Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_41Csp-63-2016.pdf
PDF · 101.48 KB
Case nature
Area
Subarea
41Csp/63/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom: Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného právnym zástupcom: JUDr. Barbora Korenecová, advokátka, so sídlom Slnečná 765/3, Malinovo, proti žalovanému: Š. H., Z.. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. I. XXX/X, XXX XX Q., štátny občan SR, v konaní o zaplatenie 1 572 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 800 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 800 eur od 23.04.2010 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti žalobu žalobcu z a m i e t a.
Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.08.2016 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 1 572 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 25.08.2009 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 22.04.2009 žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 800 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s poplatkom vo výške 772 eur, spolu sumu vo výške 1 572 eur za podmienok dohodnutých v zmluve, a to v 12 mesačných splátkach po 131 eur počnúc dňom 20.05.2009. Príslušný poplatok bol z 1/3 tvorený dohodnutým úrokom a z 2/3 z nákladov na vypracovanie a uzavretie zmluvy s administratívou. Žalovaný neplnil svoj záväzok splácať úver riadne a včas, stratil preto výhodu splátok a úver sa stal splatným dňa 25.08.2009. Žalobca podal na žalovaného trestné oznámenie vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko mal žalobca podozrenie, že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere v úmysle úver vôbec nesplácať, nakoľko od uzatvorenia zmluvy ku dňu podania trestného oznámenia žalovaný nezaplatil ani jednu splátku, a to i napriek tomu, že žalovaný mal finančné prostriedky na jeho splácanie. Okresný súd Žilina Trestným rozkazom sp. zn. 35T/73/2010 zo dňa 23.04.2010 uznal žalovaného za vinného zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal žalobcu ako poškodeného so svojím nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.05.2010, pričom žalovaný neuhradil žalobcovi žiadnu platbu.
3. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, hoci žalobu mal doručenú do vlastných rúk dňa 07.02.2017, v konaní ostal nečinný.
4. Vo veci súd nariadil na deň 07.04.2017 pojednávanie, ktorého sa strany sporu nezúčastnili. Žalobca riadne a včas neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, nežiadal odročenie pojednávania. Žalovaný sa na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil. Súd vec prejednal, vykonal dokazovanie a vyhlásil rozhodnutie vo veci samej.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami nachádzajúcim sa v spise a zistil nasledovný skutkový stav:
6. Zo zmluvy označenej ako zmluva o úvere zo dňa 22.04.2009 vyplýva, že túto zmluvu uzatvoril žalobca a žalovaný. Obsahom záväzku žalobcu bolo poskytnúť v prospech žalovaného úver vo výške 800 eur. Žalovaný mal vrátiť sumu vo výške 800 eur, ďalej poplatok vo výške 772 eur, celkovo teda mal zaplatiť 1 572 eur a to v 12 mesačných splátkach po 131 eur počnúc dňom 20.05.2009. Okrem toho je v zmluve zaškrtnuté, že žalovanému sú finančné prostriedky poskytované na výkon zamestnania. Súčasťou zmluvy boli Všeobecné podmienky poskytovania úveru. 7. Okresný súd Žilina Trestným rozkazom sp. zn. 35T/73/2010 zo dňa 23.04.2010 uznal žalovaného za vinného, že dňa XX.XX.XXXX v Q. prostredníctvom mandatára E. uzatvoril so spol. Pohotovosť, s.r.o. Zmluvu o úvere č. XXXXXXXX a bol mu poskytnutý úver vo výške 800 eur, ktorý sa zaviazal zaplatiť 12 mesačnými splátkami po 131 eur do výšky 1 572 eur počnúc dňom 20.05.2009, v skutočnosti nemal v úmysle úver splácať, ani ho splácať nezačal napriek tomu, že mzda mu bola zamestnávateľom vyplatená aj v júli 2009 za mesiac jún 2009, čím spôsobil spol. Pohotovosť, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, škodu vo výške 1 572 eur, z ktorej dosiaľ uhradil 261 eur, teda na škodu cudzieho majetku sa obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu. Čím spáchal prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. Za tento čin bol žalovaný odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom s určením skúšobnej doby na 1 rok. Žalobca bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.05.2010. 8. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci okresný súd vec právne posúdil podľa príslušných zákonných ustanovení:
Podľa § 193 Civilného sporového poriadku (CSP) súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.
Podľa § 415 Občianskeho zákonníka (OZ) každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí
Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 442 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 563 OZ Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Podľa ustanovenia § 10c nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (§ 17 ods. 1
zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 8 zákona č. 300/2005 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/> Trestný zákon (TZ) trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 221 ods. 1 TZ kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Podľa § 221 ods. 2 TZ odňatím odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním väčšiu škodu.
Podľa § 124 ods. 1 TZ škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.
Podľa § 124 ods. 2 TZ škodou sa rozumie v zmysle odseku 1 aj ujma na zisku, na ktorý by poškodený inak vzhľadom na okolnosti a svoje pomery mal nárok alebo ktorý by mohol odôvodnene dosiahnuť.
Podľa § 125 TZ ods. 1 škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.
Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 301/2005 Trestný poriadok (TP) poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody.
Podľa § 353 ods. 8 prvá veta TP trestný rozkaz má povahu odsudzujúceho rozsudku.
9. Podľa ustanovenia § 420 OZ predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je protiprávne konanie, škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou a zavinenie. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých týchto predpokladov a pri neexistencii čo i len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Poškodený musí preukazovať, že došlo k protiprávnemu konaniu, t.j. k porušeniu právnej povinnosti a že vznik škody a následne jej výška je v príčinnej súvislosti s týmto porušením. Dôkazné bremeno, ktoré smeruje k vyvráteniu domnienky viny (zavineniu) naopak nesie škodca, ktorý ak sa chce vyviniť musí preukázať, že škodu nezavinil. 10. Z vykonaného dokazovania (vychádzajúc v zmysle § 193 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1963/99/> z Trestného rozkazu Okresného súdu Žilina sp. zn. 35T/73/2010 zo dňa 23.04.2010, právoplatného a vykonateľného dňa 12.05.2010) mal súd preukázané, že žalovaný protiprávnym konaním - spáchaním prečinu podvodu podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/>, za ktorý bol právoplatne odsúdený porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 OZ <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/> predchádzať škodám na majetku, a teda v zmysle § 420 ods. 1 OZ <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti tým, že dňa 22.04.2009 v Strečne, okr. Žilina prostredníctvom mandatára E. E. uzatvoril so spol. Pohotovosť, s.r.o. Zmluvu o úvere č. XXXXXXXX a bol mu poskytnutý úver vo výške 800 eur, ktorý sa zaviazal zaplatiť 12 mesačnými splátkami po 131 eur do výšky 1 572 eur počnúc dňom 20.05.2009, v skutočnosti nemal v úmysle úver splácať, ani ho splácať nezačal napriek tomu, že mzda mu bola zamestnávateľom vyplatená aj v júli 2009 za mesiac jún 2009, čím spôsobil spol. Pohotovosť, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, škodu vo výške 1 572 eur, z ktorej dosiaľ uhradil 261 eur, teda na škodu cudzieho majetku sa obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu. Ku škode na majetku žalobcu teda došlo konaním žalovaného uvedeným vo výrokovej časti predmetného trestného rozkazu (opis skutku, pre ktorý bol žalovaný
právoplatne odsúdený). Okresný súd mal zákonné predpoklady nároku na náhradu škody (porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, zavinenie) preukázané výsledkami trestného konania. Súd dodáva, že v prípade zavinenia nebol v konaní preukázaný opak. 11. V tejto súvislosti poukazuje okresný súd na nález Ústavného súdu SR I. ÚS 269/2011-55 zo dňa 23.11.2011 v zmysle ktorého rozsah viazanosti všeobecného súdu rozsudkom vydaným v trestnom konaní pri rozhodovaní v občianskom súdnom konaní v prípadoch, v ktorých sa zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu zhodujú s okolnosťami relevantnými, resp. podstatnými pre rozhodnutie v občianskoprávnom konaní, nemožno obmedziť len na závery o protiprávnom konaní, t. j. o spáchaní trestného činu, a o tom, kto ho spáchal. 12. Z nálezu Ústavného súdu vyplýva, že pokiaľ je znakom skutkovej podstaty trestného činu, za ktorý bol žalovaný účastník právoplatne odsúdený, „spôsobenie škody na cudzom majetku“, potom si súd rozhodujúci o žalobe poškodeného, ktorý bol so svojím nárokom na náhradu škody spôsobenej takýmto trestným činom odkázaný na občianskoprávne konanie, nemôže vytvoriť vlastný názor na to, či žalobcovi bola trestným činom spôsobená škoda a kto ju spôsobil. Ústavne konformný výklad § 193 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/> (§ 135 OSP) totiž vyžaduje, aby súd rozhodujúci v občianskoprávnom konaní o náhrade škody spôsobenej trestným činom, bol viazaný právoplatným odsudzujúcim rozsudkom trestného súdu ( jeho výrokovou časťou ), a to vo vzťahu ku všetkým skutočnostiam, ktoré boli podmienkou odsúdenia páchateľa za tento trestný čin. Zodpovednosť škodcu za škodu spôsobenú trestným činom treba potom posudzovať v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obdo/41/2011 z dňa 17.05.2012). 