Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/181/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Líviou Gombárovou v právnej veci žalobkyne: E. I., nar. X.X.XXXX, bytom J. L., S. XX, právne zastúpená: JUDr. Viera Garbanová, advokátka, AK so sídlom Nové Zámky, Nevädzová 14 proti žalovaným v 1. rade: S. I., nar. X.X.XXXX, bytom J. L., S. XX a v 2. rade: O. U., nar. XX.X.XXXX, bytom J. L., S. XX, obaja právne zastúpení: Advokátska kancelária Mgr. Jozef Vida s.r.o., so sídlom Nové Zámky, Turecká 36, IČO: 47258250, o vrátenie daru, takto

rozhodol:

Súd žalobný návrh z a m i e t a.

Súd žalovaným v 1. a v 2. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1.Žalobkyňa sa žalobným návrhom doručeným súdu dňa 11.5.2016 a jeho doplnením a zmenou z 6.6.2016 a 16.6.2016 domáhala o vrátenie daru a určenia, že výlučným vlastníkom nehnuteľností v celosti 1/1 evidovaných na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálny odbor, obec J. L., katastrálne územie J. L. na LV č. XXXX, parc. registra „C“ - a to parc. č. XXXX/XX zastavaná plocha a nádvoria o výmere XX m2, parc. č. XXXX zastavaná plocha nádvoria o výmere XXX mX a parc. č. XXXX záhrady o výmere XXX m2 a parcely reg. „E“ a to parc. č. XXXX/X záhrady o výmere XX m2 a stavby - dom so súp. č. XXXX na parc. č. XXXX a dvojgaráž so súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/XX je E. I., rod. P., nar. X.X.XXXX, trvale bytom XXXXX J. L., S. XX. Svoj návrh odôvodnila skutočnosťami, že darovacou zmluvou zo dňa 13.7.2004 darovala žalovaným v 1. a v 2. rade nehnuteľnosti, ktoré mala vo výlučnom vlastníctve v podiele 1/1 a to nehnuteľnosti evidované v katastri nehnuteľností pre obec J. katastrálne územie Nové Zámky, parcely reg.. na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX/XX zast. plochy a nádvoria o výmere XX m2, parc. č. XXXX zast. plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXXX záhrady o výmere XXX m2, dom so súp. č. XXXX postavený na parc. č. XXXX, dvojgaráž so súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/XX, ktoré nehnuteľnosti žalovaní nadobudli do podielového spoluvlastníctva a to žalovaný v 1. rade v podiel 3 a žalovaná v 2. rade v podiele 1, pričom súčasťou darovacej zmluvy bolo zriadenie vecného bremena v čl. III. a IV. zmluvy v prospech darkyne, ktorá podľa neho mala právo užívať bytový priestor - izbu predizbu, kuchyňu , špajzu, WC ako aj spoločné priestory a chodbu a obdarovaní sa zaviazali darcovi poskytovať základnú opateru v prípade choroby a staroby, ktorú mali vykonávať bezplatne. Ďalšou darovacou zmluvou zo dňa 18.6.2007 žalobkyňa darovala žalovaným v 1. a v 2. rade nehnuteľnosti vo svojom výlučnom vlastníctve evidované v katastri nehnuteľností pre obec J., okres J., parcely reg. E na LV č. XXXXX ako parc. č. XXXX/X záhrady o výmere XX m2, ktoré nehnuteľnosti žalovaní nadobudli do podielového spoluvlastníctva a to žalovaný v 1. rade v podiele 3 a žalovaná v 2. rade v podiele 1 a správou katastra boli zapísané na LV č. XXXX. Dom, ktorý bol predmetom daru mal byť v čase darovania po kompletnej rekonštrukcii (nová elektroinštalácia, pôvodné okná s novými žalúziami, nový nábytok, záclony koberce, kuchynská linka s kompletným vybavením). Zariadenie domu bolo dané do užívania, nebolo predmetom daru, v dome ostali osobné

veci žalobkyne. Žalobkyňa ďalej dôvodila, že 4 mesiace po darovaní, žalovaní vymenili zámok na dome, čím žalobkyni znemožnili prístup do domu, bez vysvetlenia žalobkyňu vysťahovali do zadnej časti domu s prístupom z dvora ( zadná časť domu bola bez teplej vody, pozostávala z izby, špajze,, WC, práčovne bez kúrenia s teplou vodou a sociálnym vybavením, bez kúpeľne). Žalobkyňa s uvedeným riešením súhlasila za podmienok, že jej bude umožnený prístup a užívanie prednej časti domu bez obmedzenia a bude používať sociálne priestory. Dôvodila, že jej bolo odmietnuté sprchovanie sa v priestoroch domu a sľúbené vybudovanie kúpeľne v priestoroch, ktoré užíva dodnes nebolo zrealizované. Ďalej žalobkyňa dôvodila, že žalovaní rozdali jej osobné veci - celoživotnú zbierku porcelánu, následne ju vrátili v poškodenom stave, dary darované vnučke žalobkyňou potom ako prestali byť potrebné a používané boli žalovanými vyhodené, pričom žalovaní bránia vnučke stretávať sa so žalobkyňou. Žalobkyňa požiadala žalovaných o opravu strechy v zadnej časti domu, nakoľko do izby zatekalo, pričom pomoc bola odmietnutá z dôvodu, že žalovaný nemajú peniaze na opravu strechy a žalobkyňa bola nútená si ju opraviť svojpomocne. Zároveň dôvodila, že dodnes sa stará o záhradu, pretože žalovaní sa o ňu vôbec nezaujímajú, nestarajú. Žalobkyňa ďalej popisovala hrubé správanie žalobcov a to pri konflikte - údržbe stromov - čerešní pred domom, kedy žalovaní jej mali verejne hrubo nadávať za účasti svedkov. Poukázala ďalej, že žalovaní sa nezaujímajú o jej zdravotný stav, neposkytujú žalobkyni základnú pomoc v chorobe, keď v roku 2012 trpela ochorením pásového oparu a zdravotnú starostlivosť a stravu jej mala zabezpečovať dcéra D.. Ďalej dôvodila, že dcéra D. si kúpila vedľa uvedených nehnuteľností záhradu a garáž z dôvodu, aby mohla matku navštevovať častejšie, pričom dňa 17.3.2016 žalovaný v 1. rade bránku medzi pozemkami, ktorá bola urobená v časti plotu zadrôtoval. Uvedenú skutočnosť považovala žalobkyňa za netolerantné a bezcitné správanie sa. Ďalej poukázala, že žalovaná v 2. rade sa od začiatku správa k žalobkyni arogantne, vyhlasuje že sa necíti dobre v darovanej nehnuteľnosti, večne vulgárne nadáva a vyhráža sa, pričom z dôvodu takéhoto správania bol podaný aj podnet dňa 23.11.215 na ORPZ J. L. vo veci priestupku proti občianskemu spolužitiu. Žalobkyňa z dôvodu vyššie popísaného správania žalovaných cíti veľký nevďak. Z tohto dôvodu výzvou zo dňa 26.4.2016, ktorá bola žalovaným doručená dňa 27.4.216 vyzvala žalovaných na vrátenie daru s poukazom na splnenie predpokladov § 630 a to hrubé urážky na cti darcu, neposkytnutie potrebnej pomoci, nepustenie darcu do domu, neumožnenie a nevytvorenie priestoru na vykonávanie základných hygienických potrieb, nepravidelné poskytovanie výživy, na ktorú je darca odkázaný, ako aj zdravotnej starostlivosti, na ktorú sa obdarovaní zmluvne zaviazali.

