Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-3P/169/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok v konaní pred sudcom JUDr. Andrejom Kubinským v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa A. J. G., G.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, dieťa rodičov: otca Ľ. G.E., G.. X.X.XXXX, E. K. A. Z. XXX, občana SR a matky J. J., P.. V.U., G.. X.X.XXXX, K. W.. Š. XX, C., občianky SR, zastúpenej JUDr. Zuzanou Burdovou, advokátkou so sídlom Volgogradská 13, Prešov, na návrh matky o udelenie súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa, t a k t o

rozhodol:

I. Súd u d e ľ u j e súhlas za otca Ľ.P. G., G. X.X.XXXX, K. A. Z. XXX matke maloletej A. J. G., G.V. XX.XX.XXXX, J. J., P. V., G. X.X.XXXX, K. W. Š. XX, C., na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletej A. J. G., G. XX.XX.XXXX, K. W. Š. XX, C., G. O. ,,J..

II. Účastníci n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 3.11.2016 sa matka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd udelil súhlas namiesto otca dieťaťa k tomu, aby matka podala žiadosť o zmenu priezviska maloletého dieťaťa na priezvisko ,,J.". Náhradu trov konania si matka neuplatnila.

2. Návrh matka odôvodnila tvrdeniami, že maloleté dieťa sa narodilo počas spolužitia rodičov, medzi ktorými manželstvo nebolo uzavreté. Otec odišiel definitívne zo spoločnej domácnosti, keď dieťa nemalo ani celé dva roky. Vzťah rodičov bol komplikovaný aj počas spoločného spolužitia, otec pracoval v zahraničí a doma sa zdržiaval málo. Ich krátke spolužitie sprevádzali viaceré rozchody. Okresný súd Kežmarok rozsudkom č. k. 5P/303/2011-56 z 24.8.2012 schválil rodičovskú dohodu tak, že zveril maloleté dieťa do starostlivosti matky. Konanie o úprave styku otca s dieťaťom prebieha na Okresnom súde Kežmarok pod spisovou značkou 6P/112/2012. Dňa 6.8.2016 matka po niekoľkoročnom spolužití uzavrela manželstvo so A. J., ktorý sa zároveň podieľa na výchove maloletého dieťaťa. Matka prijala priezvisko J.. V konaní o úprave styku otca s dieťaťom vedenom na Okresnom súde Kežmarok pod spisovou značkou 6P/112/2012 bol vypracovaný znalecký posudok č. 35/2016 z 21.5.2016 znalkyňou PhDr. Janou Čorejovou, z ktorého vyplýva, že konflikty medzi rodičmi boli stále, vtedy, keď sa malo dieťa stretnúť s otcom, nastúpila polícia, otec si to natočil kamerou a s tým pochodil po polícii, dieťa potom malo nočné mory, absolvovali aj psychologické vyšetrenie. Maloleté dieťa sa u znalkyne vyjadrilo: ,,Volám sa A. J. V., ale v škôlke ma volajú G., neviem prečo. Neviem, koľkokrát im to mám opakovať! Mamka je V. a ocko sa asi volá tak isto." Maloleté dieťa matkinho partnera volá ocino, biologického otca volá tata, nevie však, ako vyzerá. Maloleté dieťa nie je stotožnené s priezviskom G.. Nesúhlasí s ním a odmieta ho. Čím je staršie, tým viac si to uvedomuje a prekáža mu, že ho tak oslovujú v škôlke, u lekára...a matka vidí, že je z toho nešťastné. Dieťa svojho biologického otca nepozná, nie je s ním v kontakte.

Takmer 4 roky je súčasťou rodiny, ktorú tvorí jej matka a jej partner, v súčasnej dobe už manžel, ku ktorému má vytvorený veľmi blízky vzťah a spontánne ho volá ocino. Zmena priezviska je nevyhnutná pre ďalší zdravý vývoj maloletého dieťaťa, aby sa necítilo byť ukrivdené alebo menejcenné. Matka plánuje s manželom rozšírenie rodiny a želajú si, aby deti mali spoločné priezvisko J.. Matka listom z 7.9.2016 požiadala otca o udelenie súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa. Zásielka sa vrátila neprevzatá v odbernej lehote. Na základe uvedeného, keďže otec sa o dieťa nezaujíma, dieťa sa s ním nestretáva, nepozná ho, ale najmä opakovane prejavuje vôľu volať sa rovnako ako ostatní členovia rodiny - matka, jej manžel, ku ktorému má dieťa vytvorený pekný, stabilný citový vzťah, ktorý je vzájomný, má matka dôvodne za to, že je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, aby sa všetci členovia rodiny volali rovnakým priezviskom. K návrhu matka priložila kópiu rodného lista dieťaťa, kópiu rozsudku Okresného súdu Kežmarok č. k. 5P/303/2011-56 z 24.8.2012, kópiu sobášneho lista matky a jej manžela A. J., kópiu žiadosti o udelenie súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska z 7.9.2016, kópiu poštovej obálky nedoručenej poštovej zásielky a kópiu znaleckého posudku č. 35/2016 vyhotoveného v konaní Okresného súdu Kežmarok 6P/112/2012.

3. Z kópie rodného lista maloletého dieťaťa mal súd preukázané, že maloleté dieťa sa narodilo dňa 18.12.2010 v Kežmarku a jeho meno a priezvisko je A. J. G..

4. Rozsudkom č. k. 5P/303/2011-56 z 24.8.2012 tunajší súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej sa rodičia dohodli na zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným. Zároveň predmetným rozsudkom súd vylúčil konanie o úprave styku otca s maloletým dieťaťom na samostatné konanie a rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu konania.

5. Z kópie sobášneho lista mal súd preukázané, že matka dňa 6.8.2016 uzavrela manželstvo so A. J. a manželia sa dohodli na spoločnom priezvisku J..

6. Z kópie žiadosti z 7.9.2016 súd zistil, že v mene matky jej právna zástupkyňa požiadala otca o súhlas na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa, avšak poštová zásielka obsahujúca predmetnú žiadosť nebola doručená otcovi a vrátila sa odosielateľovi s poznámkou pošty ,,zásielka neprevzatá v odbernej lehote".

7. Zo znaleckého posudku č. 35/2016 vyhotoveného v konaní o úprave styku otca s maloletým dieťaťom vedenom na Okresnom súde Kežmarok pod spisovou značkou 6P/112/2012 a doručeného súdu dňa 24.5.2016 mal súd preukázané, že maloletá sociálne prostredie, v ktorom žije, znázornila ako emocionálne sýtené a bez konfliktov, do rodiny umiestňuje seba, matku a otca - partnera matky. Matkinho partnera maloletá volá ocino, biologického otca volá tata, nevie však ako vyzerá. Maloletá sa pred súdnou znalkyňou PhDr. Janou Čorejovou vyjadrila, že sa volá A.P. J. G., ale v škôlke ju volajú G., ale nevie prečo. Nevie koľkokrát im to má opakovať, mamka je V. a ocko sa asi volá tak isto.

8. Uznesením č. k. 3P/169/2016-53 z 29.12.2016 súd ustanovil maloletému dieťaťu v tomto konaní na zastupovanie kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok.

9. Dňa 15.3.2017 bolo súdu doručené vyjadrenie otca k návrhu matky z 13.3.2017, v ktorom vyjadril nesúhlas so zmenou priezviska dieťaťa. K vyjadreniu priložil záznam z porady s advokátom z 26.1.2017 a kópiu žiadosti o vytýčenie termínu pojednávania sp. zn. 6P/112/2012 v konaní o úprave styku otca s maloletým dieťaťom z 24.11.2016. Zo záznamu z porady s advokátom z 26.1.2017 vyplýva, že otec ohľadne návrhu matky vyhľadal advokáta, u ktorého sa vyjadril, že nesúhlasí s návrhom matky, nevidí relevantný dôvod na zmenu priezviska a to práve s poukazom na závery znaleckého posudku, z ktorých vyplynulo, že dieťa ho už nepozná, čo je dôsledkom zlyhania výchovy matky, ktorá nevyvíjala žiadnu snahu, aby sa budoval vzťah otca s dieťaťom, ale naopak robila rôzne obštrukcie, ktorými marila styk. Žiadosťou z 24.11.2016 otec cestou svojho právneho zástupcu požiadal o vytýčenie termínu pojednávania v konaní vedenom na tunajšom súde pod spisovou značkou 6P/112/2012.

10. Podľa § 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ,,CMP") na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

11. Podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP") po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.

12. Podľa § 31 súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní.

13. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 6.4.2017, na ktoré sa otec nedostavil, hoci bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný. Svoju neúčasť otec neospravedlnil. Každé konanie súdu o právach a povinnostiach rodičov k maloletým deťom musí byť predovšetkým v záujme maloletého dieťaťa. V záujme maloletého dieťaťa nepochybne bolo, aby súd rozhodol vo veci zmeny jeho priezviska čo najrýchlejšie. Súd preto konal a rozhodol v neprítomnosti otca, ktorý bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, avšak sa na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil.

14. Právna zástupkyňa matky sa na pojednávaní konanom dňa 6.4.2017 vyjadrila tak, že trvajú na podanom návrhu v celom rozsahu. Predložila súdu mailovú komunikáciu otca a súdnej znalkyne PhDr. Čorejovej z 13.5.2016 a upriamila pozornosť na tieto časti komunikácie: ,,Som rád, že sme jej nemuseli povedať kto vlastne som a myslím si, že bude lepšie, že nevie kto som, kto som ja. Prikláňam sa k tomu prvému názoru, netrvám na stretávaní sa s mojou dcérou. Mrzí ma, že som kričal pred svojím potomkom." Zároveň doložila záznam zo Súkromného centra špeciálno-pedagogického poradenstva z 6.3.2015, kde bolo dieťa vyšetrené a odporúča sa, že pre dieťa nie je vhodný fyzický kontakt s biologickým otcom, akceptujte mlčanie dieťaťa, reflektujte správanie a emócie dieťaťa, podporujte svoje dieťa a povzbudzujte. Ďalej doložila do spisu záznam z psychologického vyšetrenia z 11.5.2015, kde sa konštatuje, že globálny psychický stav dieťaťa je dobrý, enuréza nemá psychogénny podklad, poruchy spánku a nočné desy môžu súvisieť s narušenými vzťahovými väzbami, v teste rodiny vytvára rodinný kruh, do ktorého umiestňuje seba, matku a aktuálneho matkinho partnera, ktorého volá ocino. K ocinovi verbalizuje kvalitnú vzťahovú väzbu, ani po opakovaných výzvach nie je ochotná do rodiny umiestniť aj tatu, biologického otca, vzťahová väzba k nemu je aktuálne vážne narušená, dieťa k nemu vyjadruje otvorene hostilný vzťah. A napokon doložila do súdneho spisu fotografie maloletej, matky a jej súčasného partnera, ktoré signalizujú, že vzťahové väzby medzi nimi sú veľmi blízke.

15. Matka vypovedala, že trvá na podanom návrhu a žiadala, aby súd návrhu vyhovel. Jej návrh korešponduje aj s vyjadrením maloletej, ktorá nechce byť nositeľkou priezviska G., vždy poukazuje na to, že sa chce volať tak ako maminka. V roku 2012 otec podal na tunajšom súde návrh na úpravu styku s maloletou, o tomto návrhu dodnes nebolo rozhodnuté. Otec sa naposledy stretol s maloletou v roku 2012, pokiaľ si dobre spomína. A potom sa s ňou stretol až v roku 2015 u znalca. Nechce, aby sa dieťa stretávala s otcom samé, nie že by si myslela, že mu priamo ublíži, ale jeho správanie bolo vždy nevyspytateľné. Matka poukázala na to, že maloletá samovoľne nejako začala jej partnera oslovovať ocko, v podstate na svojho biologického otca sa nepamätá. Rovnako spontánne začala javiť nesúhlas so svojím priezviskom.

