Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_27Co-78-2017.pdf
PDF · 90.61 KB
Case nature
Subarea
27Co/78/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobkyne B. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. č. XX, zast. Mgr. T. U., advokátom so sídlom M., T., proti žalovanému M., s.r.o. so sídlom S., M. XX, IČO: XXXXXXXX, o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne a žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 18. novembra 2016, č. k. 6CSP/52/2016-12, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zamestnávateľovi žalobkyne D. O., s.r.o., a.s., uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 20.11.2015, uzavretej k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, zo dňa 20.11.2015, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným 1/, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa doručila súdu dňa 26.10.2016 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala uloženia povinnosti zamestnávateľovi žalobkyne, zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 20.11.2015, uzavretej k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, uzavretej zo dňa 20.11.2015 medzi žalobkyňou a žalovaným. Zároveň žiadala, aby neodkladným opatrením uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 20.11.2015, uzavretej k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, uzavretej zo dňa XX.XX.XXXX medzi žalobkyňou a žalovaným, na výkon zrážok zo mzdy do právoplatného skončenia vo veci samej, pričom s odkazom na § 330 ods. 2 CSP žalobkyňa vo veci samej sa domáha totožného nároku voči žalovanému. Návrh na neodkladné opatrenie odôvodnila tým, že žalobkyňa so žalovaným dňa 20.11.2015 uzavrela Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 800,- Eur. V ten istý deň bola uzavretá aj Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, ako prostriedok zabezpečenia a splnenia záväzkov z úverovej zmluvy. Žalovaný poslal žiadosť zamestnávateľovi žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy, a to listom zo dňa 05.05.2016. Poukázala, že zmluvu považuje za bezúročnú a bez poplatkov, keďže neobsahuje podstatné náležitosti podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z.. Zmluvu považuje aj za úžeru, vzhľadom na výšku ročnej úrokovej sadzby, ktorá bola určená vo výške 59,50 %. Za problematické považuje aj ustanovenie o odplate vo výške 224,- Eur. Namietala správnosť výpočtu výšky RPMN. Má zato, že reálny dlh je úplne iný, ako je vymáhaný žalovaný. Namietala, že ak by nepodpísala dohodu o zrážkach zo mzdy, nebol by jej poskytnutý úver. Táto dohoda žalobkyni nepriznáva žiadne oprávnenia, nemôže ju ukončiť jednostranne alebo dohodou, ani jej nebola poskytnutá možnosť, či súhlasí so zrážkami. Napriek tomu, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ako zamestnávateľ žalobkyne je povinný vykonávať zrážky a žalobkyňa nemá možnosť toto priamo zastaviť alebo obmedziť. Žalovaný, ako veriteľ výšku dlhu, sám jednostranne diktuje, a teda chýba akákoľvek súdna kontrola spotrebiteľskej zmluvy. Zamestnávateľa
žalobkyne označil za žalovaného 2/, avšak okrem uloženia povinnosti zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy si voči nemu neuplatňuje žiadne iné nároky. Súd prvej inštancie konštatoval, že po oboznámení sa s obsahom návrhu a predložených listín dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. c), d) CSP bol podaný dôvodne, pretože žalobkyňa osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi ním a žalovaným, založeného zmluvou o úvere, za základe ktorej bola uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy, pričom žalobkyňa namietala platnosť zmluvy o úvere, pretože obsahuje neprijateľné podmienky. V zásade je možné neodkladným opatrením ukladať povinnosti len vo vzťahu k stranám sporu, avšak výnimočne môže súd neodkladným opatrením ukladať