Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/181/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Martinákovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v spore žalobcu I. G. Z., s.r.o. so sídlom N., A. č. 5, L. XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou H. G., s.r.o. N., A. č. 5, L. XX XXX XXX, proti žalovanému W. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., D. H. 8, zastúpenému M.. V. Y., advokátom so sídlom v U., J. G. X/A, o zaplatenie 3.984 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 11. novembra 2015, č.k. 18C/107/2014-164, takto

rozhodol:

Návrh R. zo dňa 06.07.2016 na pokračovanie v konaní pod procesným označením osobitný subjekt konania z a m i e t a .

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovaný a R. m a j ú proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. zastavil konanie prevyšujúce sumu 2.822,04 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 72,36 EUR od 21.04.2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 72,36 EUR od 21.05.2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 72,36 EUR od 21.06.2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 72,36 EUR od 21.07.2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 72,36 EUR od 21.08.2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 72,36 EUR od 21.09.2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 72,36 EUR od 21.10.2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 72,36 EUR od 21.11.2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 72,36 EUR od 21.12.2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 72,36 EUR od 21.01.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 72,36 EUR od 21.02.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 72,36 EUR od 21.03.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 72,36 EUR od 21.04.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 72,36 EUR od 21.05.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 72,36 EUR od 21.06.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 72,36 EUR od 21.07.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 72,36 EUR od 21.08.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 72,36 EUR od 21.09.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 72,36 EUR od 21.10.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 72,36 EUR od 21.11.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 72,36 EUR od 21.12.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 72,36 EUR od 21.01.2011 do zaplatenia,

s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 72,36 EUR od 21.02.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 72,36 EUR od 21.03.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 72,36 EUR od 21.04.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 72,36 EUR od 21.05.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 72,36 EUR od 21.06.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 72,36 EUR od 21.07.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 72,36 EUR od 21.08.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 72,36 EUR od 21.09.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 72,36 EUR od 21.10.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 72,36 EUR od 21.11.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 72,36 EUR od 21.12.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 72,36 EUR od 21.01.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 72,36 EUR od 21.02.2012 do zaplatenia. Vo výroku II. rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcovi v sume 63,30 EUR prostredníctvom Slovenskej pošty a.s. po právoplatnosti rozsudku. Vo výroku III. vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Vo výroku IV. rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že v prejednávanej veci sa žalobca ako postupník domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.822,04 EUR s príslušenstvom, pričom išlo o pohľadávku, ktorú mal nadobudnúť na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2011 od postupcu, právneho predchodcu žalobcu, Z. ktorá je bankou. Pohľadávka ku dňu postúpenia predstavovala sumu 4.605,00 EUR. Pohľadávka vznikla na základe zmluvy o splátkovom úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu, Z. Z. a.s., L.: XX XXX XXX a žalovaným podľa zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s Obchodným a Občianskym zákonníkom. Súd vyvodil ten záver, že žalobný návrh nebol podaný dôvodne. V prvom rade sa zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, pričom v tejto súvislosti poznamenal, že súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. V konaní nebolo žalobcom preukázané, že by Z. a.s. vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru, postúpenie pohľadávky Z. Z. a.s., L.: XX XXX XXX iba oznámila žalovanému listom zo dňa 27.12.2011. Súd preto dospel k záveru, že Z. a.s., L.: XX XXX XXX mohla na žalobcu v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok postúpiť iba splátky dovtedy splatné, za súčasného splnenia oboch podmienok uvedených v § 92 ods. 7 zákona o bankách (písomná výzva banky, omeškanie trvajúce viac 90 dní), preto súd skúmal, či boli splnené. Súd z listín predložených žalobcom mal preukázané, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti vykonal žalobca listom zo dňa 24.01.2012 teda, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti došlo zo strany žalobcu ako osoby, ktorá nie je bankou až po postúpení pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2011, pričom žalobca v konaní nepreukázal, že mimoriadnu splatnosť vyhlásila Z. Z. , a.s. či od zmluvy odstúpila, vypovedala túto a teda súd mal v konaní preukázané nesplnenie podmienok uvedených v ustanovení § 92 ods. 7 zákona o bankách. Žalobca nepreukázal, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, pretože nepreukázal splnenie podmienok citovaných v § 92 ods. 7 Zák.č. 483/2001 Z.z. o bankách, preto súd dospel k záveru, že postúpenie pohľadávky uplatnenej návrhom bolo neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka a žalobca nenadobudol pohľadávku voči žalovanému. Súd žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie zo strany žalobcu na podanie tejto žaloby. Povinnosťou žalobcu v konaní bolo svoje tvrdenia súdu preukázať, podľa názoru súdu len samotné oznámenie o postúpení pohľadávky nestačí, pričom neunesenie dôkazného bremena vyvoláva v konečnom dôsledku nepriaznivý výsledok pre toho účastníka, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno. K predloženej dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku súdna prax (k tomu pozri rozsudok Krajského súdu v Trenčíne vo veci sp. zn. 4Co/940/2013 zo dňa 16.10.2014) už zaujala stanovisko, že pri uzatváraní týchto dohôd zo strany žalobcu došlo k nekalej obchodnej praktike. Je nepochybné, že právny vzťah medzi účastníkmi je vzťah so spotrebiteľskej zmluvy, a preto je potrebné aj na tento právny úkon aplikovať ustanovenia, ktoré spravujú vzťahy spotrebiteľského charakteru. Súdna prax vychádza zo stanoviska, že dohoda o splátkach je typicky formulárovým ošetrením vzniknutého stavu, kedy sa na podpis spotrebiteľovi predkladá zdanlivo výhodný formulár o splátkach. Aj v tomto prípade dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku predloženú žalobcom treba považovať za formulárový dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok žalobcu vo forme povolenia splátok dlhu, avšak jeho cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a tým predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie nároku, ako aj dosiahnutie súhlasu s rozhodcovskou doložkou. Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu, v ktorej je uvedené, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch, je považovaná za rozpornú s dobrými mravmi. Vychádzajúc zo zásady ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany je umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu do bodu 3 dohody obsahovo označené ako „forma splatenia záväzku“ zavádzajúce a nebola uvedená výška

