Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

62Cb/53/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, konajúc sudkyňou Mgr. Radoslavou Strhárskou v právnej veci žalobcu: BRUMO-LES s.r.o., so sídlom Námestie Pod Krížom 55/4, 976 33 Poniky - Ponická Huta, IČO: 46 623 183, právne zastúpený JUDr. Jánom Vinarčíkom, advokátom, so sídlom Pod Rybou 5, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému 1) Obecný podnik lesov, spol. s r.o., so sídlom Dolná ulica 370, 976 33 Poniky, IČO: 31 604 510, právne zastúpený JUDr. Marekom Glembom, advokátom, so sídlom Odborárske námestie 3, Vchod Májkova 3, 811 07 Bratislava a žalovanému 2) Obec Poniky, so sídlom Malá Stráňa 32, 976 33 Poniky, IČO: 00 313 734, o náhradu škody vo výške 18.162,66 Eur s prísl., takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný 1) a žalovaný 2) majú nárok voči žalobcovi, každý zvlášť, na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1/ Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému 1) a žalovanému 2) povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 18.162,66 Eur s príslušenstvom, titulom náhrady škody spôsobenej porušením zmluvných podmienok vyplývajúcich zo Zmluvy o dielo Č.. XB/XXXX, uzatvorenej dňa 15.06.2012 medzi žalovaným 1) ako objednávateľom a žalobcom ako zhotoviteľom. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe uvedenej zmluvy sa zaviazal v prospech žalovaného 1) zhotoviť dielo, a to vykonaním prác zahŕňajúcich likvidáciu zvyškov po ťažbe, likvidáciu invazívnych a náletových drevín z lesných porastov, z lesných ciest a z lesných skladov, likvidáciu suchárov na svoje náklady a vlastné nebezpečenstvo v súlade s príslušnými normami a predpismi platnými v dotknutej oblasti. Dohodnuté práce boli žalobcom riadne vykonávané s odbornou starostlivosťou od účinnosti zmluvy až do 24. 01. 2015, kedy mu bolo zo strany žalovaného 1) ako obhospodarovateľa dotknutých lesných pozemkov a žalovaného 2) ako vlastníka dotknutých pozemkov bezdôvodne zabránené v pokračovaní vykonávania zmluvne dohodnutých prác na dendromase (energetickej štiepke), ktorú sústreďoval na základe pokynu lesníkov OPL (Obecný podnik lesov, spol. s r.o.) v zmysle platnej zmluvy už v období od 27. 10. 2014 do 27. 11. 2014 v miestnej lokalite Jačmenište, k.ú. Poniky. Žalobca uviedol, že v nadväznosti na Zmluvu o dielo zo dňa 15. 06. 2012 uzatvoril dňa 10. 09. 2013 kúpnu zmluvu s obchodnou spoločnosťou EKOSYSTÉM M, s.r.o., IČO: 46 305 335 so sídlom Ľ. Ondrejova 351/9, 976 37 Hrochoť, na základe ktorej sa ako predávajúci zaviazal dodávať kupujúcemu tovar - dendromasu, ktorá vznikla vykonávaním prác zo Zmluvy o dielo č. XB/XXXX zo dňa 15.06.2012 a kupujúci sa zaviazal drevnú hmotu priebežne odoberať za dohodnutú kúpnu cenu, pričom v zmysle dojednaných podmienok kúpnej zmluvy si kupujúci (obchodná spoločnosť EKOSYSTÉM M, s.r.o.) zabezpečoval prepravu tovaru - dendromasy na vlastné náklady z miesta predaja. Následne bola dňa 15. 01. 2015 žalobcovi doručená výpoveď zo Zmluvy o dielo s tým, že dvojmesačná výpovedná lehota uplynula dňom 15.03.2015. Žalobca uviedol, že prístup k lesným porastom mu však bol zamedzený už v novembri 2014, teda v období od novembra 2014 do

platného zániku zmluvy, t.j. do 15.03.2015, nemohol spracovávať a vyviesť drevnú hmotu bezdôvodným konaním zástupcov žalovaného 1) a žalovaného 2) a nemohol plniť práva a povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o dielo.

2/ Škodu, ktorá mala žalobcovi vzniknúť v dôsledku bezdôvodného konania žalovaných, definoval žalobca ako ušlý zisk vo výške 1.680,- Eur, ktorý by dosiahol za predaj 70 ton zoštiepkovanej drevnej hmoty v miestnej lokalite Jačmenište, k.ú. Poniky, kde túto z dôvodu porušenia zmluvných podmienok zo strany žalovaného nemohol vyviesť a predať, ušlý zisk vo výške 1.200,- Eur, ktorý by žalobca dosiahol predajom už sústredenej drevnej hmoty 10 ton v miestnej lokalite Úslnie a 40 ton v miestnej lokalite Granátka, v k. ú. Poniky, ako aj ušlý zisk, ktorý by žalobca dosiahol za 160 ton zoštiepkovanej drevnej hmoty v mesiacoch december 2014 až marec 2015, na základe dohodnutých platných podmienok Zmluvy o dielo, pri najnižšej prípustnej cene vo výške 19 Eur bez DPH za tonu, t.j. vo výške 14.592,- Eur. Pri vyčíslovaní výšky ušlého zisku žalobca vychádzal z predpokladaného množstva ton zoštiepkovanej drevnej hmoty, ktorú by on, resp. jeho subdodávateľ vyviezol, keby mal k nej prístup a mohol ju spracovať. Zároveň sa žalobca domáhal náhrady škody vo výške 690,66 Eur, ktorá mu vznikla v podobe nákladov súvisiacich s právnym zastúpením v predmetnej právnej veci za doposiaľ uskutočnené úkony v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov, za 2 úkony právnej služby a to prevzatie a prípravu zastúpenia a písomné podanie predžalobnej výzvy. Celkovo žalobca vyčíslil škoda sumou 18.162,- Eur.

3/ Žalovaný 1) žiadal aby súd žalobu zamietol s odôvodnením, že uplatnený nárok žalobcu nie je dôvodný, nakoľko v danom prípade neboli naplnené všetky zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Žalobca nepreukázal porušenie zmluvnej ani inej zákonnej povinnosti žalovanými a taktiež nepreukázal kauzálny nexus medzi ním uplatnenou škodou a akýmkoľvek konaním žalovaných vo vzťahu k Zmluve o dielo. Žalovaný 1) uviedol, že v dotknutej Zmluve o dielo nie je dohodnutá povinnosť žalovaného 1) ako obhospodarovateľa lesných pozemkov ani žalovaného 2) ako vlastníka lesných pozemkov strpieť vstup tretích subjektov na dohodnuté miesto realizácie diela - teda na lestné porasty, lesné cesty a lesné sklady. Poukázal na to, že žalobca uzatvoril s treťou osobu (EKOSYSTÉM M, s.r.o.) kúpnu zmluvu zo dňa 10. 09. 2013, na základe ktorej sa zaviazal dodať tejto tretej osobe ako kupujúcemu tovar určený v zmluve - ihličnaté a listnaté energetické drevo - nehrúbie a energetickú štiepku. Zo žalobcom predložených dôkazov však vyplýva, že v skutočnosti si energetickú štiepku vyrábala tretia osoba sama vo vlastnej réžii a zabezpečovala jej odvoz, preto zo strany tejto tretej osoby nešlo o plnenie zo Zmluvy o dielo ale o plnenie z Kúpnej zmluvy. Žalovaný 1) mal za to, že v danom prípade nešlo o postup v zmysle § 538 Obchodného zákonníka a tretia osoba nebola osobou vykonávajúcou z poverenia žalobcu Zmluvu o dielo. Táto osoba vstupovala na lesné pozemky obhospodarované žalovaným 1) a vlastnené žalovaným 2) bez právneho titulu len na základe Kúpnej zmluvy, ktorej žalovaní neboli účastníkmi. Vykázanie, resp. odmietnutie povolenia vstupu tretej osobe na lesné pozemky teda zo strany starostu ako štatutárneho zástupcu žalovaného 2) nie je vo vzťahu k Zmluve o dielo jej porušením. Žalovaný 1) taktiež poukázal na žalobcom ničím nepreukázané vyčíslenie výšky škody a ušlého zisku.

