16,30 hod. do 18,00 hod.. V sobotu hneď ráno o 9,00 hod. mal S. naplánovaný tréning, boli tam do obeda. S. išiel o 14,00 hod. - 14,30 hod. na narodeniny svojho spolužiaka, otec ho tam odviezol. S mladším synom strávili deň v rodinnom dome, kde sa hrali rôzne hry. Zašiel po staršieho syna a zvyšok večera sa hrali, urobil deťom večeru a pozerali filmy. V nedeľu znovu o 9,00 hod. išli na zápas, strávili až do 13,00 hod. - 14,00 hod. čas v Košiciach.
Poobede, keď sa vrátili domov znova sa najedli a celé poobedie až do večera strávili v dome. Urobili si úlohy, učili sa básničky na Hviezdoslavov Kubín. Mali veľmi príjemný víkend, otec detí mal z toho veľmi dobrý pocit a bol presvedčený, že aj deti sa u neho cítili dobre. V pondelok ráno nachystal deti do školy odviezol ich tam. Keď deti priniesol do školy, tak ako bolo nariadené predbežným opatrením, znova nastal problém, čo s batožinou. Pýtal sa v nedeľu matky maloletých detí, kde a akým spôsobom batožinu odovzdá. Ona mu povedala, že nevie, nech sa poradí so svojou advokátkou.
24. Otec maloletých detí uviedol, že matka negatívne zasahuje do trávenia voľného času detí v čase, kedy má upravený styk s nimi. Neustále deťom telefonuje, zisťuje, aký majú program a buď ho schváli, alebo neschváli, ale väčšinou ho neschváli.
25. O zasahovaní matky do jeho styku s deťmi otec informoval súd aj 1.8.2016. Vo svojom prípise uviedol, že spolu s deťmi si naplánovali na dni 1. - 4.7. 2016 výlet neďaleko Trenčína, kde bola prehliadka historických tankov z 2. svetovej vojny. Keď si v piatok prevzal deti u matky, chlapci sa na výlet tešili, otec išiel kúpiť diaľničnú známku, tienidlá na okná áut, potraviny a pitie na cestu. V tom čase opakovane volala matka S. na mobil a výlet mu zakázala. Deti zneisteli, znervózneli a aj ich matka otcovi hystericky kričala do telefónu, že ak by s deťmi predsa len odišiel, rozbije mu hlavu. Vyhliadka na pekne strávený víkend sa po tom incidente rozplynula, deti boli natoľko vystrašené, že nakoniec nikam nešli. 26. Matka pripustila, že nesúhlasila s tým, aby otec cestoval do Trenčína, bolo to v lete. Boli abnormálne horúčavy a nezdalo sa jej prirodzeným, aby deti takú dlhú dobu, po akú trvá cesta do Trenčína, sedeli v rozhorúčenom osobnom motorovom vozidle a v ten istý deň sa vrátili aj naspäť. Ak by takéto niečo malo byť aj v budúcnosti, protestovala by aj proti tomu, ale ináč nikdy neovplyvňuje to, ako deti trávia s otcom voľný čas. Naopak ona deťom dáva všetky potreby, hračky a navrhuje im, čo všetko by mohli robiť v čase, keď sú s otcom. Požiadala otca aj o to, aby so synom navštívil zubného lekára, požiadala ho aj o to, aby ich občas zaviedol na krúžky, ktoré deti navštevujú. Nemieni ho v tomto nijako obmedzovať. Má však taký pocit, že otec sa k deťom priblížiť mentálne nedokáže, ona deti berie také, aké sú. Stará sa o ne ako najlepšie vie a otec sa musí snažiť si nájsť cestu k synom sám. Ona sa necíti byť zodpovednou za to, ako sa deti k otcovi správajú, alebo aký majú k nemu vzťah. Ona ich voči nemu nepopudzuje. 27. Otec však konštatoval, že aj inokedy vďaka zásahu matky nešli tam, kam sa on a najmä jeho mladší syn veľmi tešili. Vyhral lístky na futbalový zápas slovenskej reprezentácie s Anglickom a mohli ísť aj na ich sústredenie na Slovensku. Na tomto sústredení, kde mali byť aj reprezentanti SR, mala byť aj podpisová akcia a najmä ich mladší syn C. je futbalovým fanúšikom, tešil sa na to, ale žiaľ im to nebolo umožnené. Jednalo sa o dve akcie, mali voľný vstup na sústredenie a mali aj voľné lístky na futbalový zápis. Otec vybavil možnosť prenocovania v chate. Rozvrhol ten výlet na dva dni, potom, čo zvážil manželkine výhrady voči nabitému jednodňovému programu, čo by možno pre deti nebolo najlepšie, ale ani toto matka deťom neodsúhlasila a deti od toho odradila. Následne nešli ani na zápas. Ani jednej akcie sa tak nemohli zúčastniť. Ak by to nebolo tak, že by jeho manželka do toho zasiahla, určite by nenechal prepadnúť voľné lístky, ktoré dostal aj preto, že obaja (on aj jeho mladší syn) sú veľkí fanúšikovia futbalu. Poukázal na nepomer možností realizácie výletov matky s deťmi a jeho. Matka s deťmi chodí na rôzne výlety, aj do Čiech bez toho, aby sa on o tom dozvedel. On voči tomu nenamieta, ale bol by rád, keby aj jemu bolo aspoň občas umožnené s deťmi ísť tam, kam si to on sám naplánuje bez toho, aby to matka regulovala.