splátok/ obsahovo označené ako „forma splatenia záväzku“ zavádzajúce, a preto napĺňa kritériá nekalej obchodnej praktiky. Z vyššie uvedeného dôvodu, súd uznanie dlhu žalovaným považoval za neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože sa prieči zákonu (§ 7 zákona č. 250/2007 Z.z.). Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 524 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39 Obč. zákonníka, § 92 ods. 7 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách, § 7 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného k 09.07.2012. O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. a to tak, že v lehote 30 dní po právoplatnosti rozsudku o nich rozhodne samostatným uznesením.

2. Proti tomuto rozsudku, a to jeho časti, v ktorej súd zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie 2822,04 eur s príslušenstvom, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. V podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec a nedostatočne zistil skutkový stav veci. Pokiaľ ide o otázku aktívnej legitimácie žalobcu a platného postúpenia pohľadávky, k tomu uviedol, že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky, spolu s podacím hárkom preukazujúcim odoslanie tejto písomnosti žalovanému, ktoré bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Zastával názor, že ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Mal za to, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo Zákona o bankách, avšak nemôže byť s tým spojená sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, ale len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách. Ďalej poukázal na skutočnosť, že v súlade s prílohou č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok bol žalovaný ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní po dobu 1199 dní, teda súčet všetkých omeškaní žalovaného so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok. Vzhľadom k dikcii ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách zastával názor, že právny predchodca žalobcu by konal v súlade s ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách (a teda by neporušil bankové tajomstvo) aj v takom prípade, ak by písomnú výzvu žalovanému nezasielal. Poukázal na skutočnosť, že v konaní predložil súdu výzvu právneho predchodcu žalobcu zo dňa 12.12.2008 , ktorou právny predchodca žalobcu pred postúpením pohľadávok vyzval žalovaného na úhradu omeškaných splátok. Ďalej uviedol, že zo znenia ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná. Mal za to, že banka môže postúpiť peňažný záväzok ako celok, vrátane jeho príslušenstva. Ďalej uviedol, že zmluvné strany si v zmluve o splátkovom úvere dojednali plnenie v splátkach, pričom žalovaný sa dostal do omeškania, termíny splátok neplnil, a preto vzniklo právnemu predchodcovi žalobcu právo pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Jeho právny predchodca toto svoje oprávnenie nevyužil, pričom mimoriadnu splatnosť vyhlásil až žalobca ku dňu 20.02.2012, a to podaním zo dňa 24.01.2012. Zosplatnenie dlhu veriteľom znamená, že dlh už nie je možné zo strany dlžníka zaplatiť v splátkach. V dôsledku nesplnenia povinnosti dlžníkom sa stáva splatný celý dlh vyhlásením jeho zosplatnenia. Táto skutočnosť však nemá žiadny vplyv na výšku dlhu dlžníka, týka sa výlučne spôsobu zaplatenia jeho dlhu a závisí výlučne od vôle veriteľa. Zastával názor, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru postupcom nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Z týchto dôvodov mu vznikol nárok na úhradu uplatnených splátok spolu s príslušným úrokom z omeškania z každej splátky odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky až do zaplatenia. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a jeho žalobe vyhovel. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 133,45 eur. 3. Žalovaný a Združenie na ochranu občana spotrebiteľa C. so sídlom A., D.. legionárov X (do 30.06.2016 vedľajší účastník na strane žalovaného) v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobu navrhli potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie. Uviedli, že sa v plnom rozsahu stotožňujú s rozhodnutím a s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý vykonal v predmetnej veci rozsiahle dokazovanie. Mali za to, že súd prvej inštancie správne posúdil zmluvu o postúpení pohľadávok ako neplatný právny úkon v zmysle ust. § 39 Obč. zákonníka. Ďalej uviedli, že v konaní nebolo preukázané, že by právny predchodca žalobcu predčasne ukončil alebo iným spôsobom zosplatnil poskytnutý úver do momentu postúpenia predmetnej pohľadávky žalobcovi. Právny predchodca žalobcu tak postúpil predmetnú pohľadávku bez toho, aby poskytnutý úver nadobudol mimoriadnu platnosť, alebo aby bol predmetný úverový vzťah akýmkoľvek spôsobom ukončený. Z ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Pokiaľ právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku, ktorá nebola ním zosplatnená, postupoval v rozpore

s ustanoveniami Zákona o bankách a taktiež aj Občianskeho zákonníka. Podľa ich názoru nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu - inkasnú spoločnosť. Ďalej uviedli, že úpravou § 92 ods. 8 mal zákonodarca na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Žalobca predmetnú listinu v konaní nepredložil a teda nepreukázal ani jej doručenie do sféry adresáta - dlžníkovi. Z týchto dôvodov nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky a žalobca teda nepreukázal existenciu aktívnej vecnej legitimácie v konaní. Uplatnili si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 191,56 eur.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutej výrokovej zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 379, § 380 ods. 1, § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku, zákona č. 160/2015 Z. z. (ďalej len a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon (zák. č. 160/2015 Z. z. civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016) aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Po podaní odvolania žalobcom došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok /ďalej len "CSP"/, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /O.s.p./, platný v čase vydania napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v čase podania odvolania.

V danom prípade bolo odvolanie žalobcu podané dňa 01.03.2016. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Vychádzajúc u uvedených ustanovení, s prihliadnutím na základné princípy uvedené v jeho čl. 2 ods. 1 a čl. 3 ods. 1, odvolací súd posudzoval dôvody odvolania podľa právneho stavu účinného ku dňu podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p.

8. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa C. podaním zo dňa 06.07.2016 doručeným odvolaciemu súdu dňa 07.07.2016, ktoré na základe predchádzajúceho návrhu na vstup vystupovalo v konaní do 30.06.2016 pod procesným označením vedľajší účastník v súlade s § 93 O.s.p. navrhlo, aby súd s označenou právnickou osobou, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, naďalej konal počnúc od 01.07.2016 pod novým procesným označením osobitný subjekt konania podľa § 95 ods. 1 CSP. V podaní uviedlo, že zastáva názor, že pokiaľ právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, bola na základe svojho úkonu (návrh na vstup do konania) riadnym účastníkom konania pod procesným označením vedľajší účastník, ostávajú účinky jej úkonu zachované, ostáva naďalej účastníkom konania a nie je potrebné podávať nový (duplicitný) návrh na jej pribratie do konania pod novým procesným označením osobitný subjekt konania. Inštitút osobitného subjektu konania podľa § 95 svojim obsahom a účelom zodpovedá pôvodnej právnej úprave inštitútu vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 OSP, a preto ostáva procesná kontinuita zachovaná na základe všeobecného pravidla o zachovaní právnych účinkov úkonov, ktoré nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti CSP. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred nadobudnutím účinnosti musia byť zachované v záujme ochrany práv účastníkov, ale aj v záujme určitosti procesných vzťahov. Iba pre prípad, že by sa súd nestotožnil s uvedenou argumentáciou, z opatrnosti navrhoval, aby súd v súlade s 95 ods. 1 pribral právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, do konania ako osobitný subjekt konania. Iba pre ten prípad súčasne žiadal, aby mu súd v súlade s § 262 ods. l priznal náhradu trov konania za obdobie do 30.06.2016. 9. Podľa § 95 ods. 1 na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana, na ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí.

