Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Cbi-6-2014.pdf
PDF · 96.74 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cbi/6/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci žalobcu: R.. U. Q., T..,so sídlom kancelárie H. XX, XXX XX C., správca úpadcu: HOMEWARE Production, s.r.o., so sídlom Framborská 253/21, 010 01 Žilina, IČO: 36 779 628, proti žalovanému: E. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. O. L.. X, XXXX L., C. C., občan Rakúskej republiky, právne zastúpený: JUDr. Juraj Czirfusz, advokát so sídlom Korzo Bélu Bartóka 345/12, 929 01 Dunajská Streda, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, takto
rozhodol:
Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa v postavení správcu konkurznej podstaty úpadcu HOMEWARE Production, s.r.o., so sídlom Framborská 253/21, 010 01 Žilina, IČO: 36 779 628 voči žalovanému domáhal určenia neúčinnosti právnych úkonov - kúpnych zmlúv uzatvorených dňa 19.02.2012 medzi dlžníkom a žalovaným, predmetom ktorých bol predaj tovaru s dátumom plnenia dňa 19.09.2012 za kúpnu cenu 49.592,09 eur a kúpnu cenu vo výške 23.116,39 eur vyúčtovaných faktúrami č. 10120239 a č. 10120240, v konkurznom konaní dlžníka vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 3K/9/2013. Žalobný návrh žalobca odôvodnil tým, že ako správca konkurznej podstaty úpadcu pri spisovaní majetku do konkurznej podstaty zistil, že žalovaný v režime blízkej osoby s úpadcom uzatvoril s úpadcom zmluvy spôsobilé ukracovať uspokojenie pohľadávok veriteľov úpadcu v konkurznom konaní a to kúpnych zmlúv, ktorých predmetom bol tovar, ktorého kúpnu cenu žalovaný nikdy nezaplatil dlžníkovi, z čoho vyplýva úmysel žalovaného ako blízkej osoby dlžníka ukrátiť veriteľov dlžníka. Na preukázanie tvrdenej skutočnosti žalobca pripojil do obsahu spisového materiálu kópiu uznesenia Okresného súdu Žilina, č. k. 3K/9/2013-67 zo dňa 05.09.2013, v žalobe označené faktúry a zoznam materiálu vyvezeného do Y. dňa 09.08.2012.
2. Žalovaný sa k obsahu žaloby písomne nevyjadril.
3. Vzhľadom na medzinárodný prvok konania, keď na strane žalovaného vystupuje fyzická osoba, občan Rakúskej republiky, súd poznamenáva, že v zmysle Zákona o konkurze a reštrukturalizácii konkurzný súd rozhoduje nielen o konkurze, ale aj o sporoch vyvolaných a súvisiacich s konkurzom, pričom vecne a miestne príslušným okrem vyporiadania BSM je konkurzný súd. Právomoc na prejednanie veci vyplýva z čl. 3 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 o konkurznom konaní, ktoré sa má podľa rozhodnutia Súdneho dvora (prvej komory) z 12.02.2009 vykladať tak, že súdy členského štátu, na ktorého území bolo začaté konkurzné konanie, majú právomoc rozhodovať o odporovacej žalobe, ktorá sa zakladá na platobnej neschopnosti a smeruje proti žalovanému, ktorý má svoje sídlo v inom členskom štáte.
Vzhľadom na uvedené súd posudzoval odporovaciu žalobu podľa ustanovení zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom a účinnom od 01.01.2012.
4. Podľa Článku 3 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. 05. 2000 o konkurznom konaní, právomoc na začatie konkurzných konaní majú súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka. Pri obchodných spoločnostiach a u právnických osôb sa v prípade neprítomnosti dôkazu o opaku za centrum hlavných záujmov považuje miesto, kde majú svoje registrované sídlo.
5. Pojednávanie konané dňa 07.04.2017 sa uskutočnilo v neprítomnosti riadne a včas predvolaného žalobcu, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 05.04.2017 z vážnych rodinných dôvodov. V podaní zo dňa 05.04.2017 žalobca doplnil právnu kvalifikáciu o právny titul žalovaného nároku podľa § 58 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii s odôvodnením, že žalovaný v prípade žalovaných úkonov, ktoré žalobca označil ako úkony spôsobilé ukracovať veriteľov dlžníka - úpadcu, sám so sebou dohodol, resp. určil kúpnu cenu v oboch obchodných prípadoch, čím táto cena nebola obvyklou v rámci obchodov s tovarom, ktorý bol predmetom kúpnych zmlúv. Svoje tvrdenie založil na oprávnenej domnienke, že žalovaný mohol získať, resp. získal vyššiu kúpnu cenu za následný predaj tovaru z predmetných kúpnych zmlúv. Navrhol vo veci vypočuť žalovaného na objasnenie skutočnosti, akým spôsobom ďalej žalovaný naložil s tovarom, ktorý tvoril predmet napadnutých kúpnych zmlúv, a aby uviedol kúpnu cenu, ktorú mal žalovaný získať následným predajom tovaru a súčasne, aby predložil výpis z účtu, prípadne príjmový doklad o získaní kúpnej ceny následným predajom.
6. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 01.01 .2012 (ďalej len ZKR), Právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala. Odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené. Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
7. Podľa § 58 ods. 1, 2, 3 ZKR, Právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať. Právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.
8. Podľa ustanovenia § 60 ods. 1, 2 a 3 ZKR, Odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.
9. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 5 ZKR, Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech. Právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.
10. Súd konštatuje, že návrh v prejednávanej veci bol podaný aktívne legitimovaným subjektom, kedy aktívna legitimácia správcu na uplatnenie odporovacieho práva vyplýva z ustanovenia § 57 ods. 1 ZKR v spojení s ustanovením § 62 ods. 5 ZKR. Pasívna legitimácia žalovaného, ktorý s dlžníkom (úpadcom) odporovateľný právny úkon dohodol, vyplýva z ustanovenia § 62 ods. 1 ZKR.
11. Vzhľadom na skutkové vymedzenie žalobcom uplatneného odporovacieho práva s odkazom na ustanovenie § 58 ZKR, ktorý upravuje podmienky práva odporovať právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia, súd považoval za rozhodujúci moment pre posúdenie predpokladov odporovateľnosti kúpnych zmlúv v prejednávanej veci moment uzavretia kúpnych zmlúv označených žalobcom, a to deň 19.02.2012.
12. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní poprel dôvodnosť uplatneného nároku. Namietol, že nedošlo k uzavretiu žalobcom označených kúpnych zmlúv. Uviedol, že faktúry, ktoré sú predložené žalobcom ako dôkaz, nepostačujú na preukázanie skutočnosti, že došlo k plneniu, že tovar, ktorý mal tvoriť predmet fakturácie, bol žalovaným prevzatý, a že žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť kúpnu cenu tovaru. Žalovaný namietol, že žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok odporovateľnosti napadnutých právnych úkonov, a že napadnutými právnymi úkonmi došlo k ukráteniu veriteľov úpadcu. Žalobca podľa tvrdení žalovaného nepreukázal, či zostatok majetku úpadcu postačuje na uspokojenie veriteľov dlžníka. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania.
13. V prejednávanej veci súd konštatuje, že pri uplatnení práva odporovať právnemu úkonu na súde bola zachovaná prekluzívna lehota jedného roka od vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu vymedzená v ustanovení § 57 ods. 2 ZKR. Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 3K/9/2013 zo dňa 05.09.2013, ktorým došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka, bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 176/2013 dňa 12.09.2013 s účinkami vyhlásenia konkurzu dňa 13.09.2013. S poukazom na obsah zákonného ustanovenia § 199 ods. 9 ZKR lehota jedného roka podľa ustanovenia § 57 ods. 2 ZKR začala plynúť dňa 14.09.2013 a posledným dňom tejto lehoty bol deň 13.09.2014, pričom žaloba v prejednávanej veci bola podaná na súde dňa 11.03.2014, t. j. v lehote vyplývajúcej z ustanovenia § 57 ods. 2 ZKR.
14. Súd sa ďalej zaoberal otázkou naplnenia predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 57 ods. 4 a § 58 ZKR, vo vzťahu ku ktorým tak povinnosť tvrdenia ako aj dôkazná povinnosť v prejednávanej veci zaťažovala žalobcu.
15. Odporovateľnosť právnych úkonov v zmysle ustanovenia § 57 ZKR vo všeobecnosti predpokladá, že právnym úkonom dlžníka sa ukráti uspokojenie pohľadávky veriteľa, to znamená, že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nemôže byť pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku dlžníka uspokojená buď vôbec alebo len čiastočne. Zároveň musí ísť o pohľadávku, ktorá existovala v čase, keď bol právny úkon dlžníka urobený, resp. nadobudol účinnosť, a ktorá bola veriteľom na majetok úpadcu riadne prihlásená. Aj v prípade, ak právnym úkonom dlžníka dôjde k zmenšeniu majetku dlžníka, nemožno sa úspešne domáhať odporovateľnosti, pokiaľ majetok dlžníka, ktorý mu ostal, postačuje na uspokojenie pohľadávky, nakoľko týmto úkonom dlžníka nedošlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky iného veriteľa. Stav majetku dlžníka pre potreby posúdenia, či konkrétnym právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok jeho veriteľov, je pritom potrebné skúmať k momentu účinnosti odporovaného právneho úkonu, nakoľko len v kontexte zistených majetkových pomerov dlžníka (úpadcu) k uvedenému momentu možno hovoriť o tom, že právny úkon ukracuje uspokojenie (prihlásenej) pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
16. Žalobca v podanej žalobe odvodzoval ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka v konkurznom konaní úpadcu s poukazom na uzatvorené kúpne zmluvy so žalovaným v postavení blízkej osoby úpadcu a z toho vyplývajúci predpoklad neprimeranej kúpnej ceny dohodnutej v zmluvách.
17. Všeobecné predpoklady odporovateľnosti právnych úkonov v konkurze vyplývajú z ustanovenia § 57 ZKR a bez ohľadu na to, ktorá skutková podstata odporovacieho práva je zo strany správcu úpadcu uplatnená, žalobca , t. j. správca úpadcu vo vzťahu k naplneniu všeobecných predpokladov odporovateľnosti právnych úkonov v konkurze podľa § 57 ZKR je vždy nositeľom tak povinnosti tvrdenia, ako aj dôkaznej povinnosti. Základnou hmotnoprávnou podmienkou odporovateľnosti podľa ZKR je preukázanie existencie platného právneho úkonu a ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého veriteľa dlžníka podľa § 57 ods. 4 ZKR. V rámci rozhodujúcich skutočností vo vzťahu k uplatnenému nároku, ktoré je žalobca v incidenčnom konaní povinný uviesť, sú tvrdenia smerujúce k preukázaniu skutočnosti, že v dôsledku uzavretia platných kúpnych zmlúv medzi úpadcom a žalovaným došlo k takému zmenšeniu majetku úpadcu, že pohľadávky iných veriteľov, ktoré existovali v čase účinnosti sporných kúpnych zmlúv , a ktoré zároveň boli prihlásené v konkurze na majetok úpadcu, nemohli byť z majetku úpadcu v uvedenom čase uspokojené, a to najmä v situácii, ak žalovaný existenciu a odporovateľnosť napadnutých právnych úkonov učinil spornou. Teda k ukráteniu veriteľov právnym úkonom dlžníka dochádza vtedy, ak v dôsledku právneho úkonu dlžníka sa výrazne zhorší alebo zmarí uspokojenie pohľadávok prihlásených veriteľov.
18. Zo strany žalobcu neboli v konaní dostatočne produkované tvrdenia vo vzťahu k existencii napadnutých právnych úkonov, k majetkovým pomerom úpadcu v čase údajnej účinnosti zmlúv napadnutých odporovateľnosťou, ktoré skutočnosti samé o sebe boli dôvodom na zamietnutie žaloby, nakoľko bez preukázania základnej podmienky odporovateľnosti podľa § 57 ods. 4 ZKR, t. j. existencie účinkov právneho úkonu (platnosti právneho úkonu) a ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka, nie je možné sa zaoberať otázkami splnenia ďalších osobitných predpokladov odporovateľnosti.
19. Napriek skutočnosti, že žalovaný v konaní namietol uzavretie kúpnych zmlúv, ktorých odporovateľnosti sa žalobca domáha a súčasne namietol preukázanie ostatných hmotnoprávnych podmienok odporovateľnosti právnych úkonov, žalobcom označené a pripojené dôkazy tieto sporné skutočnosti nepreukazovali. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že v konaní žalobca nepreukázal naplnenie základných hmotnoprávnych podmienok odporovateľnosti právnych úkonov podľa § 57 ods. 4 ZKR, a to existenciu platného a ukracujúceho právneho úkonu, čo viedlo k zamietnutiu žaloby v celom jej rozsahu.
20. Skúmanie odporovateľnosti podľa § 58 ZKR a vykonávanie dôkazných návrhov žalobcu, ktoré sa viažu k špecifickým podmienkam odporovania právneho úkonu bez primeraného protiplnenia, má svoju relevanciu len v podmienkach tvrdenej a preukázanej základnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu, ktorá žalobcom preukázaná nebola. Faktúry, ktoré v rovine práva predstavujú výzvu na zaplatenie dlžnej sumy, nepreukazujú existenciu platného záväzkovo-právneho vzťahu vzťahu z titulu kúpnej zmluvy a rovnako v žalobe absentujú akékoľvek tvrdenia vo vzťahu k ukracujúcemu právnemu úkonu, a to k existencii pohľadávok veriteľov dlžníka k momentu uzavretia napadnutých kúpnych zmlúv a prihlásenie týchto pohľadávok v konkurznom konaní dlžníka. Rovnako žalobca neuviedol akékoľvek tvrdenia k majetkovým pomerom dlžníka k momentu uzavretia kúpnych zmlúv a nešpecifikoval ekonomický dopad napadnutých právnych úkonov v majetkovej sfére dlžníka z hľadiska možného ukrátenia veriteľov dlžníka. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že pokiaľ na základe ekvivalentného právneho úkonu kúpnej zmluvy nedošlo k úhrade kúpnej ceny, správca je oprávnený domáhať sa jej zaplatenia. Záväzok z titulu neuhradenej kúpnej ceny neimplikuje bez ďalšieho podmienku odporovateľnosti právneho úkonu, príp. neexistenciu ekvivalentného právneho úkonu. Vzhľadom na uvedené súd žalobný návrh v celom rozsahu ako nepreukázaný zamietol.
21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa zásady úspešnosti strán v spore, a keďže úspešnou stranou v konaní bol žalovaný, súd mu priznal voči žalobcovi v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP náhradu trov konania v plnom rozsahu (v rozsahu 100%). O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
22. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).