28. Aj keď otec už na striedavej starostlivosti netrval, vyjadrili sa k tejto možnosti obe právne zástupkyne. Právna zástupkyňa otca uviedla, že najmä preto, aby sa vzťah detí s otcom obnovil, aby deti sa u otca cítili slobodné, bolo by vhodné nariadiť striedavú starostlivosť. Vtedy by mohli byť deti s otcom dlhšiu dobu a matka by nemohla do ich vzťahu žiadnym spôsobom zasiahnuť. Ak by súd zvážil, že striedavá starostlivosť by v súčasnosti nebola vhodná, navrhla styk otca s deťmi upraviť v širšom rozsahu tak, aby otec mohol ich vzájomný vzťah rozvíjať. Poukázala na to, že matka skutočne deti ovplyvňuje a bolo to uvedené aj v znaleckom posudku.
29. Právna zástupkyňa matky uviedla, že by nebolo vhodné, aby deťom bola nariadená striedavá starostlivosť, taká možnosť nevyplýva ani z dôkazov doteraz v spise uvedených a produkovaných, neodporúčal to ani jeden znalec, ktorého posudky sú súčasťou spisu. Navrhla, aby deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a styk aby bol upravený tak, ako je to doteraz a ako je v súčasnosti umožnený neodkladným opatrením Krajského súdu v Košiciach, ktorým bolo zmenené rozhodnutie súdu I. stupňa a to tak, že by sa s nimi stretával každý párny víkend v mesiaci od soboty od 9,00 hod. do nedele do 18,00 hod..
30. Otec s matkou maloletých detí nemá žiaden kontakt. Matka sa kontaktu s ním vyhýba a preto s ňou nevie komunikovať ohľadom potrieb detí. Koľkokrát sa pokúsil s ňou komunikovať, nebola s ňou reč o tom, čo by potrebovali deti, ale vždy mu nadávala za to, čo sa stalo v minulosti. 31. Otec mal hneď na začiatku záujem o návštevu centra poradenskopsychologických služieb na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ako im to bolo navrhnuté kolíznou opatrovníčkou. Prišiel tam, ale bolo mu povedané, že by to malo význam vtedy, keby tam chodila aj jeho manželka, tá to však odmietla.
32. Matka maloletých detí tvrdila, že ju manžel dlhodobo urážal aj predtým, než sa stal popisovaný incident. Je pravdou, že sa nezniesol s jej matkou, ale nemohla súhlasiť s tým, aby ich nemohla navštíviť v jej vlastnom dome na pár hodín, napr. cez sviatky. Je pravdou, že vzniesla námietku u jeho rodičov proti tomu, že tam bola manželova sestra, lebo chcela, aby mu rodičia dohovorili, že keď tam môžu byť ich príbuzní, že tam rovnako môže byť aj jej matka. Žiaľ, to sa nestalo. Jeho rodičia ju nepodporili. Je pravdou, že chcela s deťmi odísť a nevrátiť sa, ale je pravdou aj to, že chcela ísť so synom na pohotovosť, pretože keď ho večer sprchovala, našla mu na chrbte kliešťa. Uviedla, že ich vzťah je už natoľko rozvrátený, že už nemieni obnoviť spolužitie s manželom. V najbližšom čase, keď sa upokojí, podá návrh na rozvod manželstva. Čo sa týka úpravy práv a povinností k deťom do rozvodu manželstva navrhla, aby súd zveril deti do jej osobnej starostlivosti a zo strany otca, aby určil výživné pre maloletého S. vo výške 180,- EUR mesačne a pre C. vo výške 120,- EUR mesačne. Styk otca s deťmi navrhla upraviť. Nesúhlasila s tým, aby deťom bola nariadená striedavá starostlivosť. Tvrdila, že otec sa málo zaujímal a zaujíma o potreby detí. Jej by pomohlo, keby otec mohol deti zaviezť na ich športové, alebo iné aktivity, na ktoré všade chodí s deťmi sama. Ak otec bude mať záujem a dohodne sa s deťmi na tom, že ich bude voziť na zápasy, ona voči tomu nebude namietať. Bude to brať ako dobrý skutok z jeho strany, za čo mu určite bude vďačný aj starší aj mladší syn.
33. Matka maloletých detí pracuje ako vedúca verejného obstarávania v spoločnosti Tepláreň Košice a jej priemerný čistý mesačný zárobok je 1.100,- EUR. Rodinné prídavky na deti nepoberá a do februára 2015 si neuplatňovala ani daňový bonus.
34. Z opisu výplatných pások matky súd zistil, že v januári 2015 zarobila 1.075,30 EUR; vo februári 2015 - 1.946,95 EUR; v marci 2015 - 1.121,67 EUR; v apríli 2015 - 1.137,28 EUR; v máji 2015 - 5.159,03 EUR; v júni 2015 - 1.145,71 EUR; v júli 2015 - 1.359,20 EUR; v auguste 2015 - 1.375,66 EUR; v septembri 2015 - 1.581,35 EUR; v októbri 2015 - 1.145,30 EUR; v novembri 2015 - 1.133,52 EUR a v decembri 2015 - 2.047,- EUR a od februára 2015 jej bol vyplácaný daňový bonus vo výške 42,82 EUR. Dovolenková mzda jej bola vyplatená v júni 2015 vo výške 641,- EUR, na deň energetiky taktiež mala vyplatených v októbri 2015 - 641,50 EUR a trinástu mzdu v decembri dostala vo výške 1.283,- EUR. V roku 2016 bol priemerný čistý mesačný zárobok matky 1.704,07 EUR. V januári/2017 zarobila 2.526,69 EUR a vo februári/2017 - 1.872,20 EUR. Poberá aj rodinné prídavky na dve deti. 35. Má pravidelné mesačné výdavky približne vo výške 900,- EUR, z toho vyše 400,- EUR spláca hypotekárny úver za dom, v ktorom teraz býva otec detí. Do decembra 2014 bola splátka úveru vo výške 417,- EUR a v súčasnosti platí 312,- EUR. Uhrádza spotrebný úver za televízor vo výške 20,- EUR. Okrem toho má výdavky spojené s cestovným vo výške 80,- EUR mesačne, na telefón vynaloží mesačne 20,- EUR; na ošatenie a hygienické potreby mesačne vynaloží 60,- EUR; na lieky a na zdravotnú starostlivosť vynakladá 10,- EUR; na stravu a na pracie prostriedky mesačne vynaloží 150,- EUR. Matke prispieva na bývanie sumou 150,- EUR mesačne. Odkedy opustila spoločnú domácnosť, otec prispieval na potreby oboch deti sumou 50,- EUR v mesiaci október 2014, v novembri 2014 - 60,- EUR a v decembri 2014 - 110,- EUR. Od januára 2015 do júla 2015 posielal 100,- EUR; od augusta 2015 posiela 150,- EUR na obe deti spolu.
36. Právna zástupkyňa matky predložila súdu potvrdenia o tom, ako otec prispieva na potreby detí. O výživnom bolo rozhodnuté 13.4.2016 tak, že otec bol povinný prispievať na syna S. sumou 100,- EUR mesačne a na syna C. sumou 80,- EUR mesačne. Dňa 15.1.2016 zaplatil 150,- EUR; vo februári/2016 - 150,- EUR; v marci/2016 - 150,- EUR; 16.6.2016 zaplatil 180,- EUR a 40,- EUR; v júli/2016 - 180,- EUR a 40,- EUR. Dlžné výživné mal určené po 20,- EUR na každé dieťa. Odkedy Krajský súd v Košiciach zrušil toto rozhodnutie, posiela už len bežné výživné, dlžné výživné otec neplatí.
37. Maloletý S. mal v čase podania návrhu 9 rokov a chodil do 5. ročníka
na Základnej škole Park Angelinum v Košiciach. Na začiatku každého školského roka platil poplatky do ZRPŠ a triedneho fondu vo výške 20,- EUR otec. Deti chodili do školskej jedálne, kde sa za obedy platilo 20,- EUR a okrem toho chodili aj do školskej družiny, za ktorú sa platilo 11,- EUR mesačne. Na školské pomôcky a potreby matka vynakladala mesačne 12,- EUR. Rastislav chodil v škole na krúžok programovania a do basketbalového klubu, za čo sa platilo 40,- EUR mesačne. Chodil aj do základnej umeleckej školy E. U., kde sa platilo 11,- EUR mesačne. V zime chodil na lyžovanie, trénerovi vo februári 2015 matka zaplatila 100,- EUR a za vleky 90,- EUR. Dieťa vozila autom na Jahodnú.
38. S mladším synom chodila k logopédovi, za čo platila 5,- EUR za jedno sedenie. Chodili tam raz týždenne. Aj mladší syn začal v roku 2015 lyžovať, zaplatila za neho 118,- EUR. Za vlek zaplatila 30,- EUR.
39. Deti bývali len občas chorľavé a vtedy im kupovala lieky, mesačne za 5,- EUR pre každé dieťa.
XX. C. je sledovaný v centre špeciálnej pedagogiky, má dysláliu a dysortografiu a matka sa mu intenzívne venuje. Maloletý každý druhý týždeň chodí na špeciálnu pedagogiku, kde sa mu venujú dve pedagogičky Aj matka sa mu musí veľa venovať. Má úplne iný režim, ako starší syn, ktorý sa veľmi dobre učí, je v šiestom ročníku. 41. Preto nesúhlasila s tým, aby sa deti s otcom stretávali aj počas týždňa, pretože by to vážne zasiahlo do ich harmonogramu.
42. Súd nariadil z dôvodu zverenia detí vo veci znalecké dokazovanie a jeho vykonaním poveril súdneho znalca z odboru psychológia, odvetvia klinická psychológia detí PhDr. Ľudovíta Beleša. Znalec podal znalecký posudok dňa 8.12.2015. 43. Osobnosť matky znalec charakterizoval ako akcentovanú, s výraznou intrapsychickou tenziou, s podozrievavými až vzťahovačnými postojmi k okoliu. Úroveň rozumových schopností je mierne superiórna s vyrovnaným zastúpením jednotlivých schopností a skráteným časom riešenia. Jej schopnosť vnímať, chápať a riešiť aj zložité problémy je plne sformovaná. Kvalita jej kognitívnej adaptácie na prostredie je funkčná, jej výkon korešponduje so vzdelaním. Okruh afektívneho prežívania a správania vykazuje asymptomatické skóre, ktoré svedčí pre masívnu snahu imponovať lepším dojmom a sklon popierať emočné problémy. Zistené agravačné tendencie potvrdzujú jej problémy na rovine self - konceptu, temperamentová báza osobnosti spadá na hranicu melancholického a flegmatického kvadrantu so zvýšenou dispozíciou k dysthýmnym rozladám, frustračná tolerancia je nízka. Okruh tzv. vyšších citov a empatických schopností je iba skromne zastúpený v emočnom profile osobnosti. Markery psychopatologickej poruchy ani choroby zistené neboli.
44. Osobnosť otca znalec charakterizoval ako akcentovanú s mierne superiórnou úrovňou rozumových schopností. Zastúpenie jednotlivých schopností je vyrovnané, čas riešenia v normorozsahu, schopnosť vnímať, chápať a riešiť aj zložitejšie problémy je plne funkčná a jeho kognitívna adaptabilita je veľmi dobre štruktúrovaná. Okruh afektívneho prežívania a správania vykazuje zvýšenú instabilitu, sklon k depresívnym rozladám, anxiozite a obsesívnym pohnútkam, zistená symptomatika ale nedosahuje úroveň klinicky signifikantných markerov. Inak sú afektívne reakcie stabilizované a dostatočne kontrolované racionálnymi mechanizmami a bez markerov psychopatologickej poruchy, či choroby. Neboli potvrdené ani dispozície k agresívnemu, či hostilnému správaniu. Temperamentová báza osobnosti spadá do flegmatického kvadrantu s primeranou kontrolou dispozícií k neurotickým reakciám. V emočnom profile sú prítomné aj tzv. vyššie city a empatické schopnosti, frustračná tolerancia je mierne znížená rovnako aj ašpirácie. V motivačných štruktúrach sú dostatočne zastúpené prosociálne pohnútky, v sebahodnotení mierne zvýšená snaha imponovať lepším dojmom, celkove je ale sebahodnotenie bez výraznejšieho skreslenia. Osobnosť je diferencovaná s akcentovanými črtami. Osobnostný profil je bez markerov psychopatologickej poruchy, či choroby.
45. Psychologické vyšetrenie intelektu maloletého Rastislava vykazuje úroveň rozumových schopností v pásme nadpriemeru a veľmi dobre sformovaným slovníkom. Markery organicity CNS sú negatívne, profil kognitívnych schopností vykazuje rovnomerné zastúpenie jednotlivých rozumových schopností, takže jeho schopnosť vnímať, chápať a riešiť aj zložité situácie je plne funkčná a dokáže sa adaptovať aj na značne problémové a konfliktné situácie. Psychologické vyšetrenie afektivity vykazuje dominanciu markerov výraznej schyzoidnej utiahnutosti a nedôverčivých až paranoidne ladených postojov k iným. Dispozície k impulzívnym reakciám a celková instabilita dominujú v dynamickej štrukturácii jeho
afektívneho prežívania a správania. Celkove je profil jeho afektivity pomerne rizikový s ohľadom na ďalší vývoj jeho osobnosti a najskôr odráža jeho emočnú reakciu na výrazný rodinný stres, s ktorým si iba pomocou rozumových schopností poradiť nemôže, preto v jeho záujme je urýchlená eliminácia situácií s rodinným stresom. Psychologické vyšetrenie osobnosti vykazuje temperamentovú bázu vyvíjajúcej sa osobnosti v cholerickom kvadrante s výrazným poklesom kontroly správania v zložitejších situáciách a početnými psychopatickými črtami. Prítomná je zvýšená emočná labilita a dispozícia k neurotickým reakciám včítane negativistických postojov k okoliu najmä k otcovi. Sebahodnotenie je idealizované a odráža sklon popierať emočné problémy aj snahu imponovať lepším dojmom. Má potrebu si dokazovať svoje schopnosti a paradoxne je zároveň je závislá na mienke niektorých ľudí. V motivačných štruktúrach dominujú egocentrické štruktúry, frustračná tolerancia je hraničná, ašpirácie nevýrazné, celkove je vývoj osobnosti rizikový a dominujú v ňom nevyrovnané štruktúry, pričom vyšetrením neboli zistené symptómy psychopatologickej poruchy ani choroby.
46. U maloletého S. zistil, že úroveň jeho rozumových schopností je v pásme nadpriemeru. Profil jeho afektivity je rizikový s ohľadom na ďalší vývoj osobnosti a najskôr odráža jeho emočnú reakciu na výrazný rodinný stres. Vyšetrenie jeho vzťahovej motivácie projektívnym testom kresbou rodiny kompozične pôsobí ako vyjadrenie jeho podvedomej túžby po otcovi, keďže jeho postavu nakreslil ako prvú po svojej a z druhej strany k otcovi nakreslil mladšieho brata, matku nakreslil ako poslednú, bokom od ostatných. Hoci na vedomej rovine proklamoval svoje odmietavé postoje k otcovi, z početných markerov v kresbe otca bola zjavná podvedomá silná emočná inklinácia k otcovi, čo na druhej strane vzhľadom k negatívnym prejavom na adresu otca môže reprezentovať silný rizikový mechanizmus jeho emočného aj celkového osobnostného vývoja, rastu a zrenia.
47. U maloletého C. je výkonová úroveň rozumových schopností v pásme lepšieho priemeru. Okruh jeho afektívneho prežívania a správania vykazuje zvýšenie hladiny intrapsychickej tenzie, sklon k strachovým reakciám, celkovú instabilitu a depresívne obsahy prežívania. Vyšetrenie vzťahovej motivácie projektívnym testom kresbou rodiny realizuje tak, že ako prvú postavu kreslí svojho otca, po ňom oddelene kreslí matku a k nej svojho staršieho brata, pred ním ale dokresľuje svoju postavu tesne k otcovi z opačnej strany ako je matka. V kresbe svojej a otcovej postavy naznačuje spojené ruky oboch, čo kompozične pôsobí ako vyjadrenie jeho podvedomej túžby po zachovaní pôvodnej rodiny, čo potvrdzuje frustrujúco pôsobiace odmietanie rozvodu na podvedomej rovine, hoci na vedomej rovine verejne proklamuje svoje chápanie aj vyrovnanie sa so situáciou okolo rozchodu rodičov. Z početných markerov v kresbe otca imponuje jeho emočná inklinácia k otcovi, čo na druhej strane vzhľadom k jeho opakovane navonok vyjadrovaným negatívnym prejavom na adresu otca môže reprezentovať silne rizikový mechanizmus ambivalencie jeho emočného aj celkového osobnostného vývoja, rastu a zrenia.
48. Na otázku súdu aká je citová väzba, vzťah maloletých k matke a otcovi znalec uviedol, že na podklade vyšetrenia kognitívnych a aj emočných zložiek postojov maloletých detí k rodičom vykazujú rozpor, keď k matke prezentujú výhradne kladné a k otcovi ambivalentné postoje, čo najskôr odráža patologičnosť viac ako rok trvajúcej situácie v rodine. Na otázku, čo je príčinou prípadného negatívneho postoja detí k niektorému z rodičov uviedol, že príčinou negatívneho postoja k otcovi je absencia osobných a dostatočne častých stretnutí s otcom, kedy by si maloletí mohli bez skresľujúceho alebo manipulatívneho vplyvu iných osôb mohli vytvoriť postoje k svojmu otcovi.
49. Na otázku či nedochádza k ovplyvňovaniu detí niektorým z rodičov znalec uviedol, že na podklade všetkých dostupných informácií je treba uviesť, že neboli zistené žiadne markery negatívneho ovplyvňovania voči matke zo strany otca, na druhej strane správanie matky prinajmenšom od augusta 2014 vykazuje pomerne silné kontinuálne negatívne pôsobenie na maloletých, v bránení ich prirodzenej potrebe tráviť spolu s otcom toľko času, aby sa mohol adekvátne realizovať základný mechanizmus ich psychického vývoja, ktorým je ich identifikácia s dospelou mužskou rolou.
50. Na otázku, či styk maloletých s niektorým z rodičov neohrozuje ich zdravie odpovedal, že v prípade otca možno na otázku odpovedať negatívne, pretože neboli zistené žiadne prejavy tohto typu, na druhej strane matka aktívne prezentuje na adresu otca v prítomnosti maloletých početné negatívne témy, ktorých cieľom je najskôr naladiť chlapcov negatívne až hostilne voči vlastnému otcovi. Z pedopsychologického hľadiska takéto aktívne ovplyvňovanie maloletých detí voči jednému z rodičov negatívne ovplyvňuje vyváženosť ich psychického vývinu. matkina motivácia je pritom zjavne sebecká,
keď sa snaží oplatiť otcovi detí všetky podľa nej negatívne zážitky z ich spoločného života a do živenia svojej animozity voči otcovi detí doslovne „používa“ oboch chlapcov.
51. Na otázku súdu, aká je najvodnejšia úprava rodičovských práv znalec uviedol, že v prípade zverenia detí matke by bolo z pedopsychologického hľadiska nutné zabezpečiť čo najväčší priestor pre stretávanie sa detí s otcom. 52. Bude v tomto prípade potrebné zabezpečiť, aby bolo ich stretávanie uspôsobené povinnostiam a záľubám oboch maloletých detí.
53. Voči znaleckému posudku vzniesla matka námietky. Chcela, aby súd nariadil nové znalecké dokazovanie. Tvrdila, že pri spracovaní znaleckého posudku bol znalec neobjektívny a vo svojich záveroch plný rozporov a terminologických nejasností. Uviedla, že podľa nej nie je vylúčené, že znalec v niektorých častiach výsledky vyšetrení interpretoval svojvoľne. Matka navrhla, aby súd vypočul ich staršieho syna, ktorý by sa vyjadril k tomu, čo všetko sa ho znalec pýtal pri vyšetrovaní v rámci vyhotovenia znaleckého posudku, pretože to nezodpovedá tomu, čo znalec vo svojich odpovediach súdu uviedol. Znalec podľa matky navádzal dieťa na to, ako má odpovedať a bagatelizoval jeho vyjadrenia o tom, čo dieťa zažilo, čo pre neho bolo traumatizujúce v prípade, keď otec ich matke ublížil.
54. Právna zástupkyňa otca požiadala súd, aby nariadil predbežné opatrenie, ktorým umožní otcovi, aby sa mohol s deťmi stretávať častejšie, a to každý párny víkend v mesiaci od piatku od 16,00 hod., tak, aby deti prevzal pred bytom matky, do pondelka do 7,45 hod., kedy deti odovzdá v školskom zariadení. Odôvodnila to tým, že deti vzhľadom k tomu, že sú dlhodobo matkou manipulované, sú v zlom psychickom stave, ich osobnostný vývoj je ohrozený, tak ako to vyplynulo zo záverov znaleckého posudku. Otec svoj návrh odôvodnil tým, že má záujem na tom, aby mohol byť s deťmi v častejšom kontakte, než ako to má umožnené na základe rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, ktorý zmenil uznesenie Okresného súdu Košice I č. 21P/156/2014-8 zo dňa 1.10.2014 a upravil styk maloletých detí s otcom každý párny víkend v sobotu od 13,00 hod. do 16,00 hod.. Preto chcel, aby ich mohol zobrať v piatok po ukončení tréningu na ZUŠ Hemerkovej a na Hroncovej ulici, kde má starší syn tréning o 16,30 hod.. Matka na pojednávaní sama uviedla, že by bola rada, keby ju otec aspoň čiastočne odbremenil a pomohol jej s tréningami synov. 55. Súd uznesením č. 21P/156/2014 - 211 zo dňa 8.2.2016 návrhu vyhovel a upravil styk otca s deťmi tak, aby sa otec mohol s deťmi stretávať každý párny piatok v týždni v čase od 15,35 hod. do pondelka 7,45 hod.. Otec si maloletých prevezme v stanovenom čase v priestoroch ZUŠ M. Hemerkovej na Hlavnej č. 68 v Košiciach a následne maloletých po skončení styku v stanovenom čase odvedie ráno do školy, ktorú navštevujú. Nariadil matke deti na stretnutie s otcom pripraviť a odovzdať ich mu.
56. Súd nevyhovel návrhu matky na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania. 57. Predvolal na pojednávanie súdneho znalca, aby sa vyjadril k matkou namietaným rozporom v záveroch jeho znaleckého posudku. Matka žiadala, aby znalec vysvetlil rozpor pri jeho odpovediach na otázky súdu. 58. Pýtala sa, prečo ak na otázku č. 2 - aký je psychický vývin maloletých detí a ich emotívne prežívanie súčasného stavu uviedol, že deti majú silné ambivalentné prejavy v rozporovom postoji k otcovi a na otázku č. 3 - aká je citová väzba, vzťah maloletých detí k matke a k otcovi uviedol, že deti k otcovi prezentujú ambivaletné postoje, ale na otázku č. 4 - čo je príčinou prípadného negatívneho vzťahu maloletých detí k niektorému z rodičov už uviedol, že deti majú k otcovi negatívny postoj. Je to podľa nej v priamom rozpore s jeho odpoveďami na predchádzajúce otázky.
59. Znalec na otázku, čo znamená termín ambivalentný postoj uviedol, že sú to postoje, ktoré obsahujú obidva póly, kladné aj negatívne, čiže k tej istej osobe deti cítia aj kladné aj negatívne postoje. 60. Na otázku č. 4, že postoj detí je k otcovi negatívny odpovedal tak, ako bola otázka položená. Vnútorné psychické potreby, ktoré deti v tomto veku prežívajú, sú nastavené inak. Neodmietajú otca, ale sú v prostredí, ktoré takéto správanie k otcovi umožňuje. 61. Matka nebola spokojná s tým, že znalec uviedol u matky podozrievavé a vzťahovačné postoje, pričom jej nie je zrejmé, na základe čoho k tomu dospel. 62. Znalec uviedol, že k tomu dospel v rámci jej vyšetrenia. Tieto postoje sa merajú jednou z techník používaných pri vyšetrovaniach afektivity a druhé pri vyšetrovaní osobnosti, je to súčasť vyšetrenia. Tieto postoje potvrdzuje aj jej správanie. 63. Matka tvrdila vo svojich námietkach, že nie je uvedené, či deti spontánne vypovedali.
64. Znalec uviedol, že spontánnosť, alebo nespontánnosť detí pri vyšetrení nemôže byť posudzovaná osobou, ktorá na vyšetrení nebola prítomná. Matka nebola prítomná pri vyšetrení detí. Maloletý S. je tak psychicky vyspelý, že po rozumovej stránke nemal problém vyšetrenie zvládnuť, je výrečný, sebavedomý, sociálne zrelý, ale vo vnútri je zneistený. Zneistené sú obe deti. Zistil u nich symptómy, ktoré sú znakom vnútorného napätia, vnútorného potláčania nepríjemných pocitov.
