Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Csp/19/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Rimavskej Sobote sudcom JUDr. Ivanom Ďalakom v právnej veci žalobcu MINIHOTOVOST, SE, Politických věznú č. 1272/21, Nové Město, Praha, Česká republika, IČ 043 55 211 zast. JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou v Malinove, Slnečná č. 765/3 proti žalovanému V. o zaplatenie 100,- eur s príslušenstvom a zmluvnej pokuty takto

rozhodol:

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal na súd žalobu, v ktorej žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalovanú sumu titulom uzavretej zmluvy o úvere, ktorú uzavrel so žalobcom dňa 20. 12. 2013. 2. Žalovanému bola doručená žaloba s prílohami postupom podľa § 106 ods. 3 C.s.p., keďže ide o osobu bez trvalého pobytu, kde žalovaný sa k žalobe nevyjadril, skutkové tvrdenia protistrany nepopieral, a preto súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. 3. Keďže v danej veci ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur, súd s poukazom na ustanovenie § 297 písm. b) C.s.p. vo veci nenariadil pojednávanie a bol len verejne vyhlásený rozsudok vo veci. 4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, zmluvou o úvere zo dňa 20. 12. 2013, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, výpisom z obchodného registra na žalobcu a spoločnosť MINIHOTOVOSŤ, a.s., Pribinova č. 25, Bratislava, oznámením OR PZ Revúca zo dňa 01. 03. 2017, OO PZ Rimavská Sobota zo dňa 07. 10. 2016, elektronickým podaním žalobcu, prílohou k elektronickému podaniu zo dňa 20. 12. 2013 a zistil nasledovný skutkový stav. 5. Žalobca si uplatňoval svoj nárok voči žalovanému na základe zmluvy o úvere, ktorá podľa žalobcu bola uzavretá dňa 20. 12. 2013, kedy žalovaný sa prostredníctvom webovej stránky registroval a požiadal právneho predchodcu žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 100,- eur, pri registrácii uviedol svoje údaje, kde odoslaním žiadosti o poskytnutie úveru podľa žalobcu žalovaný potvrdil, že súhlasí so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ako aj potvrdil, že údaje, ktoré žalobcovi ako veriteľovi poskytol, sú pravdivé. 6. V zmysle zmluvy, ktorú žalobca predložil, právny predchodca žalobcu, spoločnosť MINIHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava sa zaviazal poskytnúť spotrebiteľovi - žalovanému krátkodobý bezúčelový úver do 2 pracovných dní odo dňa uzavretia zmluvy v prospech účtu spotrebiteľa uvedeného v elektronickej žiadosti o poskytnutie úveru a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom vo výške 100,- eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 128,- eur do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru na účet veriteľa. RPMN bolo dohodnuté podľa zmluvy vo výške 2290,09 %, priemerná RPMN bola v zmluve uvedená vo výške 75,53 % a úroky boli dohodnuté vo výške 365 % ročne.

7. Žalobca spolu so svojím podaním predložil jedno vyhotovenie zmluvy o úvere, ktorá mala byť podľa neho uzavretá elektronickou formou medzi stranami sporu, v ktorej zmluve sú uvedené jednotlivé zmluvné podmienky tak, ako to bolo uvedené vyššie, kde v zmluve o úvere v poslednom odseku zmluvy je uvedené, že spotrebiteľ uzavretím zmluvy potvrdzuje, že obdržal jeden rovnopis zmluvy vo forme elektronického dokumentu vygenerovaného v užívateľskom profile spotrebiteľa. Spotrebiteľ uzavretím zmluvy vyhlasuje, že súhlasí s obsahom zmluvy, bol pred uzavretím zmluvy oboznámený s VPPÚ, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Žalobca ďalej k žalobe pripojil všeobecné podmienky poskytovania úveru, verzia 2 platnou od 29. 11. 2013. 8. Zmluva, ktorá bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, t.j. zmluva o úvere, bola uzavretá v zmysle § 497 a nasl. Obch. zákonníka, avšak v danom prípade jednoznačne ide o zmluvu svojím charakterom spotrebiteľskú. 9. Zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným má charakter spotrebiteľskej zmluvy, keďže na jednej strane ju uzavrel právny predchodca žalobcu ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv sa musia vykladať vždy v prospech spotrebiteľa, pričom odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné v zmysle Smernice Rady 93/13/ EHS z 05. 04. 1993. Za spotrebiteľskú zmluvu je možné považovať zmluvu uzavretú medzi stranami sporu aj z toho dôvodu, že táto zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pri uzatváraní ktorej zmluvy spotrebiteľ - žalovaný nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy na základe individuálneho dojednania, kde buď mohol prijať zmluvu ako takú, alebo zmluvu neprijať. 10. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - neprijateľné podmienky. 11. Podľa § 53 ods. 5 Obč. zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 12. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, kde v prípade, že zmluva nemá písomnú formu v zmysle § 11 ods. 1 citovaného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. 13. V zmysle článku 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. 14. V zmysle prílohy Smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách za nekalú zmluvnú podmienku sa považuje v zmysle písm. e) požiadavka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neúmerne vysokú sumu ako kompenzáciu. 15. Podľa § 295 C.s.p. v spotrebiteľských sporoch súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. 16. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou, či žalobca má vo veci aktívnu vecnú legitimáciu vzhľadom na to, že podľa žaloby zmluvu o úvere so žalovaným uzavrel iný právny subjekt. Podľa predloženej zmluvy o úvere túto uzavrel so žalovaným subjekt MINIHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, kde žalobca v žalobe tvrdil, že je právnym nástupcom pôvodného veriteľa v dôsledku cezhraničnej fúzie zlúčením obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOSŤ, a.s. so sídlom Nové Město, Politických věznú č. 1272/21, Praha 1, Česká republika. Oboznámením sa s výpisom z obchodného registra pôvodného veriteľa súd zistil, že došlo k predaju časti podniku pôvodného veriteľa na spoločnosť MINIHOTOVOSŤ, a.s., Praha a keďže došlo k predaju podľa obchodného registra len časti podniku, nejde teda o univerzálnu sukcesiu - nástupníctvo, súd vyzval právnu zástupkyňu žalobcu na predloženie dokladu, že pri predaji časti podniku pôvodného veriteľa došlo aj k prevodu konkrétnej žalovanej pohľadávky na žalobcu voči žalovanému. Právna zástupkyňa žalobcu súdu zaslala podanie elektronickou formou, kde prílohou podania podľa označenia v podaní mal byť výpis z obchodného registra spoločnosti MINIHOTOVOSŤ, SE. Po prvé je treba uviesť, že žiadny takýto výpis nebol prílohou podania a keby aj, po druhé takýto výpis z obchodného registra na žalobcu, keďže nedošlo k prevodu celého podniku pôvodného veriteľa na žalobcu, by neosvedčil skutočnosť, že na žalobcu bola postúpená aj konkrétna pohľadávka voči žalovanému. Žalobca nepreukázal žiadnym dôkazom, že došlo k postúpeniu konkrétnej pohľadávky na žalobcu pri prevode časti podniku pôvodného veriteľa voči žalovanému, a preto už len z

tohto dôvodu by bolo potrebné žalobu žalobcu zamietnuť z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na vedení konania. 17. Ďalej súd riešil otázku, či na predmetný zmluvný vzťah medzi stranami sporu možno aplikovať ustanovenie Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, kde v zmysle § 1 ods. 3 písm. l) spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace s výnimkou iného úveru alebo pôžičky podľa § 24. 18. Pokiaľ ide o písm. l) citovaného ustanovenia, v danom prípade ide o úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace, avšak aj na takýto úver, ktorý nie je spotrebiteľským úverom, dopadá ustanovenie § 24 Zákona č. 129/2010 Z.z., kde aj na tieto úvery sa vzťahujú ustanovenia § 9 ods. 1 a 2 Zákona a § 11 citovaného zákona, a teda záverom možno konštatovať, že na jednej strane na tento úver možno aplikovať ustanovenia Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch buď v plnom rozsahu, alebo minimálne v rozsahu takom, že predmetný úver musí spĺňať náležitosti v zmysle § 9 ods. 1, 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch a § 11 tohto zákona. 19. V zmysle § 9 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, kde s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 3 Obč. zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou... a v zmysle ods. 4 citovaného zákona písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby... 20. Možno konštatovať, že zmluva, ktorá bola uzavretá medzi stranami sporu, nebola uzavretá písomnou formou vo význame podpísaním konajúcimi osobami. Pokiaľ ide o písomnú formu elektronickými prostriedkami, žalobca nepredložil žiadny doklad o tom, že by takáto komunikácia elektronickou formou medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným prebehla, ktorá by umožňovala zachytenie obsahu zmluvy o úvere a hlavne určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Žalobca nepredložil žiadny doklad o tom, že žalovaný s právnym predchodcom žalobcu ohľadom uzavretia zmluvy o úvere skutočne elektronicky komunikoval, žalobca predložil jedine jednu stranu zmluvy o úvere, jednu stranu všeobecné podmienky poskytnutia úveru a doklad, ktorý žalobca nazval ako dôkaz o prevode finančných prostriedkov na účet žalovaného. 21. V tejto súvislosti teda súd vychádzal z toho, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, ktorú písomnú formu žalobca nepreukázal ani podpisom konajúcich osôb, ani elektronickou komunikáciou stranami sporu, ktorá skutočnosť má za následok, že predmetný úver v zmysle § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a v zmysle tohto ustanovenia žalobca by mal nárok len na vrátenie poskytnutej sumy úveru. 22. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov vo výške 100,- eur, žalobca k žalobe nepripojil žiadny doklad, ktorý by svedčil o tom, že na účet žalovaného boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 100,- eur, a preto ho súd vyzval na zaslanie takéhoto dokladu, kde právna zástupkyňa žalobcu súdu zaslala elektronickou formou doklad, v ktorého hlavičke je uvedené 20. 12. 2013 - 10 - 39 - 6500.txt. Doklad ďalej obsahuje 12 riadkov s číselnými údajmi s uvedením slov mikropôžičky, vyplatenie pôžičky s uvedením súm v jednotlivých riadkoch 10.000,- eur, 7.500,- eur a 30.000,- eur. Po prvé teda v tomto doklade sa ani v jednom prípade nespomína suma 100,- eur, ktorá mala byť poukázaná žalovanému, z predloženého dokladu nie je možné vôbec identifikovať, že žalovaná suma bola poukázaná na jeho účet a po druhé tento doklad nemá žiadnu výpovednú a dôkaznú hodnotu, keďže nie je jasné, či ide o interný doklad žalobcu, v tom prípade by bolo potrebné, aby tento doklad obsahoval dátum vyhotovenia dokladu, pečiatku a podpis oprávnenej osoby takýto doklad vyhotoviť, takýto doklad zatiaľ súd hodnotí ako „zhluk čísiel bez akejkoľvek výpovednej hodnoty“ a nie je ďalej jasné, či by tento doklad mal byť výpisom z účtu žalobcu alebo jeho právneho predchodcu, keďže v predloženom doklade sa nenachádzajú žiadne identifikačné údaje príslušnej banky, aby súd mohol verifikovať okolnosť, že vôbec ide o nejaký doklad o poukázaní nejakej osobe nejakých finančných prostriedkov. Keďže žalobca nepreukázal poukázanie finančných prostriedkov vo výške 100,- eur titulom neplatnej zmluvy o úvere žalovanému, nebolo možné mu priznať jeho nárok, ktorým si uplatňoval zaplatenie tejto sumy voči žalovanému, samozrejme v danom prípade nebolo možné mu priznať aj príslušenstvo tejto pohľadávky v súvislosti s úrokom z omeškania. 23. Pokiaľ ide o ďalší nárok žalobcu, tento si uplatňoval zmluvnú pokutu vo výške 12,- eur. 24. Podľa § 544 ods. 1, 2 Obč. zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. 25. Z horeuvedeného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že zmluvná pokuta musí byť dohodnutá písomne, v ktorej dohode musí byť buď uvedená pevná suma zmluvnej pokuty alebo určený jednoznačný

spôsobom výpočtu zmluvnej pokuty. V predloženej zmluve o úvere žiadna dohoda o zmluvnej pokute nie je, kde súd nezistil takéto dojednanie ani medzi jednotlivými ustanoveniami všeobecných podmienok poskytovania úveru, ktoré samotné zmluvné dojednania aj v zmluve o úvere, aj vo všeobecných podmienkach sú uvedené drobným nečitateľným písmom a v prípade aj uvedenia dohody o zmluvnej pokute v týchto zmluvných dojednaniach by išlo o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. a) Obč. zákonníka, keďže by išlo o zmluvnú podmienku, ktorú má spotrebiteľ plniť a s ktorou sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. Takáto neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Obč. zákonníka. Zároveň je potrebné uviesť aj to, že pokiaľ by dohoda o zmluvnej pokute bola v zmluve o úvere uvedená, takáto dohoda by musela byť uzavretá písomne, kde tak, ako to bolo uvedené pri otázke samotnej zmluvy o úvere, žalobca nepreukázal, že by došlo k písomnému uzavretiu samotnej zmluvy o úvere písomnou formou, buď formou podpisu konajúcimi osobami, alebo elektronickou formou, a preto je možné uzavrieť, že žalobca v tejto súvislosti nepreukázal ani písomnú dohodu o zmluvnej pokute, a preto na túto zmluvnú pokutu žalobca nemá nárok. 26. Vzhľadom na všetky horeuvedené skutočnosti súd žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietol, kde žalobca nemá nárok ani na zaplatenie požadovanej sumy 100,- eur s príslušnými úrokmi z omeškania, keďže nepreukázal jednak tú skutočnosť, že by konkrétna pohľadávka voči žalovanému bola naňho postúpená, taktiež nepreukázal poskytnutie sumy 100,- eur svojím právnym predchodcom žalovanému a taktiež žalobca nemá nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, keďže nepreukázal uzavretie písomnej dohody o zmluvnej pokute.

27. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p., kde žalovaný, ktorý mal plný úspech v konaní, si trovy konania neuplatnil, žiadne trovy v konaní mu ani nevznikli a súd preto rozhodol, že mu právo na náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia písomne vo dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie musí obsahovať náležitosti v zmysle § 363 C.s.p.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Odvolanie možno odôvodniť v zmysle § 365 ods. 1 C.s.p. len tým, že: a) Neboli splnené procesné podmienky. b) Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. c) Rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd. d) Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. e) Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. f) Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. g) Zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ods. 2: Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.