2.Podaním z 16.6.2016 sa k žalobe vyjadrili žalovaní v 1. a v 2. rade cestou právneho zástupcu, keď potvrdzovali, že predmetné nehnuteľnosti nadobudli darovacou zmluvou, pričom uviedli, že ostatné skutočnosti uvedené v žalobe sa nezakladajú na pravde, pričom navrhli žalobu zamietnuť. Vyjadrili sa, že je pravdou že v čase darovania bol dom po čiastočnej rekonštrukcii, ktorá prebehla pred 30-35 rokmi, v čase keď žalovaný v 1. rade bol asi 8-10 ročný chlapec a toto sa týka aj zariadenia domu, ktoré žalobkyňa považuje za nové, ktoré podľa názoru žalovaných nemá žiadnu hodnotu, avšak žalobkyňa nesúhlasila aby si žalovaní toto zariadenie vymenili. Popierali, že po darovaní žalobkyňu vysťahovali z domu, keď uviedli, že žalobkyňa žije v zadnej časti domu od roku 1999, kde sa presťahovala rok po smrti starých rodičov, ktorí bývali v tejto časti domu, z čoho vyplýva, že po podpísaní darovacej zmluvy už žalobkyňa v zadnej časti domu bývala a nebola vysťahovaná. Vyjadrili sa, že žalobkyni nikdy neodmietli prístup do prednej časti domu, chceli upraviť aj zadnú časť domu inštalovaním a vybudovaním sprchovacieho kútu, k čomu žalobkyňa uviedla, že takúto rekonštrukciu by neprežila. Vyjadrili sa, že zbierku porcelánu si žalobkyňa zobrala a potvrdzovali, že v prednej časti domu má žalobkyňa 40 ročný nábytok, ktorý si nechce zobrať, pričom žalovaní by ho radi vymenili. Ďalej potvrdzovali, že je pravdou že žalobkyňa sa stará o záhradu lebo k nej má citový vzťah a žalovaným nedovolí v záhradke niečo robiť s odôvodnením, že tam má kvetinky, hrozno. Čo sa týka potvrdenia o údajnom incidente, vyjadrili sa, že podnet bol podaný len voči žalovanej v 2. rade a prípad bol zrejme odložený, pretože o výsledku oboznámení neboli. Ďalej dôvodili, že majú za to, že práve dcéra žalobkyne S.. D. K. nabáda svoju matku na podávanie oznámení a návrhov. Čo sa týka zdravotného stavu žalobkyne, žalovaní sa vyjadrili, že navrhovateľka jazdí na bicykli, okopáva a rýluje v záhrade a preto jej zdravotný stav každodennú starostlivosť nevyžaduje. Vyjadrili sa, že komunikácia medzi stranami sa zmenila po podaní oznámenia na žalovanú v 2. rade, žalobkyňa nahovára žalovaného v 1. rade na rozvod s manželkou, keď on s tým nesúhlasí a z tohto dôvodu sa dostal do nevďaku svojej matky - žalobkyne, ktorá si rozvod najviac želá. Žalovaní uviedli, že potom ako sa žalobkyňa presťahovala do zadnej časti domu odmietla akúkoľvek úpravu miestností, napríklad záujem žalovaných vymeniť plynový ohrievač vody za elektrický, po jeho výmene ho žalovaná dala demontovať lebo sa jej to nepáčilo. Nesúhlasili ani s vyjadrením, že by žalobkyni nezabezpečovali stravu.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkyne S.. D. K. a oboznámením predložených listinných dôkazov a to darovacej zmluvy z 13.7.2004 a 18.6.2007, výpisom z LV č. XXXX, znaleckým posudkom č. XXX/XX, výpisom z LV. Č. XXXX, fotodokumentáciou, lekárskymi správami, potvrdením ORPZ J. L., záznamom z advokátskej kancelárie Z.. N. z XX.X.XXXX, výzvami na vrátenie daru z 26.4.2016 s príslušnými doručenkami, lustráciou v registri priestupkov, predloženými audiovizuálnymi záznamami, vyjadrením z 16.6.2016 a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

4. Z darovacej zmluvy uzatvorenej dňa 13.7.2004 medzi darcom t.j. žalobkyňou a obdarovanými v 1. a 2. rade t.j. žalovanými mal súd preukázané darovanie nehnuteľností v čl. II zmluvy a to nehnuteľností evidovaných v katastri nehnuteľností pre obec J. L., kat. územie J. L., parcely reg. C na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX/XX zast. plochy a nádvoria o výmere XX m2, parc. č. XXXX zast. plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXXX záhrady o výmere XXX m2, dom so súp. č. XXXX postavený na parc. č. XXXX, dvojgaráž so súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/XX, ktoré nehnuteľnosti žalovaní na základe darovania nadobudli do podielového spoluvlastníctva a to tak, že žalovaný v 1. rade v podiele 3 a žalovaná v 2. rade v podiele 1. Podľa čl. III. zmluvy bolo v zmysle § 151n zriadené vecné bremeno v prospech darcu t.j. žalobkyne a to doživotné užívanie a bývanie k nehnuteľnosti - špcifikovanej vyššie podľa ktorého darkyňa mal právo užívať bytový priestor- izbu, predizbu, kuchyňu, špajzu, WC ako aj spoločné priestory ako je chodba, a obdarovaní sa zaviazali poskytnúť darcovi základnú opateru v prípade choroby a staroby bezplatne. Uvedenú skutočnosť mal súd preukázaná aj z predloženého výpisu z listu vlastníctva č. XXXX.

5.Z darovacej zmluvy uzatvorenej dňa 18.6.2007 medzi darcom t.j. žalobkyňou a obdarovanými v 1. a 2. rade t.j. žalovanými mal súd preukázané darovanie nehnuteľnosti v čl. II zmluvy a to nehnuteľnosti evidovanej v katastri nehnuteľností pre obec J. L., kat. územie J. L., parcely č. XXXX/X záhrady o výmere XX m2 na LV č. XXXXX, ktoré nehnuteľnosti žalovaní nadobudli do podielového spoluvlastníctva a to žalovaný v 1. rade v podiel 3 a žalovaná v 2. rade v podiele 1.

6.Z výzvy na vrátenie daru z 26.4.2016, ktorá bola žalovaným v 1. a v 2. rade doručená dňa 27.4.2016, o čom svedčí doručenka podpísaná žalovanými, mal súd preukázané že žalobkyňa sa domáhala vrátenia daru v zmysle § 630 a to nehnuteľností bližšie špecifikovaných vyššie z dôvodu, že žalovaní hrubo porušujú dobré mravy a to tým, že neumožňujú žalobkyni užívať nehnuteľnosti, vymenili všetky zámky na dome, úplne znemožnili prístup do darovanej nehnuteľnosti, zamedzili vykonávanie základných hygienických potrieb, užívanie kúpeľne, ktorá sa nachádza v domovej nehnuteľnosti, vysťahovali žalobkyňu do vedľajšieho priestoru domu, ktoré slúži ako letná kuchyňa s plynovým zariadením a práčovňou v dezolátnom stave ( kde sa umýva pričom sprchovať sa chodí k dcére, hrubými urážkami na cti a arogantným správaním zo strany obdarovaných , stálym psychickým nátlakom, neposkytnutím a zanedbávaním zdravotnej starostlivosti zo strany obdarovaných, neposkytnutím opatery v prípade choroby pásového oparu a neumožnením stretávania sa s vnúčatami.

7.Z potvrdenia ORPZ J. L., odbor poriadkovej polície z 23.11.2015 mal súd preukázané že žalobkyňa podala dňa 23.11.2015 oznámenie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1 písmeno a), d) z,č. 372/90 Zb. za hrubé správanie nevesty O. U..

8. Z lustrácie v registri priestupkov žalovaných v 1. a v 2. rade súd nezistil žiadne záznamy týkajúce sa akéhokoľvek incidentu proti občianskemu spolunažívaniu.

9.Žalobkyňa E. I. na pojednávaní vypovedala, že už 20 rokov, potom ako sa k nej nasťahovala nevesta - žalovaná v 2. rade cíti z jej strany nevrlosť, nenávisť, ignoráciu. Žalovaný v 1. rade je synom žalobkyne, zamestnaný vo vodárni s nočnými a dennými zmenami, ktorý podľa výpovede žalobkyne ju neurážal a nikdy sa k nej arogantne nesprával. Žalobkyňa vypovedala, že nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom darovania a ktorej vrátenia sa domáha bola postupne rekonštruovaná od roku 1975. Do roku 1997 v prístavbe rodinného domu ( zadnej časti domu, v ktorej v súčasnosti býva žalobkyňa) bývala do svojej smrti matka žalobkyne, ktorá prístavba bola tiež sčasti rekonštruovaná, dalo sa v nej žiť, chýbala tam kúpeľňa. Žalobkyňa sa do tejto časti domu dobrovoľne nasťahovala po smrti svojej matky, keď ju o to mali požiadať žalovaný v 1. rade, lebo ako vypovedala, ich milovala, v rodine bol vždy mier a pokoj. Žalobkyňa vypovedala, že nehnuteľnosti darovala žalovaným v 1. a v 2. rade, v očakávaní, že žalovaní budú spolu žiť, očakávala prírastok do rodiny. V čase darovania, v roku 1997, mala

byť nehnuteľnosť zariadená novým nábytkom, pričom podľa výpovede žalobkyne, žalovaní v 1. a v 2. rade tento nábytok vyhádzali, jednalo sa o jedálenskú stenu, sedačky. Vypovedala, že mesiac po uzatvorení darovacej zmluvy, sa nevedela dostať do domu, kedy jej bol znemožnený prístup do domovej nehnuteľnosti výmenou zámky. V časti, v ktorej žalobkyňa bývala a užívala ju sa sprchovací kút zriadiť nedal, žalobkyňa chcela užívať soc. zariadenie a sprchový kút v dome tak, ako to bolo za čias, keď žila jej matka. Svoje hygienické potreby si zabezpečovala v kuchyni v lavóre. Vypovedala, že žalovaní v 1.a v 2. rade jej zamedzili prístup dom domu, čo trvá do dnešného dňa, pričom naposledy podľa žalobkyne bola v prednej časti domu pred 20 rokmi, odvtedy ani raz. Ďalej vypovedala, že každá prichádzajúca zima bola téma kúpeľňa, keď zároveň opisovala zadnú časť domu, keď uviedla, že išlo o staré časti domu, komoru a práčovňu, ktoré boli v dosť dobrom stave s kuchynským nábytkom, spálňou, nenachádzalo sa tam sociálne zariadenie ani sprchový kút, vykurovanie bolo cez stenu a to plynové kachle. Žalobkyňa vypovedala, že podmienkou pri darovacej zmluve bolo, že v zadnej časti domu bude zrealizovaný sprchový kút, k tomuto nikdy nedošlo. Vypovedala, že žalovaných žiadala o túto výstavbu, pričom potvrdzovala, že samotní žalovaní navrhovali vybudovanie sprchového kútu ale k realizácii podľa žalobkyne nedošlo pretože žalovaní potrebovali rozbiť celý byt, vymeniť okná, všetko čo bolo dobré vymeniť, pričom navrhnuté alternatívy výstavby sprchového kúta sa podľa žalobkyne nedali zrealizovať, keď vypovedala: „ na čo to bude chudák robiť, nemám tam radiátor, nie je to logické, keď ja vyjdem cez dvor do izby.“ Žalobkyňa vypovedala, že v čase darovania nevedela, že sa to nedá zrealizovať, v kuchyni bol taký kútik, kde myslela, že by to mohlo byť zrealizované, chcela to mať urobené podľa noriem. Vypovedala, že odmietla vybudovanie sprchy, resp. soc. zariadenia v prístavbe rodinného domu lebo to nemalo zmysel. Vypovedala, že po darovaní žalovaní rekonštruovali prednú časť domu - okno vybúrali, rolety, ktoré boli v dobrom stave vymenili, vybúrali celú stenu a spojili dokopy dve veľké miestnosti, pričom žalobkyňa vypovedal, že z toho ochorela, nevedela, kedy to robili, vždy keď niečo uvidela, bola z toho zdesená, všetko bolo škoda. Vypovedala, že od októbra 2011 do mája 2012 bola v USA u priateľky, utekala z domu, lebo sa nemohla pozerať čo tam urobili, ľutovala krásne atypické okná ( 80 ročné originálne), popisovala zbytočné výdavky. K svojmu zdravotnému stavu žalobkyňa vypovedala, že pred 10 rokmi sa jej začal zhoršovať zdravotný stav v dôsledku správania žalovanej v 2. rade a to psychicky, pridružili sa jej aj ďalšie zdravotné problémy. V súčasnosti ju žalovaný v 1. rade asi 2 mesiace vozí k lekárom, pretože nevie sama chodiť, točí sa jej hlava, pričom pravidelne navštevuje neurologickú, ortopedickú ambulanciu a internú lekárku. Ďalej vypovedala, že asi 2 mesiace jej syn zabezpečuje stravu takým spôsobom, že jej donesie hotové jedno jedlo denne, podľa svojich možností, spýta sa žalobkyne čo potrebuje. Vypovedala, že nezneužívam syna, žalobkyňa už nevarí, stravovanie jej zabezpečuje aj dcéra D., naproti tomu žalovaná v 2. rade sa o žalobkyňu absolútne nezaujíma, vyhýba sa jej. Vypovedala, že pred 10 rokmi mala pásový opar a pred dvomi rokmi jej diagnostikovali parkinsonovu chorobu, na ktorú sa v súčasnosti lieči a jej zdravotný stav sa stále zhoršuje. Žalobkyňa vypovedala, že v roku 2011 sa žalovaným narodilo dieťa, ktoré videla štyrikrát, stretne sa s ním len náhodou, keď nastupuje do auta, keď žalovaní v 1. a v 2. rade prídu z práce. Vnučka sa na dvore zdržuje raz za štvrť roka, pričom vypovedala, že žiadala žalovaných o stretávanie sa s vnúčaťom, ktoré ju nenavštevuje, keď príde, tak len vbehne, aby nevesta nevidela, že bolo u starej matky. Žalobkyňa hrubé urážky na cti a arogantné správanie pripisovala incidentu z augusta 2014, kedy žalovaná v 2. rade povyhadzovala staré pozbierané hračky, šatstvo, ktoré jej žalobkyňa zakúpila, záclony, žalobkyňu urážala, ktorá bola nútená podať trestné oznámenie. Vypovedala, že veci a nábytok, ktorý mal byť vyhodený, bol vtom čase a čisto nový, zakúpený v roku 1997, 1995. Vyhodené veci považovala žalobkyňa za zachovalé s odôvodnením, že nábytok sa kupuje na celý život. K tomuto svojmu tvrdeniu predkladala fotodokumentáciu, na ktorej boli zobrazené záclony, starý detský bicykel. Žalobkyňa stály psychický nátlak žalovaných v I. a II. rade pripisovala incidentu pri pílení konárov višne, ktorý sa mal odohrať v roku, keď žalovaná v 2. rade mala na žalobkyňu vykrikovať: „Koho je dom?“ Žalobkyňa vypovedala, že žalovaná v 2. rade sa jej nevyhrážala, žalovaný v 1. rade ju fotil a nahrával, čo hovorí. Vypovedala, že žalovaní vlastnia veľkú záhradu, o ktorú sa starala sama, a to z dôvodu, že žalovaní boli zamestnaní, pracovne zaťažení. Pri postrekovaní záhrady zvykla postriekať aj záhradu dcéry, ktorá susedila so záhradou žalovaných, uvedenú záhradu oddeľovala spoločná bránka, ktorú syn zadrôtoval, a tento stav pretrváva až do dnes, veľmi to žalobkyňu zaťažuje, že k dcére musí chodiť okolo. Vypovedala, že dcére dala od bránky kľúč, načo žalovaný v 1. rade vymenil zámok. Vypovedala, že dcéra D. K. žalobkyňu môže navštevovať, musí zazvoniť, pričom nemá kľúče od brány k uvedenej nehnuteľnosti. Popisovala, že vzťahy medzi dcérou a žalovanou v 2. rade sa zhoršili v roku 2014, keď žalovaná v 2. rade vyhádzala veci z domu a nadávala, že sú špiny. Vyjadrila sa, že dcéra D. K. s darovaním uvedenej nehnuteľnosti žalovaným v I. a v II. rade súhlasila. Vypovedala, že dôvodom na

vrátenie daru je , že žalovaný v 1. rade ju v októbri 2016 požiadal, aby vypratala dom, pričom žalobkyňu má žalovaný v 1. rade šikanovať a znervózňovať.

10. Žalovaný v 1. rade vypovedal, že v roku 1997, keď sa mamka - žalobkyňa presťahovala do zadnej časti domu začali so žalovanou v 2. rade užívať nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom darovania. Vypovedal, že aj pred rokom 1997 spoločne žili v uvedenej domácnosti spolu s matkou, avšak vzťahy medzi žalovanou v 2. rade a žalobkyňou už vtedy nefungovali, pričom žalobkyňa sa dobrovoľne presťahovala do zadnej časti domu. Vzhľadom k tomu, že v tom čase s družkou - žalovanou v 2. rade užívali uvedené nehnuteľnosti, žalobkyňa navrhla spísať darovacie zmluvy tak z 13.7.2007 ako aj 18.6.2007, pri spísaní ktorých neboli kladené žiadne podmienky a ani podmienka, že darovacia zmluva bude uzatvorená len v prípade, ak v zadnej časti domu bude vybudované sociálne zariadenie, vyjadril sa, že k tomu by došlo z morálneho hľadiska pre zabezpečenie lepších podmienok. Žalovaný v 1. rade vypovedal, že žalobkyňa mala neobmedzený prístup do všetkých miestností, nielen kvôli vykonávaniu hygienických potrieb od roku 1997. Prístup jej bol zamedzený v roku 2008, kedy boli vymenené zámky na dvoch vchodových dverách, ktorými bol zabezpečený prístup do nehnuteľnosti, z dôvodu, že žalobkyňa chodila do nehnuteľnosti aj v čase, keď žalovaní neboli doma, vodila si tam návštevy, hýbala s vecami, posúvala s taniermi, obrusmi, čo znepokojovalo žalovanú v 2. rade. Vypovedal, že žalobkyni vysvetlili, že v dome si neprajú cudzie návštevy, že v čase, keď sú doma osobnú hygienu v dome môže vykonávať, avšak keď nie sú doma neželali si, aby vstupovala do nehnuteľnosti. Po výmene zámkov žalobkyňa v dome hygienické potreby nevykonávala, pričom uviedol, že čiastočne dokončený sprchový kút v zadnej časti domu nie je v hodný na vykonávanie hygienických potrieb a záchod nie je vykurovaný. Vypovedal, že navrhli žalobkyni vybudovať v zadnej časti nehnuteľnosti sprchu, boli jej navrhnuté tri varianty, pričom jeden bol zrekonštruovaný do polovice (do polovice je obložená stena sprchového kútu, je tam umývadlo s teplou a so studenou vodou, záves), pričom v tejto časti domu sa toaleta nachádzala od začiatku. S výstavbou sprchového kútu sa začalo v lete 2016. Žalobkyni bolo navrhnuté v tejto časti vybudovať aj vykurovanie, pričom žalobkyňa sa vyjadrila, že to nemá zmysel. Od podpisu darovacích zmlúv od roku 2004 bol zdravotný stav žalobkyne do leta 2016 dobrý, až od leta 2016 žalobkyňa nemôže jazdiť na bicykli a preto jej žalovaný zabezpečuje návštevu lekárov. Vyjadril sa, že keď bolo potrebné pomohol v záhrade, v ktorej v prevažnej časti je vinič, ktorý je záľubou žalobkyne, pričom ho zvládala ho obhospodarovať sama, pri rannej rezbe viniča jej žalobca pomohol, ak je to potrebné. Vyjadril sa, že so žalobkyňou mal dobrý vzťah. Potom ako boli vymenené zámky žalovaný v 1. rade žalobkyňu navštevoval 2-3 krát do týždňa, rozprávali sa spolu. Vypovedal, že stravu zabezpečuje žalobkyni asi mesiac z nemocnice, pričom uviedol, že aj predtým žalobkyni zabezpečoval stravovanie, hoci nepravidelné, od leta 2016 zabezpečuje stravovanie aj nákup potravín podľa potreby žalobkyne. Vypovedal, že po uzatvorení darovacích zmlúv nedošlo k nejakému vážnejšiemu konfliktu medzi žalobkyňou a žalovanými v 1. a v 2. rade. Ku skutku zo dňa 06.08.2014 žalovaný v I. rade vypovedal, že bol pri ňom prítomný, v tom čase si so žalovanou v 2. rade chceli dať vymeniť strechu na nehnuteľnosti, ktorú užívajú, pričom žalobkyňa chcela rozhodovať o výmene strechy, urážky pri tomto stretnutí nepadli, vypovedal, že sa názorovo nezhodli, pričom uviedol, že z domu žiadne veci nevyhadzovali. Ku konfliktu pri pílení konárov sa vyjadril, že vzhľadom k tomu, že boli vlastníkmi nehnuteľnosti, chceli rozhodovať o veciach, ktoré sa týkali ich vlastníctva a žalobkyňa napriek tomu, že sa s ňou nedohodli zavolala pilčíkov, ktorí opilovali stromy pred domom. Na žalobkyňu žiadny psychický nátlak nevyvíjali, rozprávali sa s ňou prečo dáva opilovať konáre, sa na tom nedohodli, o ktorom rozhovore svedčí aj audiovizuálny záznam, ktorý do spisu predložili. Ďalej vypovedal, že sestre D. nebránia v návštevách žalobkyne a na bránke medzi záhradami bol vymenený zámok na jar 2016 z dôvodu bezpečnosti, keď kľúče od uvedených zámkov mali len osoby, ktoré užívajú nehnuteľnosť. Uviedol, že so sestrou má bežný vzťah, avšak neprial si, aby na pozemok vstupovala sestra a jej manžel. Vypovedal, že setra žalobkyňu navštevuje raz za týždeň, pričom nevie posúdiť či jej zabezpečuje aj stravovanie . Popisoval vzťah žalovanej v 2. rade a jeho matky ako dobrý, (ak sa stretnú pekne sa pozdravia, bez arogancie). Žalovaný vypovedal, že darovaná nehnuteľnosť bola rekonštruovaná, žalobkyňa s rekonštrukciou nesúhlasila, odstraňovala sa priečka medzi kuchyňou a vedľajšou izbou a na ten čas bol nábytok- nejaká skriňa vysťahovaný, aby sa mohlo začať s rekonštrukciou a to na čas rekonštrukcie aby sa neznehodnotil. V rámci rekonštrukcie bola vymenená kúpeľňa, vymenili sa 2 okná zo strany ulice. Žalobkyňa ani s touto rekonštrukciou nesúhlasila. Žalovaný v 1. rade vypovedal, že jeho dcéra so starou matkou komunikuje, nikdy jej nebolo zamedzené stretávať sa so žalobkyňou. Uviedol, že v letnom období trávia čas na spoločnom dvore. Ďalej vypovedal, čo sa týka opravy strechy na zadnej časti domu, žalobkyňa ho o opravu nežiadal. Žalovaný v I. rade vypovedal, že pred podaním žaloby so žalobkyňou komunikoval keď sa stretli na dvore, v záhrade, keď prišiel z práce, keď sa stretli, potvrdzoval, že dlhšie rozhovory spolu neviedli.

11. Žalovaná v 2. rade na pojednávaní vypovedala, že vzťah medzi ňou a žalobkyňou je dobrý, avšak od začiatku ako žalovaná začala chodiť so synom žalobkyne ( od 15 rokov), vzťah žalobkyňa neschvaľovala. Uviedla, že pochádza z robotníckej rodiny, otec bol dojič, matka upratovačka vlakov a až potom ako žalobkyni ovdovela dcéra, sa prestala starať do vzťahu žalovaných. Vypovedala, že so žalovaným v 1. rade sa nasťahovali do nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom darovacej zmluvy, rok potom, ako ovdovela dcéra žalobkyne t.j. v roku 1992, pričom uzatvorenie darovacích zmlúv navrhla žalobkyňa s dcérou, keďže už so žalovaným v 1. rade v dome nejaký čas bývali, zmluvy neboli nijakým spôsobom podmienené. Vypovedala, že žalobkyňa sa odsťahovala z nehnuteľnosti v roku 1997, keď jej zomrela mama. Po smrti matky žalobkyne sa so žalovaným v 1. rade chcela do tejto prístavby ( zadnej časti domu) presťahovať, chceli si to prerobiť ale žalobkyňa hovorila, že rok po smrti to musí byť nedotknuté. Vyjadrila sa, že do času kým nebola podpísaná darovacia zmluva konflikty so žalobkyňou nemali. Vypovedala, že po spísaní darovacích zmlúv bol žalobkyni umožnený prístup do nehnuteľnosti, avšak ona sama nechcela v tejto domovej nehnuteľnosti vykonávať hygienické potreby, ani raz v dome nevykonala hygienické potreby, ale napriek tomu, chodila do tohto domu, prehrabávala sa vo veciach žalovanej v 2. rade, obvinila žalovanú v 2. rade, že jej ukradla strieborný príbor, vodila do domu cudzích ľudí, susedky, poliala kvetiny kuracím trusom, otvárala poštu, všetko jej vadilo, čo robili žalovaní, vyberala smeti z odpadkového koša, aby zistila, čo jedli, pili, pričom tieto veci žalovaným prekážali. Do domu chodila jedenkrát do týždňa a z tohto dôvodu boli vymenené zámky na domovej nehnuteľnosti, po tejto výmene žalobkyni nebol zamedzený prístup do domu. Na presný dátum výmeny zámkov si žalovaná v 2. rade nespomínala. Žalovaná v 2. rade vypovedala, že od výmeny zámkov bola žalobkyňa v dome viackrát, na krstiny chcela vidieť vnučku, chcela vidieť ako sa kúpe. Naposledy bola v dome 28.12.2016, na Vianoce, dali jej darček. K vybudovaniu sociálneho zariadenia v prístavbe nehnuteľnosti a k vykurovaniu uvedenej nehnuteľnosti sa žalovaná v 2. rade vyjadriť nevedela, uviedla, že, toto riešila žalobkyňa, jej dcéra a žalovaný v 1. rade, žalovaná v 2. rade bola vybrať len obklady do sprchového kútu. K zadnej časti do mu( prístavbe ) sa žalovaná v 2. rade vyjadrila, že je obývateľná, preto tam chceli so žalovaným v 1. rade po smrti babky s manželom bývať. Vypovedala, že keď bola žalobkyňa na dovolenke v Grécku, vyupratovala jej byt, pripravila chlebíčky, keď prišla domov. Vypovedala, že žalobkyňa vykonáva hygienické potreby v kuchynke, kde má teplo, pričom tvrdila, že žalobkyňu volali do domu okúpať sa, ale ona odmietla. K podmienkam vykonávania hygienických potrieb žalobkyne sa vyjadrila, že lete sú uvedené priestory vhodné, v zime žalovanú volali, že môže kedykoľvek prísť do domu si vykonať hygienické potreby, táto to však odmieta. Žalovaná v 2. rade uviedla, že sa vyhýba žalobkyni, aby nedošlo ku konfliktu, pretože žalobkyňa žalovanú nemá rada. Čo sa týka skutku z 06.08.2014 vypovedala, že žalobkyňa ju zavolala von, z dôvodu, že príde nejaký pán zamerať strechu. V tom čase si so žalovaným v 1. rade chceli dať opraviť strechu, žalobkyňa to riešila bez žalovaných, pričom prítomná pri tomto incidente bola sestra žalovaného v I. rade a matka žalovanej v 2. rade, ktorá žalobkyni dohovárala aby to neriešila. Žiadne urážky a nadávky pri tomto incidente nepadli. Čo sa týka incidentu pri orezávaní stromov žalovaná v 2. rade vypovedala, že, dva týždne pred uvedeným skutkom boli u Z.. N., kde boli za účelom vyriešenia si vzťahov so žalobkyňou, keď sa v lete 2016 sa dohodli, že všetky veci budú riešiť dohodou. Čo sa týka uvedeného incidentu, žalobkyňa bola po nočnej, zobudila sa na to, že pilčík orezáva stromy. Na otázku čo sa deje, kto to dohodol, sa žalobkyňa vyjadrila, že ona sa tak rozhodla, 20 rokov rozhoduje a že to takto bude. Vypovedala, že urážky pri incidente nepadli. Ďalej vypovedala, že od uzatvorenia darovacích zmlúv do leta 2016 žalobkyňa nebola odkázaná na v pomoc žalovaných, nežiadala ich o pomoc, všetko si robila svojpomocne, ojedinele sa stalo, že jej žalovaná vyprala, žalobkyňa si sama varila, varila aj dcére. Žalovaná v 2. rade nemala pocit, že by žalobkyňa bola odkázaná na to, aby jej bolo zabezpečované stravovanie. Vyjadrila sa že, žalobkyňa uviedla, že sa jej bojí, že je nebezpečná, doteraz jej žalovaná v 2. rade pripravovala jedlo, teraz jej už vozia z nemocnice, žalobkyňa sa vyjadrila pred žalovaným v 1. rade, že dúfa že ju nechcú otráviť. Žalovaná v 2. rade ďalej vypovedala, že žalobkyňa o pomoc pri chorobe pásového oparu nežiadala, nežiadala ani o pomoc v záhrade, napriek tomu žalovaná v 2. rade vždy dobrovoľne okopala celý vinohrad. K styku vnučky so žalobkyňou sa vyjadrila, že týždenne raz sa určite stretá s vnúčaťom za prítomnosti žalovaného v 1. rade. Nikdy dcére nezamedzila, aby sa stretala so svojou babkou, dcéra má k žalobkyni dobrý vzťah, básničky jej recituje, pesničky, na Mikuláša jej hovorila básničku. Žalovaná pri tom nie je prítomná. Vyjadrila sa, že so žalobkyňou komunikuje stále, či o rodičoch, o práci, o mojich súrodencoch,

raz je žalobkyňa veľmi milá, inokedy si žalovaná v 2. rade našla predvolanie k JUDr. Suchanovej, aj na políciu. Ďalej vypovedala, že pri rekonštrukcii domu vyložili skriňu - obývaciu stenu, táto vyhodená nebola, rekonštruovaná bola aj kuchynská linka, pretože pôvodná bola už zhnitá, pričom žalobkyňa vnímala rekonštrukciu takým spôsobom, že jej ničia a rozbíjajú dom. Vyjadrila sa, že v auguste 2014 žalovaní upratovali dom a pri tejto príležitosti vyložili nejaké veci, zaprášené plyšové hračky, záclony, ktoré si žalobkyňa nafotila , nedošlo k žiadnym hádkam ani nadávkam.

12. Na pojednávaní vypovedala svedkyňa D., ktorá uviedla, že žalobkyňa je jej matka majú úzko spätý vzťah. Žalovaný v 1. rade je bratom svedkyne vzťahy mali dobré, zhoršili sa od incidentu v auguste 2014, kedy žalovaná v 2. rade povyhadzovala z domu veci. Žalovanú v I2. rade brala ako manželku brata, on si ju vybral, ich vzťah bol neutrálny, vyjadrila sa, že spolu extrémne nekomunikovali. K vzťahu žalobkyne a žalovaných sa vyjadrila, že žalovaná v 2. rade so žalobkyňou neprehovorila od roku 2014 až na 2 výnimky, keď jej na lístku nechala odkaz, do kedy má vypratať hlavnú časť domu a ešte raz, keď sa vrátila od právnej zástupkyne a arogantným spôsobom zaútočila na žalobkyňu, že aj tak vyhrá tento spor a bude si žiadať správy o jej zdravotnom stave. Čo sa týka brata, jeho prístup k matke je ľahostajný. Vypovedala, že žalobkyňa sa do zadnej časti domu nasťahovala v roku 1997, pričom v darovanej nehnuteľnosti bývali 4 generácie, svedkyňa sa tam nasťahovala v roku 1992, keď ovdovela. Vypovedala, že v čase keď v prístavbe nehnuteľnosti bývala babička, táto mala voľný prístup do celej nehnuteľnosti a žalobkyňa darovala túto nehnuteľnosť s tým, že naďalej sa bude voľne pohybovať v uvedenej nehnuteľnosti, no napriek tomu 19 rokov až na 2 výnimky, do tohto domu nemala prístup. Čo sa týka zadnej časti domu, ide o neodizolovanú izbu, prerobenú z bývalej práčovne, išlo o izbu, kuchyňu a toaletu. Vypovedala, že v roku 1997 po smrti babičky sa žalobkyňa automaticky presťahovala do zadnej časti domu, žila a žije dodnes skromným životom. V roku 1997sa svedkyňa odsťahovala z uvedenej nehnuteľnosti a vzhľadom k tomu, že v danom období bolo potrebné investovať do plynového kotla, boli problémy s kúrením, v roku 2004 sa rozhodli po spoločnej komunikácii, že uvedená nehnuteľnosť bude darovaná bratovi a žalovanej v 2. rade, ktorý sa bude o ňu starať a bude investovať už do vlastnej nehnuteľnosti. Nevedela sa vyjadriť, kedy boli vymenené zámky na darovanej nehnuteľnosti a od kedy žalobkyňa nemala prístup do nehnuteľnosti, vypovedala, že po roku 1997 tam ešte niekoľkokrát bola. K okolnostiam vyhodenia vecí, ktoré sú zdokumentované na predložených fotografiách nač.l.30 súdneho spisu vypovedala, že deň pred skutkom spolu so žalovanými a žalobkyňou riešili opravu strechy v zadnej časti domu, napriek tomu, že vzájomná komunikácia je v úspornom režime, nedošlo k žiadnemu konfliktu. Na druhý deň, keď bola svedkyňa u žalobkyne, počuli ako žalovaná v 2. rade vulgárne nadáva, počuli buchot a videli, že vyhadzuje z terasy veci - detské oblečenie, ktoré jej svedkyňa darovala po svojich deťoch, hračky po jej deťoch, detský bicykel a záclony. Vyjadrila sa, že vyhodené veci mali pre svedkyňu hodnotu, išlo o staré veci, bicykel. kupovala už ako vyradený, boli tam aj nové veci plyšový tiger, ktorého kupovala ešte svojmu synovi, mala k nemu citový vzťah. Svedkyňa vypovedala, že v roku 2012, keď sa žalobkyňa vrátila z USA trpela pásovým oparom, stravu jej zabezpečovala denne svedkyňa denne, bola jej vždy v blízkosti, aby jej mohla pomôcť. Vypovedala, že zdravotný stav žalobkyne je zhoršený približne jeden rok do takej miery, že potrebuje starostlivosť, navštevuje neurologické ambulancie, zo správy uvedených ambulancií nevyplýva, žiadny stupeň odkázanosti, ale z morálneho hľadiska, by sa žalovaný v 1. rade o svoju matku zaujímať mal. Vypovedala, že polroka zabezpečuje starostlivosť o matku brat -žalovaný v 1. rade, vozí ju na neurologické vyšetrenia, zabezpečuje jej stravu, avšak nepravidelne, nedá sa na neho spoľahnúť. Svedkyňa sa vyjadrila, že podľa jej názoru celým problémom uvedenej situácie je, že zlyháva komunikácia zo strany žalovaných a matky. K vzťahu a kontaktu s dieťaťom žalovaných sa vyjadrila, že po narodením vnúčaťa sa žalobkyňa s ním nemohla stretnúť, žalovaná v 2. rade ju nikdy nezavolala. Žalobkyňa viackrát žiadala žalovanú v 2. rade, aby sa mohla stretnúť s vnučkou, táto to nedovolila, keď jej vnučka chodila do škôlky chodila do škôlky, aby ju mohla vidieť. K zdravotného stavu žalobkyne sa vyjadrila, že pred dvoma rokmi žalobkyni diagnostikovali parkinsonovu chorobu, navštevuje neurológa a od leta 2016 sa jej výrazne zhoršil zdravotný stav - počiatku bolo to trasenie diskrétne, v súčasnosti sa to prejavuje omnoho viac, boli jej predpísané silnejšie lieky. Vypovedala, že od tohto zhoršenia zdravotného stavu žalovaný v 1. rade zabezpečuje tak zdravotnú ako aj osobnú starostlivosť o žalobkyňu, sú na jednom dvore, je to praktickejšie, je názoru, že je to úprimné.

Svedkyňa vypovedala, že žalobkyni chýba sociálny kontakt, potrebuje zájsť za kamarátkou, k dcére. Do júna 2016 jazdila aj na bicykli, čo sa týka záhrady, v tejto pracovala a pracuje aj do dnešného dňa so zdravotnými obmedzeniami. Čo sa týka vybudovania sprchového kúta , resp. sociálne zariadenia v prístavne domu, v čase darovania bola potreba vybudovania kotla. Uvažovalo sa, že by sa vybudoval sprchový kút niekde v kuchynke, nebolo to však vyriešené. Mamka sa umýva vo výlevke v práčovni, keď je zimšie sprchuje sa u dcéry. Žalovaný v 2. rade v kuchynke namontoval expanznú nádrž nad plynové kachle, bolo to nemysliteľné v priestoroch uvedenej kuchynky, a preto to bolo demontované, o riešeniach, resp. návrhoch na realizáciu sprchového kútu nevedela a taktiež sa nevedela vyjadriť či podmienkou darovania bolo vybudovanie sprchového kúta v zadnej časti nehnuteľnosti. Vypovedala, že dňa 6.8.2014 bola očitým svedkom arogantného správania žalovanej v 2. rade, keď boli vyhodené veci, keď žalovaná v 2. rade vulgárne vykrikovala na žalobkyňu a svedkyňu, že sú špiny, kurvy, brat sa ticho prizeral. Čo sa týka psychického nátlaku tento popisovala ako absolútnu ignoráciu, keď sa žalovaní žalobkyni vyhýbali, aby k ničomu nedošlo. Vypovedala, že pri orezávaní višne prítomná nebola. Svedkyňa uviedla, že má vedomosť, že žalobkyňa raz s dovolením žalovanej v 2. rade pohostila susedky.

13.Podľa § 100 odsek 1 právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa §100 odsek 2 premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 101 pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 630 darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Podľa § 3 odsek 1 výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

14. V danom prípade súd žalobný návrh považoval za nedôvodný a v časti za premlčaný. Z predložených listinných dôkazov a to darovacích zmlúv z 13.7.2004 a 18.6.2007 bolo preukázané, že medzi účastníkmi zmluvného vzťahu došlo k darovaniu vyššie popísaných nehnuteľností, pričom v zmluve z 13.7.2004 v zmysle čl. III. zmluvy bolo zriadené vecné bremeno - právo doživotného užívania a bývania darcu v nehnuteľnosti. Zo žalobného návrhu ako aj po jeho zmene zo dňa 29.9.2016 a výzvy zo dňa 26.4.2016 mal súd preukázané, že žalobkyňa ako darkyňa uplatnila svoje právo na vrátenie daru, pričom ak sú splnené zákonné podmienky pre vrátenie daru, zanikne právny vzťah z darovania priamo zo zákona a to dňom, kedy bola výzva doručená obdarovanému. Výzva bola obdarovaným doručená dňa 27.4.2016. Darca svojím jednostranným právnym úkonom musí odvolávať poskytnutý dar a následne, prípadne súčasne žiadať o vrátenie daru. Odôvodnenie odvolania daru má za následok zánik nadobudnutého vlastníckeho práva k daru. Obdarovaný je povinný vydať vec darcovi. V prípade, ak je predmetom daru nehnuteľnosť a obdarovaný odmieta darcovi nehnuteľnosť dobrovoľne vydať a prepísať v katastri nehnuteľností, darca sa potom musí domáhať na súde žalobou o určenie vlastníckeho práva k daru, pretože až určovací výrok súdu je podkladom pre ďalší zápis vlastníckeho práva darcu k daru príslušnou správou do katastra nehnuteľností. ( rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 6Co/107/2013 z 19.6.2013). Rozhodnutie súdu priamo nezakladá vznik vlastníckeho práva darcu, ale je len právnym titulom pre zápis vlastníckeho práva darcu do katastra nehnuteľností, ktorý sa vykonáva záznamom podľa § 34 katastrálneho zákona. V prípade uplatnenia takéhoto nároku, súd rieši ako predbežnú otázku, či boli splnené podmienky pre vrátenie daru podľa § 630 OZ. Ustanovenie § 630 umožňuje darcovi domáhať sa vrátenia daru v prípade, že obdarovaný hrubo porušuje dobré mravy a to chovaním voči darcovi alebo členom jeho rodiny. Uvedené zákonné ustanovenie považuje za právne relevantné také správanie sa obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo. Nie je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu ( V.). Darca sa môže domáhať vrátenia daru na základe výzvy na vrátenie daru, ktorú adresuje obdarovanému, pričom ide o jednostranný

právny úkon darcu, ktorý smeruje k tomu, aby obdarovaný vrátil dar. Výzva ako právny úkon musí zodpovedať náležitostiam platného právneho úkonu ( § 37 odsek 1 . Právna forma výzvy darcu nie je stanovená zákonom, a to ani v prípade, že predmetom daru je nehnuteľnosť. Z výzvy na vrátenie daru však musí byť zrejmá vôľa darcu smerujúca k tomu, aby obdarovaný vrátil vec. Ak sa vrátenie daru týka nehnuteľnosti, musí byť tento úkon urobený písomne. Z obsahu výzvy na vrátenie daru musí byť zrejmé, kto ju urobil, voči komu, z akého dôvodu ( pričom nevhodné správanie obdarovaného musí byť opísané konkrétnym a nezameniteľným spôsobom ) a čoho sa domáha ten, kto ju robí. Účinky odvolania darovania ako hmotnoprávneho úkonu nastanú v momente, keď výzva na vrátenie daru dôjde obdarovanému, ktorý hrubo porušil dobré mravy svojím správaním k darcovi alebo členom jeho rodiny ( R XX/XXXX). Ak darca využije právo na vrátenie daru podľa § 630 zaniká darovací vzťah okamihom, kedy jeho prejav vôle došiel obdarovanému. Judikatúra súdov ustálila, že predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny, ale len také správanie, ktoré so zreteľom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Hrubým porušením dobrých mravov je zvyčajne ich porušenie značnej intenzity alebo sústavné porušovanie a to či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a iné. Z uvedeného vyplýva, že nie každé správanie, ktoré nie je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami slušného správania vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi, napĺňa znaky § 630 OZ. Predpokladom aplikácie tohto ustanovenia je teda také kvalifikované porušenie morálnych pravidiel konkrétnym správaním obdarovaného, ktorého stupeň závažnosti možno hodnotiť podľa objektívnych kritérií, nielen podľa subjektívneho pocitu darcu. ( Ro NS ČR z 23.1.2001 sp. zn. 29Cdo 228/2000). Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné chovanie obdarovaného alebo iba obyčajný nevďak, ale také chovanie, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Pri aplikácii § 630 súdy prihliadajú aj na to, či vyššie uvedené správanie obdarovaného nebolo vyprovokované samotným darcom. Pri posudzovaní, či určité konkrétne správanie sa obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, treba podľa tohto názoru vychádzať z princípu vzájomnosti. Kvalifikované správanie obdarovaného je podmienkou vrátenia daru, ak nastalo po uzavretí darovacej zmluvy a odovzdaní daru obdarovanému. Účinky darovacej zmluvy sa platným odvolaním daru nerušia od začiatku ( ex tunc), keďže nejde o zrušenie zmluvy v zmysle § 48 odsek 2 OZ, ale ex nunc, t.j. až od okamihu, kedy bol prejav vôle darcu doručený do sféry vplyvu obdarovaného. Týmto momentom sa obnovuje vlastnícke právo darcu. Obdarovaný sa týmto momentom stáva neoprávneným držiteľom veci. V zmysle rozhodnutia NS ČR, sp. zn. 32 Odo 429/2003 premlčacia doba pre uplatnenie práva na vrátenie daru začína od okamžiku, kedy chovanie obdarovaného naplnilo znaky uvedené v § 630 OZ. Výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (mimoprávnymi normami správania sa, kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu) znamená, že sa výkon práva ocitá v rozpore s uznávaným názorom majority spoločnosti, ktorá vo vzájomných vzťahoch určuje, aký má byť výkon práv, aby bol v súlade so základnými a všeobecne uznávanými a rešpektovanými zásadami mravného správania sa členov spoločnosti. Z výsledkov vykonaného dokazovania výsluchmi strán sporu a svedkyne, predbežnom posúdení splnenia podmienok na uplatnenie práva v zmysle § 630 ako aj po vznesení námietky premlčania, ktorú na pojednávaní konanom dňa 25.11.2016 vzniesol právny zástupca žalovaných v 1. a v 2. rade, keď poukázal, že v danom prípade sa jedná o majetkové právo vyplývajúce z výzvy na vrátenie daru vyplýva, že žalobkyňa sa dobrovoľne v roku 1997 po smrti svojej matky presťahovala do zadnej časti domu ( prístavby), ktorú skutočnosť svojou výpoveďou potvrdila tak sama žalobkyňa ( v rozpore so svojím návrhom) ako aj žalovaní v 1.a v 2. rade a svedkyňa S.. D. K., čím boli vyvrátené skutočnosti ohľadom vysťahovania žalobkyne z darovanej nehnuteľnosti. Z výpovede žalovaných, svedkyne mal súd preukázané, že prístavba k domovej nehnuteľnosti je a bola obývateľná, nakoľko v nej bývali starý rodičia žalovaného v 1. rade a po ich smrti sa tam chceli presťahovať aj žalovaní. Z výpovede žalobkyne mal súd za preukázané, že k výmene zámku na domovej nehnuteľnosti došlo zo strany žalovaných asi mesiac po uzatvorení darovacej zmluvy, pričom uvedenú skutočnosť upresňovali žalovaní, ktorí uviedli, že zámka bola vymenená v roku 2008 po podpísaní druhej darovacej zmluvy z 18.6.2007 a to z dôvodov a pre správanie žalobkyne popísané v 11. časti rozhodnutia. V zmysle rozhodnutia NS ČR, sp. zn. 32 Odo 429/2003 premlčacia doba pre uplatnenie práva na vrátenie daru začína od okamihu, kedy chovanie obdarovaného naplnilo znaky uvedené v § 630 OZ, pričom v zmysle § 101 premlčacia doba je trojročná a v danom prípade, vzhľadom k tomu, že v konaní nebol známy konkrétny dátum výmeny zámku len rok a to 2008 ( pričom žalobkyňa uvádzala, že to bolo mesiac po uzatvorení darovacej zmluvy), v prípade ak by išlo o najneskorší deň v roku 31.12.2008, subjektívna lehota, by začala plynúť dňom 1.1.2009 a právo na vrátenie daru z dôvodu výmeny zámkov na domovej nehnuteľnosti

a znemožnenia prístupu do domovej nehnuteľnosti v dôsledku, ktorého žalobkyňa nemôže vykonávať základné hygienické potreby ( užívanie kúpeľne v domovej nehnuteľnosti), by sa premlčalo najneskôr dňa 31.12.2012 a z tohto dôvodu súd považoval právo na vrátenie daru pre správanie sa obdarovaných z dôvodu výmeny zámkov a znemožnenia prístupu do domovej nehnuteľnosti za premlčané. Zároveň žalobkyňa dôvodila, že podmienkou uzatvorenia vyššie uvedených darovacích zmlúv bolo vybudovanie sociálneho zariadenia - sprchového kútu v prístavbe rodinného domu, pričom z vykonaného dokazovania, z výpovedí strán sporu, svedkyne ako aj samotných darovacích zmlúv takáto skutočnosť v konaní preukázaná nebola, napriek tomu v konaní bolo preukázané, že napriek snahe žalovaných vybudovať v prístavbe sprchový kút (ktorú skutočnosť potvrdzovala v konaní samotná žalobkyňa), žalobkyňa odmietala akékoľvek alternatívy výstavby sprchového kúta, pričom z výpovede žalovaných, ktorí vypovedali zhodne mal súd preukázané, že žalobkyni nebol zamedzený prístup do domu za účelom vykonávania hygienických potrieb, tieto si žalobkyňa v dome nikdy nevykonávala a potom ako jej to bolo navrhnuté odmietla. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno svojich tvrdení, pričom jej písomný prejav a skutočnosti uvádzané v žalobe sú v rozpore so samotnou jej výpoveďou. Čo sa týka užívania nehnuteľnosti ani v tomto smere žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, neprodukovala v tomto smere žiadne dôkazy a žalovaní jej nebránia v tom, aby mala prístup do rodinného domu, ale neželajú si aby tam vodila cudzích ľudí v čase ich neprítomnosti. Súd poukazuje na skutočnosť, že samotná žalobkyňa vo svojej účastníckej výpovedi potvrdzovala, že v podstate až do leta 2016 si vedela zabezpečiť svoje potreby, či už v súvislosti s jej zdravotným stavom alebo ostatnými potrebami, chodila na bicykli, dodnes pracuje v záhrade, ktorú skutočnosť potvrdzovala aj jej dcéra a nebolo preukázané, že by do leta 2016 potreboval mimoriadnu starostlivosť a opateru. V konaní tak žalobkyňa ako aj svedkyňa a samotní žalovaní potvrdzovali, že od zhoršenia zdravotného stavu ( pričom z lekárskych správ nevyplýva žiadny stupeň odkázanosti žalobkyne na každodennú opateru) t.j. od leta 2016, žalovaní poskytujú žalobkyni nevyhnutnú starostlivosť tak po stránke zdravotnej ( vozia ju k lekárom, ktorú skutočnosť potvrdzovala žalobkyňa a svedkyňa pri svojej výpovedi) ako aj po stránke zabezpečenia stravovania, t.j. zabezpečujú jej opateru, pričom samotná svedkyňa sa v konaní vyjadrila, že toto správanie žalovaného v 1. rade považuje za úprimné a že problém vidí v nedostatočnej komunikácii. Zo správy o psychologickom vyšetrení Dr. I. mal súd preukázané, že je možné, že spor ktorý sa vedie na súde negatívne ovplyvňuje somatopsychický stav žalobkyne, pričom spor žalovaní nevyvolali, žalobou disponuje žalobkyňa. Žalobkyňa sa na pojednávaní konanom dňa 25.11.2016 vyjadrila , že jej syn sa voči nej nikdy arogantne nesprával. Vzťah žalobkyne a žalovanej v 2. rade mal súd taktiež preukázaný z výpovede žalobkyne, keď uviedla, že od času, kedy sa nasťahovala žalovaná v 2. rade k žalobkyni, cíti z jej strany nevrlosť nenávisť, pričom z výpovedí strán sporu mal súd preukázaný vzájomný odmietavý postoj žalobkyne a žalovanej v 2. Rade ako aj ich vzájomne podmienené správanie, ktorá skutočnosť však nie je dôvodom na vrátenie daru. Tieto vzťahy v rodine potvrdzovala taktiež svedkyňa, ktorá uviedla že komunikácia je v úspornom režime. Čo sa týka konkrétneho incidentu z 6.8.2014, kedy mala žalobkyňa povyhadzovať staré veci (pričom sa jednalo o použitý detský bicykel, starú plyšovú hračku, záclony, ku ktorým mala svedkyňa citový vzťah), žalobkyňa vo svojom návrhu uvádzala, že boli pritom aj svedkovia, no na pojednávaní ako svedkyňa bola vypočutá iba jej dcéra a z lustrácie z registra priestupkov Ministerstva vnútra SR záznam a ani rozhodnutie vo veci priestupku preukázané nebolo. Čo sa týka incidentu pri orezávaní stromov na uličnej časti domu po prehratí audiovizuálneho záznamu, ktorý je súčasťou spisu ako aj z výpovede žalovaných v 1. a v 2. rade arogantné správanie žalovaných, urážky ani psychický nátlak preukázaný nebol . Skutkové tvrdenia žalobkyne o jej styku s vnučkou neboli v konaní preukázané žiadnym dôkazom, navyše vychádzajúc z toho, že žalobkyňa so žalovanými žije v podstate v spoločnom dvore, je ťažko predstaviteľné, že by žalobkyňa nemala možnosť stýkať sa so svojou vnučkou, a skutočnosť, že žalovaní v 1. v 2. rade chodia do práce má vplyv aj na to, že 24 hodinovú starostlivosť o žalobkyňu zabezpečiť nevedia avšak z dôkazov, ktoré predložila žalobkyňa nijakým spôsobom nevyplýva, že by na takúto starostlivosť bola odkázaná. Z týchto dôvodov s poukazom na skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané hrubé porušenie dobrých mravov t.j. porušenie mravov značnej intenzity alebo sústavné porušovanie a to či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a za konštatovania že vzájomné vzťahy medzi stranami sporu sú do značnej miery narušené, a správanie tej ktorej strany je podmienené a vyprovokované správaním druhej strany, pričom incident, ktorý sa mal stať 6.8.2014 je jediným incidentom, ktorý by za preukázania porušenia mravov značnej intenzity mohol zakladať nárok žalobcu na vrátenie daru, pričom súd pri posudzovaní splnenia podmienok na vrátenie daru v zmysle § 630 nezistil dôvody ako sú uvedené v žalobnom návrhu a rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

15.O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 odsek 1 s poukazom na § 255 odsek 1 CSP, pretože žalovaní boli v konaní v plnom rozsahu úspešní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).