4/ Žalovaný 2) v rámci svojej procesnej obrany uviedol, že nie je zmluvnou stranou Zmluvy o dielo Č.. XB/XXXX zo dňa 15. 06. 2012, preto z jeho strany nemohol porušiť zmluvné podmienky a vo vzťahu k predmetu žaloby sa preto nedopustil takého konania, ktoré by bolo spôsobilé založiť nárok žalobcu na náhradu škody voči žalovanému v 2) rade. Žalovaný 2) preto žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú voči jeho osobe zamietol.

5/ Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, písomnými vyjadreniami strán konania, zmluvou o dielo Č.. XB/XXXX zo dňa 15. 06. 2012, výpoveďou zmluvy o dielo zo dňa 12. 01. 2015, kúpnou zmluvou zo dňa 10. 09. 2013, oznámením žalovaného 1) o nahlásení nelegálneho vstupu na lesné pozemky zo dňa 27. 01. 2015, oznámením Okresného úradu Banská Bystrica, pozemkový a lesný odbor o objasňovaní priestupku zo dňa 12. 02. 2015, upovedomením Okresného úradu Banská Bystrica, pozemkový a lesný odbor Č.. Y.-A.-W.-Y. zo dňa 04. 03. 2015 o odložení veci, správou OÚ Banská Bystrica, pozemkový a lesný odbor o objasňovaní priestupku zo dňa 04.03.2015 predžalobnou výzvou žalobcu na uplatnenie nároku na náhradu škody zo dňa 27.04.2015, odpoveďou na predžalobnú výzvu žalovaného 1) a zistil nasledovný skutkový stav:

6/ Medzi žalobcom a žalovaným 1) bola dňa 15.06.2012 uzavretá Zmluva o dielo č. XB/XXXX, predmetom ktorej bol v zmysle čl. I. zmluvy záväzok žalobcu ako zhotoviteľa zhotoviť dielo v prospech

žalovaného 1) ako objednávateľa, a to vykonaním prác, zahŕňajúcich likvidáciu zvyškov po ťažbe, likvidáciu invazívnych a náletových drevín z lesných porastov, z lesných ciest a z lesných skladov, likvidáciu suchárov na svoje náklady a vlastné nebezpečenstvo v súlade s príslušnými normami a predpismi platnými v tejto oblasti, pričom žalovaný 1) sa v zmysle čl. II. zmluvy zaviazal zaplatiť žalobcovi cenu za vykonanie diela vo výške 1,00 Eur/1 rok + DPH. V zmysle čl. IV zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že túto zmluvu bolo možné ukončiť, okrem iného, aj jednostranným odstúpením s výpovednou dobou 2 mesiace. Z vyjadrenia žalobcu súd zistil, že žalobca zmluvne dohodnuté práce súvisiace s likvidáciou drevnej hmoty zabezpečoval až do novembra 2014, kedy zo strany novozvoleného starostu obce Poniky, ako štatutárneho zástupcu žalovaného 2), dostal zákaz vstupu k lesným porastom, následne na základe príkazu odovzdal kľúče od rámp a bolo mu zabránené v pokračovaní likvidácie zvyškov drevnej hmoty. Podľa vyjadrenia žalobcu do tohto obdobia uvedené práce nerealizoval sám, zabezpečoval ich prostredníctvom svojho subdodávateľa - obchodnej spoločnosti EKOSYSTÉM M, s.r.o., ktorá vykonávala práce spojené s likvidáciou drevín s odbornou starostlivosťou od uzatvorenia Kúpnej zmluvy zo dňa 10.09.2013 až do konca novembra 2014. Tento obchodný styk bol teda zaužívaný po dobu 1,5 roka, keď firma EKOSYSTÉM M, s.r.o. vstupovala na lesné pozemky so súhlasom žalovaných, ako aj súhlasom lesného hospodára J.. W. A. a práce boli riadne realizované podľa pokynov lesníka OPL - Q. R.. Dňa 15. 01. 2015 bola zo strany žalovaného 1) doručená žalobcovi výpoveď zo Zmluvy o dielo uzavretej dňa 15. 06. 2012 a následne dňa 24.01.2015 opätovne zabránené vstupu motorových vozidiel patriacich obchodnej spoločnosti EKOSYSTÉM M, s.r.o. na lesné pozemky vo vlastníctve žalovaného 2), ktorých obhospodarovateľom bol žalovaný 1).