13. V súlade s uvedeným, pokiaľ súd v trestnom konaní právoplatne ( právoplatným a vykonateľným trestným rozkazom) rozhodol, že žalovaný konaním opísaným v skutkovej vete výrokovej časti trestného rozkazu zo dňa 24.03.2010 spôsobil žalobcovi škodu na majetku vo výške 1 572 eur má okresný súd za to, že v danej veci, t.j. v konaní o žalobe žalobcu (poškodeného), je rozhodnutím v trestnom konaní v súlade s § 193 CSP viazaný, a teda nárok žalobcu na náhradu škody voči žalovanému považoval čo do základu za preukázaný. 14. Na druhej strane však stále platí, že občianskoprávny súd nie je viazaný výškou škody, aj keby bola vo výroku rozhodnutia v trestnom konaní presne vyčíslená. Vyplýva to z toho, že v trestnom konaní sa výška škody spravidla nezisťuje presne. 15. Súd tak následne vykonával v danej veci dokazovanie ohľadom výšky škody, t.j. v akom rozsahu je nárok žalobcu na náhradu škody voči žalovanému dôvodný. 16. Súd v tomto smere vychádzal zo skutkových tvrdení a listinných dôkazov predložených žalobcom, keďže žalovaný ostal v konaní absolútne nečinný. V súlade s § 442 OZ okresný súd dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody vo výške 800 eur, a to titulom skutočne poskytnutých finančných prostriedkov (úveru), ktoré prevzatie peňažnej hotovosti (800 eur) žalovaný potvrdil podpisom predmetnej zmluvy o úvere. 17. Súd však žalobcovi nepriznal uplatnený nárok na náhradu škody vo výške 772 eur, a to poplatku, ktorý v 1/3 predstavoval dohodnutý úrok a v 2/3 náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. 18. Súd považuje za potrebné uviesť, že úroky a úroky z omeškania sú v zmysle ustanovenia § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky. Vo všeobecnosti je príslušenstvo veci charakterizované tým, že jedna z vecí je vecou hlavnou a druhá jej príslušenstvom, že vlastnícky patria vlastníkovi veci, že (príslušenstvo) je určené na trvalé užívanie spolu s hlavnou vecou a že nestráca svoju povahu fyzickým odlúčením (oddelením). Úroky z omeškania sú viazané, upínajú sa k pohľadávke. Vzťah príslušenstva (úrokov) k pohľadávke treba vnímať ako vzťah vedľajší. 19. Súd konštatuje, že uplatnené úroky žalobcom v rámci príslušného poplatku v danej veci reprezentujú ušlý zisk žalobcu. Pre posúdenie ich právnej povahy je potrebné vychádzať z ustanovení Občianskeho zákonníka ako pri istine. Úroky sa posudzujú podľa rovnakého právneho režimu ako samotná pohľadávka (istina); právny režim pohľadávky sa vzťahuje aj na jej príslušenstvo, t.j. ustanoveniami o náhrade škody. Súd na tomto mieste opätovne zdôrazňuje, že v súlade s § 442 OZ poškodenému možno priznať len skutočnú škodu a ušlý zisk. Príslušný poplatok nemožno považovať za skutočnú škodu. Predmetný poplatok predstavuje ušlý zisk. Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodovej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt napriek tomu, že sa dali očakávať s ohľadom na pravidelný beh veci. Nestačí iba pravdepodobnosť zvýšenia majetkového stavu. V čase uzatvárania predmetnej zmluvy žalovaný nemal vôľu požičanú istinu vrátiť a preto nemožno
konštatovať, že mal vôľu dohodnúť úroky. Predmetná škoda vznikla následkom trestného činu podvodu, v situácií, že žalovaný už pri uzavretí zmluvy o úvere nemal v úmysle ju vrátiť. Ak nemal v úmysle vrátiť istinu, nemožno uvažovať s tým, že mal u úmysle platiť akékoľvek úroky z istiny; vôľa žalovaného v tomto smere neexistovala. Z uvedeného vyplýva, že ak by žalovaný zmluvu uzatvoril riadne, nie je isté, resp. zrejmé, či by si dohodol aj úroky. Súčasne nebolo v konaní preukázané, že žalobca mal príležitosť uzavrieť zmluvu o pôžičke aj s iným subjektom za rovnakých podmienok ako so žalovaným. Okresný súd má za to, že žalobca náležite nepreukázal výšku škody, resp. ušlého zisku v tomto smere. Zároveň nepreukázal ani skutočné náklady vynaložené na vypracovanie a uzatvorenie predmetnej zmluvy o úvere, za týmto účelom neboli v konaní navrhnuté ani predložené, žiadne dôkazy. Za týchto okolností súd vyhodnotil výšku uplatneného nároku v rozsahu 772 eur iba na úrovni tvrdenia žalobcu bez náležitého preukázania, a teda nie je preukázanou skutočnou škodou, či ušlým ziskom podľa § 442 OZ. V tejto časti (772 eur) preto súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. 20. V časti týkajúcej sa úroku z omeškania, ktorý rovnako v zmysle vyššie uvedeného reprezentuje ušlý zisk, vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 25.08.2009 do zaplatenia súd čiastočne žalobe vyhovel, tak že úroky z omeškania v požadovanej výške 5 % ročne (ohľadom uplatnenej výšky je daná viazanosť rozsahom žaloby v zmysle § 216 ods. 1. CSP, hoci by žalobcovi prislúchalo viac) z priznanej sumy 800 eur považoval za dôvodné, avšak až od dátumu 24.03.2010 do zaplatenia. Okresný súd v spojitosti s tvrdeniami žalobcu nad rámec uvádza, že žalobca v konaní žiadnym spôsobom splatnosť dlhu z predmetnej úverovej zmluvy dňa 25.08.2009 nepreukázal. Súdu nepredložil žiadne listinné dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia v tomto smere. V konaní nebola preukázaná ani prípadná dohoda o splatnosti finančných prostriedkov poskytnutých na základe predmetnej zmluvy o úvere. Konečná splatnosť úveru z predmetnej zmluvy nie je zrejmá ani z obsahu samotnej zmluvy o úvere, táto nebola riadne, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch (§ 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch), v predmetnej zmluve dojednaná. Žalobca nepreukázal splatnosť úveru dňa 25.08.2009, medzi stranami sporu nebola preukázaná dohoda o splatnosti úveru. Súd však zároveň zdôrazňuje, že v prípade náhrady škody je podľa názoru okresného súdu potrebné, z hľadiska určenia času splnenia, vychádzať z ustanovenia § 563 OZ. Okresný súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. septembra 2012, sp. zn. 7 M Cdo 15/2011, podľa ktorého pri nároku na náhradu škody čas plnenia nie je určený dohodou, ani právnym predpisom, jeho splatnosť preto treba posudzovať podľa ustanovenia § 563 OZ. V tejto súvislosti okresný súd konštatuje, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody už v rámci trestného konania. V konaní však nie je preukázaný konkrétny (rozhodný) dátum tohto uplatnenia nároku na náhradu škody, z obsahu spisového materiálu tento nevyplýva, nebolo navrhnuté v tomto smere žiadne dokazovanie (kontradiktórnosť sporu). Okresný súd tak pri určovaní času omeškania žalovaného, resp. momentu, kedy sa žalovaný dostal do omeškania, vychádzal až z dátumu vydania Trestného rozkazu, t.j. 23.04.2010. Má za to, že týmto dňom sa žalovaný dostal do omeškania (od tohto momentu mal vedomosť o uplatnení náhrady škody zo strany žalobcu). 19. Vo zvyšku úrokov z omeškania 5% ročne z uplatnenej sumy od 25.08.2009 do 23.04.2010 súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 20. Okresný súd pre úplnosť dôvodov tohto rozhodnutia považuje za potrebné uviesť, že v danej veci nebolo žalovaným preukázané, že by náhradu škody žalobcovi uhradil (čiastočne uhradil), resp. voči žalobcovi v tomto smere uskutočnil nejaké platby. V konaní nebola preukázaná ani úhrada zo strany žalovaného na náhradu škody vo výške 261 eur. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol, tak že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko miera úspechu žalobcu vo výške 49,67 % a žalovaného vo výške 50,33 %, znamená približne polovičný úspech pre obe strany sporu (uplatnená istina vo výške 1 572 eur + uplatnené úroky z omeškania od 25.08.2009 do 07.04.2017 vo výške 599,08 eur = 100 %, priznaná istina vo výške 800 eur + priznané úroky z omeškania od 23.04.2010 do 07.04.2017 vo výške 278,47 eur = 49,67 %, 100% - 49,67% = 50,33%).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.