Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Pc/4/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom Michalom Novotným v rodinnoprávnej veci navrhovateľa: P. Š., O.. Č.. XXXXXX/XXXX, bytom C.. N. XXX/X, E. C., štátny občan Slovenskej republiky, zastúpeného splnomocnencom: dr. jur. Ferenc Mazács, advokát v Dunajskej Strede, proti odporkyni: C. Š., O.. E., O.. Č.. XXXXXX/XXXX, bytom tamtiež, štátna občianka Slovenskej republiky, o rozvod manželstva, takto

rozhodol:

I. Manželstvo navrhovateľa a odporkyne uzavreté 22. septembra 1979 vo E. C. a zapísané v knihe manželstiev bývalého Mestského národného výboru vo E. C. (Č.) vo zväzku XX, ročník 1979, strana XXX, por. č. XX sa rozvádza. II. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom došlým súdu 6. marca 2017 sa navrhovateľ domáhala rozvodu manželstva s odporkyňou. V návrhu predniesol, že ich vzťahy sú dlhodobo rozvrátené, odporkyňa viedla spustnutý život a od roku 2002 žila mimo spoločnej domácnosti. V roku 2015 sa do nej vrátila, no naďalej sa o ňu nestará a navrhovateľovi robí rôzne prieky, na čo tento reagoval agresívne vyháržkami a rozbitím manželkinho bicykla. Za daných okolností je obnovenie ich spolužitia vylúčené.

2. Odporkyňa na pojednávaní s rozvodom nesúhlasila. Podľa nej navrhovateľ neustále mení svoj vzťah k nej a pri dvoch predošlých konaniach o rozvod prejavil vôľu zostať s ňou; ich spolužitie je podľa nej úplne normálne.

3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 33 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov (zápisnica o pojednávaní zo 7. apríla 2017, č. l. 13 a 14) a listinou - sobášnym listom (č. l. 4) a zistil tento

skutkový stav:

4. a) Účastníci uzavreli manželstvo 22. septembra 1979 ako mladí ľudia. Z manželstva pochádzajú tri medzičasom plnoleté deti, na ktoré súdom stanovené určené výživné odporkyňa riadne neplnila. Približne od roku 2000 resp. 2002 žila odporkyňa oddelene od navrhovateľa, v dôvodoch tohto oddelenia sa však rozchádzajú. Navrhovateľ považoval odporkyňu za alkoholičku, tá ho obviňuje z fyzického napádania a násilného vysťahovania. Odporkyňa sa návrhmi z rokov 2006 a 2009 domáhala rozvodu manželstva, v oboch prípadoch neúspešne.

b) V roku 2014 alebo 2015 sa odporkyňa vrátila do spoločného domu s navrhovateľom, kde žijú každý v oddelenej izbe. Nepodarilo sa zistiť, či spolu hospodária alebo sa spoločne starajú o domácnosť. Spoločné záujmy nemajú a spoločný intímny život prerušený odchodom resp. vylúčením odporkyne zo

spoločnej domácnosti už neobnovili. Navrhovateľ pritom odporkyňu obviňuje z toho, že sa nestarala a nestará o domácnosť a v spolužití s ňou pokračovať nechce, čo sa prejavilo okrem iného tým, že 16. februára 2017 sa jej vyhrážal vážnym ublížením na zdraví, za čo bol aj právoplatne odsúdený. Odporkyňa ho naopak obviňuje z toho, že navrhovateľ má mimomanželské známosti, s ktorými trávi spoločné chvíle a ktoré sú aj príčinou jeho rozhodnutia rozviesť sa. Navrhovateľa obviňuje zo strpčovania života tým, že v jej izbe odstavil energie a odobral jej všetky spotrebiče. Okrem toho nejaví o navrhovateľa intímny záujem z dôvodu, že sa stýka s osobami, ktoré sa jej hnusia.

5. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 151 C. s. p.). V prerokúvanej veci sa obsah výpovedí oboch účastníkov okrem niektorých vcelku podstatných údajov (opustenie spoločnej domácnosti, oddelené žitie, intímny nezáujem) zásadne odlišoval, zhodovali sa však v tom, čo je pre konanie podstatné - obaja účastníci hľadali chybu len v druhej strane a útočili na seba pomerne nevyberaným spôsobom. Za daných okolností nepovažoval súd za potrebné zisťovať skutočný priebeh každodenného spolužitia navrhovateľa a odporkyne. Preto súd nevykonal dôkazy (§ 36 C. m. p.) v tomto smere, ktoré by konanie zbytočne predĺžili a nezmenili by nič na jasne prejavených postojoch účastníkov voči sebe.

Právne vec súd posúdil takto:

6. Podľa § 22 Zákona o rodine (č. 36/2005 Z. z.) možno k zrušeniu manželstva rozvodom pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. Takým dôvodom podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine je, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Pritom sa prihliada na príčiny rozvratu a na porušenie povinností podľa § 18 a 19 Zákona o rodine (§ 23 ods. 2 a 3 cit. zákona), v zmysle ktorých sú manželia okrem iného povinní spolu žiť, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť a pomáhať si a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

7. Podľa už citovaných ustanovení je predpokladom rozvodu existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi a neexistencia perspektívy obnovenie spolužitia. Súd musí zistiť pričíny rozvratu a prihliadať na ne, samotné príčiny rozvratu - ak rozvrat existuje - sú však už pri rozhodovaní o rozvode nepodstatné. Podľa judikatúry sú pri posudzovaní existencie rozvratu manželstva rozhodné v podstate hľadiská morálky spoločnosti (porov. judikát R 6/1970). Už citované ustanovenia § 22 a 23 Zákona o rodine pritom nepredpokladajú skúmanie viny niektorého z manželov na rozvrate manželstva, ale len skúmanie objektívnej existencie rozvratu. Nie je teda podstatné, či k rozvratu manželstva došlo z dôvodov, za ktoré niektorá strana zodpovedá alebo nie.

8. Podľa názoru súdu v prerokúvanej veci tak zo zisteného skutkového stavu, ako aj z prejavov účastníkov voči sebe navzájom zreteľne vyplýva, že obaja voči sebe nie sú schopní plniť citované povinnosti vymedzené v § 18 Zákona o rodine. Je zrejmé, že ich spolužitie nebolo nikdy bezproblémové, čo sa prejavilo aj dlhodobým (10 až 13 ročným) oddeleným žitím oboch manželov. Samotné dôvody tohto oddeleného žitia nie sú podstatné, ba dokonca ak by aj jeho príčinou bolo „vyhodenie“ odporkyne navrhovateľom zo spoločnej domácnosti v roku 2005, len by to dokresľovalo nezdravé vzťahy medzi oboma účastníkmi. Ďalej je zrejmé, že takéto oddelené spolužitie vývoju vzťahov účastníkov neprospelo. V súčasnosti sa spolužitie oboch manželov celkom zjavne obmedzuje na spoločný pobyt v jednom dome, väčšinou v oddelených izbách. Aj keby bolo pravdivé tvrdenie odporkyne, že sa s navrhovateľom normálne rozprávajú, takéto spolužitie nemožno považovať za funkčné spolužitie manželov v zmysle § 18 Zákona o rodine.

9. V prerokúvanej veci účastníci už nie sú tzv. mladší manželia a intímne spolužitie teda nie je najvýznamnejšou alebo osobitne dôležitou stránkou manželstva. U starších manželstiev omnoho viac vystupuje do popredia vzájomná pomoc a podpora (porov. v tomto smere už judikát IV/1966). Túto funkciu však manželstvo účastníkov zjavne neplní. Odporkyňa obviňuje navrhovateľa z toho, že jej neumožňuje riadne užívať ani jej izbu vyčlenenú v spoločnom dome, navrhovateľ odporkyňu naopak obviňuje z toho, že sa nestará o domácnosť ani oňho. Odporkyňa má voči navrhovateľovi fyzický odpor kvôli jeho stykom s inými ľuďmi a obviňuje ho zároveň z nevery, navrhovateľ odporkyňu obviňuje z holdovaniu alkoholu. Podľa názoru súdu už tieto ich vzájomné osočovania pred súdom svedčia o tom, že obaja porušujú jednu zo základných povinností, a to povinnosť pomáhať si a rešpektovať svoju

vlastnú dôstojnosť (§ 18 Zákona o rodine). Manželstvo, hoci aj dlhoročné, v ktorom manželia voči sebe nerešpektujú tieto základné povinnosti, podľa názoru súdu nemožno považovať za zdravé rodinné prostredie v zmysle cit. ustanovenia Zákona o rodine.

10. Navrhovateľ v dôsledku čoho stratil záujem o obnovenie takéhoto funkčného spolužitia v zdravom rodinnom prostredí a má záujem „svoje šťastie“ hľadať inde. Odporkyňa síce deklarovala záujem v manželstve zotrvať, teda svoj nesúhlas s rozvodom. Súd však na základe celej jej výpovede a prejavov v konaní nie je presvedčený ani o úprimnosti týchto jej slov, ani o tom, že by mala záujem zotrvať v manželstve preto, aby s odporcom obnovila fungujúce manželské spolužitie. Zo správania odporkyne nie je zrejmé, že by voči navrhovateľovi prejavovala úprimné city. Podľa názoru súdu jej prejavy na pojednávaní svedčia o tom, že sama má voči navrhovateľovi vážne výhrady, ktoré aj na pojednávaní jasne artikulovala. Pretože rovnako zásadné výhrady má voči odporkyni aj navrhovateľ, ďalšie pokračovanie manželstva by podľa názoru súdu neviedlo k obnoveniu funkčného spolužitia, ale naopak, len k pokračovaniu vzájomného trápenia, priekov a osočovania. To však nie je účelom zachovania manželstva v zmysle § 22 a 23 Zákona o rodine.

11. Na základe toho tak súd dospel k záveru, že manželstvo navrhovateľa a odporkyne je vážne a trvalo rozvrátené a obnovenie funkčného spolužitia nemožno očakávať. To podľa § 23 ods. 1 v spojení s § 22 Zákona o rodine odôvodňuje zrušenie manželstva rozvodom. Preto súd návrhu navrhovateľa vyhovel a rozhodol v zmysle výroku I.

12. Výrok o trovách konania spočíva na prvej časti vety § 52 C. m. p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).