povinnosti i tretej osobe, ktorá nie je stranou sporu, ak možno spravodlivo žiadať dodržanie, respektíve vykonanie takejto povinnosti, a preto súd rozhodol o nariadení neodkladného opatrenia aj vo vzťahu k zamestnávateľovi žalobkyne. Napriek tomu, že žalobkyňa označila v žalobe zamestnávateľa žalobkyne za žalovaného 2/, súd prvej inštancie ho nepovažuje vo veci samej za stranu sporu, vzhľadom na odôvodnenie žaloby, teda označenie strán sporu posudzoval podľa obsahu, kde v odôvodnení žaloby žalobkyňa jednoznačne uviedla, že voči žalovanému 2/ si okrem uloženia povinnosti zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy neuplatňuje žiadne iné nároky. Súd prvej inštancie poukázal na spoločné závery Komisie Ministerstva spravodlivosti SR na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich a Slovenskej obchodnej inšpekcie, v zmysle ktorých dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Dôvodil, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je úlohou súdu posudzovať opodstatnenosť nároku žalobcu vo veci samej, ale len skúmať, či sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to najmä nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov do rozhodnutia vo veci samej. Nariadeným neodkladným opatrením sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do práv a oprávnených záujmov žalovaného, pretože ide o neodkladné opatrenie, ktoré má len dočasný charakter a zanikne z dôvodov uvedených v ustanovení § 333 a nasl. CSP, a to najneskôr rozhodnutím vo veci samej. Konštatoval, že pohľadávka žalovaného proti žalobkyni zostáva aj po nariadení neodkladného opatrenia zachovaná. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie uložil povinnosť zamestnávateľovi žalobkyne zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 20.11.2015. Poukázal na to, že vo veci samej sa žalobkyňa mieni domáhať, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy žalobcu podľa Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 20.11.2015, uzavretej k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, uzavretej zo dňa 20.11.2015 medzi žalobkyňou a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy. Okrem toho, že žalobkyňa vo svojom druhom výroku na vydanie neodkladného opatrenia si uplatnila totožný nárok ako vo veci samej, súd prvej inštancie konštatoval, že v tomto smere nebolo preukázané, že žalobkyňa má viacero pracovných pomerov, resp. pripadá do úvahy zmena pracovného pomeru žalobkyne, preto v tejto časti návrh ako nedôvodný zamietol. Mal za to, že išlo by len o hypotetickú ochranu žalobkyne, čo zákon prostredníctvom neodkladného opatrenia nepriznáva, nakoľko žalobkyňa neosvedčila, že jej bezprostredne hrozí majetková alebo nemajetková ujma, ak by tomuto návrhu nebolo vyhovené. Záverom konštatoval, že podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
2. Proti uzneseniu vo výroku, ktorým bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšnej časti zamietnutý, podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Navrhla uznesenie v napadnutej časti zmeniť a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť v plnom rozsahu. Dôvodila, že vznik majetkovej ujmy jej nielen hrozí, ale aj nastal, pretože predmetný úver je ex lege bezúročný a bez poplatkov, čo žalovaný odmieta akceptovať. Dôvodila, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola súdom prvej inštancie vyhodnotená ako spôsobujúca materiálnu disproporciu v jej neprospech, preto je dočasná úprava práv na mieste. Navyše žalovaný verejne ohlásil ukončenie poskytovania spotrebiteľských úverov na Slovensku od 23.12.2016 a pre jeho neistú budúcnosť vyslovila obavu, že si bezdôvodné obohatenie nebude mať od koho exekučne vymáhať. Zastávala názor, že svojimi tvrdeniami a predloženými dôkazmi dostatočne preukázala, že zo strany žalovaného prebieha nezákonný zásah do jej práv.
3. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie vytýkal, že napadnuté uznesenie (nesprávne uvedené rozsudok) nedostatočne odôvodnil, čím odňal žalovanému možnosť konať pred súdom. Zároveň mu vytýkal, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zastával názor, že na nariadenie neodkladného
opatrenia neboli naplnené predpoklady. Citoval ust. § 325 ods. 1 a § 326 ods. 1 CSP. Dôvodil, že zákon zakotvuje neodkladné opatrenia: a) vo veciach ochrany maloletého, b) vo veciach výživného, c) vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého, d) o povolení súdu na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých, e) opatrenie na zabezpečenie dôkazu. Mal za to, že nariadenie neodkladného opatrenia nepodlieha ani jednému zo stavov uvedených v písm. a) - e), a preto neboli naplnené zákonné predpoklady na jeho nariadenie. Vyslovil názor, že žalobkyňa spolu s podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nepredložila také dôkazy a neosvedčila také skutočnosti, ktoré by opodstatňovali hmotnoprávny nárok vo veci samej. Trval na tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá platne podľa § 551 Občianskeho zákonníka, v súlade s právnymi predpismi. Dával do pozornosti, že dohoda predstavuje samostatný dokument, ktorý predstavuje len jeden zo zabezpečovacích inštitútov, ktorým si veriteľ zabezpečuje, že jeho pohľadávka bude splnená. Možnosť veriteľa zabezpečiť svoju pohľadávku, ktorá má spotrebiteľský alebo iný charakter nie je vylúčená. Vyslovil názor, že žalobkyňa nepreukázala ani existenciu hroziacej ujmy. Neosvedčila, že bez nariadenia neodkladného opatrenia by jej mohla vzniknúť značná, závažná a dokonca neodstrániteľná ujma. Zastával názor, že práve nerealizovaním dohody o zrážkach zo mzdy by žalobkyni vznikla závažnejšia ujma, ako realizovaním tejto dohody. Nerealizovaním zrážok zo mzdy by bol záväzok žalobkyne voči žalovanému vyšší, ako keby sa pravidelne vykonávali zrážky zo mzdy žalobkyne. Každá platba v prospech zmluvy o úvere žalobkyne sa pripočítava prednostne na istinu, a teda aj dohodnuté úroky sa počítajú stále z nižšej sumy. Záverom vyslovil, že neboli naplnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, že žalobkyňa nepreukázala z čoho vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia, nepreukázala existenciu hroziacej ujmy, t. j., že bez nariadenia neodkladného opatrenia by mohla vzniknúť závažná a dokonca neodstrániteľná ujma a tiež nedeklarovala opodstatnenie nároku vo veci samej. Trval na tom, že vyplnením dohody o zrážkach zo mzdy mala žalobkyňa možnosť dohodu individuálne dohodnúť, čo znemožňuje to, aby išlo o formulárovú listinu, ktorú možno buď prijať alebo odmietnuť. Žalobkyňa sa svojim pričinením podujala k jej podpisu, prijatiu, ovplyvneniu obsahu, a preto nemožno hovoriť o absencii individuálneho dojednania zabezpečovacieho prostriedku.
4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že podané odvolania nie sú dôvodné.
5. Po preskúmaní námietok, ktoré boli v odvolaniach vznesené proti nariadeniu neodkladného opatrenia, odvolací súd považuje za správny právny názor súdu prvej inštancie o splnení predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje aj s odôvodnením napadnutého uznesenia v zmysle § 387 ods. 2 CSP a na zdôraznenie jeho správnosti dodáva.
6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa ako dlžník uzavrela dňa 20.11.2015 so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný jej poskytol sumu 800 eur. Žalobkyňa sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským úverom, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 700 eur, t. j. zaplatiť celkovú čiastku 1.500 eur. Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov bola dohodnutá vo výške 224 eur, čo predstavuje RPMN vo výške 28%. Dohodnutý bol úrok vo výške 59,50% ročne (476 eur), termín konečnej splatnosti dňa 20.11.2016. Pri uzavretí zmluvy o úvere bola uzavretá dňa 20.11.2015 aj dohoda o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej žalovaný žiadosťou zo dňa 05.05.2016 požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy, kde dlh žalobkyne nevyčíslil.
7. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. V danom prípade súd prvej inštancie neodkladné opatrenie voči zamestnávateľovi žalobkyne nariadil po začatí konania vo veci samej podľa § 325 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
10. Zákon rozlišuje dve skupiny neodkladných opatrení: a) neodkladné opatrenia, ktorých účelom je bezodkladná úprava pomerov strán. Potreba takejto bezodkladnej úpravy pomerov musí byť pritom naliehavá a úprava pomerov sa nemôže vzťahovať i na čas minulý, b) opatrenia nariadené v prípade, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pri oboch skupinách neodkladných opatrení bude potrebné skúmať, či je nárok osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné.
11. Posúdením v konaní zistených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že v danej veci sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia podľa návrhu žalobkyne voči jej zamestnávateľovi. Žalobkyňa predloženými listinami osvedčila, že je dlžníkom žalovaného, pričom dlh žalovanej vznikol zo zmluvy o úvere, ktorú uzatvárala ako spotrebiteľ s veriteľom /dodávateľom/ M. /ktorá konala pri uzatváraní a plnení zmluvy ako podnikateľ v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti/. Tiež bolo preukázané, že žalovaný predložil zamestnávateľovi žalobkyne dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú žalobkyňa uzatvorila s veriteľom pri uzatváraní zmluvy o úvere a na základe tejto dohody sú v prospech žalovaného vykonávané zrážky zo mzdy žalobkyne na uspokojenie pohľadávky žalovaného, ktorú v žiadosti nevyčíslil. Vychádzajúc z tvrdení žalobkyne zmluvu o úvere považuje za bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu, že neobsahuje náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch. Namieta platnosť zmluvy o úvere, ako aj platnosť dohody o zrážkach zo mzdy pre jej akcesorickú povahu. Tvrdí, že reálny dlh je iný ako vymáhaný žalovaným.
12. Po preskúmaní veci odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade žalobca osvedčil naliehavosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia. Je zrejmé, že žalovaný na základe neobmedzenej vôle môže vymáhať od žalobkyne dlh na základe úkonu (dohody o zrážkach zo mzdy), ktorej platnosť je sporná. Žalobkyňa týmto spôsobom stráca právo disponovať so svojím príjmom ako vlastným majetkom bez právneho základu, resp. na základe skutočnosti, ktorá je sporná.
13. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím inštitútom záväzkového práva. Voči platiteľovi mzdy je účinná, keď mu bola predložená. Dohoda o zrážkach zo mzdy zaniká, akonáhle pohľadávka veriteľa je splnená, alebo, keď dlžník prestane poberať mzdu. Výkon zrážok zo mzdy podľa dohody zmluvných strán o zrážkach zo mzdy môže pozastaviť len súd, ktorý platiteľovi mzdy neodkladným opatrením môže uložiť povinnosť nevykonávať zrážky podľa účastníkmi uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy /viď R 47/1974/.
14. Na základe predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy dochádza k zrážkam zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného na uspokojenie jeho pohľadávok zo spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy pritom umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zákonnosti zmluvných plnení pre dodávateľa, napríklad z pohľadu neprijateľných zmluvných podmienok, z pohľadu dodržania náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v deň uzatvorenia zmluvy o úvere žalobkyňou alebo z pohľadu súladu dojednania úrokov z úveru s dobrými mravmi a podobne. Výšku pohľadávky, ktorá má byť zrážkami zo mzdy spotrebiteľa uspokojená si pritom jednostranne určuje dodávateľ, ktorý na uvedené aspekty neprihliada. Je preto dôležité spotrebiteľovi poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje "vymôcť" plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad.
15. Odvolací súd dodáva, že pri výklade akejkoľvek problematiky, týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa a aj v tejto súvislosti v rámci ukladania neodkladného opatrenia je potrebné uprednostniť výklad, ktorý je v prospech spotrebiteľa.
16. Žalobkyňa predloženými listinami osvedčila bezodkladnosť potreby úpravy pomerov účastníkov žiadaným neodkladným opatrením voči zamestnávateľovi žalobkyne, ktorý zrážky zo mzdy v prospech žalovaného realizuje. Nariadením neodkladného opatrenia voči zamestnávateľovi žalobkyne je žalobkyni poskytnutá dostatočná ochrana, nakoľko charakter dohody o zrážkach zo mzdy by umožnil bez ďalšieho postihnúť majetok spotrebiteľa bez ohľadu na možnú neprijateľnosť zmluvných dojednaní spotrebiteľskej zmluvy. Na základe dohody o zrážkach zo mzdy súd nepripustil žiadne zrážky zo mzdy žalobkyne u jej súčasného zamestnávateľa, a to ani v miere, ktorá by smerovala k uspokojeniu pohľadávky žalovaného na istine úveru, nakoľko by žalobkyni mohla vzniknúť ujma. Nariadením
neodkladného opatrenia vo vzťahu k zamestnávateľovi žalobkyne je aj samotný žalovaný povinný znášať obmedzenia špecifikované neodkladným opatrením, ktorý rozsah je primeraný sledovanému účelu. Súd prvej inštancie preto dôvodne nariadil neodkladné opatrenie vo vzťahu k súčasnému zamestnávateľovi žalobkyne.
17. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne a dostatočne odôvodnené podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).