Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tos/48/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr. Vladimíra Tencera a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci odsúdeného H. J., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 16.5.2016, č. k. 5Nt/53/2016-9, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 6.4.2017 takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného H. J., nar. XX.X.XXXX z a m i e t a.

odôvodnenie:

Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 16.5.2016, č. k. 5Nt/53/2016-9 podľa § 446 ods. 1 Trestného poriadku rozhodol u odsúdeného H. J. o zmene ochranného protialkoholického liečenia ústavného na ambulantnú formu ochrannej protialkoholickej liečby, ktorá bola odsúdenému uložená rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 21. 7. 2015 pod sp. zn. 28T/94/2015. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že zo strany riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom si vyššie menovaný odsúdený vykonáva trest, bol podaný návrh na zmenu ochranného ústavného liečenia protialkoholického na ambulantnú formu tejto liečby. Vychádzal pritom z pripojenej lekárskej správy, z ktorej vyplýva, že odsúdený do postele nemal v minulosti nariadenú ochrannú liečbu, ale ako prestal pracovať, tak začal požívať alkohol. Odsúdený v rámci vykonávania ochrannej liečby je kritický k svojej závislosti na liečbu akceptuje. V rámci výkonu ochrannej liečby si obnovil potrebné informácie, týkajúce sa závislosti ako ochorenia a podrobil sa aj sociálno komunikačnému výcviku. A odsúdený verbalizuje snahu abstinovať. Poskytnutá liečba splnila svoj účel a ošetrujúci lekár doporučil zmenou ochranného ústavného protialkoholického liečenia na ambulantnú formu v prostredí, kde sa nachádza alkohol a táto ďalšia liečba má poslúžiť ako kontrola vonkajšia pri zlyhaní kontroly vnútornej. Aktuálne je odsúdený vo vynútenej abstinencii podmienkach výkonu trestu odňatia slobody. Z vyjadrenia samotného odsúdeného vyplýva, že by bol najradšej, keby mu bola liečba zrušená úplne. Prokurátor navrhol vyhovieť návrhu riaditeľa ústavu. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh riaditeľa ústavu bol dôvodný a preto mu napadnutým uznesením vyhovel. Proti tomuto uzneseniu podal priamo na verejnom zasadnutí, bezprostredne po jeho vyhlásení, sťažnosť odsúdený, ktorú bližšie neodôvodnil.

Podľa § 74 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona ak sa ochranné liečenie ukladá popri nepodmienečnom treste odňatia slobody, jeho výkon sa spravidla začína po nástupe výkonu trestu v ústave na výkon trestu. V ostatných prípadoch sa ochranné liečenie vykonáva spravidla v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti. Ak možno vzhľadom na povahu choroby a liečebné možnosti očakávať, že účel splní aj ambulantné liečenie, môže súd nariadiť aj tento spôsob liečenia, prípadne ústavné liečenie zmeniť na ambulantné liečenie alebo v odôvodnenom prípade aj naopak. Ak dĺžka výkonu trestu odňatia slobody

v ústave na výkon trestu nepostačí na splnenie účelu ochranného liečenia, súd môže rozhodnúť o jeho pokračovaní v liečebnom alebo ambulantnom zariadení. Ochranné liečenie potrvá, kým to vyžaduje jeho účel. Trvanie ochranného liečenia uloženého páchateľovi, ktorý užíva návykovú látku a spáchal trestný čin pod jej vplyvom alebo v súvislosti s jej užívaním, môže byť však ukončené, ak sa počas jeho výkonu zistí, že jeho účel nemožno dosiahnuť. O prepustení z ochranného liečenia rozhoduje súd. Podľa § 446 ods. 1 Trestného poriadku o zmene spôsobu výkonu ochranného liečenia rozhoduje na návrh prokurátora, obvineného, jeho zákonného zástupcu, osoby, ktorá by mohla za obvineného v jeho prospech podať odvolanie, alebo ak obvinený medzitým nastúpil alebo absolvoval uloženú odvykaciu alebo inú liečbu v niektorom zdravotníckom zariadení, na návrh ošetrujúceho lekára alebo aj bez takého návrhu súd, v ktorého obvode je liečebné zariadenie, v ktorom sa ochranné liečenie vykonáva, na verejnom zasadnutí; predtým musí byť odsúdený vyslúchnutý. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Krajský súd v Trnave ako nadriadený súd, oprávnený rozhodovať o sťažnosti odsúdeného, preskúmal v zmysle ustanovenia § 192 Trestného poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného je nedôvodná. Pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, toto bolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku. Prvostupňový súd na rozhodnutie o návrhu riaditeľa ústavu na zmenu spôsobu výkonu ochranného liečenia nariadil a vykonal verejné zasadnutie, na ktoré predvolal zástupcu ústavu a odsúdeného, ktorému dal možnosť vyjadriť sa k návrhu a realizovať jeho práva, ktoré mu vyplývajú zo zákona. Pokiaľ ide o vecnú správnosť napadnutého uznesenia, sťažnostný súd zistil, že prvostupňový súd dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. Z dokazovania vykonaného na verejnom zasadnutí je zrejmé, že odsúdenému bolo rozhodnutím, ktoré je citované vo výroku napadnutého uznesenia, uložené ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Vo výkone trestu odňatia slobody začal odsúdený vykonávať túto formu ochrannej liečby, pričom zo správy ošetrujúceho lekára vyplynulo, že liečba v tejto forme splnila svoj účel. Preto správne rozhodol prvostupňový súd o zmene formy ochranného liečenia z ústavnej na ambulantnú. Účelom takéhoto rozhodnutia je zabezpečiť taký spôsob výkonu ochranného liečenia, ktoré splní svoj účel, pri použití prostriedkov a foriem, ktoré sú adekvátnej vo vzťahu k osobe odsúdeného, ako i poskytovateľovi odbornej zdravotnej starostlivosti. Vzhľadom na čiastočný úspech v ochrannom liečení bolo namieste zmeniť jeho formu z ústavnej na ambulantnou. Nebolo možné rozhodnúť o prepustení odsúdeného z ochranného liečenia, tak, ako to odsúdený navrhol, nakoľko z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že výkon ochranného liečenia doteraz nesplnil svoju účel v plnej miere. Je treba dodať, že vynútená abstinencia vo výkone trestu odňatia slobody neznamená vytvorenie dostatočných psychických predpokladov na trvalú zdržanlivosť od požívania návykových látok. Pokiaľ sa v procese výkonu ambulantného liečenia v civilnom prostredí ukáže, táto už splnila účel, ktorý deklarovala ošetrujúca lekárka vo svojej správe, je dôvodné predpokladať celkové ukončenie ochrannej liečby. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, sťažnostný súd sťažnosť odsúdeného podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.