65. Právna zástupkyňa matky tvrdila, že neboli s matkou spokojné s celkovým vyznením znaleckého posudku a preto navrhli nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie. Námietky, ktoré uvádzali voči znaleckému posudku nie je možné podľa nich odstrániť výsluchom znalca. Ony nežiadali konfrontáciu so súdnym znalcom, ani jeho výsluch na pojednávaní. Matka mala potrebu dať vyšetriť deti ďalším znalcom, PhDr. Vierou Truskovou z dôvodu, že bolo nariadené predbežné opatrenie a matka je presvedčená o tom, že by deti nezvládli takýto styk s otcom bez psychickej ujmy. Chcela sa o tom presvedčiť, mala obavy z toho, aké bude mať toto predbežné opatrenie dopad na ich deti. PhDr. Trusková oznámila otcovi túto skutočnosť a požiadala ho, aby sa zúčastnil vyšetrenia, čo otec odmietol. Znalkyňa vypočula matku a maloleté deti a dospela k záverom, ktoré sú od záverov PhDr. Beleša čiastočne odlišné. 66. Právna zástupkyňa otca namietla, že nepovažuje za správne, že matka požiadala o vyhotovenie znaleckého posudku svoju spolužiačku zo strednej školy, ktorá je spolužiačkou otca z fakulty vysokej školy a preto sa otec odmietol na tomto tzv. znaleckom dokazovaní zúčastniť. 67. Súd v prítomnosti procesnej opatrovníčky vypočul maloletého Rastislava, ktorý bez vyzvania začal vysvetľovať, aký incident bol medzi jeho otcom a matkou a popisoval, ako spočiatku otec matke nadával a neskôr ju narazil na roh krbu a že matka má ešte stále trvalé následky a bolesti. Keď sa ho sudkyňa a procesná opatrovníčka pýtali, či bol pri tom, či nesedel náhodou s babičkou v aute pred domom, maloletý povedal, že áno, že teda bol vonku, ale že jeho mladší brat bol prítomný pri tomto incidente. Keď mal ísť k pani psychologičke Truskovej, matka mu povedala, že sa nemusí ničoho báť, ale nepovedala mu, čo má rozprávať, len toľko, že má povedať to, čo si myslí a všetko tak, ako sa stalo. 68. Na otázku súdu, ako by chcel maloletý, aby ich rodina ďalej fungovala, maloletý uviedol, že si myslí, že rodina už spolu fungovať nebude. Tvrdil, že otec sa im nevenuje tak, ako si to on predstavuje, ale že väčšinou sa ku nim správa tak, že ich zamestná televízorom, alebo počítačom. Tvrdil, že aj keď spolu žili, otec sa im vôbec nevenoval, vždy mal svoj voľný čas, na tom bazíroval, aby ho mohol využívať, že pozeral televízor, alebo robil niečo iné a že ho musel veľmi prosiť, keď chcel, aby sa mu venoval pri domácich úlohách. Tvrdil, že sa svojho otca veľmi bojí a nedôveruje mu. Maloletý bol počas celého výsluchu veľmi nervózny. 69. Opakovane súd pred pojednávaním vypočul maloletého S. a prvýkrát aj mladšieho syna C.. Obe deti odmietli striedavú starostlivosť. S. uviedol, že neprichádza do úvahy, aby sa z jednej domácnosti sťahoval do druhej so všetkými svojimi vecami, povedal, že nechce chodiť s batohom hore dole, že chce mať jednu základňu, z ktorej bude chodiť do školy a ktorú bude považovať za svoj primárny domov. Stretávanie sa s otcom mu vyhovuje tak, ako je to teraz, mladší povedal, že by to mohlo byť aj častejšie. Okrem toho deti porozprávali ako sa im darí v škole, aké majú u ocka zvieratká.
70. Podľa ust. § 28 ods. 1 písm. a/, ods. 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností je najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.
71. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
72. Podľa ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
73. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
74. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
75. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
76. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
77. Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
78. Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčí. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
79. Pre určenie výšky výživného je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Súd z toho pri určovaní výšky výživného vychádzal a prihliadol na bytové, zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov.
80. Podľa ust. § 25 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom.
81. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí , to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
82. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
83. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
84. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
85. Podľa ust. § 43 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
86. Na základe vykonaného dokazovania, zisteného skutkového stavu a s prihliadnutím k uvedeným ustanoveniam zákona zveril súd maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, pretože maloleté deti pobyt u matky preferujú a otec na nariadení striedavej starostlivosti už počas konania vo veci netrval. Pri tomto rozhodnutí prihliadol aj opakovane vyslovený názor maloletých detí, ktoré si striedavú starostlivosť neželali.
87. Zo strany otca určil súd výživné podľa jeho schopností a možností s prihliadnutím k potrebám detí v ich veku ako aj k príjmu otca za jednotlivé obdobia a jeho nutným výdavkom. Deti sú vo vývoji