10. Odvolací súd po preskúmaní návrhu R. na ochranu občana spotrebiteľa C., ktoré vystupovalo v konaní do 30.06.2016 pod procesným označením vedľajší účastník, aby súd s označenou právnickou

osobou, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, naďalej konal počnúc od 01.07.2016 pod novým procesným označením osobitný subjekt konania podľa § 95 ods. 1 CSP, dospel k záveru, že tento návrh nie je dôvodný a preto ho zamietol, nakoľko združenie k návrhu nepriložilo v zmysle § 95 ods. 1 súhlas strany, na ochranu práv ktorej má vystupovať.

11. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie vo veci samej na nedostatku vecnej aktívnej legitimácie na strane žalobcu, ktorý nepreukázal splnenie podmienok pre postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu Z. a.s. Bratislava na žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2011, a to v náväznosti na ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka v spojení s § 92 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy.

12. Odvolací súd sa s právnym názorom súdu prvej inštancie a s odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu stotožňuje v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. a na zdôraznenie jeho správnosti uvádza nasledovné :

13. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie ,z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené právo resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existencie tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009).

14. Odvolací súd preto v zhode s názorom súdu prvej inštancie dodáva, že spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 7 zákona o bankách v znení činnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (v súčasnosti ust. § 92 ods. 8) môže byť iba pohľadávka, alebo jej časť, ktorá je 1.) splatná (dospelé splátky), a to za predpokladu 2.) písomnej výzvy potom čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.

15. V konaní nebolo zistené, že by žalovaný bol v omeškaní s plnením dlhu nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní ani to, že by banka pred postúpením pohľadávky žalovaného písomne vyzvala na zaplatenie dlhu. Pokiaľ žalobca predložil do spisu v konaní pred súdom podací hárok, ktorým preukazoval relevantné oznámenie postupcu žalovanému, ani odvolací súd takýto podací hárok nepovažuje za relevantné oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie iné oznámenie, resp. inú výzvu, v ktorej by banka vyzvala žalovaného na plnenie dlžnej sumy, s ktorou by bol žalovaný v omeškaní viac ako 90 dní, nepredložil. Za tohto stavu je potrebné konštatovať, že podmienky pre postúpenie pohľadávky banky bez súhlasu žalovaného na tretiu osobu, ktorá nie je bankou (žalobca) podľa § 92 ods. 7 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy tak neboli splnené a preto je zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2011 v tejto časti neplatná pre rozpor so zákonom. Na základe tejto skutočnosti potom nie je daná vecná aktívna legitimácia žalobcu na uplatnenie danej pohľadávky pred súdom. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku zo strany žalobcu v tom smere, že dlžník bol v omeškaní po dobu viac ako 1 roka, odvolací súd zdôrazňuje, že v náväznosti na ust. § 92 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z. z. veta druhá sa nevzťahuje z hľadiska výkladového k vete prvej citovaného zákonného ustanovenia, avšak upravuje, že banka, alebo pobočka banky toto nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke omeškanie, peňažný záväzok v celom rozsahu s tým, že táto skutočnosť neplatí, ak súčet všetkých omeškaní so splnením čo i len časti toho istého peňažného záväzku presiahol jeden rok. S poukazom na vecne správny záver súdu prvej inštancie vo vzťahu k nepreukázaniu vecnej aktívnej legitimácie na strane žalobcu, odvolací súd už nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami zo strany žalobcu v prejednávanej veci. Z týchto dôvodov boli odvolacie námietky žalobcu nedôvodné.

16. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

17. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 tak, že úspešnému žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi (do 30.06.2016) bol priznaný nárok na náhradu trov konania. V zmysle § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

18. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .