Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22P-76-2016.pdf
PDF · 87.5 KB
Case nature
Area
Subarea
22P/76/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Zuzan, v právnej veci starostlivosti súdu o U.. R. F., O.. XX.X.XXXX, trvale bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica, dieťa matky: P. Ď., O.. XX.XX.XXXX, V. X. G. XXX R. D.: D. F., O.. XX.X.XXXX, V. I. M. XXX/XX, Ž., o návrhu otca na zníženie výživného, takto
rozhodol:
Súd návrh otca z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Otec sa podaným návrhom zo dňa 19.11.2016, doručeným súdu dňa 22.11.2016 domáhal zníženia výživného na maloletú R. na sumu 60, - € mesačne. Návrh odôvodnil tým, že naposledy bolo výživné určené rozhodnutím tunajšieho súdu č.k. 18P 11/2016-79 zo dňa 3. 6. 2016 vo výške 115, - € mesačne. Otec uviedol, že súd pri určovaní výšky výživného vychádzal z príjmu, ktorý u vtedajšieho zamestnávateľa predstavoval sumu 540, - € mesačne. Od poslednej úpravy výšky výživného došlo k zmene pomerov, a to ku uzatvoreniu manželstva na strane otca. Podstatne sa tým zvýšili výdavky otca, pretože očakáva narodenie ďalšieho dieťaťa a manželka je kvôli zdravotným problémom práceneschopná až do pôrodu. Otec vyčíslil svoje výdavky nasledovne: splátka hypotekárneho úveru 108,46 €, poplatok za telefón 80, - € mesačne, príspevok na domácnosť 200, - € mesačne a 20, - € mesačne na energie. Manželka má zdravotné problémy a preto musí užívať zdravšiu stravu a rôzne vitamíny čo je približne 50, - € mesačne. Otec uviedol, že za dcérou dochádza a na pohonné hmoty minie 80, - € mesačne. Poukázal na to, že dcére kupuje hračky, chodí s ňou na kultúrne podujatia, do zábavných a náučných stredísk pre deti. Otec preukázal výšku mesačnej splátky predložením zmluvy o spotrebiteľskom úvere v celkovej výške 5000,- €, jednotlivými splátkami v sume 108,46 €. Dátum prvej splátky bol 15. 3.2016 a doba trvania zmluvy do 15. 2. 2021. Predložil rozhodnutie sociálnej poisťovne o tom, že manželka otca má nárok na nemocenské za obdobie od 29. júla 2016 vo výške 7,47 € na deň. Otec zdokladoval svoje výdavky na telefón, z čoho vyplýva úhrada za mesiac november 2016 v sume 83,48 € , za mesiac október 2016 v sume 77,50 € a za mesiac január 2017 v sume 106,96 €. Ďalej predložil doklady o platbách za pohonné hmoty (za mesiac november 2016 spolu v sume 60,
- €, za mesiac december 2016 spolu v sume 75, - € za mesiac januára 2017 spolu v sume 80,01 € ) a zakúpenie výbavičky pre dieťa ktoré sa má otcovi narodiť. Otec predložil čestné vyhlásenie F. V., že jej ako majiteľke domu, v ktorom otec býva so svojou manželkou ( dcérou F. V. ) mesačne otec prispieva sumou 200, - € a sumou 20, - € na energie. Nákup liekov za mesiac november 2016 preukázal predložením pokladničných blokov spolu v sume 47,08 €, za mesiac december 2016 spolu v sume 23,- € za mesiac január 2017 spolu v sume 56,34 € . Otec predložil pokladničné bloky o zakúpení hračiek pre dieťa v decembri 2016 a januári 2017. Na pojednávaní dňa 7. 4. 2017 predložil otec pokladničné bloky preukazujúce výdavky na lieky za mesiac november 2016 až marec 2017. Predložil rodný list maloletej W. F., O.. X.X.XXXX a uviedol, že dcéra sa narodila predčasne kvôli čomu s ňou musia navštevovať lekárov a má zvýšené výdavky na lieky.
2. Zamestnávateľ otca spoločnosť Vodrážka s.r.o. potvrdil, že otec si uplatnil daňový bonus na maloletú R. R. jeho priemerný mesačný príjem za rok 2016 v čistom je 542,28 €. Otcovi boli vyplatené nemocenské dávky v celkovej výške 327,43 €.
3. Matka so znížením výživného nesúhlasila. Uviedla, že odo dňa poslednej úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu sa zmenili jej osobné rodinné a majetkové pomery nasledovne. Stále býva s dcérou v rodinnom dome na adrese X. G. XXX. Žije tam spolu so jej rodičmi, babkou, dvoma ujami a dvoma matkinými bratmi. Iné bývanie si z finančného hľadiska nedokáže zabezpečiť. Matke prispieva sumou 150, - € mesačne, čo predstavuje príspevok na bývanie a čiastočný príspevok na stravu. Ďalší výdavok predstavuje sumu 150, - € na stravu pre matku a maloletú R.. Fixné výdavky na domácnosť sú 74,50 € elektrina, 30, - € voda, 4,64 € RTVS a okolo 40, - € kúrenie. V súčasnej dobe je matka zamestnaná a jej mesačný príjem v čistom predstavuje sumu 410, - €. Zároveň poberá rodičovský príspevok na maloletú R. v sume 203,20 € mesačne a rodinné prídavky v sume 23,52 € mesačne. Rodičovský príspevok poberá napriek tomu, že maloletá už do 14. 6. 2015 mala 3 roky a to zo zdravotných dôvodov maloletej. Býva veľmi často chorá s čím má zvýšené výdavky na lieky. Ostatné výdavky matka vyčíslila nasledovne: 75,- € mesačne na stravu pre dcéru (čo je 2,50 € na deň ), 150,- € mesačne oblečenie pre dcéru, 8,- € školné, 20, - € stravné v škôlke, 50,- € lieky a cestovné k lekárom s dcérou a 20, - € mesačne drogéria. Matka uviedla, že nevlastní žiadny nehnuteľný majetok ani hnuteľný majetok väčšej hodnoty. Poukázala na to, že otcovi na výbavičku pre ich novonarodené dieťa prispeje štát pri narodení dieťaťa vo výške 850,- €. Ďalej k dôvodom otca uviedla, že výživné pre dieťa má prednosť pred splátkou úveru. Namietla výšku výdavkov na cestovanie za dcérou, ktorú uvádzal otec keďže z X. G. Y. Ž. je to 40 kilometrov, t.j. 80 kilometrov spolu krát 2 cesty do mesiaca je spolu 160 kilometrov, čo je pri prepočítaní priemernej spotreby 6 litrov na 100 kilometrov suma nafty za 2 cesty do mesiaca tam aj späť okolo 13, - €. Poukázala na to, že okrem výživného otec dcére naviac nič nekupuje. Potvrdila, že sporadicky kúpi nejakú hračku alebo niekam vezme dcéru na kultúru. Matka preukázala úhradu sumy 150,- € ako príspevok matke na domácnosť výpisom zo svojho účtu. Predložila pracovnú zmluvu v spoločnosti DOMINIK, n.o., Veľká Lehota, ktorá je uzatvorená na dobu určitú do 30. 11. 2017. Z výplatných pások matky vyplýva suma výplaty na účet za mesiac jún 2016 v sume 182,41 €, júl 2016 v sume 408,73 €, august 2016 v sume 478,87 €, september 2016 v sume 353,74 €, október 2006 na sumu 447,81 €, november 2016 v sume 509,04 € a za mesiac december 2016 v sume 461,86 €. Z potvrdenia úradu práce sociálnych vecí a rodiny Banskej Štiavnice vyplýva, že matka poberá rodičovský príspevok v sume 203,20 € mesačne.
4. Z lekárskej správy predloženej matkou vyplýva, že maloletá R. od útleho veku trpí na opakujúce sa infekcie horných a dolných dýchacích ciest na podklade poruchy imunitného systému. Dieťa jej liečené detským lekárom a sledované aj v imunoalergologickej ambulancii. Okrem liečby infekcií dýchacích ciest dlhodobo a opakovane užíva lieky na podporu imunitného systému. Prognóza ochorenia je neistá, stav si vyžaduje dlhodobú liečbu a pravidelné kontroly detským lekárom a imunológom.
5. Matka preukázala výdavky na maloletú R. v sume 8, - € do materskej škôlky a sumu 16,66 € za stravu v materskej škôlke. Predložila pokladničné bloky preukazujúce výdavky na maloletú.
6. Zo správy úradu práce sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica zo dňa 21. 3. 2017 vyplýva, že matka býva spolu s dcérou v dvojposchodovom rodinnom dome vo vlastníctve prastarej matky dieťaťa. Prvé poschodie obýva prastará matka s dvomi plnoletými synmi. Horné poschodie je upravené ako samostatná bytová jednotka, kde v spoločnej domácnosti žijú rodičia matky spolu so synmi W. R. Z. a maloletá R. s matkou, ktoré majú k dispozícii samostatnú izbu. Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 7. 4. 2017 nesúhlasil so znížením výživného na maloletú a poukázal na dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav maloletého dieťaťa.
7. Naposledy bolo o výške výživného rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu spisová značka 18P/11/2016 - 72 zo dňa 3.6.2016, ktorým súd zveril mal. do starostlivosti matky a otcovi súd uložil povinnosť prispievať na výživu dieťaťa sumou 115,- € mesačne. Zároveň týmto rozhodnutím súdu upravil stretávanie dieťaťa s otcom. Súd zistil, že v čase poslednej úpravy výšky výživného otec bol zamestnaný a jeho príjem mesačne v čistom predstavoval sumu 540,- €. Nemal ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Matka v tom čase pracovala na dohodu o pracovnej činnosti za odmenu 2,80 € za hodinu. Pracovala 7,5 hodiny denne. Poberala rodičovský príspevok a rodinné prídavky vo výške 226,- € mesačne. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemala.
8. Súd uvádza ako posúdil skutkové tvrdenia účastníkov, z akých dôkazov vychádzal a ako vec právne posúdil a vyhodnotil dôkazy:
9. Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
10. Podľa § 62 ods. 1,2,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
11. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
12. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 18P/11/2016 a oboznámením listinných dôkazov, ktoré predložili účastníci alebo boli obstarané súdom a ich obsah bol uvedený vyššie v popise skutkového stavu.
13. Z citovaného zákonného ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že hmotnoprávnou podmienkou pre zmenu doposiaľ určenej výšky výživného je zmena pomerov. Zmenu pomerov musí mať súd preukázanú tak na strane oprávneného, t.j. maloletého dieťaťa, ako aj na strane povinného, t.j. otca. Po vyhodnotení dôkazov k návrhu na zníženie výživného mal súd za preukázané, že od poslednej úpravy výživného (dátum rozhodnutia súdu 3.6.2016) do doby rozhodnej pre posúdenie návrhu na zníženie výživného ubehla doba vyše 10 mesiacov. Matka bola v čase poslednej úpravy zamestnaná na Dohodu o pracovnej činnosti, t.č. pracuje na pracovnú zmluvu na dobu určitú. Jej príjem predstavuje sumu okolo 410,- € mesačne v čistom. Okrem toho poberá rodičovský príspevok a prídavok na dieťa spolu v sume 226,72 € mesačne. Otec dosahuje príjem 542,28 € mesačne v čistom. Poukázal na zmenu pomerov na jeho strane rizikovým tehotenstvom manželky a narodením dcéry W. F.. Od poslednej úpravy výživného sa pomery na strane dieťaťa nezmenili, matke sa čiastočne zvýšil príjem. U otca nastala zmena pomerov narodením ďalšieho dieťaťa. Majetkové a zárobkové pomery otca sa nezmenili.
14. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný. Otec v konaní riadne preukázal svoje výdavky. Súd poukazuje ustanovenie § 62 zákona o rodine, ktoré o.i. hovorí, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd nemohol vziať do úvahy výdavky otca na telefón, ktoré sú vo výške od cca 77,- € až 106,- €. V konaní neuviedol, že by úhrada poplatkov za telefón bola nevyhnutná z dôvodu plnenia pracovných povinností alebo iného dôležitého dôvodu. Ostatné výdavky, ktoré preukázal súd vyhodnotil ako nevyhnutné výdavky, ktoré otec musí vynaložiť na chod domácnosti a starostlivosť o dieťa a manželku, ktorá toho času nedokáže zabezpečiť príjem do domácnosti. Súd zároveň dáva za pravdu matke, ktorá tvrdí, že príspevok na výbavičku vypláca štát pri narodení dieťaťa a výdavky na cestovanie za dcérou sú v nižšej výške ako uvádzal otec. Otec matke okrem bežného výživného navyše neprispieva (oblečenie, obutie, lieky, strava, hygiena príp. poplatky do škôlky). Súd dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu mal. R., ktorá má nepriaznivý zdravotný stav výživným, ktoré bolo určené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 18P/11/2016-79. Pretože matka sa o dieťa osobne stará, zabezpečuje jej bývanie, dohliada na zdravotnú starostlivosť, je povinnosťou otca podieľať sa na výžive dieťaťa vyššou sumou. Súd vzhľadom na preukázané výdavky matky na dieťa a osobné, zárobkové a majetkové pomery otca, považoval návrh otca za nedôvodný a z uvedených dôvodov ho zamietol. Súd ďalej poznamenáva, že je povinnosťou
každého rodičia vyvíjať takú snahu a úsilie, aby si zabezpečil príjem primeraný svojmu veku, vzdelaniu, kvalifikácii, skúsenostiam, praxi a zdravotnému stavu, čo súd považuje za samozrejmé.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žiar nad Hronom v troch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.