Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6To-17-2017.pdf
PDF · 104.46 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/17/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Mihala a sudcov JUDr. Pavla Sládka a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci proti obžalovanému X. G., nar. X. P. XXXX v X., trvale bytom mesto X., prechodne bytom T. A. XX, V., Rakúska republika, trestne stíhanému pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní prokurátorky Okresnej prokuratúry Piešťany proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 16. januára 2017, č. k. 16T 111/2016-69, rozhodol na verejnom zasadnutí konanom dňa 6. apríla 2017 v Trnave
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora z a m i e t a.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo dňa 16. januára 2017, č. k. 16T 111/2016-69 bol obžalovaný X. G. uznaný za vinného zo spáchania prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.), ktorého sa mal dopustiť neoprávneným prechovávaním psychotropnej látky pre vlastnú potrebu, keď protiprávne konanie mal spáchať na tom skutkovom základe, že: dňa 28. júna 2015 v čase o 02.53 hodine v Piešťanoch na križovatke ulíc Žilinská a Mojmírova za priechodom pre chodcov v osobnom motorovom vozidle značky Seat Leon striebornej metalízy, evidenčné číslo PN-149AR, pri sebe na zadnom sedadle za miestom vodiča neoprávnene prechovával pre vlastnú potrebu zatavenú injekčnú striekačku bielo-modrej farby objemu 2 ml s bielym kryštalickým materiálom o hmotnosti 91 mg, ktorý obsahoval 20 mg účinnej látky metamfetamín vo forme voľnej bázy, z ktorého by bolo možné vyrobiť minimálne 2 obvykle jednorazové dávky drogy, pričom metamfetamín je zaradený v zmysle zákona číslo 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok, Za to mu okresný súd podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, písm. n/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, ods. 3, § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložil peňažný trest vo výmere šesťsto Eur. Podľa § 57 ods. 2 Tr. zák. vyslovil, že zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, uložil náhradný trest odňatia slobody vo výmere tri mesiace. Okresný súd svoj rozsudok odôvodnil v rozsahu č. l. 75 - 80 spisu. V úvode odôvodnenia rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že prokurátorka Okresnej prokuratúry Piešťany podala na prvostupňový súd dňa 27. októbra 2016 obžalobu sp. zn. Pv 479/15 na X. G. pre skutok uvedený v obžalobe, právne kvalifikovaný ako prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 odsek 1 Tr. zák.. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16. januára 2017 urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku (ďalej len Tr. por.), že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. V dôsledku tohto vyhlásenia okresný súd v zmysle § 257 ods. 5 Tr. por. postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. por., pričom obžalovaný na všetky položené otázky
odpovedal súhlasne „Áno“. Následne bolo zisťované stanovisko prokurátora, ktorý navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať. Na podklade uvedeného súd I. stupňa podľa § 257 ods. 7 Tr. por. vyhlásil uznesenie, ktorým prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal žiadne pochybnosti o jeho vine. Zároveň rozhodol podľa § 257 ods. 8 Tr. por., že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranného opatrenia. K právnej kvalifikácii skutku uvedeného v obžalobe ozrejmil, že podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. ten, kto neoprávnene prechováva pre vlastnú potrebu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. Podľa § 135 ods. 1 Tr. zák. prechovávaním omamnej látky, psychotropnej látky, jedu alebo prekurzora pre vlastnú potrebu sa rozumie mať neoprávnene v držbe po akúkoľvek dobu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor v množstve, ktoré zodpovedá najviac trojnásobku obvykle jednorazovej dávky na použitie, a to pre osobnú spotrebu. Pri trestnom čine nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 resp. § 172 Tr. zák. je primárnym objektom záujem spoločnosti kontrolovať