Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_12C-179-2014.pdf
PDF · 138.17 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/179/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci žalobcu E. J., W.. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, XXX XX F., štátny občan SR, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, proti žalovanému TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, právne zastúpený advokátom JUDr. Alan Strelák, so sídlom Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, v konaní o zaplatenie sumy 394,75 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 236,96 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 236,96 € od 23.01.2015 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 20,06%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 31.10.2014 podanou prostredníctvom právneho zástupcu, ktorá bola doručená súdu dňa 31.10.2014, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 394,75 Eur spolu s 8,05 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 394,75 Eur od 05.11.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že na základe zmluvy o úvere č.420112153 zo dňa 22.08.2010 došlo zo strany žalovaného k poskytnutiu finančných prostriedkov v prospech žalobcu vo výške 500,-Eur za dohodnutú odplatu vo výške 190,-Eur. Žalobca sa zaviazal celkovú čiastku vo výške 690,-Eur uhradiť v 13 mesačných splátkach, ktorú žalovanému žalobca postupne uhradil. Zároveň žalobca so žalovaným uzavrel aj zmluvu o poskytovaní domáceho servisu, na základe ktorej žalobca uhradil žalovanému sumu 204,75 Eur. Žalobca v žalobe uviedol, že zmluvou o poskytovaní domáceho servisu došlo len k umelému rozdeleniu poplatkov a úrokov za úver, vzhľadom na čo skutočná odplata za poskytnutie úveru vo výške 500,-Eur predstavovala v skutočnosti sumu 394,75 Eur, teda ročný úrok predstavuje až 72,87 %, a nie 20 % ako sa uvádza v zmluve. Zmluvou o poskytovaní domáceho servisu žalovaný len obchádzal zákon o spotrebiteľských úveroch, preto mal žalobca za to, že splátky domáceho servisu sú splátkami samotného úveru a výšku dohodnutej odplaty za poskytnutý úver považoval za neplatnú pre rozpor so zákonom, a to §§ 39 a 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Žalobca ďalej poukázal na to, že uzavretá zmluva o úvere nespĺňa zákonné náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom uzavretá zmluva neobsahovala termín konečnej splatnosti úveru ani úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru a nesprávne uvedený údaj o RPMN, preto je potrebné poskytnutý spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca žalovanému uhradil celkovú sumu 894,75 Eur, teda o 394,75 Eur viac ako mal žalovaný nárok s poukazom na výšku poskytnutého úveru. V rozsahu 394,75 Eur tak došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu.
2. Súd dňa 22.01.2015 doručil žalovanému žalobu s prílohami a vyzval ho, aby sa k doručenej žalobe písomne vyjadril. Súd žalovaného zároveň poučil o jeho procesných právach a povinnostiach uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný sa k doručenej žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 30.01.2015, v ktorom uviedol, že právny vzťah založený uzavretou zmluvou o úvere sa podľa ustanovenia § 261 ods. 6 písm. d) riadi výlučne ustanoveniami Obchodného zákonníka. Hoci vo vyjadrení pripustil nesprávne použitie legislatívnych pojmov odmena a odplata v uzavretej zmluve o úvere, uvedené však nemá za následok neplatnosť uzavretej zmluvy. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že dohodnutá odplata (ktorú v zmysle zmluvy predstavuje dohodnutý úrok a odmena za poskytnutie úveru podľa § 499 Obchodného zákonníka) by mala byť neplatným právnym úkonom, na základe ktorého by sa mal žalovaný bezdôvodne obohatiť. Na svoju obranu ďalej uviedol, že sa nestotožňuje ani s tvrdením žalobcu, že uzavretá zmluva neobsahuje náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Poukázal na to, že z uzavretej zmluvy je zrejmé, že spotrebiteľský úver bol poskytnutý za celkový úrok vo výške 20 % z poskytnutej istiny, zmluva obsahuje aj termín konečnej splatnosti úveru a správnu výšku RPMN. K zmluve o poskytovaní domáceho servisu uviedol, že táto zmluva bola uzavretá platne ako samostatná zmluva, pričom jej uzavretie nikdy nebolo podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru. Vo vzťahu k plneniam na základe zmluvy o poskytovaní domáceho servisu vzniesol žalovaný námietku premlčania. Zároveň vo vzťahu k sume 190,-Eur, uhradenej na základe uzavretej zmluvy o úvere, uviedol, že suma 89,54 Eur bola na základe dohody o zápočte použitá na zaplatenie pohľadávky z iného právneho vzťahu, preto je žaloba minimálne v tejto časti nedôvodná. Suma 89,54 Eur tak bola s výslovným súhlasom žalobcu zaúčtovaná na jeho iný záväzkový vzťah, o čom v ďalšom priebehu konania predložil súdu Protokol o zápočte zo dňa 12.04.2012.
3. Dňa 01.júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. z 21.mája 2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nahradil dovtedy platný zákon č.99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§§ 473, 474 CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
4. Na prejednanie žaloby súd nariadil pojednávanie na deň 07.04.2017, na ktorom podanú žalobu za účasti strán sporu prejednal. Žalobca vo svojom prednese zotrval na podanej žalobe a predložil súdu výzvu na vrátenie plnenia bez právneho dôvodu zo dňa 28.10.2014 adresovanú spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorú elektronicky dňa 31.10.2014 zaslal na adresu info@kesovka.sk <mailto:info@kesovka.sk>, a ktorou vyzval na zaplatenie sumy 394,75 Eur titulom bezdôvodného obohatenia v lehote do 04.11.2014. Žalobca vo svojej výpovedi potvrdil skutkové tvrdenia o uzavretí zmluvy o úvere, čerpaní úveru vo výške 500,-Eur a uzavretí zmluvy o domácom servise. K protokolu o zápočte žalobca uviedol, že tento skutočne podpísal, pričom suma 89,54 Eur bola na základe tohto protokolu započítaná na inú pohľadávku žalovaného z iného úveru, ktorý u žalovaného čerpala. Žalovaný vo svojej výpovedi nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu, že úver nespĺňa náležitosti zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a je ho možné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ ide o náležitosti zmluvy o úvere, poukázal na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora, číslo C42/15 vo veci Home Credit proti V. F., v zmysle ktorého vnútroštátna právna úprava nemôže ísť nad rámec smernice Rady o nekalých obchodných praktikách. Zároveň žalovaný namietal, že výzva na plnenie zo dňa 28.10.2014 predložená žalobcom bola nesprávne adresovaná spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. a nie žalovanému, a hoci ide pravdepodobne len o chybu v písaní, nemožno len z mailovej adresy vyvodiť žalovaného ako jej adresáta, navyše za situácie, keď výzva obsahuje viacero chýb pokiaľ ide o identifikáciu záväzkového vzťahu.
5. Súd vykonal vo veci dokazovanie a po oboznámení s obsahom žaloby, vyjadreniami strán sporu, zmluvou o úvere a ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise zistil tento skutkový a právny stav:
6. Z predložených a vykonaných dôkazov súd zistil, že dňa 22.08.2011 (nie 22.08.2010 ako to v žalobe uvádzal žalobca) uzavrel žalobca so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.420112153. Na základe tejto zmluvy o úvere žalovaný poskytol žalobcovi bezúčelový, hotovostný, spotrebiteľský úver vo výške istiny 500,-Eur. Úver bol poskytnutý za odplatu vo výške 190,-Eur. Úver bol poskytnutý za celkový úrok vo výške 20% z istiny. Za poskytnutie úveru si veriteľ účtoval odmenu vo výške 18% z istiny
(úrok a odmena boli v zmluve spoločne označované ako „odplata“). RPMN činila pri splatnosti úveru na 13 mesiacov 67,70%. Hodnota priemernej RPMN bola v zmluve uvedená vo výške 45,11 %. Žalobca prevzatie istiny v hotovosti pri podpise tejto zmluvy potvrdil svojim podpisom a zaviazal sa zaplatiť žalobcovi celkovú sumu 690,-Eur v 13 mesačných splátkach, a to v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 2,50 Eur a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach vo výške 68,25 Eur. Prvá splátka bola splatná v 10. deň po uzavretí zmluvy o úvere a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná v 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Žalobca žalovanému uhradil celkovú sumu 690,-Eur v zmysle predloženého rozpisu úhrad. Vyššie uvedené skutočnosti o uzavretí zmluvy o úvere, výške čerpania úveru a jeho splácaní vyplývajú z predložených listinných dôkazov a zhodných tvrdení strán sporu, preto neboli medzi stranami sporné. Z predloženého protokolu o zápočte zo dňa 12.04.2012 súd zistil, že žalobcovi