Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-7C/398/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie sudkyňou JUDr. Dagmar Mlejovou v spore žalobcu: Y. E., nar. X.X.XXXX, bytom Z. XX, XXX XX T. - Z., zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: PRO CIVITAS s.r.o. so sídlom Vajnorská 100/ A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 50 361 368, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku č. PC-A/0413/0319 takto

rozhodol:

I. Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská arbitrážna a mediačná a.s. so sídlom Sienkiewiczova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 35 862 882, vydaný v konaní pod sp. zn. PC- A/0413/0319 dňa 7.11.2014 sa ruší.

II. Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi 100% trov tohto konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca v žalobe podanej na tunajší súd dňa 26.12.2014 elektronicky, ktoré podanie bolo doplnené dňa 29.12.2014 žiadal, aby súd rozhodol tak, aby zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. so sídlom Sienkiewiczova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 35 862 882 vydaný v konaní sp. zn. PC-A/0413/0319 zo dňa 7.11.2014 a zároveň aby odložil vykonateľnosť predmetného rozhodcovského rozsudku a zaviazal žalovaného uhradiť trovy tohto konania na tom základe, že žalobca dňa 25.6.2008 uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX a na základe tejto zmluvy žalobou zo dňa 4.3.2013 doručenou na Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. so sídlom v Bratislave uplatnil pohľadávku vo výške 4000,00 eur s príslušenstvom. Rozsudkom rozhodcovského súdu sp. zn. PC- A/0413/0319 zo dňa 7.11.2014 doručeným žalobcovi dňa 28.11.2014 bolo žalobcovi ako spotrebiteľovi uložené zaplatiť žalovanému sumu vo výške 4000,00 eur s príslušenstvom. Príslušnosť rozhodcovského súdu mala byť podľa názoru žalovaného založená na základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve o úvere, ktorá predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a je v absolútnom rozpore so zákonom. Taktiež zmluva o úvere, ako i rozhodcovská doložka v znení formulovanom v článku 10 v II. časti Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len VOP), na ktoré odkazuje čl. 4 ods. 11 zmluvy o úvere predstavujú ukážkový príklad zmluvnej nevyváženosti a podstatne výhodnejšieho zmluvného postavenia podnikateľa voči slabšej strane - spotrebiteľovi. Zmluvu o úvere a rozhodcovskú doložku nemal spotrebiteľ, t.j. žalobca, možnosť nijako upraviť, zmeniť prípadne vylúčiť, nakoľko bola vopred predformulovaná a v takomto znení na podpis predložená. Vzhľadom na uvedené predstavuje rozhodcovská doložka neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rozhodcovský rozsudok bol navyše vydaný na základe štatútu a procesných pravidiel, ktoré neboli žalobcovi známe a o obsahu ktorých nebol pred podpisom rozhodcovskej doložky informovaný. Samozrejmosťou je, že nemal žiadnu možnosť voľby iného súdu a už vôbec nie rozhodcu, čo ešte viac znevýhodňovalo jeho postavenie. Navyše v zmluve,

ale aj vo všeobecných obchodných podmienkach absentujú akékoľvek dohody o pravidlách o výbere rozhodcu, v procese tohto sporu absentuje ústavná zásada „ústnosti“ - konanie prebehlo na základe písomností predložených žalovaným ako silnejšou zmluvnou stranou. V zmysle uvedeného má za to, že rozhodcovskou doložkou v znení predmetnej zmluvy o úvere došlo k jednoznačnému zhoršeniu postavenia spotrebiteľa, nakoľko absenciou tejto doložky by bol veriteľ povinný uplatniť svoj nárok súdnou cestou na miestne príslušnom súde v obvode podľa bydliska občana. Pre každého spotrebiteľa je neporovnateľne výhodnejšie a hospodárnejšie zúčastniť sa súdneho konania vedeného na súde v obvode jeho bydliska, než konania pred rozhodcovským súdom vzdialeným stovky kilometrov od jeho bydliska. Stály rozhodcovský súd, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok má sídlo v Bratislave, pričom miestne príslušným súdom podľa bydliska povinného je Okresný súd Košice-okolie. Zároveň poukázal na právny výklad o neprimeranej povahe rozhodcovskej doložky, že ho opierajú tiež o rozhodnutie Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009, v ktorom súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom v zmysle smernice 93/13/ES, ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy pre súd, v obvode ktorého sa nachádza sídlo dodávateľa spĺňa všetky podmienky, aby bola v zmysle smernice 93/13/ES kvalifikovaná ako nekalá. Ďalej uvádza, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd vydal rozhodnutie je neplatná, pretože nespĺňa základné zákonné náležitosti vyžadované Zákonom o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého má mať určitú formu, a to písomnú formu a táto písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. V tomto prípade bola rozhodcovská doložka uvedená vo VOP, čím v zmysle už uvedeného nedošlo k dodržaniu zákonom stanovenej formy, čím je rozhodcovská doložka neplatná. Rozhodcovský súd sa pri vydávaní rozhodcovského rozhodnutia stotožnil so žalobným návrhom žalovaného, a to bez akéhokoľvek prihliadnutia na kogentnú právnu úpravu spotrebiteľského práva. Predmetná úverová zmluva neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom na neuvedenie podstatných náležitostí, ktorých absencia je ustanovením § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch sankcionovaná bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru, mal žalovaný právo len na vrátenie ním poskytnutej istiny vo výške 4000,00 eur bez úrokov a bez poplatkov. Taktiež je nevyhnutné vyvodiť záver o absolútnej neplatnosti tejto zmluvy o úvere, nakoľko k podpisu zmluvy zo strany žalobcu došlo dňa 5.6.2008 a obligatórne údaje boli doplnené až následne dňa 25.6.2008 pri podpise zmluvy zo strany žalovaného je jasne preukázané pochybenie veriteľa, ktorý nedodržal jeho základnú povinnosť umožniť spotrebiteľovi byť informovaný o podmienkach právneho vzťahu, ktorý má vzniknúť, a teda veriteľ porušil najzákladnejšie právo spotrebiteľa, a to právo spotrebiteľa na informácie, čo je v jednoznačnom rozpore so zákonom.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a uviedol, že žaloba nebola podaná v 30-dňovej prekluzívnej lehote na súd. Potvrdil, že síce žalobca prevzal rozhodcovský rozsudok dňa 28.11.2014, pričom žalobný návrh podľa pečiatky súdu aj podľa telefonického oznámenia pracovníka Okresného súdu Košice-okolie bol doručený súdu dňa 19.1.2015, čiže po uplynutí prekluzívnej 30-dňovej lehoty, a preto žiadal žalobu zamietnuť.

3. Súd zistil, že žalobca podal žalobu elektronicky na súd dňa 26.12.2014, žalobu doplnil zaslaním poštou dňa 29.12.2014, pričom prezentačná pečiatka súdu bola omylom vyznačená aj na elektronickom podaní. Súd má však za to, že 30-dňová lehota bola dodržaná a žaloba bola podaná v zákonom stanovenej lehote.

4. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav veci:

5. Stály rozhodcovský súd zriadený pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. so sídlom Sienkiewiczova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 35 862 882 rozhodol rozhodcovským rozsudkom a zaviazal žalovaného a jeho manželku spoločne a nerozdielne uhradiť sumu 4000,00 eur s 9,90% úrokom ročne z tejto sumy od 19.12.2012 do zaplatenia a trovy konania rozhodcovského súdu. Týmto rozhodcovským rozsudkom bolo vyhovené žalobe podanej na rozhodcovský súd dňa 9.4.2013 na tom základe, že Poštová banka a.s. so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 uzavrela zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli všeobecné obchodné podmienky a obchodné podmienky pre úver - pôžička na bývanie. Na základe tejto zmluvy bol poskytnutý žalovanému 1/ úver,

ktorý nesplácal včas a celkove nezaplatil istinu vo výške 4000,00 eur, úrok zo zostatku nesplatenej istiny, t.j. zo sumy 4000,00 eur vo výške 9,90% odo dňa 19.12.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania zo zostatku nezaplatenej istiny zo sumy 4000,00 eur vo výške 9,00% ročne odo dňa 19.12.2012 do zaplatenia.

6. Podľa čl. 4 bod 11 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo VOP. V zmysle bodu 10.2.2 všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“) sa zmluvné strany dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb bankových produktov alebo vykonávaní bankových obchodov vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy, a to v nasledovnom znení: a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania; b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu.

7. Podľa bodu 10.2.3 VOP sa zmluvné strany dohodli, že ak klient, najneskôr pri uzavretí bankového obchodu alebo zmluvy nedoručí banke písomné oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal.

8. V zmysle bodu 10.2.4 VOP sa zmluvné strany dohodli, že sa podrobujú základným vnútorným právnym predpisom Rozhodcovského súdu, najmä štatútu a rokovaciemu poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania. Jazykom rozhodcovského konania bude slovenský jazyk.

9. V danom prípad bola medzi bankou a žalovaným uzatvorená zmluva o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Na tento záväzkový vzťah zmluvných strán sa preto v súlade s ustanovením § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka aplikuje úprava tretej časti Obchodného zákonníka. Súd však v predmetnej veci dospel k záveru, že síce nejde o spotrebiteľský úver, ktorý je upravený zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ale ide o zmluvu o úvere dojednanú medzi bankou a žalovaným ako zmluvu, ktorú treba zaradiť medzi tzv. spotrebiteľské zmluvy v širšom slova zmysle a posúdiť ju podľa § 23a ods. 1 zákona č. 616/2004 Z.z., ktorý uvádza, že spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Účastníci uzavreli zmluvu dňa 25.6.2008 v čase účinnosti tohto zákona, ktorý nadobudol účinnosť 25.11.2004.

10. Ustanovenie § 243d ods. 1 Exekučného poriadku mal za cieľ, aby rozhodcovské rozsudky, ktoré neboli dané na výkon nezaťažovali exekučné súdy a prestali účastníkov konania zaväzovať. Teda účinkom zákonného ustanovenia je prelomenie materiálnosti právoplatnosti, ale nie zrušenie rozhodcovského rozsudku. Prelomenie materiálnej (neformálnej) právoplatnosti rozhodcovského rozsudku má za následok, že je možné vo veci konať a rozhodnúť. Týmto ustanovením sa rozhodcovský rozsudok ex lege nezrušuje a zákon vyslovene neustanovoval, že napadnúť možno len právoplatný rozsudok. V prípade zákona č. 355/2014 Z.z. možno napadnúť dokonca rozsudok neprávoplatný.

11. Ako už vyššie bolo uvedené, účastníci uzatvorili úverovú zmluvu, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy, a teda musí spĺňať aj požiadavky upravené v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré obsahujú úpravu spotrebiteľských zmlúv. V predmetnej zmluve bolo upravené, že zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo VOP. Rozhodcovskú doložku upravenú v znení ako je vyššie uvedená, súd považoval za neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to z nasledujúcich dôvodov:

12. Rozhodcovská doložka je upravená vo VOP v zmysle bodu 10.2.2. Všeobecné podmienky tvoria súčasť zmluvy, ktoré spotrebiteľ nemá možnosť sám ovplyvniť.

13. Rozhodcovská doložka je vopred naformulovaná dodávateľom a neumožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie o prípadnom spore na všeobecnom súde. Ak by spotrebiteľ aj chcel riešiť spor na rozhodcovskom súde, z uvedenej rozhodcovskej doložky nie je možné zistiť, ktorému súdu by mal žalobu adresovať. Z takto formulovanej rozhodcovskej doložky nakoniec ani nemôže súd vyvodiť iný záver ako ten, že ide o rozhodcovskú doložku šitú priamo na mieru žalovanému s cieľom na jednej strane zabezpečiť si v prípade potreby rozhodnutie súdu, ktorý mu bude priznávať požadované nároky a na druhej strane dosiahnuť stav, keď spotrebiteľ nebude uplatňovať prípadné svoje nároky, pretože podľa rozhodcovskej doložky si ich môže uplatňovať iba v rozhodcovskom konaní, ale podľa rozhodcovskej doložky nevie, ani nemôže vedieť, na akom rozhodcovskom súde si ich môže uplatniť. Rozhodcovskú doložku nie je možné považovať za individuálne dojednanú, je totiž zrejmé z celého znenia VOP, aj keď na ich konci je osobitný odsek, ktorý odkazuje na akceptovanie rozhodcovskej doložky, túto doložku nemôže žalobca žiadnym spôsobom ovplyvniť. Osobitné zmluvné dojednanie podobne ako celé VOP sú písaný hustým textom, čo sťažuje ich čítanie.

14. Súd poznamenáva, že inštitút individuálne dohodnutej podmienky je potrebné vykladať v súlade s cieľom Smernice Rady 93/13/EHS, na ktoré poukazoval právny zástupca žalobcu o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorej sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhovaná vopred a sprostredkovateľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. V tomto prípade bola rozhodcovská doložka navrhnutá dodávateľom vopred na predpísanom tlačive, o čom svedčí aj to, že jedinými údajmi, ktoré boli vo VOP dopisované rukou boli údaje o osobe žalobcu, osobe konajúcej za žalovaného, dátum a miesto podpisu zmluvy.

15. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd konštatuje neprijateľnosť, a teda aj neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobila nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Rozhodcovský súd preto nemohol rozhodovať na základe tejto doložky, a teda nemal právomoc vo veci konať. Na základe uvedeného súd návrhu vyhovel a zrušil predmetný rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej arbitrážnej a mediačnej a.s. so sídlom Sienkiewiczova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 35 862 882.

16. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17. Žalobca mal v tomto konaní úspech, a preto súd mu priznal náhradu 100% trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie musí byť podpísané a predložené v potrebnom počte rovnopisov s prílohami.

U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.