nakladanie s tými látkami, ktoré sú spôsobilé vážne ohroziť či poškodiť život alebo zdravie človeka, alebo uviesť človeka do stavu, v ktorom sa bude správať nekontrolovateľne asociálne, ba dokonca v rozpore s Trestným zákonom. Za sekundárny objekt možno považovať život a zdravie človeka, pretože aplikácia týchto látok v ľudskom organizme môže spôsobiť ohrozenie i poruchu. Čo je omamná látka, psychotropná látka, jed alebo prekurzor definuje zákon NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov. Ustanovenie § 2 ods. 2 cit. zákona za psychotropné látky označuje také látky, ktoré ovplyvňujú stav ľudskej psychiky pôsobením na centrálny nervový systém s menej závažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami. Metamfetamín radí táto norma do II. skupiny psychotropných látok. Osobno-spotrebný charakter držby takýchto látok pokrýva tzv. privilegovaná skutková podstata podľa § 171 Tr. zák., ktorá páchateľa za to, že neoprávnene prechováva omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor iba a len pre vlastnú potrebu, postihuje miernejším trestom. Zákonný pojem prechovávania drog pre vlastnú potrebu je upravený v ustanovení § 135 ods. 1 Tr. zák. tak, že ide o množstvo, ktoré zodpovedá najviac trojnásobku obvykle jednorazovej dávky na použitie, a to pre osobnú spotrebu. Z tohto kontextu je zrejmé, že právne posúdenie skutku v obžalobe ako prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. je správne a zodpovedá stavu veci a zákonu. Obžalovaný pritom protiprávne konal ako trestne zodpovedný páchateľ (subjekt), pričom konal v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Tr. zák., lebo chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom. Vyvodeniu trestnej zodpovednosti obžalovaného nebránil ani tzv. materiálny korektív uvedený v § 10 ods. 2 Tr. zák.. Zo spôsobu vykonania činu a jeho následku, okolností, za ktorých bol čin spáchaný, miere zavinenia a pohnútky obžalovaného, a po objektívnom vyhodnotení týchto kritérií, je zrejmé, že stupeň závažnosti činu bol vyšší ako nepatrný a konanie tak bolo treba definovať ako prečin. K dokazovaniu vo vzťahu k výroku o uloženom treste okresný súd poukázal na prijaté vyhlásenie o vine obžalovaného, z ktorého dôvodu následne vykonával na hlavnom pojednávaní len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, v rámci ktorých vypočul obžalovaného, so súhlasom procesných strán prečítal znalecký posudok a oboznámil čítaním relácie (správy) na obžalovaného. Pri hodnotení prihliadol len na tie dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní riadne vykonané. Z výsluchu obžalovaného vyplynulo, že tento je rozvedený, má jednu 28 ročnú dcéru, vyživovaciu povinnosť k nej už nemá. Nevlastní žiadne hodnotnejšie hnuteľné veci ani motorové vozidlo, vlastní štvrtinu rodinného domu na adrese R. X, X.. Myslí si, že nemá problém s drogami, v súčasnosti drogy neužíva. V kritický deň si dal drogy z nerozvážnosti. Je zamestnaný, asi tri mesiace pracuje v J. ako čašník v hoteli, kde zarobí asi 400,- Eur v čistom. Nejde o mesačnú mzdu, ale iba o odmenu za tie práce, ktoré vykoná, lebo tam pracujem ako výpomoc. Pred tým nepracoval asi dva roky, vtedy žil z úspor z predaja bytu, ktorými úsporami disponoval rádovo v tisícoch Eur. Obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní domáhal uloženia peňažného trestu preto, aby mal čistý register trestov kvôli práci. Skutku mu je ľúto a hanbí sa zo to, čo spravil. Zo znaleckého posudku číslo 37/2016, vypracovanom znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. Ľubicou Ondrisovou vyplynulo, že obžalovaný je závislý od psychoaktívnej látky - heroínu, avšak táto závislosť je u neho v remisii, t. j. od tejto drogy niekoľko rokov abstinuje. Čo sa týka metamfetamínu (pervitínu), je užívateľom tejto drogy, ale ide o tzv. škodlivé užívanie, zneužívanie, abúzus, nespĺňajúci kritériá závislosti. Znalkyňa u obžalovaného nenavrhla žiadne ochranné liečebné opatrenie. Rozpoznávacie a ovládacie schopnosti v čase skutku boli u obžalovaného zachované. Z odpisu z registra trestov vyplynulo, že obžalovaný má v ňom jeden záznam, konkrétne rozhodnutím
zo dňa 19. januára 1999, sp. zn. 1T/66/1998, vydaným Krajským súdom v Trnave, bol odsúdený podľa § 187 ods. 1 Tr. zák. (išlo o trestný čin označený ako nedovolená výroba a držanie omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov) na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok so zaradením na výkon trestu do I. nápravnovýchovnej skupiny. Z výkonu tohto trestu bol podmienečne prepustený rozhodnutím Okresného súd Bratislava I sp. zn. Pp 109/99 a bola mu určená skúšobná doba na 2 roky, v ktorej sa 19. apríla 2002 osvedčil. Z výpisu z evidencie priestupkov vyplynulo, že obžalovaný bol od 29. februára 2012 doposiaľ priestupkovo postihnutý trikrát. Dňa 29. februára 2012 sa dopustil priestupku na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, keď porušil ustanovenie § 3 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, za ktorý mu bola uložená pokuta vo výške 30,- Eur. Dňa 14. decembra 2014 sa dopustil priestupku na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, keď opäť porušil ustanovenie § 3 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, za ktorý mu bola uložená pokuta vo výške 30,- Eur. Dňa 1. apríla 2015 sa dopustil priestupku na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, keď porušil ustanovenie § 3 ods. 2 písm. b) zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, za ktorý mu bola uložená pokuta vo výške 50,- Eur. Z lustrácie v systéme AVÍZO vyplynulo, že sa proti obžalovanému iné trestné stíhanie aktuálne nevedie. Zo správy o povesti vyplynulo, že obžalovaný má od 10. augusta 2016 evidovaný trvalý pobyt na adrese Urbánkova ul. č. 2896/6 X., avšak podľa zistení mestskej polície sa na uvedenej adrese nezdržuje, preto ho nebolo možné bližšie hodnotiť. Bol riešený Mestskou políciu Piešťany dva krát, v dňoch 2. marca 2012 a 14. decembra 2014. V oboch prípadoch išlo o priestupok podľa § 22 ods. 1, písm. l) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, kedy obžalovaný nerešpektoval dopravné značenie. V prvom prípade bola vec vybavená napomenutím, v druhom blokovou pokutou 30 Eur. Pri úvahách o druhu a výmere trestu okresný súd dôvodil, že postupoval v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ustanovenia § 34 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že im zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na ich výchovu k tomu, aby viedli riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou a má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu a výmery trestu okresný súd v súlade s ustanovením § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Pri ukladaní trestu obžalovanému taktiež obligatórne prihliadol podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V prípade obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval (§ 36 písm. l/ Tr. zák.) a že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom (§ 36 písm. n/ Tr. zák.). Obžalovanému naopak priťažovalo, že už bol v minulosti odsúdený (§ 37 písm. m/ Tr. zák.). Na predchádzajúce odsúdenie okresný súd prihliadol aj napriek tomu, že od rozhodnutia uplynulo 17 rokov, a to z dôvodu, že sa jedná o odsúdenie za rovnakú tzv. drogovú trestnú činnosť, čiže v osobe páchateľa o tzv. špeciálneho recidivistu. Vo vzťahu k priťažujúcej okolnosti (obž. už bol v minulosti odsúdený) poukázal na to, že nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý v minulosti vykonal, obžalovaný k dnešnému dňu nemá zahladený. Obžalovaný bol z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustený, pričom v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia sa osvedčil. Osvedčenie sa podmienečne prepusteného v skúšobnej dobe určenej mu pri podmienečnom prepustení ale neznamená, že sa na podmienečne prepusteného hľadí, akoby nebol odsúdený. Znamená to len, že u podmienečne prepusteného sa má za to, že nepodmienečný trest odňatia slobody vykonal dňom, keď bol podmienečne prepustený. Dĺžka skutočného výkonu trestu je potom rozhodujúca pre určenie doby, po ktorú bol po výkone trestu povinný viesť nepretržite riadny život, aby mohol požiadať o zahladenie odsúdenia. Na zahladenie tohto nepodmienečného trestu odňatia slobody existoval v minulosti a existuje aj v súčasnosti osobitný mechanizmus predpokladajúcu podanie žiadosti zo strany odsúdeného, ktorú žiadosť obžalovaný podľa vyjadrenia jeho obhajcu podal na Okresný súd Trnava až v roku 2016, kde je evidovaná pod sp. zn. 34Nt 42/2016. V konečnom súčte u obžalovaného prevažoval pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi (2:1), čo v súlade s ustanovením § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Tr. zák. viedlo k modifikácii základnej trestnej sadzby trestu odňatia slobody znížením jeho hornej hranice o tretinu. Okresný súd tak obžalovanému mohol ukladať trest odňatia slobody až na 2 roky, prípadne uložiť niektorý z alternatívnych trestov. Zo zápisnice z konania o dohode o vine a treste, ktoré konanie nebolo úspešné pre rozdielne pohľady procesných strán na druh ukladanej sankcie, vyplýva, že obhajoba navrhovala za súdený skutok uloženie peňažného trestu vo výmere 300.- Eur, kým obžaloba trvala na uložení podmienečného trestu odňatia slobody. Obžalovaný nie je v pozícii,
že by si druh a výšku trestnej sankcie mohol určovať sám. Rovnako tak súd nie je povinný ukladať trest podľa predstáv prokuratúry. Určenie druhu a výmery trestu je výlučne v kompetencii súdu a ten po vyhodnotení všetkých okolností prípadu dospel k záveru, že obžalovaného je možné potrestať aj len peňažným trestom, lebo zákonné podmienky pre uloženie tohto druhu trestu, ako trestu samostatného, splnené sú. Samotná skutočnosť, že obžalovaný je recidivista, lebo bol pred viac ako 17 rokmi potrestaný za drogovú trestnú činnosť na nepodmienečný trest odňatia slobody ešte neznamená, že by mal súd automaticky rezignovať na možnosť ukladania alternatívneho trestu k trestu odňatia slobody, ako to žiadala prokurátorka. Ide síce o špeciálnu recidívu, no od predchádzajúceho odsúdenia predsa len uplynula veľmi dlhá doba, počas ktorej obžalovaný v podstate viedol riadny život. Na závere o vedení riadneho života nič nemenia ani ním spáchané priestupky menšej závažnosti na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Priznaniu tejto poľahčujúcej okolnosti - predchádzajúceho vedenia riadneho života - bránilo iba spomínané odsúdenie, ktoré bolo zároveň vyhodnotené aj ako priťažujúca okolnosť. Tieto skutočnosti okresný súd zohľadnil podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri posudzovaní miery závažnosti zistených okolností výrazne v prospech tých poľahčujúcich, kde zároveň zohľadnil aj to, že obžalovaný nevie ovplyvniť dĺžku konania, v ktorom sa rozhoduje o zahladení predmetného odsúdenia. Jeho chybou bolo, že o zahladenie odsúdenia nepožiadal skôr. Obžalovaný k pohnútke uviedol, že drogy neužíva a v deň skutku išlo o jeho skratovú reakciu na stresové obdobie. Zo znaleckého posudku zároveň vyplynulo, že aktuálne nie je závislý od drog, lebo jeho závislosť od heroínu je v remisii a škodlivé užívanie metamfetamínu (pervitínu) nespĺňa kritéria závislosti, z ktorého dôvodu mu znalkyňa ani nenavrhla uloženie ochranného liečenia. Pritom len za samotnú závislosť na drogách obžalovaného nie je možné trestať. Rovnako v rámci hodnotenia okolností prípadu neprihliadal okresný súd na tie „iné okolnosti“ prípadu a síce, že došlo k dopravnej nehode, k poškodeniu vozidla a že obžalovaný zrejme aj vozidlo viedol pod vplyvom spomínanej návykovej látky. Obžalovaný urobil vyhlásenie o vine vo vzťahu ku skutku, ktorý mu za vinu kládla obžaloba, pričom vyššie spomínané okolnosti neboli súčasťou opisu skutku tak, ako ho žalovala prokuratúra a neboli ani predmetom dokazovania, preto na ne okresný súd neprihliadal. Na základe prezentovaných úvah dospel k záveru, že je možné dôvodne sa domnievať, že predchádzajúce odsúdenie u obžalovaného svoj účel splnilo. A naopak, niet dôvodu sa nedomnievať, že by po takom dlhom časovom odstupe od posledného odsúdenia uloženie alternatívneho peňažného trestu tento- krát svoj účel nesplnilo, či už z hľadiska individuálnej, alebo generálnej prevencie. Z týchto dôvodov uložil okresný súd obžalovanému peňažný trest ako trest samostatný. Pri určení výmery peňažného trestu zohľadnil osobné i majetkové pomery obžalovaného a určil výmeru trestu vo výške presahujúcej jeho čistý mesačný príjem, a to 600.- Eur, ktorá suma dvojnásobne prevyšuje pôvodne obžalovaným akceptovateľnú sumu peňažného trestu, súc toho názoru, že tento trest bude mať na neho dostatočne odstrašujúci efekt a bude aj do budúcna pôsobiť výchovne. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote (písomným podaním zo dňa 17. januára 2017) odvolanie prokurátorka Okresnej prokuratúry Piešťany (ďalej len prokurátor), pričom na samotnom hlavnom pojednávaní konanom dňa 16. januára 2017 sa pri úkone prítomný prokurátor voči rozsudku do zápisnice nevyjadril. Obžalovaný sa pri úkone po porade s obhajcom výslovne vzdal práva podať proti rozsudku odvolanie a neželal si, aby v jeho prospech podali odvolanie (príbuzné) osoby k tomu podľa zákona oprávnené. Z písomných dôvodov odvolania vypracovaných v rozsahu č. l. 78 - 80 spisu vyplýva esenciálne to, že prokurátor uložený trest považuje za neprimerane mierny a preto namietal uloženie peňažného trestu. V týchto súvislostiach poukázal na ustanovenia § 171 ods. 1, § 34 ods. 1, ods. 4 , § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. s tým doplnením, že v osobe páchateľa protiprávneho konania X. G. sa z kriminologického hľadiska jedná o špeciálneho recidivistu, pretože v roku 1999 bol odsúdený za trestný čin nedovolenej výroby a držania omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov podľa § 187 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere jeden rok so zaradením do I. nápravnovýchovnej skupiny. Z výkonu predmetného trestu bol podmienečne prepustený dňa 25. novembra 1999 so stanovením skúšobnej doby dvoch rokov, v ktorej sa ku dňu 19. apríla 2002 osvedčil. Trest nemá zahladený. Obžalovaný bol v priebehu rokov 2012 - 2015 štyrikrát priestupkovo postihnutý za priestupky v cestnej premávke. Závery znaleckého posudku MUDr. Ľubice Ondrisovej konštatujú, že obžalovaný je závislý od psychoaktívnej látky - heroínu, avšak táto závislosť je v remisii, t.j. od tejto drogy niekoľko rokov abstinuje. Obžalovaný je však užívateľom inej drogy, a to pervitínu (metamfetamínu), avšak nespĺňa kritéria závislosti, metamfetamín užíva sekundárne v stresových situáciách. S ohľadom na tieto skutočnosti sa prokurátor v odvolaní nestotožnil so záverom súdu prvého stupňa v tom smere, že by predchádzajúce odsúdenie z roku 1999 u obžalovaného splnilo svoj účel, nakoľko ho neodradilo od páchania súdenej trestnej činnosti. Naviac obžalovaný sám verbalizoval občasné užívanie drogy. S ohľadom na spáchanú trestnú činnosť a osobu obžalovaného, ako aj jeho
postoj k užívaniu omamných a návykových látok, je podľa názoru odvolateľa dôvodné tomuto uložiť trest odňatia slobody v dolnej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby, ktorej hornú hranicu treba s ohľadom na potrebu aplikovania § 36 písm. l/, písm. n/ Tr. zák. a § 37 písm. m/ Tr. zák. znížiť o jednu tretinu v súlade s § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. Vzhľadom na dlhší časový odstup od spáchania predošlého trestného činu je dôvodné obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odložiť so stanovením primerane dlhej skúšobnej doby, počas ktorej bude vhodné správanie sa obžalovaného sledovať. Takto uloženým trestom budú dosiahnuté záujmy spoločnosti z hľadísk individuálnej i generálnej prevencie. Záverom preto prokurátor žiadal napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/ Tr. por. zrušiť a v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. navrhol, aby odvolací súd vo veci sám rozhodol rozsudkom. Prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave navrhol na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu odvolaniu okresného prokurátora vyhovieť. Vyslovil právny názor, že napadnutý rozsudok je vo všetkých svojich výrokoch, s výnimkou výrokov o uloženom treste, preskúmateľný a správny. Pokiaľ je odvolaním napadnutý len výrok o uloženom treste, v rámci postupu konania okresný súd nezohľadnil všetky potrebné kritéria pre správne závery o druhu a výmere uloženého trestu. S poukazom na dôvody odvolania okresného prokurátora navrhol tomuto vyhovieť, napadnutý rozsudok zrušiť vo výrokoch o treste a obžalovanému uložiť trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu na primerane dlhú skúšobnú dobu. Obžalovaný X. G. v zhode s návrhom svojho obhajcu na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť. Senát Krajského súdu v Trnave preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a tak zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Okresný súd v Piešťanoch predovšetkým zákonným spôsobom vykonal na hlavnom pojednávaní dňa 16. januára 2017 v rozsahu č. l. 62 - 67 spisu všetky dôkazy potrebné na meritórne rozhodnutie vo veci, tieto dostatočne a preskúmateľne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach a svoje rozhodnutie aj dostatočne a presvedčivo odôvodnil. Zo spisového materiálu je zrejmé, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní priznal spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, na otázky v zmysle § 333 ods. 3 Tr. por. odpovedal áno, na návrh prokurátora a obhajcu JUDr. Juraja Gavalca konajúci okresný súd prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku, zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutkov, sa nevykoná a následne vykonal dokazovanie súvisiace s výrokom o treste. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní vyplýva, že dokazovanie bolo v tomto smere vykonaná zákonnou a procesne správnou formou v potrebnom rozsahu. V dôvodoch rozsudku súd prvého stupňa dostatočne vyhodnotil aj odpis z registra trestov obžalovaného a rovnako správne špecifikoval, na základe čoho dospel k ustáleniu rozsahu priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, k vyhodnoteniu ich vzájomnému pomeru, skúmajúc vo všetkých súvislostiach okolnosti plynúce z ustanovení § 36 písm. l/, písm. n/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, ods. 3, § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.. V zhode s postupom a závermi okresného súdu aj odvolací súd uzatvára, že pomer týchto poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je verifikovaný v súlade s dokazovaním a tieto závery si v rozsahu dôvodov okresného súdu uvedených na č. l. 72 - 75 spisu plne osvojuje. Na základe prezentovaných úvah dospel okresný súd k správnemu záveru, že je možné dôvodne sa domnievať, že predchádzajúce odsúdenie u obžalovaného svoj účel splnilo. Naopak, niet dôvodu nedomnievať sa, že by po takom dlhom časovom odstupe od posledného odsúdenia uloženie alternatívneho peňažného trestu nesplnilo svoj prevýchovný účel, a to tak z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie. Pri určení výmery peňažného trestu následne súd I. stupňa dôsledne a dostatočne zohľadnil osobné a majetkové pomery obžalovaného a správne určil výmeru trestu vo výške presahujúcej jeho čistý mesačný príjem, konkrétne v sume 600.- Eur (ktorá dvojnásobne prevyšuje pôvodne obžalovaným akceptovateľnú sumu peňažného trestu), súc správne toho názoru, že tento trest bude mať na neho dostatočne odstrašujúci efekt a bude aj do budúcna pôsobiť výchovne. Napokon zákonný a správny je i ten výrok napadnutého rozsudku, ktorým okresný súd podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. obžalovanému pre prípad úmyselného zmarenia uloženého peňažného trestu ustanovil primeraný náhradný trest odňatia slobody vo výmere troch mesiacov. K odvolacej námietke prokurátora je potrebné uviesť len toľko, že je nedôvodná. V osobe obžalovaného sa síce formálne jedná o špeciálneho recidivistu tzv. drogovej trestnej činnosti, avšak od spáchania okresným súdom špecifikovaného skutku uplynulo veľmi dlhé obdobie viac ako 18 rokov (a takmer 17 rokov od jeho pobytu na slobode od novembra roku 1999), počas ktorých sa obžalovaný nedostal do rozporu so zákonom, resp. nebol odsúdený, súdne trestaný a ani trestne stíhaný. Priestupky obžalovaného z rokov 2012 až 2015, špecifikované súdom I. stupňa v odôvodnení napadnutého
rozsudku (proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky), nesúvisia s charakterom posudzovanej trestnej činnosti. Nezistiac podmienky pre zmenu napadnutého prvostupňového rozsudku senát Krajského súdu v Trnave odvolanie prokurátora, podané vo vzťahu k odvolaním napadnutým výrokom, ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.