7/ Žalovaný 1) dňa 28. 01. 2015 doručil Okresnému úradu Banská Bystrica, pozemkový a lesný odbor, oznámenie o nelegálnom vstupe motorových vozidiel firmy EKOSYSTÉM M, s.r.o. na lestné pozemky obce Poniky s podozrením o spáchaní priestupku na úseku lesného hospodárstva podľa § 63 ods. 1 písm. c) zák. č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov. Zo správy o objasňovaní priestupku OÚ BB PLO zo dňa 04.03.2015 vyplýva, že správny orgán po preskúmaní oznámenia žalovaného 1) v súlade s ustanovením § 66 ods. 2 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch odložil vec s odôvodnením, že došlé oznámenie neodôvodňuje začatie konania o priestupku na úseku lesného hospodárstva. Podľa tvrdenia žalobcu preto skutok tak ako bol kvalifikovaný v oznámení sa nestal a zo strany firmy EKOSYSTÉM M, s.r.o. nedošlo na lesnom pozemku k neoprávnenému vstupu do lesnej škôlky, resp. oploteného miesta, ako aj miesta označeného zákazom vstupu.

8/ Žalobca ďalej v konaní tvrdil, že obchodná spoločnosť EKOSYSTÉM M, s.r.o., vykonávala zoštiepkovanie drevnej hmoty ako jeho subdodávateľ, na základe Kúpnej zmluvy uzatvorenej s touto spoločnosťou ako kupujúcim a žalobcom ako predávajúcim dňa 10.09.2013. Z predloženej kúpnej zmluvy zo dňa 10. 09. 2013 súd zistil, že jej predmetom bola v nadväznosti na Zmluvu o dielo Č.. XB/ XXXX zo dňa 15. 06. 2012, dodávka tovaru, označeného v čl. II. zmluvy bod 1. ako ihličnaté a listnaté energetické drevo nehrúbie, vzniknuté pri čistení lesných ciest - v rámci plánovanej údržby ciest II. a III. triedy na cestných pozemkoch určených úsekov ciest a v čl. II. bod 2. ako výroba a zber dendromasy

- energetická štiepka (kvalitatívne zhodnotenie dendromasy - zoštiepkovanie). V zmysle čl. IV zmluvy sa kupujúci za dodanie tovaru zaviazal zaplatiť cenu dohodou za jednu tonu dendromasy s tým, že prepravu tovaru si zabezpečí kupujúci na vlastné náklady z miesta predaja. Ako miesto predaja boli v zmysle kúpnej zmluvy okrem iného dohodnuté aj odvozné miesta Obecného podniku lesov spol. s r.o. (žalovaného 1/).

Podľa § 269 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ustanovenia upravujúce v II. hlave tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv. Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa § 379 Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa § 538 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ diela môže poveriť jeho vykonaním inú osobu, ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva nič iné. Pri vykonávaní diela inou osobou má zhotoviteľ zodpovednosť, akoby dielo vykonával sám.

Podľa čl. 8 Zákona č. 160/2005 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany sú povinné pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

9/ V konaní súd vyhodnotil ako nespornú skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným v 1) rade existoval obchodno-záväzkový vzťah, a to na základe zmluvy označenej zmluvnými stranami ako Zmluva o dielo Č.. XB/XXXX, uzavretá dňa 15.06.2012, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu ako zhotoviteľa v prospech žalovaného 1) ako objednávateľa, zhotoviť na svoje náklady dielo, vykonaním prác, zahŕňajúcich likvidáciu zvyškov po ťažbe, likvidáciu invazívnych a náletových drevín z lesných porastov, z lesných ciest a z lesných skladov, likvidáciu suchárov, za dohodnutú odmenu 1,00 Eur/1 rok + DPH, kde likvidácia zvyškov drevín bola vykonávaná na lesných pozemkoch patriacich do vlastníctva žalovaného v 2) rade. Taktiež súd ako nespornú vyhodnotil skutočnosť, ktorú v konaní žiadna zo strán nespochybnila, že žalobcovi bola dňa 15. 01. 2015 doručená výpoveď z tejto zmluvy, v dôsledku čoho k jej zániku došlo dňa 15. 03. 2015, uplynutím 2-mesačnej výpovednej lehoty.

