Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5Co-131-2021.pdf
PDF · 81.09 KB
Case nature
Subarea
5Co/131/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Jany Richterovej vo veci žalobcu: D.. B. K., Z.. XX.XX.XXXX, K. B.: F.. Q.. K. XX, B., proti žalovanému: Kancelária Najvyššieho súdu SR, so sídlom: Župné nám. 13, Bratislava, o ochranu práv, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 40C/37/2021-27, zo dňa 02.09.2021, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie podanie žalobcu zo dňa 12.07.2021 odmietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že Dňa 12.07.2021 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie, ktorým sa žalobca domáhal ochrany svojich práv voči žalovanému, kde boli porušené jeho práva ohľadom neposkytnutia „OOPP a s následkom ujmy na zdraví pri pracovnom úraze dňa 20.01.2021“, pričom mal za to, že „aj ukončenia pracovného pomeru vzhľadom na čerpanie PN-ky“. Uviedol, že od žalovaného žiada „nemajetkové odškodnenie“ vo výške 10 mesačných platov, minimálne 10.000 eur.
3. Uznesením č.k. 40C/37/2021-19 zo dňa 19.07.2021 súd vyzval žalobcu, aby v lehote 15 dní doplnil svoje podanie zo dňa 12.07.2021 s poučením ako má nedostatky odstrániť. Zároveň súd žalobcu poučil, že ak v stanovenej lehote svoje podanie nedoplní, resp. neopraví súd jeho podanie v zmysle § 129 ods. 3 C.s.p. odmietne.
4. Žalobca doručil súdu dňa 03.08.2021 podanie označené ako „Doplnenie“, v ktorom uviedol, že dopĺňa podanie - žalobu cit.: „dátum narodenia 13.03.1963, návrh „odškodné“ v sume 10.000 eur, v čase úrazu služobná zmluva, ktorá mi bola bez dôvodu ukončená, štátny zamestnanec hlavný štátny radca pre investičnú a inžiniersku činnosť, správca budov, boli porušené moje práva zo strany zamestnávateľa nepridelením osobných ochranných prostriedkov pracovníka, najmä ochrana horných končatín, bez ktorých som skoro vykrvácal, nakoľko mám diabetes (cukrovka) a pri kontrole rekonštruovaných priestorov KNS som sa napichol na hrdzavý klinec, ktorý trčal kľučke na lodgiu 1. poschodia, zlá práca zamestnávateľa a ešte horšia stavebného dozoru, ktorý stavbu kolaudoval, všetky doklady od pracovného úrazu, inšpektorátu práce a zamestnávateľa som priložil k návrhu žaloby - odškodnenia“.
5. Keďže žalobca v súdom stanovenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania, ktoré tak napriek výzve súdu nespĺňa zákonné náležitosti riadnej žaloby podľa § 127 v spojení s § 132 a nasl. C.s.p.,
a pre uvedený nedostatok nie je možné v konaní pokračovať, súd jeho podanie v zmysle citovaného ustanovenia § 129 ods. 3 C.s.p. odmietol.
6. V prvom rade súd poukazuje na to, že žalobca neuviedol v podaní zo dňa 12.07.2021 presný, určitý a zrozumiteľný petit (žalobný návrh), keď uviedol, že žiada „nemajetkové odškodnenie“ vo výške 10 mesačných platov, minimálne 10.000 eur. V podaní zo dňa 03.08.2021 uviedol iba cit.: „návrh „odškodné“ v sume 10.000 eur. Neuviedol však vôbec žiadne skutkové tvrdenia odôvodňujúce tento nárok, z dôvodu ktorého nie je vôbec možné zistiť, čo má predstavovať táto suma, ako k nej dospel a na základe čoho. To v spojení s nedostatočným vymedzením skutkového deja spôsobuje neprejednateľnosť žaloby, keď súd vôbec nevie, na čo má zamerať svoju dôkaznú činnosť. Súd dokonca nevie zistiť ani len to, či v danom prípade ide o pracovnoprávny nárok (na ktorý mimochodom ani nie je kauzálne príslušný tunajší súd) alebo iný nárok. Žalobca v doplnení podania zo dňa 03.08.2021 uviedol iba to, že zamestnávateľ mu nepridelil osobné ochranné prostriedky pracovníka, bez ktorých „skoro vykrvácal“, a pri kontrole rekonštruovaných priestorov „KNS“ sa napichol na hrdzavý klinec, ktorý trčal kľučke na „lodgiu“ 1. poschodia, „zlá práca zamestnávateľa a ešte horšia stavebného dozoru, ktorý stavbu kolaudoval“. Z takéhoto vymedzenia skutku však vôbec nie je možné zistiť, ako žalobca dospel k sume 10.000 eur, čo predstavuje táto suma, a aká je príčinná súvislosť medzi vymedzením skutku a touto sumou. Žalobca tak vo svojom podaní (ani v jeho doplnení) neuviedol v dostatočnom rozsahu skutkové tvrdenia odôvodňujúce žalovaný nárok.
