Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_15C-383-2016.pdf
PDF · 76.35 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/383/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Komárno sudcom JUDr. Ondrejom Meliškom v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., Karadžičova 8, Bratislava, IČO:35 831 154, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, AK Bratislava, Karadžičova 8 proti žalovanému: O. D., nar.X.X.XXXX, bytom T. Y., X. XXX/XX o zaplatenie 600 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 600,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 600,- € od 1.6.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 600 € s príslušenstvom, keď poukázal na zmluvu o bežnom účte zo dňa 27.11.2009 a zmluva o povolenom prečerpaní, na základe ktorej mal právny predchodca žalobcu poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky, ktoré mal podľa zmluvy žalovaný vrátiť postupnými splátkami, pričom však takto žalovaný nepostupoval. Ako dôkazy žalobca označil zmluvu o bežnom účte, potvrdenie o poskytnutí flexidebetu, VOP, výpoveď zo zmluvy o bežnom účte.
2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
3. Na pojednávanie dňa 7.4.2017 sa žalovaný nedostavil, predvolanie mal vykázané podľa § 111 ods. 3 CSP. Nedostavil sa žalobca, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal. Súd pojednával v zmysle § 180 CSP v ich neprítomnosti. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s zmluvou o bežnom účte, žiadosťou o povolené prečerpanie, zmluvou o poskytnutí povoleného prečerpania, výpoveďou zo zmluvy, oznámením o postúpení pohľadávky a ďalšími k spisu priloženými listinnými dôkazmi.
4. Právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s. (ďalej i banka), uzatvorila dňa 27.11.2009 so žalovaným zmluvu o bežnom účte, na základe ktorej zriadila a viedla pre žalobcu účet. Žalovaný sa dohodol s bankou na dennom limite 300 €. Dňa 29.9.2010 žalovaný požiadal banku, o možnosť poskytnutia povoleného prečerpania k účtu. Rovnakého dňa banka poskytla žalovanému povolené prečerpanie, a to na základe zmluvy o poskytnutí povoleného prečerpania „Flexidebet“. Podľa zmluvy banka ako veriteľ poskytla žalovanému ako dlžníkovi Flexidebet s výškou úverového rámca 600 €, pričom úver bol úročený sadzbou 17,9% ročne. Povolené prečerpanie bolo zriadené do 30.9.2010. Prípisom zo dňa 26.3.2015 banka vypovedala vyššie uvedené zmluvy s tým, že účinnosť výpovede nastáva ku koncu druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci v ktorom bola výpoveď doručená. Výpoveď bola doručená dňa 31.3.2015.
5. Dňa 3.12.2015 banka postúpila súbor pohľadávok žalobcovi, pričom súčasťou tohto postúpenia bola i pohľadávka uplatnená v konaní.
6. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 708 ods. 1 zákona č 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj obchodný zákonník) zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
Podľa § 710 obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1991/513/20170101>).
Podľa § 497 Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
7. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom- práve uvedený aspekt je rozhodujúci pre materiálne posúdenie povahy spotrebiteľskej zmluvy, ktorú možno z tohto dôvodu nazvať aj zmluvou orientovanou na subjekty. Iba za predpokladu, že ide o vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, možno hovoriť o spotrebiteľskej zmluve, keďže z uvedeného vyplýva, že spotrebiteľ do právneho vzťahu vstupuje s cieľom obstarať resp. získať tovary a služby pre svoju osobnú spotrebu alebo pre potreby svojej domácnosti a členov rodiny. Práve povaha spotrebiteľa ako zmluvnej strany a účastníka právneho vzťahu má zásadný právny význam aj pre účelové určenie obsahu a zamerania právneho vzťahu smerom k zabezpečovaniu osobných potrieb. Je zrejmé, že kumulatívne musí byť splnená podmienka zmluvnej účasti tak spotrebiteľa ako i dodávateľa.
8. V danom prípade súd zmluvu o bežnom účte a zmluvu o povolenom prečerpaní posudzoval ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný ako dlžník vystupoval pri uzatváraní zmluvy ako spotrebiteľ, keďže túto zmluvu uzatváral ako fyzická osoba nekonajúca v rámci svojej podnikateľskej činnosti a uzatváral ju s dodávateľom, t.j. právnym predchodcom žalobcu, bankou, ktorý ako veriteľ uzatváral zmluvu v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Súd sa v prvom rade musel zaoberať otázkou aktívnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby, pričom je súd názoru, že táto je daná, nakoľko banka spolu so žalobcom uzatvorili dňa 3.12.2015 zmluvu o postúpení pohľadávok, súčasťou ktorého postúpenia bola i pohľadávka uplatnená v konaní, čím žalobca získal aktívnu legitimáciu. V danom prípade súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. V konaní bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že banka spolu so žalovaným uzatvorila zmluvu o bežnom účte a povolenom prečerpaní Flexidebet, na základe ktorej vznikol medzi žalobcom a žalovaným záväzkovoprávny vzťah, ktorý súd
hodnotí ako platný. Na jeho základe banka poskytla žalovanému úver, čím splnila povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy a žalovaný sa ho zaviazal splácať, pričom ako bolo v konaní preukázané takto nepostupoval, jednotlivé splátky riadne a včas neuhrádzal, čím sa dostal do omeškania. Banka následne odstúpila od zmluvy. Žalobcovi (banke) tak vznikol nárok na zaplatenie zvyšku sumy, ktorú mal žalovaný splatiť. Žalobca si v konaní uplatnil istinu, ktorá predstavuje rozdiel medzi istinou úveru a zaplatenými splátkami. Súd mal preukázané, že žaloba je dôvodná a žalobcovi priznal istinu tak, ako si ju vyčíslil, nakoľko sa jednalo o zvyšok úveru navýšený o úrok, ktorý banka vyčíslila do splatnosti úveru, čo je správny postup, pričom nárok žalobcu nebol premlčaný. K doručeniu oznámenia o zosplatnení úveru súd poznamenáva, že i keď si toto žalovaný neprevzal, bolo mu doručované na kontaktnú adresu, t.j. adresu o ktorej mala banka vedomosť, a preto ho súd považuje za účinne doručené a z toho dôvodu, je možnosť si uplatniť celú pohľadávku a nie iba už splatné splátky. Za deň doručenia súd považuje 31.3.2015 a následne po uplynutí 2 mesiacov sa zmluva zrušila. Žalovaný mal dovtedy zaplatiť dlh, nakoľko tak neurobil 1.6.2015 sa dostal do omeškania. Žalovaný v konaní nepredložil a neoznačil žiadne prostriedky procesnej obrany z ktorých by vyplynulo, že dlh voči žalobcovi zanikol, napr. splnením, prípadne že je nižší ako si žalobca v konaní uplatnil. Z uvedeného dôvodu sa súd stotožnil s tvrdeniami žalobcu, tak ako ich označil v žalobe. Okrem zaplatenia istiny bol žalovaný zaviazaný i k zaplateniu úrokov z omeškania a to v zmysle § 517 ods. 2 OZ a v súlade s ustanovením nariadenia vlády 87/1995 Z.z. a úroky z omeškania boli počítané odo dňa nasledujúceho po dni uplynutia výpovednej doby, ktorá uplynula 30.5.2015, a následne 1.6.2015 sa dostal žalovaný do omeškania, keďže do 30.5.2015 mal dlh uhradiť. (výpoveď zo zmluvy, jednotlivé zmluvy)
9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 k § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v konaní úplný úspech, súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, písomne, v 2 vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.