10/ Žalobca v priebehu konania tvrdil, že napriek riadnemu plneniu povinností vyplývajúcich z vyššie uvedenej zmluvy o dielo, mu žalovaní už v mesiaci november 2014 zabránili v pokračovaní vykonávania prác súvisiacich s likvidáciou a odvozom drevnej hmoty, a to aj napriek skutočnosti, že k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1) došlo až dňa 15. 03. 2015. Skutkové tvrdenia žalobcu, týkajúce sa zamedzenia vykonávania prác na lesných pozemkoch pred uplynutím výpovednej lehoty a ukončením zmluvného vzťahu, ani jeden zo žalovaných nepoprel, pričom žalovaný 2) navyše v konaní potvrdil, že nemal inú možnosť, ako zabrániť obchodovaniu s dendromasou spôsobom, akým sa s ňou obchodovalo, preto súd poukazujúc na ustanovenie § 151 ods. 1 CSP, považoval i tieto skutkové tvrdenia žalobcu za nesporné.

11/ Taktiež za nespornú súd považoval skutočnosť, že žalobca v rámci svojej podnikateľskej činnosti uzatvoril dňa 10. 09. 2013 s tretím subjektom - obchodnou spoločnosťou EKOSYSTÉM M, s.r.o., so sídlom Ľ. Ondrejova 351/9, 976 37 Hrochoť, IČO: 46 305 335, kúpnu zmluvu, na základe ktorej sa ako predávajúci, teda ako dodávateľ, zaviazal dodávať tejto spoločnosti tovar vo forme energetickej štiepky - dendromasy, pochádzajúci z likvidácie zvyškov drevín, na likvidáciu ktorých bol zaviazaný práve Zmluvou o dielo č. XB/XXXX zo dňa 15. 06. 2012. Z tvrdenia samotného žalobcu, ako aj z predloženej kúpnej zmluvy vyplynulo, že to bola práve spoločnosť EKOSYSTÉM M, s.r.o., ktorá

vykonávala zoštiepkovanie a odvoz drevnej hmoty na vlastné náklady a za týmto účelom vstupovala aj na lesné pozemky patriace žalovanému 2), na základe čoho mal súd preukázané, že práce spojené s likvidáciou drevín boli fakticky realizované firmou EKOSYSTÉM M, s.r.o., nie samotným žalobcom.

12/ Predmetom tohto súdneho sporu bol nárok žalobcu na náhradu škody, ktorý si žalobca uplatnil jednak ako skutočnú škodu, vzniknutú v súvislosti s právnym zastupovaním v tejto veci a jednak ako ušlý zisk, odvodený od kúpnej zmluvy zo dňa 10.09.2013, keď v dôsledku zamedzenia prístupu na lesné pozemky zo strany žalovaných, nemohol pokračovať v likvidácii zvyškov drevín, získavať energetickú štiepku a túto ako tovar v súlade s kúpnou zmluvou naďalej odplatne dodávať svojmu odberateľovi.

13/ Súd v danom prípade z hľadiska právneho posúdenia veci konštatoval, že predpokladom pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie základných zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, teda preukázanie porušenia právnej povinnosti zo strany žalovaných, vznik škody a preukázanie príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaných a vzniknutou škodou. Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody alebo ušlého zisku musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. Existencia škoda, ani porušenie právnej povinnosti, samy o sebe ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen domnelá, teda len tvrdená, ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, ale aj dôkazné bremeno v civilnom sporovom konaní zaťažuje poškodeného, t. j. žalobcu.

14/ Škodou sa podľa výkladu súdnej praxe rozumie majetková ujma poškodeného, ktorú je možné objektívne vyjadriť v peniazoch. Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, pričom obe tieto formy sú rovnocenné. V zmysle judikatúry sa za skutočnú škodu považuje majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo dobre možné alebo účelné. Ušlým ziskom sa rozumie majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v tom, že nedošlo k rozmnoženiu majetkových hodnôt poškodeného, ktoré bolo možné odôvodnene očakávať so zreteľom na obvyklý chod vecí.

15/ Medzi stranami konania bolo sporné, či v danom prípade došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti, keď žalobca tvrdil, že zo strany žalovaných aj napriek platnej zmluve došlo k bezdôvodnému odmietnutiu prístupu jeho subdodávateľa na lesné pozemky a tento nemohol vykonať odvoz drevnej hmoty, žalovaný 1) naproti tomu tvrdil že v zmluve nebolo dohodnuté, že by akékoľvek tretie osoby mali právo vstúpiť na lesné pozemky, preto odmietnutie povolenia vstupu tretím osobám podľa jeho názoru nebolo porušením zmluvných podmienok a žalovaný 2) tvrdil, že z jeho strany k porušeniu zmluvných podmienok nedošlo, nakoľko on nebol so žalobcom v žiadnom zmluvnom vzťahu. V tejto súvislosti súd zastáva názor, že z uzavretej Zmluvy o dielo Č.. XB/XXXX zo dňa 15.06.2012 a ani z povahy diela síce výslovne nevyplývalo, že by žalobca bol povinný dohodnuté práce vykonávať výlučne sám a nemohol poveriť ich vykonaním tretie osoby, medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou EKOSYSTÉM M, s.r.o. však existoval zmluvný vzťah, na základe ktorého to bol práve žalobca, ktorý zastával pozíciu dodávateľa. Podľa názoru súdu dodávateľom, resp. subdodávateľom je subjekt, ktorý v rámci synalagmatických zmluvných vzťahov dodáva dohodnutý tovar, resp. poskytuje technológiu, či iné služby, kde spravidla na druhej strana zmluvného vzťahu vystupuje odberateľ, ktorý za dodaný tovar a služby poskytuje dodávateľovi (subdodávateľovi) protihodnotu, najčastejšie v podobe zaplatenia odmeny. Ak žalobca na základe kúpnej zmluvy poskytoval svojmu odberateľovi tovar, za ktorý mu tento platil dohodnutú kúpnu cenu, nemožno činnosť tohto odberateľa spočívajúcu vo výrobe energetickej štiepky a jej následnom odvoze z dotknutých lesných pozemkov vo vzťahu k žalobcovi a najmä vo vzťahu k uzavretej zmluve o dielo medzi žalobcom a žalovaným 1) považovať za činnosť subdodávateľa. Ak by žalobca svoje zmluvné povinnosti, vyplývajúce zo zmluvy o dielo, zabezpečoval prostredníctvom tejto tretej osoby, ako tvrdil, podľa zásad poctivého obchodného styku, by to bol práve žalobca, kto by bol povinný poskytnúť svojmu subdodávateľovi za takto poskytnutú službu protihodnotu. Súd sa preto nestotožnil s tvrdením žalobcu, že firma EKOSYSTÉM M, s.r.o. realizovala likvidáciu drevnej hmoty v súlade so zmluvou o dielo a žalobca svoje povinnosti zo zmluvy o dielo zabezpečoval riadne a s odbornou starostlivosťou prostredníctvom svojho subdodávateľa, pretože na základe predloženej kúpnej zmluvy zo dňa 10. 09.2013 takýto zmluvný vzťah medzi žalobcom a uvedenou treťou osobou nemožno bez ďalšieho konštatovať. Uvedené skutočnosti však nebránia súdu prijať záver, že žalobca, či už sám alebo prostredníctvom iných osôb, nemal možnosť pokračovať v plnení zmluvných povinností, keď na

základe pokynov žalovaných bol povinný odovzdať kľúče od rámp nachádzajúcich v priestoroch lesných pozemkov a nemohol vstupovať na lesné pozemky k lesným porastom, aj napriek stále platnej zmluve o dielo.