7. K tomu, aby bol dosiahnutý účel súdneho konania, sú sporové strany povinné predovšetkým tvrdiť všetky pre rozhodnutie veci významné skutočnosti. V žalobe je potrebné vykonať zásadné určenie skutku tak, aby bola žaloba prejednateľná, t.j., aby skutkový dej bol nezameniteľne vymedzený rozhodujúcimi skutočnosťami. Nedostatok uvedenej náležitosti žaloby bráni jej vecnému prejednaniu a pokračovaniu v konaní, ak žaloba neobsahuje vôbec žiadne vymedzenie rozhodujúcich skutočností alebo ich vymedzenie je natoľko neúplné, neurčité alebo nezrozumiteľné, že bez ďalšieho nie je možné určiť, aký skutok má byť predmetom konania, alebo medzi tvrdenými skutočnosťami a žalobným petitom je logický rozpor (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo/4457/2007 zo dňa 04.12.2007, obdobne sp. zn. 25 Cdo/2142/2004 zo dňa 08.12.2004). Žalobca je pritom ten, kto sa obrátil so svojou žalobou na súd. Je preto výlučným právom (a zároveň aj povinnosťou) žalobcu vymedziť dostatočne presným, určitým a zrozumiteľným spôsobom skutok, z ktorého vplýva žalovaný nárok, a to tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným skutkom. Na to slúžia práve skutkové tvrdenia, ktoré tvoria jednu z najpodstatnejších náležitostí každej žaloby. Opísanie rozhodujúcich skutočností pritom nie je možné nahradiť ani odkazom na označené dôkazy (§ 132 ods. 2 C.s.p.). Súd nemôže do tohto výsostného práva žalobcu žiadnym spôsobom zasahovať a pasivita žalobcu v tomto smere nemôže byť nahradená aktivitou súdu. Pritom platí, že neodstránenie uvedeného nedostatku samotným žalobcom spôsobuje, že súd nemôže v konaní pokračovať (keďže nevie, o čom a na podklade čoho má konať) a musí podanie odmietnuť.
8. Uvedené platí aj na posudzovanú vec, keďže žalobca vo svojom podaní (ani v jeho doplnení) neuviedol v dostatočnom rozsahu skutkové tvrdenia odôvodňujúce žalovaný nárok, nie je možné dostatočne presne a určito identifikovať skutok, o ktorom má súd konať, a nie je ani zrejmé, aká príčinná súvislosť je medzi skutkovými tvrdeniami žalobcu a žalobným petitom.
9. Vzhľadom na uvedené neostávalo súdu iné ako podanie žalobcu zo dňa 12.07.2021 v súlade s § 129 ods. 3 C.s.p. odmietnuť.
9. . O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. za použitia analógie ako ustanovenia upravujúceho náhradu trov konania pri zastavení konania, ktoré je účelom najbližšie odmietnutiu podania. Žalobca podaním procesne vadného podania (a jeho nedoplnením resp. neopravením) procesne zavinil odmietnutie podania, čím žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania, keďže však žalovanému doposiaľ žiadne trovy v konaní nevznikli (žiadne mu zo spisu nevyplývajú), súd mu ich náhradu nepriznal.
11. Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, ktorý namieta zaujatosť zákonného sudcu JUDr. Michala Kubiša v dôsledku toho, že už jednu žalobu žalobcu zamietol. Žalobca v odvolaní namieta, že ho súd prvej inštancie vyzval na spresnenie žaloby - výšku odškodného, a to z dôvodu, aby získal čas a nepojednával.
6. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.
12. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p.
13. Odvolací súd poukazuje na to, že žaloba žalobcu pre to, aby ju súd prvej inštancie vecne prejednal musí obsahovať zákonom stanovené náležitosti § 127 a § 132 CSP, pričom, ak žaloba tieto náležitosti neobsahuje, postupuje súd prvej inštancie v zmysle § 129 ods. 1,2 a 3 CSP, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. Súd prvej inštancie teda postupoval v zmysle uvedených ustanovení CSP, keď nakoľko žaloba žalobcu neobsahovala potrebné náležitosti, žalobcu vyzval uznesením zo dňa 19.07.2021 na odstránenia vád, poučil žalobcu o spôsobe ich odstránenia a taktiež ho poučil o procesných následkoch ich neodstránenia. Nakoľko žalobca vady neodstránil a pre tento nedostatok nemohol súd v konaní pokračovať, podanie zo dňa 12.07.2021 v zmysle § 129 ods. 3 CSP odmietol.
14. Na doplnenie odvolací súd uvádza, že námietka zaujatosti zákonného sudcu, ktorú žalobca uvádza v jeho odvolaní smeruje len voči procesnému postupu a rozhodovacej činnosti sudcu, preto sa ňou odvolací súd vecne nezaoberal. (Podľa § 53 ods. 3 CSP, ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá).
15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému však náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalovanému zo súdneho spisu žiadne trovy konania nevyplývajú a teda súd mu ich náhradu s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania nepriznal (v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.02.2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018).
16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).