pri úverovej zmluve č. 420112153 vznikol vzhľadom na predčasné splatenie úveru nárok na vrátenie preplatku vo výške 89,54 Eur, ktorý bol na základe dohody strán zaúčtovaný ako splátka na iný (ďalší) záväzok žalobcu, a to na zmluvu číslo 420121131, čo žalobca potvrdil aj vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 07.04.2017. Z uvedeného súd ustálil, že žalobca na záväzok z úverovej zmluvy č.420112153 uhradil žalovanému celkovú sumu 690,-Eur, z ktorej bola suma 89,57 Eur na základe dohody strán započítaná na ďalší (iný) záväzok žalobcu z úverovej zmluvy č. 420121131. Na úverovú zmluvu č.420112153 bolo zaúčtované plnenie vo výške 600,46 Eur (690-89,54). Z predloženej zmluvy o poskytovaní domáceho servisu súd zistil, že strany dňa 22.08.2011, t.j. v rovnaký deň ako bola uzavretá zmluva o úvere, uzavreli zmluvu o poskytovaní domáceho servisu. Domáci servis je v čl. 1.1. zmluvy definovaný ako poskytovanie konzultačných a nadštandardných služieb, ktoré spočívajú v starostlivosti o klienta pri poskytnutí úveru na základe predmetnej zmluvy o úvere č. 420112153. Ďalej je uvedené, že je to najmä služba spočívajúca v preberaní a zaúčtovaní peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky úveru, vedenie a kontrola splátkového kalendára, upozornenie na termín splátky a na prípadné následky nesplácania. Za uvedené služby žalobca žalovanému uhradil celkovú sumu 204,75 Eur v troch splátkach po 68,25 Eur, uhradených dňa 22.08.2011, 31.10.2011 a 16.12.2011, čo vyplýva z predloženého prehľadu úhrad splátok domáceho servisu na č.l.18. Ani tieto skutočnosti (uzavretie zmluvy o domácom servise a úhrada sumy 204,75 Eur) neboli medzi stranami sporné. Z predloženej výzvy na vrátenie plnenia zo dňa 28.10.2014 súd zistil, že dňa 31.10.2014 bola žalovanému elektronicky doručená výzva na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu, ktorou žalobca vyzval žalovaného na vrátenie sumy 394,75 Eur v termíne do 04.11.2014. Predmetná výzva však bola adresovaná spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. a bol v nej uvedený nesprávny dátum uzavretia zmluvy o úvere (namiesto 22.08.2011 bol uvedený dátum 22.08.2010).
7. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
8. Aj keď uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere je vo svojej podstate zmluvou o úvere podľa § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObchZ“) a predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah podľa § 261 ods. 3 písm. d) ObchZ, je zrejmé, že predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalobcu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Súd má za to, že právny vzťah medzi stranami sporu, založený uzavretou zmluvou o úvere, je spotrebiteľským vzťahom, preto je ho potrebné posúdiť aj podľa ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) o spotrebiteľských zmluvách a zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), a to s prihliadnutím na právnu úpravu platnú v čase uzavretia zmluvy o úvere. Tzv. spotrebiteľské zmluvy, i keď sú upravené v Občianskom zákonníku, totiž nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len výlučne na občianskoprávne vzťahy, ale príslušné ustanovenia je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, a to bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah. Ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka je potrebné vykladať v súlade s obsahom smernice 93/13/EHS v zmysle princípu tzv. nepriameho účinku smernice, podľa ktorého súd je povinný vykladať vnútroštátne právo v súlade s cieľmi, ktoré boli sledované touto smernicou - táto sa nevzťahuje len na zmluvy podľa Občianskeho zákonníka (ako to vyplýva z uvedeného § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ale na všetky zmluvy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ.
9. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:
Podľa § 497 ObchZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 ObchZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. , na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru, k) fixnou úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru jedna úroková sadzba spotrebiteľského úveru dohodnutá medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na celú dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo viac úrokových sadzieb spotrebiteľského úveru dohodnutých medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na čiastkové obdobia s výhradným použitím fixného konkrétneho percenta; ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú stanovené všetky úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, úroková sadzba spotrebiteľského úveru sa považuje za fixnú iba na tie čiastkové obdobia, na ktoré sú úrokové sadzby spotrebiteľského úveru určené výhradne použitím fixného konkrétneho percenta dohodnutého pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), alebo ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
10. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu voči žalovanému je dôvodná len čiastočne, a to v časti o zaplatenie 236,96 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 236,96 Eur od 23.01.2015 do zaplatenia, preto súd podanej žalobe v tejto časti vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy. V prevyšujúcej časti, t.j. v časti o zaplatenie 157,79 Eur (394,75 - 236,96) s príslušenstvom, považuje súd žalobu za nedôvodnú, preto súd žalobu v tejto časti zamietol.
11. Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že dňa 22.08.2011 bola medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere č.420112153. Na základe tejto zmluvy žalobca čerpal od žalovaného bezúčelový, hotovostný, spotrebiteľský úver vo výške istiny 500,-Eur, na ktorý žalobca žalovanému uhradil sumu 690,-Eur. Tieto skutkové tvrdenia neboli medzi stranami sporné.
12. Súd podrobil uzavretú zmluvu jej prieskumu z hľadiska súdnej kontroly spotrebiteľských zmlúv. Zásadný význam v ochrane spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch má dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho pre spotrebiteľa vyplývajú.
13. Po preskúmaní obsahu zmluvy má súd za to, že uzavretá zmluva o úvere nespĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. Uzavretá zmluva neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, medzi ktoré patrí aj údaj o finančnom agentovi, prostredníctvom ktorého bola zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená a to v rozsahu meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresa trvalého pobytu a identifikačné číslo. Vzhľadom k tomu, že uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje len meno a priezvisko finančného agenta a neobsahuje jeho ostané zákonom vyžadované identifikačné údaje, možno vyvodiť záver, že uvedená zmluva neobsahuje podstatnú náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., ktorá slúži na jednoznačnú identifikáciu účastníkov uvedeného právneho úkonu. Predovšetkým však táto spotrebiteľská zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, čo je náležitosť vyžadovaná § 9 ods. 2 písm. f) zákona č.129/2010 Z.z. Už z tohto dôvodu možno s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č.129/2010 Z.z. dospieť k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. V obchodných podmienkach na rube zmluvy o úvere je v bode 2 uvedená len dohodnutá definícia pojmu „konečná splatnosť úveru“, ktorou sa rozumie „uhradenie poslednej splátky veriteľovi, pričom doba trvania úveru je od uzatvorenia zmluvy o úvere do konečnej splatnosti úveru.“ Súd má za to, že takto uvedený a formulovaný údaj o termíne konečnej splatnosti úveru nespĺňa náležitosti vyžadované v § 9 ods. 2 písm. f) zákona č.129/2010 Z.z. Súd pri výklade tejto zákonom stanovenej náležitosti použil tzv. legálny výklad. V dôvodovej správe k predmetnému ustanoveniu zákonodarca jasne uviedol, že zmyslom určenia konečnej splatnosti je, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti vyplývajúce z o zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmyslom a účelom tohto ustanovenia je stanoviť jednoznačný časový okamih, termín konečnej splatnosti, a to v jasnej, určitej a jednoznačnej forme. Opisné stanovenie tejto náležitosti, tak ako je uvedené v uzavretej zmluve o úvere nepostačuje, nakoľko z takéhoto opisného stanovenia spotrebiteľ nemá reálnu predstavu o termíne konečnej splatnosti poskytovaného úveru. Tento legálny výklad možno podporiť aj gramatickým výkladom predmetného zákonného ustanovenia, nakoľko právna norma výslovne uvádza požiadavku na stanovenie „termínu konečnej splatnosti“. Ako opakovane dovodil odvolací súd (napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 17Co/151/2012) „Vyžaduje sa teda časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov (týmito sú: dátum poskytnutia úveru spotrebiteľovi, splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok). Je potom úlohou dodávateľa, aby uvedené vstupné údaje matematicko-logickými operáciami premietol do konkrétneho (jedného) časového údaja, ktorý bude konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru predstavovať.“ Súd je toho názoru, že uzavretá zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti úveru, a preto považuje predmetný úver s odkazom na § 11 ods. 1 písm. b) zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Z rovnakých dôvodov má súd za preukázané, že zmluva o úvere neobsahuje ani termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, čo je náležitosť vyžadovaná § 9 ods. 2 písm. k) zákona č.129/2010 Z.z. Aj z tohto ďalšieho dôvodu možno s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) zákona č.129/2010 Z.z. dospieť k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.
14. Zmluva o úvere neobsahuje ani úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, čo je náležitosť vyžadovaná § 9 ods. 2 písm. i) zákona č.129/2010 Z.z., ktorou sa podľa § 2 písm. j/ zákona č.129/2010 Z.z. rozumie úroková sadzba stanovená na ročnej báze. Zmluva obsahuje len tzv. fixnú úrokovú sadzbu (v zmluve uvedená sumou 20 % z istiny) definovanú § 2 písm. k/ zákona č.129/2010 Z.z., ktorá však nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona. Podstatnou zákonnou náležitosťou a rozhodujúcim ukazovateľom pre spotrebiteľa je práve úroková sadzba úveru definovaná v § 2 písm. j/ zákona č.129/2010 Z.z. ako úroková sadzba stanovená na ročnej báze, ktorá má pre spotrebiteľa oveľa väčšiu vypovedaciu (a porovnávaciu) hodnotu ako tzv. fixná sadzba, ktorá je stanovená za celé obdobie predpokladaného trvania záväzku. Aj z tohto ďalšieho dôvodu súd dospel k záveru, že poskytnutý úver treba pokladať za bezúročný a bez poplatkov.
15. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca z poskytnutého úveru vo výške 500,-Eur uhradil žalovanému sumu 690,-Eur, teda o 190,-Eur viac, než mal žalovaný nárok. Z vyjadrenia žalobcu a predloženého protokolu o zápočte zo dňa 12.04.2012 súd zároveň zistil, že suma 89,54 Eur predstavujúca preplatok, na ktorého vrátenie mal žalobca pri úverovej zmluve číslo 420112153 nárok, bola na základe dohody strán sporu (so súhlasom žalobcu) použitá na úhradu iného záväzku žalobcu z ďalšej úverovej zmluvy, ktorá nie je predmetom tohto konania. Žalobca predložený dôkaz (protokol o zápočte) ani tvrdenie žalovaného nijakým spôsobom nespochybnil, resp. tieto skutočnosti vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 07.04.2017 potvrdil. Súd preto obranu žalovaného založenú na skutkovom tvrdení, že suma vo výške 89,54 Eur bola použitá na úhradu iného (ďalšieho) záväzku žalobcu považoval za dôvodnú. Nakoľko uzavretú zmluvu o úvere číslo 4201120153 je potrebné vzhľadom na závery súdu uvedené v predchádzajúcich bodoch 13 a 14 považovať za bezúročnú a bez poplatkov, žalobca má nárok na vrátenie sumy 100,46 Eur (690-500=190-89,54=100,46). Súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy a v prevyšujúcej časti (žalobu o zaplatenie sumy 89,54 Eur s príslušenstvom) zamietol ako nedôvodnú.
16. Súd pri posudzovaní dôvodnosti žaloby ohľadne sumy 204,75 Eur uhradenej žalovanému na základe uzavretej zmluvy o domácom servise, uzavretej podľa § 51 OZ, dospel k záveru, že predmetná zmluva o domácom servise je neplatným právnym úkonom, ktorý bol uskutočnený v rozpore s § 39 OZ. Súd má za to, že skutočným účelom uvedenej zmluvy bolo len navýšenie odplaty za poskytnutie úveru, pričom uzavretie tejto zmluvy (o poskytovaní domáceho servisu) bolo neprijateľnou podmienkou uzavretia úverovej zmluvy. Z rozhodovacej činnosti súdu je známe, že obchodný zástupca S.X. Q., ktorý ako osoba konajúca za žalovaného uzatváral úverovú zmluvu ako aj zmluvu o poskytovaní domáceho servisu, bol k okolnostiam uzatvárania zmlúv vypočutý v konaní vedenom na tunajšom súde pod č.k. 6C/194/2014. Z rozhodovacej činnosti (napr. rozsudok tunajšieho súdu, sp.zn. 6C/194/2014-58 zo dňa 19.11.2015, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 12Co/170/2015 zo dňa 28.04.2016, rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín, č.k. 5C/105/2013) má súd preukázané, že menovaný obchodný zástupca vo vyššie uvedenom konaní, resp. aj iní obchodní zástupcovia žalovaného vypovedali o okolnostiach uzatvárania spotrebiteľských úverov a svojou výpoveďou potvrdili, že bez uzavretia zmluvy o domácom servise by poskytnutie úveru žalovaný neschválil. Obchodný zástupca dokonca vypovedal, že úver „robil“ aj svojej manželke a ani tá ho nedostala bez domáceho servisu; bez tejto služby ho dostal jedine on ako obchodný zástupca. Viackrát pritom zopakoval, že bez domáceho servisu sa úver nedal zobrať. Od výšky poskytnutého úveru závisela aj výška poplatku za domáci servis, no prečo to tak bolo, vysvetliť nevedel. Rovnako tak nevedel vysvetliť, čo presne zahŕňala táto služba. Vo vzťahu k zmluve o poskytnutí domáceho servisu je potrebné uviesť, že táto bola podľa článku 1.1. evidentne naviazaná na úverovú zmluvu a na jej základe sa žalobca zaviazal na poplatok vo výške 204,75 Eur za to, že žalovaný mu poskytne isté „nadštandardné“ služby. V skutočnosti však podľa názoru súdu išlo o zmluvu, ktorou žalobca žalovaným k úveru síce „pribalil niečo navyše“, no tým len navýšil odplatu za poskytnutie úveru a takouto praktikou poskytovania akéhosi balíka nadštandardných služieb na základe osobitnej zmluvy len zakrýval skutočnú výšku odplaty za úver. V prípade „konzultačnej“ činnosti ide totiž o služby, ktoré nielen banky, ale aj nebankové subjekty poskytujú úplne bezplatne v záujme získania novej a udržania si súčasnej klientely, pričom podľa samotného zmluvného textu pripraveného žalovaným je nadštandardné to, čo vyplýva zo zákona, resp. je samozrejmým v súvislosti so správou vlastnej pohľadávky. Podľa § 567 ods. 1 OZ sa totiž dlh plní na mieste určenom dohodou účastníkov, a ak nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka. V občianskom práve má teda dlh tzv. „odnosnú“ povahu, veriteľ si preto musí prevziať dlhované plnenie v mieste bydliska dlžníka, a tak je úplne v rozpore s princípmi spotrebiteľskej ochrany, aby spotrebiteľ platil
za to, čo je zákonnou povinnosťou veriteľa, dodávateľa. Doslova až absurditou je, že žalobcom ako spotrebiteľom „vyžiadaný“ (podľa posúdenia súdu však išlo o nevyhnutnú podmienku uzavretia úverovej zmluvy) a platený domáci servis má spočívať v tom, že veriteľ (dodávateľ) si eviduje a zaúčtováva plnenie dlhu a upozorňuje na (ne)splácanie. Podľa názoru súdu tieto okolnosti dokazujú, že účelom zmluvy o domácom servise bolo prekrytie reálnej odmeny žalovaného ako veriteľa za poskytnutie úveru. Súd preto zmluvu o domácom servise vyhodnotil ako neplatný právny úkon podľa § 39 OZ, nakoľko odporuje ust. § 9 ods. 7 zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý v čase uzavretia úverovej zmluvy účastníkmi určoval, že sa veriteľovi (resp. finančnému agentovi) zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Jednoducho povedané, žalovaný od úverovej zmluvy závislou zmluvou o poskytovaní domáceho servisu prekrýval skutočnú cenu spotrebiteľského úveru jej rozdelením z formálneho hľadiska na dve zmluvy. Na tom nič nemenia ani žalovaným označené rozhodnutia súdov, či rozhodnutie SOI, lebo tieto orgány zrejme nemali dôkaz o tom, že žalovaný podmieňuje uzavretie zmluvy a poskytnutie úveru „domácim servisom“. Z uvedených dôvodov súd potom posúdil plnenie žalobcu vo výške 204,75 Eur započítané žalovaným na „domáci servis“ ako plnenie z neplatného právneho úkonu, ktorým došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného. Žalovaný však dôvodne vo vzťahu k splátke domáceho servisu vo výške 68,25 Eur, uhradenej dňa 22.08.2011, vzniesol námietku premlčania, preto súd v tejto časti žalobe nevyhovel a žalovaného zaviazal len na uhradenie sumy 136,50 Eur, t.j. splátok uhradených na základe zmluvy o poskytovaní domáceho servisu dňa 31.10.2011 a 16.12.2011, pri ktorých premlčacia doba vzhľadom na dátum podania žaloby (31.10.2014) ešte neuplynula. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa 107 ods. 2 OZ, najneskoršie sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna (v ods. 1) a objektívna (v ods. 2). Začiatok subjektívnej a objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne, na sebe nezávisle, a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé, avšak len do tej miery, že subjektívna premlčacia doba môže plynúť len v rámci objektívnej, ktorú nemožno prekročiť. Úmysel žalovaného bezdôvodne sa obohatiť v konaní nebol preukázaný, vzhľadom na čo je dĺžka objektívnej premlčacej doby v danom prípade 3 roky (§ 107 ods. 2 OZ) a plynie odo dňa, keď k nemu došlo, t.j. od dňa uhradenia jednotlivých splátok žalovanému. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná (§ 107 ods. 1 OZ) a plynie odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Zachovanie subjektívnej premlčacej doby má súd v danom prípade preukázané z plnomocenstva na zastupovanie zo dňa 24.10.2014, pričom skorší začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby žalovaný v konaní netvrdil, a ani nebol preukázaný.
17. Okrem žalovanej sumy žalobca požadoval priznať aj úroky z omeškania, a to odo dňa 05.11.2014 do zaplatenia. Žalobca požadoval priznať úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni, keď uplynula žalovanému lehota na vrátenie plnenia poskytnutá vo výzve zo dňa 28.10.2014. Z predloženej výzvy súd zistil, že táto bola žalovanému doručená elektronicky dňa 31.10.2014 a lehota na plnenie v nej stanovená uplynula dňa 04.11.2014. Predmetnú výzvu však súd nepovažoval za určitú a zrozumiteľnú, nakoľko táto nebola adresovaná žalovanému, ale spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. Zároveň je nepochybné, že žalovaný správne namietal nesprávnu identifikáciu záväzku, keďže vo výzve je uvedený neprávny dátum uzavretia zmluvy o úvere, ktorá bola uzavretá dňa 22.08.2011, a nie 22.08.2010 ako sa uvádza v predloženej výzve. Vzhľadom na uvedené súd predloženú výzvu vyhodnotil ako zmätočnú. V zmysle súdnej judikatúry za výzvu na plnenie možno považovať aj samotnú žalobu, ktorá bola podľa doručenky žalovanému doručená dňa 22.01.2015. Nasledujúcim dňom, t.j. 23.01.2015 sa preto žalovaný dostal do omeškania, toto omeškanie stále trvá, preto má žalobca nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, a to odo dňa 23.01.2015 až do zaplatenia.
18. Podľa § 369 ods. 1 ObchZ v znení platnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávajúci predpis. Týmto vykonávajúcim predpisom je Nariadenie vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorý sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov. Podľa § 3 ods. 1 v spojení s § 10c tohto vládneho nariadenia, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 23.01.2015 bola 0,05 % ročne. Vzhľadom na uvedené súd priznal úroky z omeškania vo výške 8,05 % ročne, a to počnúc dňom 23.01.2015 až do zaplatenia.
19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca bol v konaní úspešný na 60,03% (236,96/394,75). Žalovaný bol úspešný na 39,97% (100-60,03). Právo na náhradu trov konania tak vzniklo žalobcovi v rozsahu 20,06 % (60,03 -39,97), ktorý mal v konaní úspech vo väčšej miere než žalovaný. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 CSP).
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).