Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/189/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej, v právnej veci žalobcu: Dezider Németh - montáž, opravy a revízie výťahov, Horný diel 100/4, 930 40 Štvrtok na Ostrove, IČO: 11 701 277, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r.o., Niťová 3, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: MANAG s.r.o., Domkárska 13, 821 05 Bratislava, IČO: 35 839 601, zast.: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, o zaplatenie 5.610,62 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 25Cb/196/2012-163 zo dňa 19.03.2015, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 25Cb/196/2012-163 zo dňa 19.03.2015 p o t v r d z u j e .

Žalobca má právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 5.610,62 eur s prísl. a náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia uvedenej sumy titulom vrátenia zádržného. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavreli dňa 14.06.2007 Zmluvu o dielo č. 34/2007/ND (ďalej len „Zmluva“). Predmetom zmluvy bola dodávka a montáž osobného trakčného výťahu typu OTV 630 kg a nákladného hydraulického auto-výťahu NHAV 3700 kg, zabudovaných na stavbe „Rekonštrukcia, nadstavba a dostavba objektu B. č. XX, T.“. V čl. IV Zmluvy si žalobca so žalovaným dohodli platobné podmienky za vykonanie diela. V písm. A ods. 3 uvedeného článku sa zmluvné strany dohodli na zádržnom vo výške 10 % z výšky fakturovaných súm. Na základe vykonaných prác vystavil žalobca žalovanému faktúry: č. 10106/2008 na sumu 48.118,25 eur z toho 10 % zádržné vo výške 4.811,83 eur, č. 10159/2008 na sumu 26.689,87 eur z toho 10 % zádržné vo výške 2.668,99 eur, č. 10206/2008 na sumu 37.404,07 eur z toho 10 % zádržné vo výške 3.740,41 eur, spolu zádržné 11.221,23 eur. Zmluvné strany sa dohodli, že zádržné bude vyplatené v dvoch splátkach, a to 50% z celkovej zádržnej sumy po nadobudnutí právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia (5.610,62 eur) a 50 % z celkovej zádržnej sumy po uplynutí záručnej doby (5.610,62 eur). Žalobca tvrdil, že výťahy dodal a namontoval podľa Zmluvy v plnom rozsahu a požadovanej kvalite. Objednávateľ, teda žalovaný, prevzal predmetné výťahy spolu s potrebnou dokumentáciou dňa 21.04.2009, čo potvrdzuje podpísaný Protokol o odovzdaní diela a prevzatí dokumentácie. Od tohto dňa začala plynúť trojročná záručná doba, ktorá uplynula dňom 21.04.2012. Nasledujúcim dňom sa mal žalovaný dostať do omeškania.

2. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie vypočutím právneho zástupcu žalobcu, povereného zástupcu žalovaného, znaleckým posudkom znalca Ing. Jána Hučka, oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a dospel k záveru, že návrh je skutkovo i právne v celom rozsahu opodstatnený.

Medzi sporovými stranami došlo k platnému uzavretiu zmluvy o dielo, ktorá skutočnosť ani nebola medzi nimi sporná. Rovnako nebola sporná ani výška zostávajúcej nesplatenej časti ceny diela, predstavujúcej polovicu zádržného. Nezaplatenie tejto časti ceny diela žalovaný zdôvodňoval tým, že dielo malo a má vady, a tak má v zmysle § 439 ods. 4 Obchodného zákonníka (ďalej len „Obch. zák.“) právo na jej zadržanie až do odstránenia vád.

3. Cenu diela žalobca vyúčtoval faktúrami, ktoré žalovaný uhradil vo výške 90 %, pričom 10 % tvorilo zádržné. Polovica zádržného bola zaplatená po právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia, druhá polovica, ktorá je predmetom konania, mala byť uhradená po uplynutí záručnej doby. Dielo bolo riadne odovzdané 21.04.2009, od kedy začala plynúť záručná doba. Tá uplynula dňa 21.04.2012, čím žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie aj druhej polovice zádržného. Na základe uvedených skutočností konajúci súd považoval nárok žalobcu za dôvodný. Obranu žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú a účelovú, v snahe vyhnúť sa povinnosti zaplatiť aj poslednú časť ceny diela. Z vypracovaného znaleckého posudku vyplývalo, že dielo dodané žalobcom je funkčné a nefunkčnosť systému ako celku spôsobuje nesprávne používanie diaľkového ovládania nesprávnym spôsobom (ľudský faktor). Súd prvej inštancie uviedol, že k otázkam vád a funkčnosti parkovacieho systému sa vyjadril znalec v písomne vypracovanom posudku. Návrh žalovaného na doplnenie dokazovania o výsluch zástupcu správcovskej organizácie a zástupcu vlastníkov bytov k okolnostiam odstraňovania závad a funkčnosti výťahu, preto považoval súd prvej inštancie za nadbytočný a nehospodárny a z uvedených dôvodov ho zamietol.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal nedostatky znaleckého posudku, nakoľko podľa jeho názoru znalecký posudok nie je vypracovaný v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nakoľko znalec v ňom vôbec neuviedol postup, na základe ktorého sa dopracoval k odpovediam na otázky položené súdom. Mal za to, že nakoľko predložený znalecký posudok vôbec neobsahuje znaleckú analýzu, existuje dôvodný predpoklad, že znalecké dokazovanie ani nebolo vykonané. Namietal, že v časti „posudok“ predloženého znaleckého posudku č. 43/10/2014 sa súdny znalec obmedzil len na zaznamenanie vyjadrení dotknutých subjektov, ktoré sa podieľali na montáži, prevádzkovaní a servisovaní posudzovaných zariadení. Znalecký posudok vôbec neobsahuje postup, na základe ktorého sa súdny znalec dopracoval k odpovediam na položené otázky. Predmetný znalecký posudok tak neobsahuje všetky náležitosti, ktoré podľa všeobecne záväzných právnych predpisov znalecký posudok obsahovať má, v dôsledku čoho ho nie je možné považovať za dôkaz v súdnom konaní.