16. Súd pristúpil aj k vypočutiu svedka A. J., manžela matky, ktorý vypovedal, že s podaným návrhom matky súhlasí, nakoľko iniciatíva vzišla od maloletej, ktorá to nechce prijať alebo nevie pochopiť, prečo sú rozdielne priezviská. Od 1.9. nastúpi do školy a možno by bolo vhodné to mať nejakým spôsobom dovtedy usporiadané. Cieľom tohto konania je to, aby rozdielne priezvisko nespôsobovalo maloletej pri jej vývoje nejakú traumu.

17. Zástupkyňa kolízneho opatrovníka navrhla, aby súd zvážil vykonať znalecké dokazovanie zamerané na zmenu priezviska maloletej, resp. vypočutie psychológom úradu práce.

18. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, výsluchom svedka A. J. a listinnými dôkazmi, oboznámením sa najmä s návrhom na začatie konanie, s vyjadrením sa otca k návrhu z 13.3.2017, s kópiou rodného lista maloletého dieťaťa, so znaleckým posudkom vyhotoveným v konaní vedenom na tunajšom súde pod spisovou značkou 6P/112/2012 znalkyňou PhDr. Janou Čorejovou, mailovou komunikáciou otca a znalkyne PhDr. Jany Čorejovej z 13.5.2016 ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav: Z kópie rodného lista dieťaťa mal súd preukázané, že maloleté dieťa sa narodilo dňa 18.12.2010 v Kežmarku a jeho meno a priezvisko je A. J. G.. Z návrhu na začatie konania súd zistil, že maloleté dieťa od cca 2 rokov nežije s otcom. Z kópie sobášneho lista mal súd preukázané, že matka dňa 6.8.2016 uzavrela manželstvo so A. J. a dohodli sa na spoločnom priezvisku J.. Znaleckým posudkom vyhotoveným v konaní vedenom na tunajšom súde pod spisovou značkou 6P/112/2012 znalkyňou PhDr. Janou Čorejovou ako aj výpoveďou matky mal súd preukázané, že maloletá do rodiny umiestňuje seba, matku a otca - partnera matky, s ktorými má vytvorený stabilný blízky vzťah, matkinho partnera maloletá volá ocino, biologického otca volá tata, nevie však ako vyzerá. Maloletá sa pred súdnou znalkyňou PhDr. Janou Čorejovou vyjadrila, že sa volá A. J. G., ale v škôlke ju volajú G., ale nevie prečo. Nevie koľkokrát im to má opakovať, mamka je V. a ocko sa asi volá tak isto. Elektronickou komunikáciou otca so súdnou znalkyňou PhDr. Janou Čorejovou z 13.5.2016 mal súd preukázané, že otec netrvá na stretávaní sa s maloletou. V konaní bolo ďalej preukázané, že otec sa stretol s maloletou v roku 2015 u súdnej znalkyne PhDr. Jany Čorejovej a predtým naposledy v roku 2012. Napokon, otec sa na žiadne z pojednávaní v tomto konaní nedostavil a to bez ospravedlnenia, čo svedčí o tom, že nejaví enormný záujem o dieťa, no napriek tomu vyjadril nesúhlas so zmenou priezviska maloletého dieťaťa. Návrhu opatrovníka na vykonanie znaleckého dokazovania, či vypočutie psychológom úradu práce, súd nevyhovel, nakoľko mal za to, že vo veci bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, ktorým bol dostatočne zistený skutočný stav veci potrebný na rozhodnutie.

19. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákon o mene a priezvisku") štátny občan Slovenskej republiky po narodení nadobúda spoločné priezvisko rodičov, alebo, ak majú priezviská rôzne, nadobúda priezvisko jedného z nich určené dohodou pri uzavretí manželstva, prípadne, ak rodičia nie sú spolu zosobášení a majú rôzne priezviská, nadobúda priezvisko podľa dohody rodičov. Dohodou možno určiť iba priezvisko, ktoré v čase, keď k dohode došlo, má jeden z rodičov.

20. Podľa § 6 ods. 1 Zákona o mene a priezvisku zmenu mena alebo zmenu priezviska možno povoliť, najmä ak ide o meno a priezvisko hanlivé alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

21. Podľa § 11 ods. 3 písm. a) Zákona o mene a priezvisku žiadosť o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého podávajú jeho rodičia, ak sú jeho zákonnými zástupcami, ako spoločnú žiadosť. Ak ide o maloletého staršieho ako 15 rokov, musia k žiadosti priložiť jeho písomný súhlas s jeho úradne osvedčeným podpisom. Ak o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého žiada iba jeden z jeho rodičov, k žiadosti priloží aj písomný súhlas druhého rodiča s jeho úradne osvedčeným podpisom alebo právoplatné rozhodnutie súdu nahrádzajúce jeho súhlas, ak súhlas nedal alebo ak sa súhlas nedal získať.

22. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

23. Podľa § 35 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

24. Nakoľko priezvisko vyjadruje spolupatričnosť dieťaťa k rodine, považuje zákon za potrebné upraviť aj niektoré osobitné prípady, kedy sa už určené priezvisko dieťaťa zo zákona zmení tak, aby bol tento cieľ čo najlepšie naplnený. Okrem zmeny priezviska dieťaťa zo zákona je možné zmeniť priezvisko dieťaťa tiež na základe dohody alebo na základe povolenia príslušného orgánu podľa § 6 až 11 zákona o mene a priezvisku. V prípade podania žiadosti o zmenu priezviska na správny orgán je na posúdení tohto orgánu, či zmenu povolí alebo nepovolí. Ide o prípady, ak priezvisko je hanlivé, výstredné alebo smiešne, alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. K žiadosti musí byť okrem iného pripojený súhlas druhého rodiča. Výnimočne môže nesúhlas druhého rodiča nahradiť súd v konaní o vyslovenie súhlasu so zmenou priezviska maloletého.

25. Súd po komplexnom zhodnotení dokazovania, dôslednom zvážení vychádzajúc z citovaných ustanovení právnych predpisov jednoznačne dospel k záveru, že je dôvodné návrhu matky na udelenie súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa vyhovieť a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Pri rozhodovaní súd zhodnotil každý dôkaz jednotlivo, všetky vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo počas konania najavo a za stavu v čase vyhlásenia. V danom prípade maloleté dieťa žije v rodine, ktorej ostatní členovia - matka a matkin manžel, s ktorými má dieťa vytvorený silný a stabilný citový vzťah majú zhodné priezvisko, a teda je v jeho záujme, aby malo priezvisko totožné s ostanými členmi rodiny, v ktorej žije a aby tak malo i v tomto smere pocit spolupatričnosti. V konaní bolo nepochybne preukázané, že zmena priezviska je v záujme maloletého dieťaťa, ktoré si samo praje nosiť rovnaké priezvisko ako jeho matka a jej manžel, s ktorým má vybudovaný dobrý vzťah a oslovuje ho otec. S otcom sa maloleté dieťa nestretáva, nemá s ním vybudovaný citový vzťah, vôbec ho nepozná. Maloleté dieťa samo spontánne odmieta nosiť priezvisko G., prekáža mu, že ho tak oslovujú v škôlke. Súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že zmene priezviska maloletého dieťaťa nebránia žiadne relevantné skutočnosti, pre ktoré by ku zmene priezviska nemohlo dôjsť. Toto rozhodnutie o podstatnej veci týkajúcej sa výkonu rodičovských práv nie je rozhodnutím obmedzujúcim rodičovské práva otca, lebo bolo zasiahnuté len do úpravy realizácie vzťahov medzi rodičom a maloletým, pričom rodičovské práva otca zostali zachované.

26. Podľa § 52 žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

27. Podľa § 57 o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

28. Podľa § 58 o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov konania účastníci neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok, písomne, trojmo. (§ 355 ods. 1 V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. (§ 364 Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (62 ods. 1 Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia.