Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37Cb/382/2016

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v spore žalobcu: P. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. P. XXXX/XX, XXX XX Q., právne zastúpený.: F. L. s.r.o., so sídlom O. XXX, XXX XX Q., D.: XX XXX XXX, proti žalovanému: M. U., s.r.o., so sídlom I. XX, XXX XX K., D.: XX XXX XXX, právne zastúpený: P.. K. X., so sídlom P. 2, XXX XX K., o zaplatenie X.XXX,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Q. konanie zastavuje.

II. Žalovanému súd priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. Žalobcovi sa vracia časť zaplateného súdneho poplatku vo výške 192,- eur,

prostredníctvom prevádzkovateľa systému, ktorým je Slovenská pošta, a.s..

odôvodnenie:

1. Dňa 09.12.2016 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba, na základe ktorej sa žalobca domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.200,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 620,- eur od 01.10.2016 do zaplatenia, zo sumy 2.580,- eur od 26.10.2016 do zaplatenia. Zároveň si žalobca uplatnil nárok na náhradu trov konania. Okresný súd Trenčín vydal vo veci dňa 31.01.2017 platobný rozkaz č. k. 37Cb/382/2016-10, ktorým zaviazal žalovaného na plnenie v zmysle petitu žaloby. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v rámci ktorého zároveň namietol právomoc Okresného súdu Trenčín, vzhľadom k tomu, že v bode 9.1 Zmluvy o dielo si sporové strany dojednali, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené Rozhodcovským súdom Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave. So zreteľom na rozhodcovskú doložku namietol právomoc Okresného súdu Trenčín vec prejednať a ďalej vo veci konať v zmysle § 5 ods.1) zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku.

2. Podľa § 5 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí, súd skúma, či sa spor nemá prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 6 odsek 1 C.s.p., ak súd na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone zistí, že spor sa má prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní, konanie zastaví.

3. Súd v prejednávanej veci zistil, že žalovaný pri prvom procesnom úkone vo veci samej, a to pri podaní odporu proti platobnému rozkazu, vzniesol námietku nedostatku právomoci súdu z dôvodu existencie rozhodcovskej doložky dohodnutej medzi stranami sporu. Rovnako aj z predložených listinných dôkazov súd mal za preukázané, že medzi stranami sporu existuje platné dojednanie strán o tom, že všetky spory vzniknuté z právnych vzťahov vyplývajúcich z uzatvorenej zmluvy budú riešené Rozhodcovským súdom Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave podľa jeho

základných vnútorných právnych predpisov a strany sa podrobia rozhodnutiu rozhodcovského súdu a jeho rozhodnutie bude pre obe strany záväzné. Pri podaní námietky v zmysle § 6 C.s.p., súd skúma, či bola námietka uplatnená včas, či je dôvodná t. zn. či vychádza z platného dojednania medzi stranami, pričom ak zistí jej dôvodnosť, súd nemá inú možnosť, ako konanie vo veci zastaviť. Súd v predmetnej veci poukazuje na ustanovenie § 6 C.s.p., na základe ktorého o námietke vo veci rozhodol.

4. V uvedenom prípade, bola námietka nedostatku právomoci v zmysle § 5 ods. 1) C.s.p. vznesená žalovaným pri prvom procesnom úkone, ktorý vo veci samej uskutočnil, t. zn. k jej vzneseniu došlo včas. Rovnako súd zistil, že medzi stranami existuje platná dohoda o rozhodnutí veci v rozhodcovskom konaní, ktorá je súčasťou zmluvy o dielo zo dňa 18.08.2016, na základe ktorej ako právneho základu si žalobca uplatňuje svoj nárok v tomto konaní. Rozhodcovská zmluva v zmysle § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve a musí mať písomnú formu, inak je neplatná. V uvedenom prípade bola rozhodcovská zmluva uzatvorená formou písomnej rozhodcovskej doložky v článku 9 bod 9.1 zmluvy o dielo zo dňa 18.08.2016, t. zn. došlo k jej platnému dojednaniu. Na základe vyššie uvedených skutočností, súd dospel k záveru, že na základe vznesenej námietky nedostatku právomoci, existuje v konaní procesná prekážka, ktorá neumožňuje súdu vo veci ďalej konať a predmetnú vec medzi stranami prejednať, nakoľko je daný zákonný dôvod na zastavenie konania. Zároveň súd dáva na vedomie žalobcovi, že súd nebude návrh na začatie konania postupovať rozhodcovskému súdu, nakoľko je len vecou žalobcu, či sa so svojím nárokom obráti na rozhodcovský súd.

5. Podľa § 256 odsek 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

Podľa § 262 odsek 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

6. Súd takisto rozhodol o nároku na náhradu trov zastaveného konania, a to s použitím § 256 odsek 1 C.s.p.. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd zisťoval procesné zavinenie strán na zastavení konania. V uvedenom prípade strana žalobcu procesne zavinila zastavenie konania, nakoľko napriek dohode o rozhodcovskej doložke a tým vylúčeniu právomoci všeobecného súdu podala žalobu na tomto súde. Vzhľadom k uvedenému súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd v tomto smere poukazuje aj na rozhodnutia odvolacích súdov a to Krajský súd v Bratislave sp. zn. 2Cob/297/2012 zo dňa 21.03.2013 a Krajský súd v Banskej Bystrici sp. zn. 16Cob/315/2015 zo dňa 28.04.2016, z ktorých vyplýva, že v prípade, ak žalobca podal žalobu na všeobecnom súde, ktorý nemá právomoc na prejednania veci vzhľadom na dojednanie rozhodcovskej doložky medzi stranami konania, z procesného hľadiska platí, že žalobca zavinil zastavenie konania, a to bez ohľadu na to, že žalovaný môže vzniesť námietku právomoci, prípadne, že strany môžu vyhlásiť, že na zmluve netrvajú. Pokiaľ je medzi stranami konania dohodnutá rozhodcovská doložka, t. j. dojednanie o tom, že v prípade ich sporu vo veci bude táto riešená príslušným rozhodcovským súdom, podanie žaloby na začatie konania na všeobecnom súde treba považovať za procesné zavinenie žalobcu na zastavení konania z dôvodu neexistencie právomoci všeobecného súdu na prejednanie veci v prípade vznesenia námietky právomoci všeobecného súdu stranou žalovaného.

7. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 71/1992 o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) poplatok sa vráti, ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný platiť alebo kto ho zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu. Poplatok sa taktiež vráti, ak súd konanie zastaví pre nedostatok právomoci. Poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti sa vráti, ak bola námietka zaujatosti uplatnená odôvodnene; ak poplatok v takomto prípade ešte nebol zaplatený, súd uznesenie o uložení povinnosti zaplatiť poplatok zruší. O vrátení poplatku rozhodne i bez návrhu súd, ktorý bezdôvodne zaplatený poplatok prevzal. Podľa § 11 odsek 4 zákona o súdnych poplatkoch okrem

poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

Podľa § 11 odsek 6 zákona o súdnych poplatkoch orgány uvedené v § 3, ktoré a) nie sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku daňovému úradu príslušnému podľa trvalého pobytu alebo sídla poplatníka, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona7) a daňový úrad vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia, b) sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.

8. Súd rozhodoval o vrátení súdneho poplatku pri zastavení konania podľa vyššie citovaných ustanovení zákona o súdnych poplatkoch. V zmysle citovaných ustanovení zákona rozhodol o vrátení zaplateného súdneho poplatku žalobcovi (žalovaný žiadny súdny poplatok v tomto konaní neuhradil), v celom rozsahu, nakoľko k zastaveniu konania došlo pre nedostatok právomoci, a to prostredníctvom prevádzkovateľa systému v zmysle § 11 ods. 6 zákona o súdnych poplatkoch, ktorým je Slovenská pošta, a.s..

Poučenie:

Proti výroku I., II. možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Proti výroku III. odvolanie nie je prípustné.