Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23C/157/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený advokátkou JUDr. Barbora Korenecová, so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, adresa pre doručovanie: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti žalovanému I. Š., K.. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX, XXX XX J., štátny občan SR, právne zastúpený advokátkou JUDr. Lucia Sklenárová, so sídlom SNP 94, 965 01 Žiar nad Hronom, v konaní o zaplatenie sumy 478,-Eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe o zaplatenie 574,55 Eur, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému sumu 574,55 Eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaný m á voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 03.06.2016 podanou prostredníctvom právneho zástupcu, ktorá bola doručená súdu dňa 03.06.2016, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 478,-Eur spolu s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 478,-Eur od 30.06.2007 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 03.05.2007 uzavrel so žalovaným Zmluvu o úvere č.6371164 (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 265,55 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 212,44 Eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi sumu vo výške 477,99 Eur v 10-tich mesačných splátkach po 47,80 Eur, počnúc dňom 25.05.2007. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil svoj záväzok riadne a včas, stratil výhodu splátok a dňa 30.06.2007 sa stal splatný celý dlh. Žalobca podal trestné oznámenie vo veci podozrenia zo spáchania prečinu úverového podvodu. Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom č.k. 2T 56/08 zo dňa 05.05.2008 uznal žalovaného vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal žalobcu ako poškodeného so svojím nárokom na náhradu spôsobenej škody na občianske súdne konanie. Trestný rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05.05.2008. K žalobe žalobca pripojil kópiu trestného rozsudku, výpis z obchodného registra, zmluvu o úvere a všeobecné podmienky poskytnutia úveru.

2. Dňa 10.06.2016 súd vydal platobný rozkaz č.k. 23C/157/2016-25, proti ktorému podal žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu odpor, v ktorom uviedol, že titulom splatenia zmluvy o úvere zaplatil žalobcovi sumu 840,10 Eur. Žalovaný v podanom odpore poprel tvrdenie žalobcu, ktorý tvrdil, že žalovaný neuhradil žalobcovi žiadnu platbu. Vzhľadom na uvedené súd uznesením č.k.

23C/157/2016-34 zo dňa 17.08.2016 podľa § 267 ods. 3 zákona č.160/2015 Z.z. z 21.mája 2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) platobný rozkaz zo dňa 10.06.2016 zrušil.

3. Žalovaný podaním, doručeným súdu dňa 31.08.2016, podal voči žalobcovi vzájomnú žalobu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 574,55 Eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Podanú vzájomnú žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o úvere č.6371164 zo dňa 03.05.2007 uhradil žalobcovi celkovú sumu 840,10 Eur v zmysle vyjadrenia žalobcu zo dňa 12.08.2016. Ďalej uviedol, že uzavretá zmluva o úvere neobsahuje viaceré podstatné náležitosti v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, preto úver poskytnutý na základe tejto zmluvy je úverom bezúročným a bez poplatkov a žalovaný bol povinný uhradiť žalobcovi len sumu poskytnutého úveru, t.j. sumu 265,55 Eur. Peňažné plnenie vo výške 574,55 Eur, ktoré predstavuje rozdiel medzi uhradenou sumou vo výške 840,10 Eur a sumou úveru vo výške 265,55 Eur, na ktorej vrátenie mal žalobca nárok, tak predstavuje výšku bezdôvodného obohatenia žalobcu.

4. Súd dňa 05.12.2016 doručil žalobcovi vzájomnú žalobu s prílohami a výzvou podľa § 167 ods. 2 CSP, aby sa k doručenej žalobe písomne vyjadril. Súd žalobcu zároveň poučil o jeho procesných právach a povinnostiach uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalobca sa k doručenej vzájomnej žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 19.12.2016, v ktorom uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdeniami žalovaného. Má za to, že uzavretú zmluvu nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, preto na ňu nemožno aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, ani výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa tvrdenia žalobcu sa na uzavretú zmluvu aplikujú ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Podľa žalobcu uzavretá zmluva nemusí obsahovať údaj o RPMN, keďže zmluvu o úvere nemožno považovať za spotrebiteľskú. Vzájomnú žalobu žiadal žalobca zamietnuť z dôvodu, že nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalovaný plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere. Žalobca zároveň uviedol, že dňa 06.12.2007 bol vydaný rozhodcovský rozsudok sp.zn. SR 8816/07, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 14.640,-SK (485,95 Eur) s príslušenstvom.

5. Na prejednanie žaloby súd nariadil pojednávanie na deň 07.04.2017, na ktoré sa žalobca nedostavil, hoci doručenie predvolania na pojednávanie mal riadne vykázané. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 31.03.2017 svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil, aby súd vo veci konal a rozhodol v jeho neprítomnosti na základe predložených dôkazov. Na pojednávanie sa dostavil právny zástupca žalovaného, ktorý ospravedlnil osobnú neúčasť žalovaného a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.

6. Súd vykonal vo veci dokazovanie a po oboznámení s obsahom žaloby, vyjadreniami strán sporu, zmluvou o úvere, všeobecnými obchodným podmienkami, trestným rozsudkom a pripojeným trestným spisom tunajšieho súdu č.k. 2T/56/08 a exekučným spisom tunajšieho súdu sp.zn. 9Er/444/2004 , zistil tento skutkový a právny stav.

7. Z predložených a vykonaných dôkazov súd zistil, že dňa 03.05.2007 uzavrel žalobca so žalovaným zmluvu o úvere č.6371164. Na základe tejto zmluvy o úvere žalobca poskytol žalovanému hotovostný úver vo výške istiny 8.000,-Sk (265,55 Eur) za poplatok vo výške 6.400,-Sk (212,44 Eur). Prevzatie hotovosti pri podpise zmluvy žalovaný potvrdil podpisom osobitného vyhlásenia v uzavretej zmluve o úvere. Žalovaný sa v zmysle zmluvy o úvere zaviazal zaplatiť žalobcovi celkovú sumu 14.400,- Sk (477,99 Eur) v 10-tich mesačných splátkach po 1.440,-Sk (47,80 Eur), počnúc dňom 25.05.2007. Z pripojeného súdneho spisu tunajšieho súdu č.k. 2T/56/2008 súd zistil, že žalobca podal dňa 16.11.2007 voči žalovanému oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu, na základe ktorého bola voči žalovanému po ukončení vyšetrovania vznesená obžaloba pre podozrenie zo spáchania prečinu úverového podvodu. Trestným rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 2T/56/08 zo dňa 05.05.2008 bol žalovaný uznaný za vinného zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, za čo bol odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal súd žalobcu ako poškodeného so svojím nárokom na náhradu spôsobenej škody na občianske súdne konanie. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05.05.2008. Z pripojeného trestného spisu súd zistil, že žalovaný žalobcovi počas vyšetrovania uhradil sumu 14.400,- Sk (477,99 Eur) dňa 23.01.2008, čo potvrdil aj žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 12.08.2016. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalovaný čerpal úver vo výške istiny 8.000,-

Sk (265,55 Eur), čo vyplýva zo zhodných skutkových tvrdení strán, preto súd podľa § 151 ods. 1 považoval toto skutkové tvrdenie za nesporné. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 12.08.2016 má súd preukázané, že žalovaný žalobcovi doteraz uhradil sumu 840,10 Eur podľa rozpisu uvedeného vo vyjadrení žalobcu. Z pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu č.k. 9Er/444/2008 súd zistil, že na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, sp.zn. SR 8816/07 zo dňa 06.12.2007, je na exekútorskom úrade v Bratislave, súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, vedené exekučné konanie o vymoženie sumy 240,-Sk s príslušenstvom pre pohľadávku z úverovej zmluvy č.6371164.

8. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

9. Súd má za to, že právny vzťah medzi stranami sporu, založený uzavretou zmluvou o úvere podľa § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObchZ“), je spotrebiteľským vzťahom, preto je ho potrebné posúdiť aj podľa ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) o spotrebiteľských zmluvách a zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoSÚ“), a to s prihliadnutím na právnu úpravu platnú v čase uzavretia zmluvy o úvere. Spotrebiteľské zmluvy, i keď sú upravené v Občianskom zákonníku, totiž nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len výlučne na občianskoprávne vzťahy, ale príslušné ustanovenia je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, a to bez ohľadu na to, či je uzavretá zmluva ako zmluvný typ upravená v Občianskom alebo Obchodnom zákonníku. Súd má za to, že právny vzťah medzi stranami sporu, založený uzavretou zmluvou o úvere, je spotrebiteľským vzťahom, a to s poukazom na § 23a zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ako aj podľa § 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Z obsahu zmluvy vyplýva, že žalobca pri uzavretí zmluvy konal ako dodávateľ v rámci svojho predmetu podnikania. Žalovaný uzavrel zmluvu ako fyzická osoba, spotrebiteľ, ktorý obsah zmluvy nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť.

10. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:

Podľa § 23a zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 497 ObchZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40a OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 49a OZ, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov a nejde o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy.

Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 106 ods. 1, 2 OZ, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa § 2 písm. a) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, 2 ZoSÚ, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať: g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 5b zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

11. Súd má za to, že právny vzťah medzi stranami sporu, založený uzavretou zmluvou o úvere, je spotrebiteľským vzťahom. Z obsahu zmluvy vyplýva, že žalobca pri uzavretí zmluvy konal ako dodávateľ v rámci svojho predmetu podnikania. Žalovaný uzavrel zmluvu ako fyzická osoba - spotrebiteľ. Uzavretá zmluva o úvere je podľa svojho obsahu tzv. typovou formulárovou zmluvou, nakoľko jej znenie bolo predtlačené na formulári, do ktorého strany sporu len vpísali chýbajúce údaje. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný nemohol obsah zmluvy nijako ovplyvniť. Formulárové zmluvy žalobca opakovane používal pri poskytovaní úverov. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku, v tomto prípade žalobcu (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Trnave z 23.02.2010, č.k.10CoE/5/2010-46 alebo rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25.06.2015, č.k.16Co/1404/2014). Len tvrdenia žalobcu samy osebe neumožňujú vyvodiť záver, že sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu. Súd po preskúmaní obsahu a predmetu uzavretej zmluvy, postavenia účastníkov zmluvy, dospel k záveru, že právny vzťah založený predmetnou zmluvou je potrebné považovať za spotrebiteľský.

12. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný žalovanú sumu dňa 23.01.2008 žalobcovi uhradil, čo vyplýva z pripojeného trestného spisu, vyjadrenia samotného žalobcu zo dňa 12.08.2016 ako aj z návrhu na vykonanie exekúcie, resp. pripojeného exekučného spisu. Žalobu žalobcu preto súd ako nedôvodnú zamietol, keďže žalovaný svoj záväzok uhradil ešte pred podaním žaloby.

13. Pre úplnosť je potrebné dodať, že aj pokiaľ by nárok žalobcu nezanikol splnením, žalobu by súd s poukazom na § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa zamietol ako nedôvodnú s poukazom na premlčanie uplatneného nároku. Hoci žalobca v podanej žalobe svoj nárok vymedzil len skutkovo ako nárok na zaplatenie žalovanej sumy, pričom ho právne nekvalifikoval, teda neuviedol, či sa žalobou domáha voči žalovanému zaplatenia náhrady škody alebo sa domáha zaplatenia plnenia zo zmluvy, pri posudzovaní dôvodnosti žaloby by súd v oboch prípadoch dospel k záveru, že žalobou uplatnený nárok na zaplatenie, či už z titulu náhrady škody alebo z titulu plnenia zo zmluvy, by bol premlčaný, preto by žalobu v celom rozsahu zamietol. Pri posudzovaní premlčania by súd aplikoval na daný spotrebiteľský právny vzťah ustanovenia Občianskeho zákonníka v súlade s rozhodovacou praxou NS SR (napr. rozsudky NS SR, č.k. 3 MCdo 14/2014 a 3 M Cdo 12/2014).

14. Podľa § 193 súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal. Z ustálenej judikatúry (R 22/1979, R 27/1977) výrok rozhodnutia o tom, že bol spáchaný trestný čin, nerieši rozsah a výšku škody ani vtedy, ak je odškodniteľná ujma pojmovým znakom trestného činu. Súd nie je viazaný výškou škody uvedenou v rozhodnutí súdu, ktorý rozhodoval o spáchaní trestného činu, a to ani vtedy, ak výška škody je uvedená vo výroku odsudzujúceho rozsudku ako skutková veta o vine. Len keby súd v trestnom konaní rozhodol o nároku na náhradu škody (alebo o jeho časti), nebol by súd v občianskom súdnom konaní oprávnený túto časť nároku s poukazom na ust. § 230 znovu prejednať z dôvodu založenia prekážky „res iudicatae“ rozhodnutím v trestnom konaní. Z pripojeného trestného rozsudku je však zrejmé, že o nároku na náhradu škody, ani jej časti v trestnom konaní rozhodnuté nebolo.

15. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že trestný rozsudok č.k. 2T/56/08 zo dňa 05.05.2008 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 05.05.2008. Pri posudzovaní nároku na náhradu škody by súd aplikoval s poukazom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu a § 52 ods.2 na skutkový stav ustanovenia

Občianskeho zákonníka. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Podľa ods. 2 najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna (v ods. 1) a objektívna (v ods. 2). Začiatok subjektívnej a objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne, na sebe nezávisle, a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé, avšak len do tej miery, že subjektívna premlčacia doba môže plynúť len v rámci objektívnej, ktorú nemožno prekročiť. Žalovaný škodu spôsobil úmyselným trestným činom, vzhľadom na čo je dĺžka objektívnej premlčacej doby v danom prípade 10 rokov (§ 106 ods. 2 a plynie odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, t.j. od spáchania trestného činu. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná (§ 106 ods. 1 a plynie odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Žalobca nárok na náhradu škody uplatnil v trestnom konaní, vzhľadom na čo premlčacia doba podľa § 112 počas trestného konania spočívala. Trestné konanie bolo v danom prípade právoplatne skončené 05.05.2008. Žalobca podal žalobu dňa 03.06.2016, t.j. až po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, vzhľadom na čo je zrejmé, že nárok na náhradu škody by bol premlčaný. Keďže žalobca podal žalobu viac ako 8 rokov po právoplatnom skončení trestného konania, nebolo by ani potrebné zaoberať sa a ani zohľadňovať spočívanie premlčacej doby počas trestného konania, t.j. zohľadňovať dĺžku spočívania subjektívnej premlčacej doby, ktorá by uplynula od jej začiatku do uplatnenia nároku na náhradu škody v trestnom konaní, nakoľko je zrejmé, že celá subjektívna premlčacia doba by uplynula aj po ukončení trestného konania. Vzhľadom na uvedené by súd v prípade, keby nemal preukázané uhradenie žalovanej sumy, dospel k záveru, že uplatnený nárok z titulu náhrady škody by bol premlčaný. Preto by nebolo ani potrebné zaoberať sa podrobne zákonnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu, ktorými sú protiprávny úkon žalovaného, vznik a výška škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a zavinením žalovaného.

16. Hoci žalovaný pri uzatváraní zmluvy o úvere konal podvodne a dopustil sa spáchania prečinu úverového podvodu, súd ma za to, že uzavretá zmluva o úvere je platná. Právnym dôsledkom právneho úkonu urobeného v omyle (§ 49a je len jeho relatívna neplatnosť (§ 40a . Relatívne neplatný právny úkon vyvoláva všetky účinky ako platný právna úkon, avšak tieto účinky pôsobia len do okamihu dovolania sa jeho relatívnej neplatnosti. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že žalobca sa relatívnej neplatnosti uzavretej zmluvy v premlčacej dobe nedovolal, a ani takúto skutočnosť netvrdil, v dôsledku čoho nastala jeho definitívna platnosť. Podľa § 49a OZ, ktoré je aplikovateľné tak na občianskoprávne ako aj na obchodné vzťahy, omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným. Podľa konštantnej rozhodovacej praxe (napr. rozsudok NS ČR 21 Cdo 826/2005 publikovaný pod číslom R 36/2008 alebo 31 Cdo 3620/2010 publikovaný pod číslom R 70/2011) podvodné konanie jedného z účastníkov zmluvy pri jej uzavretí nie je dôvodom jej absolútnej neplatnosti pre nedostatok vážnej vôle podľa § 37 alebo z dôvodu rozporu so zákonom podľa § 39 OZ, ale len dôvodom relatívnej neplatnosti podľa § 49a OZ. Skutočná vôľa podvodne konajúceho účastníka zmluvy predstavuje len pohnútku, prípadne vnútornú výhradu, ktoré neboli prejavené navonok, čím druhému účastníkovi nemohli byť známe. Zmluva uzatvorená v dôsledku trestného činu jedného z účastníkov je len relatívne neplatná, čo znamená, že je platná až do doby, pokiaľ sa jej neplatnosti nedovolá druhý účastník. Pokiaľ druhému účastníkovi zmluvy uplynie premlčacia doba na dovolanie sa relatívnej neplatnosti, stáva sa zmluva (právny úkon) definitívne platná. Z platnej zmluvy sa môže veriteľ domáhať svojich vzniknutých nárokov z titulu plnenia.

17. Pri posudzovaní nároku na zaplatenie z titulu plnenia zo zmluvy by však súd rovnako dospel k záveru, že aj tento nárok žalobcu by bol premlčaný. Dĺžka premlčacej doby podľa § 101 je v občianskoprávnych vzťahoch, vrátane spotrebiteľských, 3 roky. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že úver bol žalovanému poskytnutý dňa 03.05.2008. Splatnosť úveru bola dohodnutá v 10-tich mesačných splátkach po 47,80 Eur, počnúc 25.05.2007. Z uvedeného je zrejmé, že posledná splátka mala byť splatná najneskôr 25.02.2008 a k jej premlčaniu by došlo najneskôr dňa 26.02.2011. Žaloba bola podaná na súd dňa 03.06.2016, to znamená po uplynutí premlčacej doby. Tvrdenie žalobcu o strate výhod splátok a zosplatnení úveru k 30.06.2007 nemal súd za preukázané, nakoľko toto tvrdenie žalobcu nebolo v konaní preukázané. Aj keby súd zohľadnil pri posudzovaní premlčania spočívanie premlčacej doby počas trestného konania, t.j. od podania trestného oznámenia s uplatnením výšky škody do jeho právoplatného skončenia dňa 05.05.2008 a plynutie premlčacej doby počítal až od tohto dňa, je zrejmé, že aj tak by bol nárok na plnenie zo zmluvy premlčaný, nakoľko k podaniu žaloby došlo viac ako 8 rokov po právoplatnom ukončení trestného konania. K rovnakému záveru o premlčaní uplatneného nároku

by však súd dospel aj v prípade, že by pri posudzovaní premlčania aplikoval ustanovenia obchodného práva a 4 ročnú premlčaciu dobu.

18. Vzájomnú žalobu žalovaného súd posúdil ako dôvodnú, preto zavial žalovaného na zaplatenie sumy 574,55 Eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi žalovaným zaplatenou sumou 840,10 Eur a sumou 265,55 Eur, ktorá predstavuje výšku poskytnutého úveru. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter uzavretej zmluvy, súd podrobil uzavretú zmluvu o úvere prieskumu podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý sa vzťahuje na zmluvy uzavreté do 10.06.2010 (vrátane) a zistil, že zmluva neobsahuje viacero podstatných náležitostí vyžadovaných ustanovením § 4 ods. 2 citovaného zákona. Uzavretá zmluva konkrétne neobsahovala náležitosti podľa písm. g/ (konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,), písm. h/ (ročnú rokovú sadzbu), písm. i/ (výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov) písm. j/ (ročná percentuálna miera nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere), písm. k/ (priemerná hodnota RPMN na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere). Vzhľadom na uvedené sa poskytnutý spotrebiteľský úver podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. považuje za bezúročný a bez poplatkov. S poukazom na túto skutočnosť (bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru) a skutočnosť, že žalovaný žalobcovi zaplatil sumu 840,10 Eur, súd podanej vzájomnej žalobe vyhovel a zaviazal žalobcu na zaplatenie sumy 574,55 Eur (840,10 -265,55). Súd neprihliadol na existenciu rozhodcovského rozsudku, ktorý považuje za nulitný

- ničotný právny paakt, a to s poukazom na skutočnosť, že tento bol vydaný na základe rozhodcovskej doložky uvedenej vo všeobecných obchodných podmienkach žalobcu. Z rozhodovacej praxe súdov sa takto vydaný rozhodcovský rozsudok nepovažuje za materiálne vykonateľný, preto ani nemôže mať právne účinky právoplatného a vykonateľného rozsudku. Žalovaný teda žalobcovi plnil na základe nulitného rozsudku, súd preto posúdil uzavretú zmluvu a dospel k záveru, že túto je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov, keďže táto nespĺňa zákonné náležitosti zákona o spotrebiteľských úveroch. Na základe takejto zmluvy má veriteľ právo len na plnenie do výšky poskytnutého finančného plnenia. Prijatím plnenia nad tento rámec došlo na strane žalobcu k bezdôvodnému obohateniu. Vzájomná žaloba žalovaného preto bola podaná dôvodne.

19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalovaný bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, a to tak pri žalobe žalobcu, ktorú súd zamietol, ako aj pri vzájomnej žalobe, ktorej v celom rozsahu vyhovel, vzniklo mu tak právo na náhradu trov v oboch týchto konaniach (o žalobe žalobcu ako aj o vzájomnej žalobe) v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 .

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 .

Podľa § 363 sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 . Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 .

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).