5. Uviedol tiež, že v súvislosti s odpoveďou znalca na prvú otázku, mu nie je jasné, čo mal znalec na mysli pod pojmom priama nefunkčnosť. Konštatovanie znalca je rozporuplné, keď uvádza, že parkovací systém je v zmysle jeho technických daností a z pohľadu riadnej funkčnosti funkčný a zároveň uvádza, že reálnu nefunkčnosť systému spôsobuje ľudský faktor. Konštatovanie znalca nezodpovedá skutočnému stavu a nie je zrejmé, na základe čoho dospel znalec k takémuto konštatovaniu, keď postup na základe ktorého sa mal k odpovedi dopracovať, neuviedol a posudok neobsahuje žiadne odborné posúdenie.

6. V súvislosti s odpoveďou na druhú otázku uviedol, že nie je pravda, že by zo strany investora vznikla požiadavka na automatizáciu prístupu k parkovacím miestam až dodatočne. Hneď od začiatku bol v kompletnom projekte jasný vjazd do autovýťahu v poradí: vstupná brána, pasáž, autovýťah, garáž. Bolo nevyhnutné, aby bol vstup do objektu skoordinovaný s autovýťahom. Túto prácu (koordináciu) žalobca odmietol pre nedostatok odborných skúseností pre takýto atypický návrh riešenia. Žalovaný ako investor, preto oslovil spoločnosť SIEMENS, ktorá predložila kompletnú ponuku riadiaceho centra, ktoré by zabezpečovalo koordinovanie ovládania vstupnej brány (dodávateľ EL-FIN Chynorany) a autovýťahu (dodávateľ žalovaný). Všetky tri dodávateľské subjekty boli vyzvané k vzájomnej spolupráci. Po technickom vyjasnení bol žalovaný ubezpečený, že sú s technickým problémom oboznámení a je v ich schopnostiach požiadavku investora splniť. V štádiu technickej prípravy nebol žalovaný ani raz upozornený, že niektorý z troch dodávateľských subjektov svoju časť diela technicky nezvládne.

7. Žalovaný uviedol, že spoločnosť Siemens nebola zo strany žalovaného ako investora pri dodaní riadiaceho systému parkovania nijako finančne obmedzovaná. Poukázal ďalej na to, že vlastníci bytov na členskej schôdzi, ktorá sa konala v júni 2014, odsúhlasili sumu 13.000,- eur (po 1.000,- eur od každého z 13-tich majiteľov bytov a nebytových priestorov), určenú na opravu a riadne spojazdnenie parkovacieho systému. Počas roka 2014 bolo na opravu výťahu vynaložených 11.234,80 eur, okrem

poplatkov za bežný servis a údržbu výťahov vo výške 681,12 eur. Namietol tiež, že znalec nepovažoval za potrebné vypočuť investora, ktorý požiadavku na zhotovenie systému parkovania zadal a riadil celú jeho realizáciu. Zdôraznil, že súd prvej inštancie na tieto námietky proti znaleckému posudku neprihliadal a v odôvodnení sa s nimi vôbec nevysporiadal.

8. Rovnako konajúcemu súdu vytkol, že nevykonal ním navrhnuté dôkazy - výsluch zástupcu správcovskej organizácie a zástupcu vlastníkov bytov a vychádzal len z nezákonného znaleckého posudku, čím neúplne zistil skutkový stav. Skutkové zistenie ohľadne funkčnosti dodaného diela je nesprávne, v rozpore so skutočným stavom, nakoľko len počas roka 2014 vynaložili vlastníci bytov na opravu výťahu 11.234,80 eur.

9. Na záver uviedol, že nakoľko dielo od odovzdania stále vykazuje vady, ktoré boli opakovane u zhotoviteľa diela objednávateľom reklamované (čo bolo v konaní listinnými dôkazmi preukázané), nie je žalovaný v zmysle § 439 ods. 4 Obch. zák. povinný, do času ich odstránenia, zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu predstavujúcu časť zádržného, ktorá je mimochodom oveľa nižšia, ako by bol nárok žalovaného na zľavu z ceny diela z dôvodu vadného plnenia.

10. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

11. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné:

12. Pre posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu bolo nevyhnutné zaoberať sa oprávnenosťou nároku uplatneného žalovaným v zmysle § 439 ods. 4 Obch. zák., podľa ktorého do doby odstránenia vád nie je kupujúci povinný platiť časť kúpnej ceny, ktorá by zodpovedala jeho nároku na zľavu, ak by vady neboli odstránené. Rozhodujúcim pre posúdenie veci bolo vypracovanie znaleckého posudku, ktorý mal zodpovedať otázky, čo spôsobuje nefunkčnosť parkovacieho systému a či je nákladný hydraulický auto - výťah technicky kompatibilný s riadiacou jednotkou parkovacieho systému, ako aj s ostatnými technickými zariadeniami tvoriacimi parkovací systém. Závery znalca v zásade spočívali v konštatovaní, že reálnu nefunkčnosť systému spôsobuje ľudský faktor a nákladný hydraulický auto - výťah je kompatibilný a funkčný.

13. Súd prvej inštancie z týchto záverov vychádzal pri rozhodnutí o nedôvodnosti obrany žalovaného. Žalovaný namietal nedostatky vypracovaného znaleckého posudku, najmä, že znalec v ňom neuviedol postup, na základe ktorého sa dopracoval k odpovediam. S týmto názorom odvolací súd nemôže súhlasiť. Zo znaleckého posudku č. 43/10/2014 vypracovaného znalcom Ing. Jánom Hučkom vyplýva, že podkladom pre vypracovanie znaleckého posudku bol spisový materiál, vyjadrenia kompetentných osôb a obhliadka na mieste, ktorá bola vykonaná spolu so znaleckým skúmaním dňa 27.08.2014, k čomu je doložená fotodokumentácia. Odvolací súd má za to, že vypracovaný znalecký posudok nevykazuje známky svojvôle, nelogickosti ani neurčitosti, či nezrozumiteľnosti.

14. Je potrebné zdôrazniť, že súd hodnotí dôkazy v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov upravenej v ustanovení § 191 CSP, čo znamená, že sudca si robí záver o pravdivosti a dôležitosti vykonaných dôkazov na základe svojho vlastného vnútorného presvedčenia a svojho logického myšlienkového postupu. Po skončení dokazovania súd musí starostlivo zvážiť dôležitosť jednotlivých dôkazov a zhodnotiť ich z hľadiska ich zákonnosti teda, či boli vykonané v súlade so zákonom, alebo v rozpore s ním, najmä či v súvislosti s ich získaním bol porušený niektorý právny predpis. V rámci procesu hodnotenia dôkazov, súd hodnotí znalecký posudok tým, že skúma, či odôvodnenie posudku je v súlade so všeobecnými skúsenosťami a poznatkami, či je logické a či znalec prihliadol na všetko, čo mu bolo predložené na účely vypracovania znaleckého posudku. Súd pre nedostatok odborných vedomostí z príslušného znaleckého odboru, neposudzuje vecnú správnosť znaleckého

posudku. Hodnotenie znaleckého posudku spočíva len v tom, či je znalec vierohodný a či odôvodnenie jeho posudku zodpovedá pravidlám správneho myslenia.

15. Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný vytýkal znaleckému posudku nedostatky, ale nenavrhol vykonanie revízneho posudku, prípadne výsluch znalca na odstránenie nejasností, nepredložil ani znalecký posudok, ktorého závery by boli odlišné od záverov znalca ustanoveného súdom. Súdny znalec zhodnotil všetky podklady, ktoré mu boli poskytnuté a na základe toho dospel k svojim záverom. Žalovaný žiadal vypočuť v konaní zástupcu správcovskej organizácie a zástupcu vlastníkov bytov k okolnostiam odstraňovania závad a funkčnosti výťahu. Podľa názoru odvolacieho súdu bol správny záver konajúceho súdu, keď tento návrh zamietol ako nadbytočný, nakoľko uvedené osoby nie sú kompetentné posúdiť funkčnosť výťahu ako súčasti parkovacieho systému pozostávajúceho z viacerých zariadení. Skutočnosť, že v parkovacom systéme sa vyskytli vady, nebola v konaní sporná. Vzhľadom na zložitosť systému, tieto osoby nie sú odborne spôsobilé odpovedať na otázku funkčnosti jednotlivých zariadení, keď ich fungovanie je závislé od fungovania ostatných komponentov. Preto bolo v konaní potrebné nariadiť znalecké dokazovanie. Závery znaleckého posudku však žalovaný žiadnym spôsobom nevyvrátil.

16. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd nepovažoval námietky žalovaného za relevantné, preto napadnutý rozsudok v súlade s § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

18. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .