Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Er-3132-2010.pdf
PDF · 73.15 KB
Case nature
Subarea
23Er/3132/2010
Uznesenie
Okresný súd Malacky, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zastúpený: Advocate s.r.o., IČO: 36 865 141, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ladislav Jakubec, so sídlom Zámocká 30, 811 01 Bratislava, o vymoženie 724,00 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu zastavuje.
II. Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Poverením č. 5106 026002 zo dňa 22.06.2011 poveril tunajší súd súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť sumu vo výške 724,00 Eur s príslušenstvom a trovy exekúcie na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. v Bratislave, sp. zn. SR 23091/09 zo dňa 21.01.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.02.2010 a vykonateľnosť dňa 11.02.2010. Dňa 31.10.2023 bol súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. odvolaný a jeho nástupcom sa stal JUDr. Ladislav Jakubec.
2. Podľa ustanovenia § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
3. Súd z lustrácie Registra obyvateľov zistil, že povinný dňa XX.XX.XXXX zomrel. Súd mal uvedenú skutočnosť za preukázanú z uznesenia Okresného súdu Malacky č. k. 13D/205/2021- 50 zo dňa 04.10.2021, právoplatného dňa 10.12.2021, ktorým súd rozhodol o zastavení konania o dedičstve v zmysle § 175h ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku z dôvodu, že poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty.
4. Podľa § 37 ods. 1 EP, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
5. Podľa § 37 ods. 3 prvej vety EP, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41.
6. Podľa § 57 ods. 2 EP, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
7. Podľa § 58 ods. 1 EP, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
8. Podľa § 9a ods. 1 EP, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
9. Podľa § 9a ods. 4 EP, na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
10. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
11. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
12. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
13. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
14. Podľa § 63 ods. 1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
15. Podľa § 63 ods. 2 CSP v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
16. Podľa § 57 ods. 2 EP, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
17. Podľa § 58 ods. 1 EP, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
18. Podmienka procesnej subjektivity patrí medzi základné procesné podmienky konania, ktorých existenciu je súd povinný skúmať aj bez návrhu (ex offo). V predmetnej veci súd zistil, že povinný po začatí exekučného konania zomrel, čím stratil nielen spôsobilosť na práva a povinnosti, ale zároveň aj procesnú subjektivitu. Súd preto v zmysle § 63 ods. 1 CSP podľa povahy veci skúmal, či má exekúciu zastaviť, alebo či v nej možno pokračovať. Keďže predmetom tohto exekučného konania je vymoženie peňažnej sumy s príslušenstvom, možno konštatovať, že má majetkovú povahu, ktorá umožňuje v konaní pokračovať s dedičmi povinného. V danom prípade však bolo dedičské konanie po povinnom zastavené z dôvodu, že zanechal majetok nepatrnej hodnoty. So zreteľom na to, súd dospel k záveru, že procesné nástupníctvo v zmysle § 63 ods. 2 CSP v spojení s § 37 ods. 3 EP v tomto exekučnom konaní neprichádza do úvahy, lebo povinný nemá dedičov, s ktorými by bolo možné v konaní pokračovať. Súd preto exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 2 EP.
19. Podľa § 200 ods. 5 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
20. Podľa § 203 ods. 2 EP, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
21. Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
22. Podľa § 199 EP, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
23. Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej v čase začatia exekúcie (ďalej len „Vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 Eur.
24. Súdny exekútor je platiteľom DPH, čo mal súd za preukázané zo zoznamu daňových subjektov registrovaných pre DPH uverejneného na internetovej stránke Finančnej správy Slovenskej republiky.
25. Súd preskúmal uplatnené trovy exekúcie súdnym exekútorom s poukazom na citované ustanovenia Vyhlášky priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, a to paušálnu odmenu podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky vo výške 33,19 Eur a 20% DPH z odmeny vo výške 6,64 Eur, v celkovej výške 39,83 Eur.
26. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenie § 203 ods. 2 EP, súd uložil povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.