psychickom a fyzickom, v tomto veku potrebujú peniaze na zabezpečovanie školských a mimoškolských potrieb, potrieb pre zabezpečovanie ich zdravotného stavu. 88. Nestotožnil sa s názorom právnej zástupkyne matky, ktorá navrhla, aby výživné bolo určené z príjmu otca, ktorý dosahoval na Národnom inšpektoráte práce, o ktorý sa podľa nej dobrovoľne pripravil. Uveril tvrdeniu otca, že zamestnanie zmenil z dôvodu, aby dosahoval vyššie príjmy. Nemal záujem znížiť svoj príjem s ohľadom na prebiehajúce konanie, práve naopak, chcel mať viac peňazí, aby mohol synom dožičiť viac ako dovtedy. Prešiel plynule z jednej práce do druhej. Pracovný pomer ukončil až potom, keď vedel, že bude odmeňovaný vyššou sumou, i keď oproti predchádzajúcemu príjmu približne len o 200,- EUR. Stratu tohto nového zamestnania si sám nespôsobil, nebolo možné preto aplikovať pri určení výživného od marca 2017 do budúcnosti ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. 89. O styku otca s deťmi súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku s prihliadnutím k tomu, že je v najlepšom záujme maloletých detí, aby ich vzťah k otcovi zostal zachovaný a naďalej sa rozvíjal aj počas spoločne strávených chvíľ, bez vplyvu a dohľadu matky. Deti majú právo na kontakt s oboma rodičmi, rovnako každý rodič má právo na výchovu a styk so svojimi deťmi. Záujem maloletých detí musí stáť nad všetkými ďalšími záujmami, vrátane osobných záujmov rodičov. 90. Pri svojom rozhodovaní zobral do úvahy aj závery znaleckého posudku, ktoré korešpondovali aj celkovým správaním sa rodičov počas celej doby konania vo veci. 91. Nenariadil kontrolné znalecké dokazovanie, pretože pre potreby rozhodnutia vo veci samej zistenia znalca a jeho odporúčania súdu postačovali. 92. Súd sa oboznámil aj s nevyžiadaným posudkom PhDr. Truskovej, ktorá vypracovala posudok na žiadosť matky, ktorá nesúhlasila s rozšíreným stykom otca s deťmi na základe nariadeného predbežného opatrenia. Ani na základe ňou vypracovaného nebol dôvod rozhodnúť ináč. Rodičia sa napokon dohodli na tom, ako bude upravený styk otca s deťmi a to každý druhý víkend v mesiaci, počas vianočných sviatkov, jarných, veľkonočných sviatkov a letných prázdnin. Súd v letných mesiacoch upravil styk do neskorších popoludňajších hodín z dôvodu, že sú dni dlhšie a môžu ich využiť aj na pobyt v prírode. Otec sa dožadoval aj toho, aby sa mohol s deťmi stretávať v tom týždni, kedy ich nebude mať cez víkend u seba aspoň jeden, alebo dva dni uprostred týždňa. Tomuto návrhu otca súd nevyhovel z dôvodu, že starší syn má každý deň nejaký krúžok v popoludňajších hodinách a mladší syn má problémy, ktoré rieši matka každý deň s maloletým aj doma. Aj keď matka nesúhlasila s tým, aby sa otec stretával s deťmi od piatku popoludnia, súd práve z dôvodu, že sa otec s nimi nemôže stretávať počas týždňa, kedy nemá upravený styk s deťmi, umožnil mu mať deti u seba od piatku, aby sa mohli v pokoji pripraviť na víkendové aktivity, do ktorých matka nebude bezdôvodne zasahovať. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky na to, aby mohli zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloletých a keďže deti boli zverené matke, bolo potrebné upraviť styk s otcom čo v najširšom rozsahu. Súd nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by otec mal byť zo starostlivosti o maloletých vylúčený, alebo značne obmedzený, ako sa to navrhovalo matkou pri jej nesúhlase s rozšírením styku nariadenom predbežným opatrením zo dňa 8.2.2016. Matka detí sama na pojednávaní uviedla, že by jej pomohlo, keby sa otec viac angažoval v starostlivosti o deti. Pri takto určenom styku je predpoklad nápravy s posilnenia vzťahu otca so synmi, ak ich vzťah nebude skresľovaný, alebo inak nastavený zo strany matky. 93. Aj procesná opatrovníčka uviedla, že odporúča, aby súd zveril deti do osobnej starostlivosti matky, čo najširšie upravil štandardne styk otca s deťmi tak, aby sa s nimi mohol stretávať každý druhý víkend od piatku do nedele večera. Počas vianočných sviatkov, veľkonočných sviatkov a prázdnin by sa rodičia mali na nich podieľať rovnomerne. Čo sa týka výšky výživného odporúčala súdu, aby prihliadol na potreby maloletých detí a na schopnosti a možnosti ich rodičov.
94. Dlžné výživné súd určil ako násobok určeného výživného za predmetné obdobie. Od sumy, ktorú mal otec za toto obdobie zaplatiť odpočítal tú sumu peňazí, ktorú už otec na výživu synov matke posielal.
95. Za obdobie od 26.9.2014 do 30.4.2017 mal na výživnom pre S. uhradiť 2.776,66 EUR, uhradil 2.315,- EUR. Dlžné výživné, ktoré takto súd vypočítal je vo výške 461,66 EUR. Za rok 2014 mal otec zaplatiť 316,66 EUR; za rok 2015 mal zaplatiť 1.200,- EUR; za rok 2016 mal zaplatiť 900,- EUR a za rok 2017 mal zaplatiť 360,- EUR. V roku 2014 otec zaplatil 95,- EUR; v roku 2015 zaplatil 600,- EUR; v roku 2016 zaplatil 1.320,- EUR a v roku 2017 zaplatil 300,- EUR.
96. Za obdobie od 26.9.2014 do 30.4.2017 mal na výživnom pre C. uhradiť 2.253,33 EUR, uhradil 1.865,- EUR. Dlžné výživné, ktoré takto súd vypočítal je vo výške 388,33 EUR.
Za rok 2014 mal otec zaplatiť 253,33 EUR; za rok 2015 mal zaplatiť 960,- EUR; za rok 2016 mal zaplatiť 740,- EUR a v roku 2017 mal zaplatiť 300,- EUR. V roku 2014 otec zaplatil 95,- EUR; v roku 2015 zaplatil 600,- EUR; v roku 2016 zaplatil 930,- EUR a v roku 2017 zaplatil 240,- EUR.
97. Súd s prihliadnutím k finančným možnostiam otca povolil splácať dlžné výživné spolu s bežným výživným pre každé dieťa vo výške 20,- EUR mesačne.
98. Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).