16/ Ako však už bolo konštatované vyššie, na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je potrebné preukázanie všetkých troch zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, kde jedným je aj vzťah príčinnej súvislosti medzi porušením zmluvných povinností a vznikom škody. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom na strane jednej a škodou na strane druhej existoval vzťah príčiny a následku .Vzťah príčiny a následku musí byť pritom bezprostredný a priamy. Nepostačuje ak tento vzťah je iba sprostredkovaný, škoda musí byť priamym dôsledkom tvrdenej povinnosti. Ak by aj žalobca v danom prípade preukázal, že žalovaný 1) porušil zmluvné povinnosti tým, že mu neumožnil vykonať práce súvisiace s likvidáciou drevnej hmoty pred riadnym ukončením zmluvy, vznikol by mu nárok na náhradu škody, resp. ušlý zisk v podobe nevyplatenej odmeny pre nemožnosť riadneho vykonania diela, na výške ktorej sa zmluvné strany dohodli v článku II. Zmluvy o dielo č. XB/XXXX zo dňa 15.06.2012. Pokiaľ však žalobca svoj nárok na náhradu škody a ušlý zisk odvodzoval od ďalšieho zmluvného vzťahu, teda zisk, ktorý mal pochádzať z uzavretej kúpnej zmluvy zo dňa 10. 09. 2013 medzi žalobcom a spoločnosťou EKOSYSTÉM M, s.r.o., podľa názoru súdu v tomto prípade nie je preukázaný bezprostredný vzťah príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a vznikom škody. Na základe predloženej písomnej Zmluva o dielo č. XB/XXXX zo dňa 15.06.2012 mal súd preukázané, že táto neobsahovala žiadny záväzok žalovaného 1) dodávať žalobcovi produkt, s ktorým by žalobca mohol následne nakladať ako s tovarom určeným na ďalšie spracovanie a predaj, nakoľko medzi zmluvnými stranami nebolo výslovne dohodnuté, že výsledkom činnosti žalobcu pri likvidácii drevnej hmoty mala byť surovina, ku ktorej by bol žalobca oprávnený nadobudnúť vlastnícke právo a s ktorou by mohol ďalej obchodovať. Na základe uzavretej zmluvy o dielo tak, ako bola táto koncipovaná, nebolo možné určiť ani spôsob získavania drevnej hmoty, vyčísliť jej množstvo z hladiska objemu a nebolo možné ustáliť, v akom rozsahu by mohol žalobca túto hmotu spracovávať na energetickú štiepku za účelom predaja. Nebolo teda zmluvnou povinnosťou žalovaného umožniť žalobcovi získať tento materiál pre svoje ďalšie podnikanie. Ak žalobca na základe výsledkov svojej činnosti, vykonávanej pre žalovaného 1), získaval takýto tovar, ktorý následne predával, robil tak na vlastné riziko a zodpovednosť. Táto skutočnosť však nezakladá zodpovednosť žalovaného za škodu a vznik nároku žalobcu na ďalší zisk, nakoľko ušlý zisk, tak ako bol definovaný v žalobe, sa odvíjal od iného zmluvného vzťahu (kúpnej zmluvy), ktorého ani žalovaní 1) ani žalovaný 2) neboli zmluvnou stranou. Keďže zisk žalobcovi vznikal len sprostredkovane, súd dospel k záveru, že v tomto prípade nie je daná a ani preukázaná bezprostredná príčinná súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti žalovaného 1) a vznikom škody, ako jeden zo zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu.

17/ Vzhľadom na uvedené súd konštatoval, že žalobca v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko v konaní nepreukázal naplnenie všetkých troch zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, keď u žalovaného 1) nepreukázal najmä existenciu príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a konaním žalovaného a zároveň vychádzajúc z ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého je škodu povinný nahradiť ten, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, súd konštatoval, že vo vzťahu k žalovanému 2) neuniesol tiež bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno, keď nepreukázal existenciu záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 2) a z neho vyplývajúce porušenie povinnosti, na základe ktorého by tomuto žalovanému mala vzniknúť povinnosť žalobcovi škodu uhradiť.

18/ Žalobca v konaní, na pojednávaní dňa 10. 04. 2017, navrhol vykonať dokazovanie výsluchom viacerých svedkov, konkrétne vykonanie výsluchu W.. A.K., ktorá podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu sa ako bývalá konateľka žalovaného 1) mala vedieť relevantne vyjadriť k danému prípadu, ako aj výsluch svedka Q. R., lesníka Obecného podniku lesov, spol. s r.o., ktorý mal tiež vedieť zaujať relevantné stanovisko a odborného lesného hospodára J.. W. A., ktorý vydal súhlas na vstup firmy EKOSYSTÉM M, s.r.o. na lesné pozemky a potvrdil by skutočnosť, že táto spoločnosť mohla vykonávať práce na dotknutých pozemkoch. Súd výsluch týchto svedkov nevykonal jednak z dôvodu uplatnenia sudcovskej koncentrácie konania v zmysle § 153 ods. 2 CSP, keďže žalobca navrhol vykonanie výsluchu týchto svedkov až na súdnom pojednávaní, a to aj napriek skutočnosti, že bol súdom uznesením č. k. 62Cb/53/2016-69 zo dňa 27.10.2016, ktoré mu bolo doručené dňa 31.10.2016, upozornený na možnosť neprihliadnutia na neskoro označené dôkazy a zároveň z dôvodu, že vykonaním výsluchu týchto svedkov, by nedošlo k zmene dôkaznej situácie v prospech žalobcu. Súd tiež považuje za

potrebné v tejto súvislosti poukázať aj čl. 8 CSP, v zmysle ktorého je základnou povinnosťou strán konania pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúca sa sporu a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, teda v rámci svojho procesného útoku, resp. procesnej obrany, je povinnosťou strany najprv pravdivo opísať všetky rozhodujúce skutočnosti, kde až po vykonaní dokazovania môže byť ich pravdivosť preukázaná, resp. nepreukázaná. Súd nemá nahrádzať zákonnú povinnosť strán konania a z dôkazov si sám zisťovať a vyvodzovať rozhodujúce skutkové okolnosti uplatneného nároku žalobcu, resp. uplatnenej obrany žalovaného. Súdne konanie je totiž ovládané aj zásadou rovnosti strán konania, a teda keby súd v danom prípade sám od seba vyhľadával rozhodujúce skutočnosti zo žalobcom označených dôkazov, ktorými mal byť výsluch svedka Q. R. P. W.. A., bez vopred uvedených konkrétnych okolností, ktoré tieto osoby mali svojimi výpoveďami potvrdiť, resp. vyvrátiť, a teda súd by si sám z nich vyvodzoval dôvodnosť uplatneného nároku žalobcu, bola by tým táto zásada porušená.

19/ Žalobca tiež v rámci dokazovania navrhol uložiť protistrane povinnosť zdokladovať vlastný príjem z vyvezenej drevnej hmoty a vykonať výsluch ďalších svedkov, a to za účelom preukázania výšky ušlého zisku, keď navrhol vypočuť vodičov kamiónov, vykonávajúcich prepravu konkrétnej drevnej hmoty (W.. Č., W.. K. P. W.. K.), kde títo mali potvrdiť, koľko ton drevnej hmoty bolo v danom období z lesných pozemkov vyvezených a za akú cenu. Súd konštatoval, že tieto dôkazy boli označené včas už v písomnom vyjadrení žalobcu zo dňa 20.12.2016 k vyjadreniu žalovaných. Súd však z dôvodu hospodárnosti konania navrhnuté dôkazy nevykonal, keďže v konaní nebol preukázaný nárok žalobcu čo do právneho základu, vykonanie ďalších dôkazov ohľadne výšky škody a ušlého zisku považoval za neúčelné a nadbytočné.

20/ Vzhľadom na uvedené, súd preto ďalšie dokazovanie nenariadil a rozhodol vo veci samej tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol, majúc za to, že žalobca nepreukázal existenciu všetkých zákonných predpokladov vzniku nároku na náhradu škody voči žalovaným.

21/ O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a za použitia zásady úspechu žalovanému 1) a žalovanému 2), ktorí boli v konaní úspešní, priznal nárok, každému zvlášť, na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu, t. j. v rozsahu 100 %, pričom o samotnej výške trov konania bude rozhodnuté postupom podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením vyššieho súdneho úradníka.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.